Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 433/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2011 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej

prerokoval sťažnosť Ľ. M., P., zastúpenej advokátom JUDr. D. D., Advokátska

kancelária JUDr. D. D., spol. s r. o., P., vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo Ľ. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b

o l o .

2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a

z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ľ. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j

e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Ľ. M. priznáva náhradu trov konania v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur

a osemdesiatosem centov), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť na

účet jej právneho zástupcu JUDr. D. D. do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

5. V prevyšujúcej časti sťažnosti Ľ. M. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -8

z 11. novembra 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ľ. M. (ďalej len „sťažovateľka“) vo

veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 11. novembra 2005 podala

na okresnom súde žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že výkon jej exekútorského úradu

trvá, a žiadala priznať náhradu škody spôsobenej nezákonným postupom Slovenskej

komory exekútorov. Do podania ústavnej sťažnosti nebolo vo veci meritórne rozhodnuté

napriek opakovaným sťažnostiam na prieťahy z 24. februára 2009 a 4. novembra 2009

adresovaným predsedníčke okresného súdu, ktoré boli vyhodnotené ako opodstatnené a na

základe ktorých bola zákonná sudkyňa upozornená na svoju povinnosť konať bez

prieťahov.

3. Sťažovateľka porušenie označených základných práv podľa a dohovoru

videla vo viacerých časových úsekoch, keď okresný súd buď vôbec nekonal, alebo konal

neefektívne a v celkovej dobe doterajšieho prvostupňového konania, ktoré do podania

ústavnej sťažnosti dosiahlo takmer dobu piatich rokov.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v petite sťažnosti navrhla vydať nález, ktorým

by ústavný súd vyslovil porušenie označených základných práv postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu konať bez

zbytočných prieťahov a zároveň ho zaviazal zaplatiť jej primerané zadosťučinenie v sume

5 000 € a trovy konania. Požadované finančné zadosťučinenie sťažovateľka odôvodnila

tým, že prieťahy v súdnom konaní jej spôsobujú psychické vyčerpanie, právnu neistotu

a negatívne sa premietajú do vzťahov medzi ňou a Slovenskou komorou exekútorov, ktorá

je v konaní žalovanou.

5. Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti z 24. januára 2011 uznala,

že súd nekoná vo veci plynulo, avšak táto skutočnosť je podľa jej názoru spôsobovaná

i tým, že vo veci sú zo strany sťažovateľky podávané procesné návrhy, o ktorých musí súd

rozhodnúť.

6. V súlade so súhlasom účastníkov konania ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci vo vzťahu k namietaným

prieťahom, a následne pristúpil k prieskumu dĺžky konania z hľadiska jej primeranosti.

7. Zo sťažnosti, k nej pripojených písomností a z vyžiadaného spisu okresného súdu

sp. zn. ústavný súd zistil tento relevantný priebeh a stav predmetného

konania. Žaloba bola pôvodne podaná 11. novembra 2005 na Okresnom súde Považská

Bystrica. Spis bol postúpený 22. decembra 2005 na okresný súd a bol zapísaný pod sp. zn.

24 C 7183/2005 a pridelený zákonnej sudkyni JUDr. E. Š., pracovisko N. Dňa 11. januára

2006 bola zaslaná sťažovateľke výzva na zaplatenie súdneho poplatku. Súdny poplatok bol

uhradený 24. januára 2006. Dňa 7. apríla 2006 bol doručený žalobný návrh žalovanej, ktorá

svoje vyjadrenie k nemu doručila konajúcemu súdu 21. apríla 2006. Dňa 17. mája 2006

došlo zo strany okresného súdu k postúpeniu veci Okresnému súdu Bratislava V. Okresný

súd Bratislava V na základe návrhu sťažovateľky na opätovné prikázanie veci okresnému

súdu z dôvodu vhodnosti predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Na

základe rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. septembra 2006 bola

predmetná vec 19. októbra 2006 opätovne pridelená okresnému súdu a bola zapísaná pod

sp. zn. .

Zákonná sudkyňa nariadila termín prvého pojednávania na 27. november 2006.

Nariadené pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu, že bude vypracované

uznesenie o pripustení vedľajšieho účastníka na strane odporcu a v konaní sa bude

pokračovať aj s vedľajším účastníkom. Uznesenie o pripustení vedľajšieho účastníka do

konania z 20. februára 2007 nadobudlo právoplatnosť 24. marca 2007.

Na základe návrhu sťažovateľky okresný súd uznesením z 29. júna 2007 konanie

v časti zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9. augusta 2007. Prípisom z 29. júna

2007 bol žiadaný právny zástupca sťažovateľky o zaslanie presnej špecifikácie žalobného

petitu. Právny zástupca sťažovateľky 25. júla 2007 doručil okresnému súdu špecifikáciu

žalobného návrhu.

Zákonná sudkyňa určila ďalší termín pojednávania na 14. november 2007. Nariadené

pojednávanie odročil okresný súd na neurčito z dôvodu predloženia písomných vyjadrení

účastníkov. Okresný súd uznesením zo 14. novembra 2007 pripustil zmenu návrhu.

Z dôvodu prechodu výkonu súdnictva a dôvodu, že JUDr. E. Š. sa stala sudkyňou

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, bol spis 8. januára 2008 pridelený novej zákonnej

sudkyni JUDr. T. P.

Dňa 23. januára 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej

k žalobnému návrhu. Zákonná sudkyňa vo vecí určila termín pojednávania na 18. február

2008. Dňa 12. februára 2008 bolo pojednávanie zrušené z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne. Ďalší termín pojednávania bol určený na 10. marec 2008. Uvedeného

dňa bolo pojednávanie odročené na neurčito. Okresný súd zvažoval prerušenie konania pre

účely podania návrhu ústavnému súdu.

Dňa 30. marca 2009 bola zákonná sudkyňa upozornená na povinnosť konať vo veci

plynulo a bez zbytočných prieťahov. Zákonná sudkyňa nariadila ďalšie pojednávanie

na 11. január 2010. Dňa 8. januára 2010 bola súdu doručená prostredníctvom právneho

zástupcu navrhovateľky zmena žalobného návrhu. Pojednávanie bolo 11. januára 2010

odročené na neurčilo pre účely rozhodnutia o procesných návrhoch žalobkyne.

8. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práv podľa a dohovoru ústavný súd

predovšetkým konštatuje, že pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa si osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. , ). Ako ďalej vyplýva

z judikatúry ústavného súdu, nemožno primeranosť dĺžky civilného konania vyjadriť

numericky, v zmysle určenia lehoty jej trvania, ktorú je vždy potrebné považovať

za primeranú a ktorej prekročenie by bez ďalšieho značilo neprimeranosť doby občianskeho

konania s následkami v podobe porušenia označených základných práv. Primeranosť dĺžky

civilného konania je potrebné skúmať a preverovať v každom prípade jednotlivo vo svetle

konkrétnych okolností prerokovávanej veci. V tejto súvislosti už bol v judikatúre ústavného

súdu i v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva pomenovaný celý rad kritérií, podľa

ktorých možno posudzovať primeranosť dĺžky konania s prihliadnutím na konkrétne

okolnosti prípadu. Ide o charakter prerokovávanej veci, teda hlavne o jej skutkovú a právnu

zložitosť, závažnosť, rozsiahlosť či obťažnosť dokazovania, ďalej o spôsob správania

účastníkov a súdu v priebehu konania, o posúdenie prípadných osobitných okolností, ktoré

môžu spôsobiť prieťahy v konaní, a tiež o to, čo bolo pri prerokovávaní veci pre

sťažovateľa v hre, resp. aký malo konanie pre neho význam (porov. napr. rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva Philis proti Grécku, 1997, Pélissier a Sassi proti

Francúzsku, 1999, , alebo ).

9. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd síce konštatuje, že predmetná

vec sa po právnej a skutkovej stránke javí zložitejšou, avšak zároveň podotýka, že doterajší

zdĺhavý priebeh napadnutého konania nemôže byť pripísaný na vrub naznačenej faktickej

náročnosti prerokovávanej veci. Okresný súd v doterajšom priebehu konania nevykonával

také dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo danú celkovú dĺžku konania na prvom stupni.

Zákonné sudkyne, ktorým bola vec pridelená, prejavili váhavosť a nerozhodnosť

a uspokojili sa s formalizovaným postupom opakovaním súdnych pojednávaní v čase

od 27. novembra 2006 až do podania ústavnej sťažnosti. Ústavný súd preto uvádza, že

nemožno tolerovať, aby zatiaľ len v jednom štádiu konania pred okresným súdom bola

dĺžka konania bez uskutočneného širšieho dokazovania takmer 5 rokov.

10. Ústavný súd sa ďalej zaoberal aj otázkou či opakované postúpenie veci na iné

okresné súdy ako súdy prvého stupňa bolo odôvodnené a či aj túto skutočnosť možno

považovať za zbytočné prieťahy. Ústavný súd z vyžiadaného spisu zistil, že o miestnej

príslušnosti bolo právoplatne rozhodnuté už uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

zo 6. decembra 2005, ktorým boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania

v predmetnej veci všetci sudcovia Okresného súdu Považská Bystrica, a zároveň bola vec

prikázaná okresnému súdu, ktorý sa tak stal miestne príslušným súdom na konanie. Okresný

súd ako súd nižšieho stupňa bol týmto rozhodnutím viazaný, a preto jeho ďalší postup, keď

postúpil spis na konanie Okresnému súdu Bratislava V, nebol správny. Ústavný súd k tomu

konštatuje, že aj tento nesprávny postup okresného súdu, ktorý mal vplyv na celkovú dĺžku

doterajšieho konania, má povahu zbytočných prieťahov a je ho nutné pripísať na jeho

ťarchu.

11. Pri hodnotení správania sťažovateľky v priebehu konania ústavný súd dospel

k záveru, že jej konanie bolo po celú dobu aktívne a súčinné a neprispelo k predĺženiu

konania. V tomto smere nemožno prisvedčiť predsedníčke okresného súdu, že prieťahy sú

spôsobované i tým, že vo veci sú zo strany sťažovateľky podávané procesné návrhy,

o ktorých musí súd rozhodnúť. Z vyžiadaného spisu vyplýva, že predmetné návrhy neboli

po právnej stránke zložité, spočívali v bližšej špecifikácii návrhu, resp. v jeho rozšírení

o ušlý zisk o ďalšie roky od podania žaloby, o ktorých mohol okresný súd rozhodnúť

priamo na pojednávaní.

12. Ústavný súd rovnako s ohľadom na už uvedené kritériá posudzoval existenciu

prípadných osobitných okolností, ktoré mohli spôsobiť prieťahy v konaní, a uzavrel, že ani

k týmto v konaní nedošlo. Napokon vzal ústavný súd do úvahy potrebu zistenia toho, aký

význam má pre sťažovateľku predmetné konanie. V jej prípade ide prioritne o určenie, či

výkon jej exekútorského úradu, ktorý bol zdrojom jej príjmov, trvá. Preto právom žiadala

o urýchlené skončenie veci a nastolenie právnej istoty k spochybnenej oprávnenosti výkonu

jej slobodného povolania.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a celkovú dĺžku konania je ústavný súd toho

názoru, že okresný súd v prerokovávanej veci prekročil dané medze konať bez zbytočných

prieťahov a skončiť ju v primeranej dobe v zmysle uvedeného a

ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sa namieta. V občianskom súdnom konaní je totiž

povinnosť súdu konať bez zbytočných prieťahov konkretizovaná vo viacerých

ustanoveniach (ďalej len „OSP“), ktoré sa mali aplikovať

ihneď po prekročení určitej „povolenej hranice“, najmä po opakovaných sťažnostiach

na prieťahy v konaní adresovanej predsedníčke okresného súdu.

14. Podľa v konaní postupuje súd... tak, aby ochrana práv bola rýchla

a účinná. Podľa len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez

ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa súd pripraví pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci

spravidla na jedinom pojednávaní.

15. K zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže teda dôjsť nielen samotným

nekonaním príslušného súdu (sudcu), ale aj takou jeho neefektívnou činnosťou, ktorá

nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania, čiže k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci. Na splnenie základného práva podľa alebo práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru preto nestačí, aby súd vec len prerokoval alebo vykonal

a vykonával rôzne procesné úkony (bez ohľadu na ich počet), ale je potrebné, aby vec

právoplatne skončil.

16. Pri zvážení už uvedených kritérií je ústavný súd toho názoru, že sporná záležitosť

sťažovateľky nebola v primeranej lehote prerokovaná a najmä právoplatne skončená.

17. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti podľa vysloví,

že k porušeniu práva alebo slobody došlo nečinnosťou súdu, prikáže tomu, kto právo

porušil, aby vo veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť

osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia.

18. Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo

sťažovateľky podľa a dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Vzhľadom na

okolnosti prípadu, povahu veci a celkovú dĺžku konania ústavný súd dospel k záveru, že

v danom prípade suma 1 500 € zodpovedá primeranému finančnému zadosťučineniu

sťažovateľky za ujmu, ktorú zatiaľ utrpela. Riadil sa pritom jednak judikatúrou ústavného

súdu i judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj úvahou, že cieľom

primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie nemajetkovej ujmy, teda určitá

satisfakcia za existujúci stav právnej neistoty, čo sa týka výsledku súdneho sporu

zapríčineného výlučne súdom, a nie úplná reparácia prípadnej škody, o ktorej bude

rozhodovať všeobecný súd. Preto žiadosti o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5

000 € nemohol absolútne vyhovieť.

19. Napokon ústavný súd rozhodol o náhrade trov konania úspešnej sťažovateľky.

S poukazom na a vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ústavný súd priznal

sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 254,88 € (2 úkony právnej pomoci

v roku 2010 po 120,23 €, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti a 2

x paušálna náhrada hotových výdavkov po 7,21 €). Priznanú náhradu trov právneho

zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a

v spojení s ).

20. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011