Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 213/2018
PDF · 134.24 KB
No categories available
II. ÚS 213/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného JUDr. Luciou Čillovou, advokátska kancelária, 29. augusta 474/23, Turčianske
Teplice, pre namietané porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 107/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca 2018
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 107/2013.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „sa s návrhom na začatie konania
zo dňa 09.05.2013 voči žalovanému ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s... Bratislava domáha
zaplatenia istiny vo výške 1390,52 Eur s prísl. Návrh bol doručený na OS Bratislava I dňa
13.05.2013. Konanie je vedené na OS Bratislava I pod. sp. zn. 14C/107/2013...
Dňa 24.02.2017 bol vydaný Platobný rozkaz sp. zn. 14C/107/2013.
Január 2018 - doručený odpor sťažovateľovi spolu s uznesením o zrušení platobného
rozkazu sp. zn. 14C/107/20I3 zo dňa 24.02.2017...
V období od 04.06 2014 do 24.02.2017 a následne aj po vydaní platobného rozkazu,
pretože podaný odpor odporcu súd doručil až v januári sťažovateľovi, súd neurobil v tomto
smere žiadny úkon k odstráneniu právnej neistoty v ktorej sa sťažovateľ nachádza...
Sťažovateľ nespôsobil svojím konaním prieťahy v konaní. Poukazujeme na to, že
návrh na začatie konania bol doručený OS Bratislava I dňa 13.05.2013 a súd výzvou až
zo dňa 23.10.2013 vyzval sťažovateľa na doplnenie žaloby. Sťažovateľ mal na doplnenie
žaloby lehotu 15 dní a dané podanie v určenej lehote podal na OS Bratislava I. Nie je nám
zrejmé prečo zákonná sudkyňa vo vyjadrení uvádza lehotu 10 dní a oneskorené podanie
zo strany sťažovateľa. Vady návrhu boli daným podaním odstránené a poukazujeme na to,
že OS Bratislava I vydal platobný rozkaz až dňa 24.02.2017. Súd neurobil žiadne efektívne
procesné úkony vo vzťahu k pasivite žalovaného...
Máme za to, že v danom konaní dochádza k prieťahom v konaní. Zastávame názor, že
pri účinnejšom a dôslednejšom postupe okresného súdu by sa konanie mohlo urýchliť
a nemuselo by v ňom dochádzať k prieťahom...
A/ Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, zastávame právny názor, že dĺžka
posudzovaného konania nie je závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.
b/ Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanom konaní, zastávame právny názor nie je tu žiadna významná okolnosť,
ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či
a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.
c/ Zastávame právny názor, že okresný súd bol v danej veci nečinný. Uvedená
nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná. Súd nevykonával vo veci úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu dlhodobej právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ
v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza čo je základným účelom práva
zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru...
Sťažovateľ požaduje priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5000 €...
ktoré odôvodňuje:
Sťažovateľ má pocit obrovskej frustrácie, pomalým a neefektívnym konaním súdu
v predmetnom konaní. Stratená viera v spravodlivosť je spôsobená postupom súdu...
Okresný súd Bratislava I. bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo
iných dôvodov absolútne nečinný. Konanie ako celok je poznačené neefektívnosťou súdu.
Je zrejmé, že súd zmysluplne nesmeruje ku konečnému meritórnemu rozhodnutiu veci.“.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
14C/107/2013 porušené boli.
2. Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
14C/107/2013 konal bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5000 € / v sume
päťtisíc eur./, ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi -
trovy právneho zastúpenia v sume 325,42 € za 2 úkony právnej pomoci... na účet jeho
právnej zástupkyni JUDr. Lucii Čillovej č. účtu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný
súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 C 107/2013.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05,
I. ÚS 71/09), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.
Z tvrdenia sťažovateľa a z príloh, ktoré priložil k sťažnosti, vyplýva, že sťažovateľ
12. februára 2017 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v namietanom
konaní. Po tom, ako sa predseda okresného súdu jeho sťažnosťou zaoberal a dospel
k záveru, že je dôvodná, v postupe okresného súdu došlo k zjavnej náprave (už 24. februára
2017 okresný súd vo veci meritórne rozhodol).
Sťažovateľ podal 13. marca 2018 sťažnosť ústavnému súdu (hoci podľa zistenia
ústavného súdu postup okresného súdu po zjednaní nápravy samotným okresným súdom
nečinnosť nesignalizuje). Urobil tak bez toho, aby svoje prípadné námietky proti postupu
konajúcej sudkyne avizoval predsedovi okresného súdu, ktorý by podľa § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) dôvodnosť jeho námietky opätovne preskúmal.
Sťažnosť proti postupu okresného súdu, doručenú ústavnému súdu 13. marca 2018,
v tomto štádiu konania teda ústavný súd považuje za neprípustnú a ako takú ju podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
Sumarizujúc dosiaľ uvedené, ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu
v namietanom konaní bol síce v období od 4. júna 2014 do 24. februára 2017 poznamenaný
prieťahmi, avšak po podaní sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedovi
okresného súdu došlo k náprave. Sťažnosť bolo možné odmietnuť aj pre zjavnú
neopodstatnenosť, pretože od meritórneho rozhodnutia okresného súdu ústavný súd nezistil
významné obdobie, v ktorom by malo dochádzať k prieťahom v konaní.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom,
predložil ústavnému súdu novú sťažnosť (obdobne I. ÚS 182/2010).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. apríla 2018