Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 51/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2011 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana

Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť R. R., B., M. R., B., prof. RNDr. P. H., DrSc., M., a Ing.

N. H., M., zastúpených advokátom JUDr. J. N., M., vo veci namietaného porušenia ich

základných práv podľa a postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 18. augusta 2010 a takto

rozhodol:

1. Základné právo R. R., M. R., prof. RNDr. P. H., DrSc., a Ing. N. H. vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom podľa postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a

jeho rozsudkom z 18. augusta 2010 p o r u š e n é b o l o .

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 18. augusta

2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť R. R., M. R., prof. RNDr. P.

H., DrSc., a Ing. N. H. trovy právneho zastúpenia v sume 17,74 € (slovom sedemnásť eur a

sedemdesiatštyri centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. N., M., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra

2010 doručená sťažnosť R. R., B., M. R., B., prof. RNDr. P. H., DrSc., M., a Ing. N. H., M.

(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. N., M., ktorou namietajú

porušenie svojich základných práv podľa a (ďalej

len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 18. augusta 2010 (ďalej

len „rozsudok z 18. augusta 2010“).

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:

„Dňa 2. 6. 2009 moji klienti označení v tejto sťažnosti ako sťažovatelia 1, 2, 3 a 4

podali cestou právneho zástupcu žalobu na Krajský súd v Bratislave…, ktorý v právnej veci

žalobcov: 1. R. R…, 2. M. R…, 3. Prof. RNDr. P. H. DrSc..., 4. Ing. N. H…, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného Krajský stavebný úrad v Bratislave,… č. k. A

2007/1729/BHN, rozhodol v uvedenej veci dňa 2. 7. 2009 tak, že zrušil napadnuté

rozhodnutie žalovaného č. A 2007/1729/BHN zo dňa 21. 1. 2007 a vec vrátil žalovanému na

ďalšie konanie. Zároveň žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom trovy konania na účet

právneho zástupcu.

Po nahliadnutí do spisu na Krajskom súde v Bratislave, bolo… zistené, že vedľajší

účastníci konania na strane žalovaného…, M. E. a M. E., rod. D.… 14. 8. 2009 podali…

voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave č. k. -250 odvolanie…

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu vedľajších účastníkov konania dňa

18. augusta 2010 vyhovel tak, že rozhodnutím č. rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č. k. -250 zo dňa 2. júla 2009 zmeňuje tak, že žalobu zamieta...

Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46 ods. 1

, považujeme skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky

prijal podanie – odvolanie od vedľajších účastníkov konania na strane žalovaného

Krajského stavebného úradu…

V konaní podľa druhej hlavy piatej časti

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je v zmysle

žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Pokiaľ

zákon explicitne ustanovuje, kto môže byť žalovaným, nie je možné aby na strane

žalovaného vystupoval ako účastník nikto iný ako správny orgán, ktorý rozhodol

v poslednom stupni a teda ani vedľajší účastník konania.

Na základe uvedeného odvolací súd, Najvyšší súd Slovenskej republiky… odvolanie

mal zamietnuť, nakoľko osoby, ktoré podali odvolanie, podľa ustanovení

nemohli byť na strane žalovaného vedľajšími účastníkmi konania, teda neboli účastníkmi

konania a podľa ustanovení neboli oprávnení

k podaniu odvolania.

Ďalším porušením základného práva mojich klientov upraveného v čl. 48 ods. 2

, vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam týkajúcich sa konania je

skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky ich právnemu zástupcovi nezaslal

k vyjadreniu sa odvolanie a ani doplnenie odvolania manželov E. V prípade možnosti

vyjadriť sa k odvolaniu moji klienti by cestou svojho právneho zástupcu namietali pribratie

ako vedľajších účastníkov do konania M. E. a M. E. rod. D… s poukazom na samotné

ustanovenie .

Ako dôkaz predkladáme Ústavnému súdu znalecký posudok z oblasti posúdenia

osvetlenia v rodinnom dome, ktorý jednoznačne uvádza, že nadstavbou sedlovej strechy na

rodinnom dome vedľajších účastníkov E. zníži sa presvetlenie a preslnenie priestorov

rodinného domu rodiny R. v priestore átria na neprípustnú hodnotu. V našom prípade

vidíme porušenie zákonnosti prvostupňovým správnym orgánom, druhostupňovým

správnym orgánom, ako aj odvolacím súdom v tom, že uvedené orgány obecnej samosprávy

ako aj štátnej správy prehliadajú fakt, že pristavením schodiska ako aj vytvorením bytu v

podkroví je vytvorené ďalšie podlažie na rodinnom dome E…

žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky, aby predloženú sťažnosť v súlade s § 26

Z. z… prerokoval prednostne, pretože ide

o naliehavú vec. Naliehavosť veci vidím v tom, že realizáciou rozhodnutia Stavebného

úradu v Malackách, nadstavbou na rodinný dom a prístavba k rodinnému domu rodiny E.

by bolo znemožnené sťažovateľom 1, 2, 3 a 4 riadne užívať ich rodinné domy (zaclonenie a

nepreslnenie ich rodinných domov z dôvodu realizácie nadstavba), v neskoršom období len

s veľkými ťažkosťami, čo by bolo spojené s odstránením stavby...“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol o ich sťažnosti týmto nálezom:

„1. Základné práva sťažovateľov: 1. R. R., 2. M. R... 3. Prof. RNDr. P. H. DrSc., 4.

Ing. N. H. upravené v a postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod spis. zn. a rozhodnutím č.

k. zo dňa 18. augusta 2010 porušené bolo.

2. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky prikazuje obnoviť stav pred porušením

základných práv.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva trovy právneho zastúpenia právnemu

zástupcovi sťažovateľov 1, 2, 3 a 4 vo výške 17,74 EUR, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej

republiky povinný zaplatiť na účet advokáta Dr. J. N..., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

Uznesením ústavného súdu č. k. -11 z 10. februára 2011 bola sťažnosť

sťažovateľov prijatá na ďalšie konanie.

Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval najvyšší súd, aby zaslal

príslušný spis, vyjadril sa k prijatej sťažnosti a ku vhodnosti ústneho pojednávania. Na

výzvu ústavného súdu reagoval najvyšší súd listom predsedníčky správneho kolégia

najvyššieho súdu č. k. -23 z 28. februára 2011, s ktorým ústavnému súdu

predložil požadovaný spis a uviedol, že najvyšší súd netrvá na ústnom pojednávaní pred

ústavným súdom. Najvyšší súd meritórne stanovisko k obsahu sťažnosti nezaujal.

Na výzvu ústavného súdu sťažovatelia prostredníctvom právneho zástupcu listom

z 30. apríla 2011 oznámili, že netrvajú na ústnom pojednávaní.

Ústavný súd po vyhodnotení stanoviska najvyššieho súdu a sťažovateľov dospel

k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto

boli splnené podmienky na upustenie od ústneho pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a sťažnosť bola prerokovaná na neverejnom

zasadnutí senátu ústavného súdu.

Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijal na ďalšie konanie uznesením z 27. januára 2011

I. senát ústavného súdu v zložení Milan Ľalík (predseda senátu), Marianna Mochnáčová

a Peter Brňák (sudcovia). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2011 účinného od

1. marca 2011 I. senát ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení: Peter Brňák (predseda

senátu), Marianna Mochnáčová (sudkyňa) a Milan Ľalík (sudca). Z uvedeného dôvodu vec

prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené

v záhlaví tohto nálezu.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu

neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci

všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani

ochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné

súdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry (siedma hlava má dva

oddiely, kde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní

svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha chrániť

princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní

o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných predpisov

s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä

v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, či nie sú arbitrárne

alebo svojvoľné s priamym dopadom na niektoré zo základných práv a slobôd (napr.

, , ).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa žalobou podanou 2. júna

2009 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) domáhali podľa II. hlavy piatej

časti (ďalej aj „OSP“) preskúmania rozhodnutia správneho

orgánu (rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2007/1729/BHN

z 21. januára 2007 vydaného v stavebnom konaní o povolení stavby stavebníkov M. E. a

jeho manželky M. E.). Krajský súd viedol konanie o žalobe sťažovateľov pod sp. zn. 1 S

80/2008 a konal so sťažovateľmi ako žalobcami, Krajským stavebným úradom v Bratislave

ako žalovaným a za účasti M. E. a M. E. S takto vymedzeným okruhom účastníkov krajský

súd rozsudkom č. k. -250 z 2. júla 2009 (ďalej len „rozsudok z 2. júla 2009“)

zrušil preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Na základe odvolania M. E. a M. E. najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sžo

397/2009 svojím rozsudkom z 18. augusta 2010 zmenil rozsudok krajského súdu z 2. júla

2009 tak, že žalobu sťažovateľov zamietol.

Sťažovatelia namietajú porušenie nimi označených základných práv podľa čl. 46

a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 18. augusta 2010. Z obsahu argumentácie sťažovateľov vyplýva, že

sťažnosťou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným

dôkazom podľa .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Po podrobnom posúdení sťažnosti, rozsudku najvyššieho súdu, obsahu vyžiadaného

súdneho spisu a vyjadrenia k sťažnosti dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu

k záveru, že sťažnosť je čiastočne dôvodná.

K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa

Sťažovatelia videli porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 v tom, že najvyšší súd konal a meritórne rozhodol o odvolaní M. E. a M. E.

proti rozsudku krajského súdu 2. júla 2009, hoci podľa nich „... odvolanie mal zamietnuť,

nakoľko osoby, ktoré podali odvolanie, podľa ustanovení nemohli byť na

strane žalovaného vedľajšími účastníkmi konania, teda neboli účastníkmi konania a podľa

ustanovení neboli oprávnení k podaniu odvolania“.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s

ods. 1 ).

Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi

súdneho konania sa táto ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom

výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať

základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa .

K námietkam sťažovateľov, že manželia E. nemohli mať postavenie vedľajších

účastníkov konania na strane žalovaného, pretože uvedené je v rozpore s ,

a neboli ani účastníkmi súdneho konania, a preto neboli osobami oprávnenými na podanie

odvolania proti rozsudku krajského súdu z 2. júla 2009, ústavný súd konštatuje, že táto

argumentácia sťažovateľov nemá oporu v právnej úprave účastníctva v konaní podľa II.

hlavy piatej časti platného v rozhodnom období.

Konanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov je

upravené v II. hlave piatej časti .

Podľa v znení účinnom do 15. októbra 2008 účastníkmi konania sú

žalobca a žalovaný.

Podľa v znení účinnom pred aj po 15. októbri 2008 pri rozhodnutí

správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý

rozhodol v poslednom stupni.

, ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, bol s účinnosťou od 15. októbra 2008 novelizovaný a k

pôvodnému zneniu sa pripojila veta „Súd aj bez návrhu uznesením

priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť

zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.“.

Podľa (Prechodného ustanovenia k úpravám účinným od

15. októbra 2008) na konania začaté pred 15. októbrom 2008 sa použijú predpisy účinné od

15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.

V zmysle už citovanej právnej úpravy je nutné konštatovať, že manželom E. v

posudzovanom konaní neprislúchalo procesné postavenie vedľajších účastníkom na strane

žalovaného. V celom priebehu posudzovaného konania platilo ustanovenie § 250 ods. 1

o generálnom účastníctve pre všetky osoby, ktoré by mohli byť zrušením správneho

rozhodnutia dotknuté. V obsahu príloh sťažnosti je zrejmé, že krajský súd, ako aj najvyšší

súd manželov E. akceptoval v procesnom postavení účastníkov konania podľa druhej vety

. Pričom manželom E. v takomto procesnom postavení prislúchali všetky

procesné práva účastníka súdneho konania vrátane práva na podanie odvolania proti

rozsudku krajského súdu.

Ústavný súd preto v argumentácii sťažovateľov o absencii oprávnenia manželov E.

na podanie odvolania proti rozsudku krajského súdu z 2. júla 2009 nevidel príčinnú

súvislosť s možným porušením ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, a preto ich sťažnosti v tejto časti nevyhovel.

K namietanému porušeniu základného práva vyjadriť sa ku všetkým

vykonaným dôkazom podľa

Sťažovatelia videli porušenie svojho základného práva vyjadriť sa ku všetkým

vykonaným dôkazom podľa v tom, že najvyšší súd „ich právnemu

zástupcovi nezaslal k vyjadreniu sa odvolanie a ani doplnenie odvolania manželov E..“.

K tejto sťažnostnej námietke ústavný súd z príslušného spisu krajského súdu zistil:

Odvolanie manželov E. proti rozsudku krajského súdu z 2. júla 2009 (podané bez

právneho zastúpenia) bolo doručené krajskému súdu v odvolacej lehote 14. augusta 2009 a

následne bola kópia tohto odvolania krajským súdom doručená ostatným účastníkom

konania. Podľa doručenky nachádzajúcej sa v príslušnom spise kópiu tohto odvolania

prevzal právny zástupca sťažovateľov 27. augusta 2009. Vyjadrenie sťažovateľov k tomuto

odvolaniu podané nebolo.

Potom, keď bol spis krajského súdu predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie

o odvolaní manželov E. (spis bol doručený najvyššiemu súdu 23. septembra 2009),

manželia E. už zastúpení advokátom po uplynutí odvolacej lehoty doručili najvyššiemu

súdu 19. februára 2010 doplnenie nimi podaného odvolania (ďalej len „doplnenie

odvolania“).

Najvyšší súd v zmeňujúcom rozsudku z 18. augusta 2010 po zhrnutí obsahu rozsudku

krajského súdu z 2. júla 2009 uviedol: „Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali

účastníci konania M. E. a M. E. odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu ...“, v

ďalšom najvyšší súd poukázal na odvolacie dôvody odvolateľov, pričom v plnom rozsahu

vychádzal z obsahu doplnenia odvolania a konštatoval, že „... žalobcovia (sťažovatelia,

pozn.) sa k odvolaniu účastníkov nevyjadrili“.

Podľa podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví

zákon. Domáhať sa práva na súdnu ochranu podľa možno len

v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú ( ). S právom na

súdnu ochranu súvisí právo účastníka konania, aby sa jeho vec prerokovala v jeho

prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2

). V oblasti uplatňovania a ochrany subjektívnych práv v rámci civilného procesu je

základným právnym predpisom . Tento právny predpis upravuje

pravidlá procesného postupu súdu, dodržanie ktorých je garanciou naplnenia základného

práva na súdnu ochranu ( ) vrátane práva vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom ( ).

Podľa súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal

odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti

doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d).

Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo

podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie

odvolaciemu súdu.

Podľa ak nejde o prípad uvedený v druhej vete ,

doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie

smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili.

Podľa len čo všetkým účastníkom uplynie lehota na podanie odvolania

a vyjadrenia k odvolaniu, predloží súd vec bez zbytočného odkladu odvolaciemu súdu.

Podľa ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa

ods. 1, odvolací súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náležitosti,

a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d).

Vo veciach podľa odvolací súd odstraňuje vady odvolania tým, že sa

obmedzí len na zistenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda. Odvolací súd sám odstráni

vady pri doručovaní odvolania a výzvy podľa § 209a ods. 1 tak, že sám vykoná

doručovanie. Odvolací súd rozhodne aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1 vrátane tých,

o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak tento

zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia

o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V správnom súdnictve postup prvostupňového súdu a odvolacieho súdu pri

doručovaní odvolania nie je osobitne upravený, a preto v súlade s sa na

tento postup primerane použijú už citované ustanovenia § 209 ods. 1, § 209a ods. 1 a § 211

ods. 1 .

Podľa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto

časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný

prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu najvyššieho

súdu opravný prostriedok nie je prípustný.

Ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade najvyšší súd porušil sťažovateľmi

označené základné právo podľa , keď nepostupoval v súlade

s pravidlami procesného postupu pri doručovaní odvolania podľa už citovaných ustanovení

. Podľa názoru ústavného súdu tieto procesné pravidlá

stanovené pre faktickú činnosť súdu nebolo možné v danom prípade opomenúť ani pri

doručovaní doplnenia odvolania (ktoré opomenutie je zrejmé z postupu najvyššieho súdu),

osobitne nie v prípade ak odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní odvolateľov

v plnom rozsahu vychádzal z obsahu doplnenia odvolania.

Z uvedených záverov ústavného súdu vyplýva, že najvyšší súd svojím postupom

v konaní vedenom pod sp. zn. a napadnutým rozsudkom z 18. augusta 2010

porušil základné právo sťažovateľov vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa

.

III.

Podľa prvej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa prvej vety ak sa základné právo alebo

slobody porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

Keďže ústavný súd vyslovil, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu

z 18. augusta 2010 bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa ,

bolo potrebné predmetný rozsudok najvyššieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie podľa a a .

Ústavný súd napokon rozhodol podľa o úhrade

trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním pred

ústavným súdom advokátom JUDr. J. N. Sťažovatelia ich požadovali uhradiť v sume 17,74

€. Vzhľadom na to, že trovy konania požadované sťažovateľmi neprekračovali sumu podľa

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,

ústavný súd ich priznal v sume nimi požadovanej. Trovy konania je najvyšší súd povinný

uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011