Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b07/381411.939251.pdf
PDF · 235.27 KB
No categories available
10Sžr/113/2011
Najvyšší súd 10Sžr/113/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky
senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a
JUDr. Milana Moravu v právnej veci ţalobcov: 1/ R. R., bytom C., 2/ M. R., bytom C.,
3/ Prof. RNDr. P. H., DrSc., bytom V., 4/ Ing. N. H., bytom V.V., všetci zastúpení
JUDr. J. N., advokátom, AK so sídlom v M., proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad
v Bratislave, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: 1/ M. E., bytom V., 2/ M. E., bytom V.,
obaja zastúpení Mgr. R. M., advokátom, AK so sídlom v B., o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia ţalovaného č. A/2007/1729/BHN zo dňa 21. januára 2007, konajúc
o odvolaní účastníkov konania M. E. a M. E. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 2. júla 2009, č.k. 1S 80/2008-250, takto:
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S/80/2008-250 zo dňa 2. júla 2009 z m e ň u j e tak, ţe ž a l o b u z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia podľa
§ 250j ods.2 písm. a/, c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil napadnuté rozhodnutie
ţalovaného č. A/2007/1729/BHN zo dňa 21. januára 2007 (správne má byť rok 2008) a vec
vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcom trovy konania
na účet právneho zástupcu JUDr. J. N. vo výške 288,53 Eur, do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Uvedeným rozhodnutím ţalovaný ako druhostupňový správny orgán zmenil
odvolaním napadnuté rozhodnutie Mesta Malacky č. SOÚ/2007/244/Fa zo dňa 28. februára
2007 tak, ţe vo výroku napadnutého rozhodnutia na strane 2 vypustil nasledovný text:
„Zároveň ukladá povinnosť podľa § 135 ods. 1 stavebného zákona vlastníkom susednej
nehnuteľnosti parcela č. X., X., v k.ú. M. Prof. RNDr. P. H., DrSc. a manţelke Ing. N. a
vlastníkom parcely č. X. v k.ú. M. R. R. a manţelke M., aby strpeli vykonanie nevyhnutných
prác spojených s nadstavbou rodinného domu parcely č. X. v k.ú. M. zo svojich stavieb
a pozemku pre stavebníkov M. E. a manţelku M.“. Ďalej vypustil podmienku č. 1, 2, 3, 4 a 5
na strane 2 napadnutého rozhodnutia. Vo zvyšnej časti odvolací orgán napadnuté rozhodnutie
potvrdil.
Krajský súd po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov v rozsahu dôvodov
uvedených v ţalobe dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná, keďţe ţalovaný správny orgán sa
dopustil procesného pochybenia majúceho za následok nezákonný postup, pričom napadnuté
rozhodnutie ţalovaného je čiastočne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a samotné
zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Krajský súd preto rozhodnutie
ţalovaného ako nezákonné zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/
Poukázal na ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 244 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, § 37 ods. 2, § 39a ods. 2 a § 140 zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon), § 4 ods. 2 vyhlášky
č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách
na výstavbu a o všeobecných technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami
s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len vyhláška č. 532/2002 Z.z.), § 3,
§ 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len zákon o správnom
konaní).
Uviedol, ţe ţalovaný ako i prvostupňový správny orgán nevychádzali z platnej
územno-plánovacej dokumentácie obce Malacky zo dňa 23. januára 2004 schválenej
uznesením MsZ č. 112/2002 zo dňa 20. októbra 2002 a uznesením MsZ č. 194/2003 zo dňa
18. decembra 2002 označené ako BR 1, z ktorých vyplýva, ţe v danej lokalite, kde sú
postavené rodinné domy ţalobcov 1/- 4/ je moţné postaviť len jednopodlaţný rodinný dom.
Realizáciou nadstavby obytného podkrovia tak, ako je uvedené na strane 1 stavebného
povolenia v podmienkach pre uskutočnenie a umiestnenie stavby sa podmienka
územnoplánovacej dokumentácie obce Malacky poruší, čo je v rozpore s ustanovením § 37
stavebného zákona. Nadstavbou obytného podkrovia sa vytvorí ďalšie obytné podlaţie a tým
sa z jednopodlaţného domu rodiny E. stane dvojpodlaţný rodinný dom a nezostane
pri jednopodlaţnosti tak, ako to tvrdil ţalovaný vo svojom rozhodnutí na strane 6 ods. 1 a
taktieţ i prvostupňový správny orgán. Súd je tieţ toho názoru, ţe prvostupňové rozhodnutie je
zmätočné a zavádzajúce. Samotným stavebným povolením sa povoľuje stavebníkovi M. E. a
manţelka M. rod. D. nadstavba strechy na rodinný dom a prístavba na pozemku parc. č. X.,
X., X. v k.ú. M. Zmätočnosť vidí súd v tom, ţe prvostupňový správny orgán v ďalšom texte
svojho rozhodnutia pod písmenom A na strane 1 „Urbanistické a architektonické podmienky“
povoľuje nadstavbu jednopodlaţného rodinného domu typ R 4160-14105 súpisné číslo X.
Nadstavbou sa vytvorí obytné podkrovie a samostatný vstup do obytného podkrovia.
Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je v rozpore s ustanovením § 66 stavebného
zákona.
Taktieţ, podľa názoru krajského súdu, ţalovaný sa dostatočne nevenoval
urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a poţiadavkám na zachovanie
pohody bývania. Správne orgány spoľahlivo nezistili skutkový stav ohľadne porušenia
ochrany súkromia, pohody bývania vzhľadom na výškový rozdiel novo navrhovanej stavby
a rozhodli o umiestnení a povolení takejto stavby. Ţalovaný sa dostatočným spôsobom
nevysporiadal s rozšírením rodinného domu manţelov E. na parcele č. X. o 75 cm
do priestoru ich átria, pri styku s rodinným domom na parcele X. vlastníkov ţalobcov
Prof. RNDr. P. H., DrSc. a Ing. N. H., pričom rozšírenie má vplyv na vzdialenosť medzi
rodinnými domami na parcele č. X., ktorých vlastníkmi sú R. R. a M. R. a na právny stav
hraníc s pozemkom na parcele č. X.. Svojvoľné predĺţenie rodinného domu manţelov E.
na parcele č. X. asi o 15 cm pri styku s rodinným domom na parcele č. X. a do pozemku X.
vlastníkov Prof. RNDr. P. H., DrSc. a Ing. N. H. má vplyv na právny stav hraníc
s pozemkom na parcele č. X. a parcele č. X.. Najzávaţnejšou skutočnosťou je, ţe nadstavba
bude realizovaná aj na nosnej stene a atike rodinných domov vo vlastníctve ţalobcov
Prof. RNDr. P. H., DrSc. a manţelky Ing. N. H. parcela č. X.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej uviedol, ţe správny orgán vôbec
neskúmal rozdielne umiestnenie komínov od krbových telies podľa stavebného povolenia
č. J vyst. 1711-1030/1980 zo dňa 12. decembra 1980 nielen na rodinný dom manţelov R., ale
aj M. a M. E. Skutočnosť je taká, ţe krb a komín manţelov E. je tieţ priamo na hranici
pozemkov a stavieb rodinných domov, taktieţ bez zmeny projektu stavebného povolenia.
Správne orgány vôbec neposudzovali, ţe povolenou stavbou sa komín rodinného domu R.
znefunkční, pričom značne ovplyvní hygienické pomery v miestnostiach s otvorenými
výplňami do átria a to nielen strešných okien nadstavby rodinného domu E., ale aj pôvodného
rodinného domu E., ale aj rodinného domu R. Ţalovaný sa dostatočne nevysporiadal, či
zasahuje nehnuteľnosť rodinného domu M. E. a M. E. do pozemkov parcely č. X. a aj
do priľahlej parcely č. X. Ţalovaný sa taktieţ nevysporiadal s tvrdením ţalobcov, ţe nové
oplechovanie atík rodinných domov ţalobcov a omietnutie štítových nosných stien nadstavby
je bez vstupu nielen na pozemky ţalobcov, ale aj na novo zrekonštruované strešné krytiny
na plochých stenách ich rodinných domov, nerealizovateľné, preto uvedená skutočnosť
vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Špecifickosť spočíva v tom, ţe
predmetná nadstavba vzhľadom na situáciu umiestnenia rodinných domov sa nedá realizovať
bez vstupu na pozemky a stavby vo vlastníctve ţalobcov. Súd poukazuje na to, ţe ţalovaný
nezohľadnil túto špecifickosť a neurčil povinnosť vypracovať technologický postup, ktorý by
jednoznačne demonštroval spôsob výstavby bez pouţitia susedných pozemkov a stavieb. Je
toho názoru, ţe atiky sú súčasťou nehnuteľnosti vlastníkov rodinných domov ţalobcov,
do ktorých v dôsledku uţ povolenej nadstavby bude jednoznačne zasahované. Z vydaného,
v časti zmeneného rozhodnutia, nie je jednoznačné, ako sa zásah zrealizuje bez vstupu
na stavby ţalobcov a nie je jednoznačne vyjadrené, kto má niesť náklady prípadných
vzniknutých škôd spôsobených stavebníkom na majetku ţalobcov. Poţiadavku ţalobcov
o vypracovaní jednoznačných konštrukčných detailov pre styky a zásahy do susediacich
nehnuteľností ešte v stavebnom konaní prvostupňový stavebný úrad zamietol, ţalovaný sa
ňou vôbec nezaoberal.
Podľa názoru krajského súdu ţalobcovia správne namietali s poukazom na rozpor
s § 66 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona, odvádzanie povrchových vôd zo strechy nadstavby
do voľného priestoru na hranice susediacich rodinných domov a ich pozemkov (pred vstupom
do garáţe) rodinného domu parcela č. X. a na hranicu s rodinným domom parcela č. X.
ţalobcov R. R. a M. R., kde by dochádzalo k podmáčaniu suterénu. Ţalovaný námietku
ţalobcov vôbec neskúmal ani si neoveril, ţe zráţková voda z celej strechy rodinného domu je
odvedená do kanalizácie, pričom obe susediace nehnuteľnosti mali poistné udalosti
pri prívalových zráţkach.
Súd ďalej poukázal na to, ţe na časť pozemku ţalobcov Prof. RNDr. M. H., DrSc. a
Ing. N. H. nikdy nebolo a nie je uplatnené právo vecného bremena ani právo nájmu zo strany
stavebníka a za tohto stavu s nimi v súvislosti s realizáciou stavby nesúhlasia. Stavebníci
bez vyznačenia zmeny projektu stavby rozširujú stavbu a aj predlţujú na úkor ţalobcov.
Právo stavebníka v danej veci bolo neprimerane posilnené oproti susediacim vlastníkom
stavieb.
Ďalej je súd toho názoru, ţe ţalovaný nesprávne vyhodnotil námietku ţalobcov
týkajúcu sa zasahovania do konštrukčných častí susedných rodinných domov, ale aj styku
rodinných domov v časti atík, čo sú najkritickejšie miesta celého projektu. Tieto závaţné
námietky boli opomenuté a aj nesprávne pochopené ţalovaným, a preto bol porušený § 46 a
§ 59 ods. 1 stavebného zákona. V rozhodnutí ţalovaného nie je uvedené, akými úvahami
dospel k svojmu rozhodnutiu v súvislosti s vyššie uvedeným. Rozhodnutím ţalovaného sa
zasiahlo do samotnej podstaty vlastníckeho práva ţalobcov a výrazne sa obmedzilo právo
vlastníka disponovať s rodinným domom a pozemkom. Taktieţ dôvodom na zrušenie
napadnutého rozhodnutia ţalovaného je jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov,
keď ţalovaný sa veľmi stručne a v podstate nepreskúmateľne vysporiadal s námietkami
uvedenými v odvolaní ţalobcov proti stavebnému povoleniu, pričom s námietkou pohody
bývania, ochrany súkromia a ochrany svojho vlastníctva sa nevysporiadal vôbec.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali účastníci konania M. E. a
M. E. odvolanie doručené Krajskému súdu v Bratislave dňa 14. augusta 2009 a doplnenie
odvolania doručené dňa 19. februára 2010 prostredníctvom právneho zástupcu a ţiadali, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol, nakoľko rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, ţe v prípade
realizácie nadstavby nad ich rodinným domom zostane splnená podmienka jednopodlaţnosti,
pretoţe povolenou nadstavbou nevznikne ďalšie podlaţie. V tejto súvislosti poukázali
na územnoplánovaciu informáciu zo dňa 17. júla 2009, ktorú vydalo Mesto Malacky
pod č. ODSP-2040/2009/Re a na stanovisko stavebného úradu k rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 12. augusta 2009 pod č. ODSP/2009/2164/Fa, v ktorom označený úrad
jednoznačne zaujal stanovisko, podľa ktorého povolením nadstavby sedlovej strechy
na rodinný dom, doposiaľ s plochou strechou, sa neporušilo ani smerné číslo počtu
nadzemných podlaţí, nakoľko zastrešenie rodinného domu novou strechou s vytvorením
obytného podkrovia sa nepovaţuje za plnohodnotné nadzemné podlaţie ani v tom prípade - ak
je v podkrovnom priestore vytvorená bytová jednotka.
Taktieţ, podľa ich názoru, ţalobcovia R. R. a M. R. nie sú aktívne legitimovaní
v uvedenej právnej veci na podanie ţaloby. Stavba ich rodinného domu nie je skolaudovaná a
taktieţ majú adresu trvalého bydliska v Bratislave, preto ani nie sú právne vlastníkmi
rodinného domu.
Uviedli, ţe súd prvého stupňa nesprávne posúdil súlad územno-plánovacej
dokumentácie obce Malacky s realizáciou nadstavby strechy na rodinnom dome účastníkov
konania, čím nesprávne aplikoval pojem „jednopodlaţnosť“ na danú stavbu. Krajský súd len
v plnom rozsahu prevzal argumentáciu, ktorú uplatnili ţalobcovia vo svojej ţalobe, bez toho,
aby sa podrobnejšie po skutkovej a právnej stránke zaoberal dôkazmi, ktoré uţ boli vykonané.
Lokalita, kde sú umiestnené rodinné domy účastníkov, ako aj ţalobcov, je podľa
územnoplánovacej dokumentácie obce Malacky určená ako „plochy bývania mestského typu -
rodinné jednopodlaţné domy“. Nadstavbou strechy a vytvorenie obytného podkrovia bude
táto jednopodlaţnosť zachovaná. Nadstavbou podkrovia na rodinnom dome nevznikne ďalšie
nadzemné podlaţie, nepôjde teda o dvojpodlaţnú stavbu. V súčasnosti je stavba rodinného
domu účastníkov povaţovaná za jednopodlaţnú stavbu, teda pokiaľ by sa vytvorilo
nadstavbou podkrovie, bez ohľadu na to, či je obytné alebo nie, naďalej sa stavba musí
povaţovať za jednopodlaţnú.
Podľa názoru účastníkov pojem „podkrovie“ nie je totoţným pojmom s pojmom
„podlaţie“, čo striktne rozlišuje i zákonodarca. Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 vyhlášky
č. 532/2002 Z.z. pri bytových budovách pojem „podlaţie“ je vymedzené ako dve najbliţšie
nad sebou nasledujúce horizontálne deliace konštrukcie. Obdobne je definícia nadzemného
podlaţia riešená aj v Slovenskej technickej norme STN 73 4301 (Budovy a bývanie), podľa
ktorej je podlaţie, časť budovy vymedzená dvoma najbliţšie nad sebou nasledujúcimi
horizontálnymi deliacimi konštrukciami. Sedlová strecha nie je horizontálnou konštrukciou.
Taktieţ je uvedená skutočnosť podporne riešená i v ustanovení § 43b ods. 3 a § 139b ods. 1
písm. b/stavebného zákona. V predmetnej veci bolo vydané súhlasné záväzné stanovisko obce
Malacky č.j. OÚR-A/2006/01510/Re zo dňa 11. mája 2006, v ktorom sa uvádza,
ţe predmetná nadstavba je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciu obce Malacky.
Vo svojom odvolaní ďalej poukázali na svetlo-technický posudok Ing. Š. R., CSc.
zo dňa 30. mája 2006, v ktorom bol posúdený vplyv denného osvetlenia a tienenia
navrhovanej nadstavby rodinného domu na okolitú existujúcu a plánovanú výstavbu
z hľadiska platných technických noriem. Závery posudku odporujú ničím nepodloţeným
tvrdeniam ţalobcov. To, ţe ide len o čisto subjektívny názor ţalobcov, potvrdzujú aj názory
ďalších susedov bývajúcich v radovej zástavbe átriových rodinných domov. Nadstavba
sedlovej strechy je v danej lokalite pomerne beţná, keďţe uţ 5 domov takúto nadstavbu
realizovalo.
Taktieţ uviedli, ţe tvrdenie ţalobcov týkajúce sa znemoţnenia vyuţívania komínov
susediacich nehnuteľností, zadymenie átriových susediacich domov a následný nepriaznivý
efekt a negatívny dopad na ţivotné prostredie a pohodu bývania nebolo ničím podloţené,
odborne zdôvodnené. Uvedené argumenty nemajú oporu v zákone.
V odôvodnení svojho odvolania konštatovali, ţe realizáciou štítového múru
pri spoločnej atike nedôjde k realizácii stavby na nosnej stene a atike ţalobcov
Prof. RNDr. M. H. a Ing. N. H.. Spoj medzi posunutým murivom a spoločnou atikou bude
vyplnený montáţnou penou. Uvedená problematika bola riešená v prvostupňovom konaní,
kedy na výzvu prvostupňového správneho orgánu účastníci predloţili zmenu projektovej
dokumentácie v časti atiky tak, ţe atika nebude rozobraná, a ţe nad ich atikou nebude stavba
realizovaná.
Taktieţ konštatovali, pokiaľ sa jedná o odôvodnenie rozsudku krajského súdu ohľadne
znefunkčnenia komínov a ovplyvnenia hygienických pomerov v miestnostiach s otvorenými
výplňami do átria, ţe predloţili vyjadrenie revízneho technika komínov ako osoby
oprávnenej, ktorý posúdil funkčnosť komína z pohľadu protipoţiarnej ochrany, pričom komín
vedľajších účastníkov bude ukončený lapačom iskier, ktorý bude zodpovedať zákonným
poţiadavkám. Vo vzťahu k ţalobcom R. R. a M. R. umiestnenie komína správny orgán
nemohol posudzovať, keďţe postavený komín uvedených ţalobcov bol postavený v rozpore
so stavebným povolením, a preto ani nebol riadne skolaudovaný. Umiestnenie komína
účastníkov konania je v súlade so zákonom. Nemoţno teda rozumne očakávať, ţe stavba
a umiestnenie komína vedľajších účastníkov s právoplatným stavebným povolením sa bude
prispôsobovať „čiernej stavbe“ ţalobcov.
Ďalej poukázali na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - stavebné
povolenie, kde v podmienkach pre uskutočnenie a umiestnenie stavby je uvedené, ţe strecha
stavby bude zrealizovaná tak, ţe ţiadnou časťou nebude zasahovať nad rodinný dom
na parcele č. X. a rodinný dom na parcele č. X., ktoré sú vo vlastníctve ţalobcov. Správne
orgány oboch stupňov sa s uvedenou problematikou uţ vysporiadali, pričom je presne určené
a stanovené akým spôsobom sa bude nadstavba realizovať.
Rovnako i ďalšie tvrdenia ţalobcov týkajúce sa realizácie nadstavby povaţovali
účastníci za irelevantné. Účastníci vyhlásili, ţe nadstavbu budú a dokáţu realizovať
bez vstupu na pozemok ktoréhokoľvek zo ţalobcov, čo zohľadnil i správny orgán. V danej
veci je teda i irelevantná otázka vypracovania technologického postupu prác. Takţe nie je
v kompetencii ţalovaného skúmať, kto bude niesť náklady v prípade vzniknutých škôd
spôsobených stavebníkom na majetku ţalobcov.
Správny orgán sa zaoberal i otázkou odvedenia zráţkovej vody a to je navrhnuté tak,
aby voda odtekala na pozemok stavebníka, teda účastníkov. Vnútorná strana sedlovej strechy
bude odvedená do stávajúcich zvodov, čím sa situácia oproti doterajšiemu nezmení. Voda
z vonkajšej strany sedlovej strechy (z dvora stavebníka) bude odvedená novými zvodmi
do voľného priestoru.
Konštatovali, ţe na základe uvedeného majú za to, ţe krajský súd v odôvodnení
rozsudku iba vytrháva z kontextu ţalobcov, ktoré mu vyhovujú pre jeho výklad bez toho,
aby sa bliţšie oboznámil s tvrdeniami správnych orgánov a účastníkov konania. V rozsudku
krajského súdu absentuje argumentačná sila a svojim obsahom je len neodôvodneným
aplikovaním tvrdení ţalobcov. Ţalobcovia nepredloţili súdu ani jeden dôkaz svojich tvrdení,
ktorý by mohol byť relevantným dôkazom zakladajúcim sa na odbornosti a znalosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods.2 Občianskeho
súdneho poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214
Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho
poriadku s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.gov.sk a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Rozsudok krajského súdu
zmenil a ţalobu zamietol podľa § 250ja ods. 3 , § 220 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
Občianskeho súdneho poriadku. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. augusta 2010 (§ 156
ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho
súdneho poriadku ).
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, ţe ţalovaný správny orgán
a ţalobcovia sa k odvolaniu účastníkov 1/ M. E. a 2/ M. E. nevyjadrili. Odvolací návrh
nepodali.
Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom č. I. ÚS 51/2011-28 zo dňa 9. júna 2011
rozhodol o sťaţnosti R. R., M. R., prof. RNDr. P. H., DrSc., a Ing. N. H., zastúpených
advokátom JUDr. J. N., M., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 46
a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v konaní vedenom pod sp. zn. 2Sţo 397/2009 a jeho rozsudkom z 18. augusta 2010 tak, ţe
1. Základné právo R. R., M. R., prof. RNDr. P. H., DrSc. a Ing. N. H. vyjadriť sa
ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.
2Sţo 397/2009 a jeho rozsudkom z 18. augusta 2010 porušené bolo.
2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţo 397/2009
z 18. augusta 2010 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť R. R., M. R., prof. RNDr.
P. H., DrSc. a Ing. N. H. trovy právneho zastúpenia v sume 17,74 € (slovom
sedemnásť eur a sedemdesiatštyri centov) na účet ich právneho zástupcu
JUDr. J. N., M., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Ústavný súd Slovenskej republiky k namietanému porušeniu základného práva
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods.2 Ústavy, ktoré sťaţovatelia
videli v tom, ţe najvyšší súd „ich právnemu zástupcovi nezaslal k vyjadreniu sa odvolanie
a ani doplnenie odvolania manželov E.“ uviedol, ţe odvolanie manţelov E. proti rozsudku
krajského súdu z 2. júla 2009 (podané bez právneho zastúpenia) bolo doručené krajskému
súdu v odvolacej lehote 14. augusta 2009 a následne bola kópia tohto odvolania krajským
súdom doručená ostatným účastníkom. Podľa doručenky nachádzajúcej sa v príslušnom spise
kópiu tohto odvolania prevzal právny zástupca sťaţovateľov 27. augusta 2009. Vyjadrenie
sťaţovateľov k tomuto odvolaniu podané nebolo.
Ďalej uviedol, ţe potom, keď bol spis krajského súdu predloţený najvyššiemu súdu
na rozhodnutie o odvolaní manţelov E. (spis bol doručený najvyššiemu súdu dňa
23. septembra 2009), manţelia E. uţ zastúpení advokátom po uplynutí odvolacej lehoty
doručili najvyššiemu súdu 19. februára 2010 doplnenie nimi podaného odvolania (ďalej len
„doplnenie odvolania“).
Najvyšší súd v zmeňujúcom rozsudku z 18. augusta 2010 po zhrnutí obsahu rozsudku
krajského súdu z 2. júla 2009 uviedol, ţe „proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali
odvolanie účastníci konania M. E. a M. E. prostredníctvom právneho zástupcu...“, v ďalšom
najvyšší súd poukázal na odvolacie dôvody odvolateľov, pričom v plnom rozsahu vychádzal
z obsahu doplnenia odvolania a konštatoval, ţe „.... žalobcovia (sťaţovatelia, pozn.) sa
k odvolaniu nevyjadrili“.
Ústavný súd s poukazom na ustanovenie § 209 ods. 1, § 209a ods. 1, § 211 ods. 1,
§ 212 ods. 1 a § 246c OSP dospel k záveru, ţe v danom prípade najvyšší súd porušil
sťaţovateľmi označené základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, keď nepostupoval v súlade
s pravidlami procesného postupu pri doručovaní odvolania podľa uţ citovaných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru ústavného súdu tieto procesné pravidlá
stanovené pre faktickú činnosť súdu nebolo moţné v danom prípade opomenúť ani
pri doručovaní doplnenia odvolania (ktoré opomenutie je zrejmé z postupu najvyššieho súdu),
osobitne nie v prípade ak odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní odvolateľov
v plnom rozsahu vychádzal z obsahu doplnenia odvolania. Z uvedených dôvodov ústavného
súdu vyplýva, ţe najvyšší súd svojim postupom v konaní vedenom pod sp. zn.
2 Sţo 397/2009 a napadnutým rozsudkom z 18. augusta 2010 porušil základné právo
sťaţovateľov vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v intenciách Nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky I. ÚS 51/2011-28 zo dňa 9. júna 2011 doručil kópiu doplnenia odvolania účastníkov
konania 1/ M. E. a 2/ M. E. zo dňa 9. februára 2010 čl. 269-278 právnemu zástupcovi
ţalobcov 1/-4/ JUDr. J. N., advokátovi, AK so sídlom v M. na vyjadrenie v lehote 15 dní.
Dňa 5. októbra 2011 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené
vyjadrenie ţalobcov 1/-4/ k doplnenému odvolaniu vedľajších účastníkov konania, v ktorom
navrhli, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 80/2008-250 zo dňa
2. júla 2009 v celom rozsahu potvrdil.
Uviedli, ţe nesprávnosť rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vedľajší účastníci
konania na strane ţalovaného odôvodňujú s poukazom na skutočnosť, ţe Krajský súd
v Bratislave ako súd prvého stupňa v celom rozsahu prevzal argumentáciu, ktorú uplatnili
ţalobcovia 1/-4/ vo svojej ţalobe bez toho, aby sa podrobnejšie po skutkovej a právnej stránke
zaoberal dôkazmi, ktoré boli vykonané. S tvrdením vedľajších účastníkov konania v doplnení
odvolania ţalobcovia 1/-4/ nesúhlasia a taktieţ nesúhlasia s argumentáciou vedľajších
účastníkov konania v doplnení odvolania, zároveň sa ohradili voči tvrdeniu vedľajších
účastníkov o prevracaní faktov a polemike o odbornosti ţalobcov 1/-4/ ako i odbornosti ich
právneho zástupcu.
K bodu "A" doplneného odvolania uviedli, ţe trvajú na skutočnosti, na ktorú poukázali
v ich podaní na Krajský súd v Bratislave, ţe tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny
orgán nevychádzal z platnej územnoplánovacej dokumentácie obce Mesta Malacky zo dňa
23. januára 2004, z ktorej vyplýva, ţe v danej lokalite, teda v radovej zástavbe átriových
domov, kde sú postavené rodinné domy ţalobcov 1/-4/ a vedľajších účastníkov konania je
moţné postaviť len jednopodlaţný rodinný dom. Realizáciou nadstavby obytného podkrovia
na rodinnom dome vedľajších účastníkov konania sa územnoplánovacia dokumentácia obce
Malacky poruší, čo je v rozpore s § 37 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona. Výstavbou
obytného podkrovia na rodinnom dome vedľajších účastníkov konania sa vytvorí ďalšie
podlaţie.
Poukázali na definíciu pojmu podkrovie, podľa ktorej:
1./ "Podkrovie je vnútorný priestor domu prístupný z posledného / najvyššieho
nadzemného podlaţia, ktorý je vymedzený konštrukciou krovu a ďalšími stavebnými
konštrukciami a je určený na účelové vyuţitie."
2./ "Podkrovie je nadzemné podlaţie, ktoré má nad minimálne 35 % svojej plochy
šikmý strop a jeho steny nadväzujúce na šikmý strop sú maximálne 130 cm vysoké" ako
i na to, ţe podkrovie sa menovite uvádza ako ďalšie podlaţie slovom "podkrovie", nakoľko je
vytvorené v podkroví a je určené na účelové vyuţitie, pričom tieto definície boli prevzaté
z prednášok doc. Ing. Ľ. V. PhD. z fakulty architektúry STÚ v Bratislave, podkrovie je
podlaţím, ktoré je špecificky pomenované "podkrovie." Normy STN síce sú platné, ale
v súčasnosti majú len odporúčací charakter.
Taktieţ dôvodili ďalšou definíciou a to definíciou schodiska a tým chceli potvrdiť,
ţe podkrovie je ďalším nadzemným podlaţím. Definícia schodiska: "Schodisko je vertikálna
konštrukcia, ktorá spája dve podlaţia." Uvedená definícia je podľa ich vyjadrenia taktieţ
prevzatá z prednášok doc. Ing. Ľ. V. PhD.
Uviedli, ţe na základe uvedených definícii podkrovia a schodiska ţalobcovia 1/-4/
vysvetlili, ţe podkrovie je ďalším podlaţím so svojim špecifickým pomenovaním, vzhľadom
k tomu, kde je vytvorené (teda pod krovom strechy).
Zároveň poukázali na skutočnosť, ţe aj samotným povolením výstavby sedlovej
strechy na rodinnom dome vedľajších účastníkov konania ţalobcovia 1/-4/ budú
diskriminovaní a to z dôvodu, ţe na rodinných domoch ţalobcov 1/-4/ nebude moţné taktieţ
postaviť sedlovú strechu.
Podľa ich názoru právny názor krajského súdu vychádzal zo správneho právneho
posúdenia veci, keď vo svojom rozhodnutí konštatoval, ţe nadstavbou obytného podkrovia sa
na rodinnom dome vedľajších účastníkov vytvorí ďalšie podlaţie, čím sa poruší Regulatív
územného rozvoja. Keďţe bolo určené smerné číslo l regulatívu územného rozvoja je jasné,
ţe sa jedná o výstavbu rodinných domov s jedným podlaţím.
V písomnom odôvodnení vyjadrenia k doplneniu odvolania tak zotrvali na svojom
písomnom stanovisku, ţe prvostupňové rozhodnutie je zmätočné a zavádzajúce. Prvostupňový
správny orgán samotným stavebným povolením povolil stavebníkovi M. E. a manţelka M.
rod. D. nadstavbu strechy na rodinný dom a prístavbu na pozemku parc. č. X., X., X.
v k. ú. M. Zmätočnosť tohto rozhodnutia je zrejmá z ďalšieho textu rozhodnutia, kde
pod písmenom "A" na strane č. 1 " urbanistické a architektonické podmienky domu typ
R 4160 – 14105 je súpisné číslo X.. Nadstavbou sa vytvorí obytné podkrovie a samotný vstup
do obytného podkrovia. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je v rozpore
s ustanovením § 66 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona. Ţalovaný oprávnenú námietku
ţalobcov 1/-4/ neakceptoval a vôbec sa ňou nezaoberal.
K bodu "B" doplneného odvolania uviedli, ţe tvrdenie vedľajších účastníkov
v doplnenom odvolaní, ţe pohoda bývania nie je merateľná veličina je prinajmenšom
skreslené, keď nie zavádzajúce. Pohoda bývania je jedným z kľúčových faktorov pri výbere
typu stavby rodinného domu, jeho umiestnenie odstupových vzdialeností, hustoty zastavania,
clonenia susednými stavbami, preslnením a pod. Tak prvostupňový ako aj druhostupňový
správny orgán nezistili skutkový stav veci ohľadne porušenia pohody bývania vzhľadom
na výškový rozdiel navrhovanej stavby a rozhodli o umiestnení a povolení takejto stavby.
Vo vydanom stavebnom povolení sa odôvodnenie podľa § 6 ods. l vyhlášky č. 532/2002 Z. z.
ani poţadovaná špecifikácia nenachádza. Taktieţ nie je uvedené na základe čoho
prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán nedospeli k záveru, ţe ohľadom pohody
bývania (napr. clonenia) je potrebné postupovať podľa § 127 OZ. K stanovisku ohľadne
pohody bývania (preslnenia a clonenia ) ţalobcovia 1/-4/ priloţili ako prílohu "Posúdenie
kritickej obytnej miestnosti v rodinnom dome manţelov R. v M." Stav pred realizáciou
nadstavby a po realizácii nadstavby rodinného domu manţelov E.
K bodu "C" doplneného odvolania uviedli, ţe zotrvávajú na svojom stanovisku
ohľadom odvádzania povrchových vôd zo strechy nadstavby. Ţalovaný Krajský stavebný
úrad v Bratislave ich námietku vôbec nepreskúmal. Zvod zráţkovej vody z celej
novovybudovanej sedlovej strechy je realizovaný tak, ţe zráţková voda z celej strechy je
odvedená do kanalizácie. V prípade prívalových daţďov kanalizácia nebude schopná zvýšené
mnoţstvo vody absorbovať - odviesť, na základe čoho hrozí zatopenie jednotlivých
susediacich rodinných domov ţalobcov 1/-4/, na čo bolo poukázané aj v odvolaní.
Ďalej uviedli, ţe sa nestotoţnili s názorom vedľajších účastníkov konania, ţe situácia
s odvádzaním povrchových vôd sa oproti súčasnosti nijako nezmení. Tak ako v iných
odôvodneniach, tak aj teraz ohľadom odvádzania zvýšeného mnoţstva daţďovej vody, chýba
kvalifikovaná argumentácia vedľajších účastníkov konania.
Záverom poukázali na skutočnosť, ţe tak prvostupňový správny orgán ako aj
druhostupňový správny orgán pri vydaní svojho rozhodnutia nepostupovali podľa ustanovení
§ 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, keď pred vydaním rozhodnutia
neumoţnili ţalobcom 1/-4/ vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobom jeho zistenia, prípadne
navrhnúť jeho doplnenie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods.2 Občianskeho
súdneho poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214
Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho
poriadku s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.gov.sk a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Rozsudok
krajského súdu zmenil a ţalobu zamietol podľa § 250ja ods. 3, § 220 v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá Občianskeho súdneho poriadku. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. novembra
2011 (§ 156 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
Občianskeho súdneho poriadku ).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Za správne orgány sa povaţujú orgány štátnej správy, orgány
územnej samosprávy, ako aj orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby, ako aj
fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických
a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ods. 2). Rozhodnutiami správnych orgánov sa
rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,
ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických
osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť (ods. 3). Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu (§ 250i ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho
poriadku).
Za dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v intenciách
ustanovenia § 250i ods. 1 OSP treba povaţovať také dôkazy, ktoré vedú k zisteniu,
či skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu, bol
pre rozhodnutie správneho orgánu postačujúci.
Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny
orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo
pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané
dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.
Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu
posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.
Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Ako bolo zistené z celého priebehu konania ako i z celého spisového materiálu
Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A/2007/1729/BHN zo dňa 21. januára
2007 zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie Mesta Malacky č. SOÚ/2007/244/Fa zo dňa
28. februára 2007 tak, ţe vo výroku rozhodnutia vypustil nasledovný text: “Zároveň ukladá
povinnosť podľa § 135 ods. 1 stavebného zákona vlastníkom susednej nehnuteľnosti parcela
č. X., X., v k. ú. M. Prof. RNDr. P. H. a manţelke Ing. N. H. a vlastníkom parcely č. X. v k. ú.
M. R. R. a manţelke M. R., aby strpeli vykonanie nevyhnutných prác spojených s nadstavbou
rodinného domu parcela č. X. v k. ú. M. zo svojich stavieb a pozemku pre stavebníkov M. E.
a manţelku M. Ďalej vypustil podmienku č. 1, 2, 3, 4 na strane 2 napadnutého rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti odvolací orgán napadnuté rozhodnutie potvrdil. Prvostupňový správny orgán
rozhodnutím Č.j.: SOÚ/2007/244/Fa zo dňa 28. februára 2007 povolil stavbu: Nadstavba
strechy na rodinný dom a prístavba na pozemku parcela č. X., X., X. v k. ú. M. pre stavebníka
M. E. a manţelku M. E.
Z obsahu odôvodnenia ţalovaného vyplýva, ţe stavebný úrad ako prvostupňový
správny orgán v konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami
Stavebného zákona ako i Zákona o správnom konaní, vyhláškou Ministerstva ţivotného
prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
stavebného zákona a vyhláškou č. 532/2002 Z.z.. Stavebný úrad v územnom konaní
posudzoval vplyv predmetnej stavby na okolitú zástavbu a ţivotné prostredie komplexne
v súlade s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona a súvisiacich vykonávacích
predpisov, ako aj osobitných predpisov, podľa ktorých dotknuté orgány chránia v konaní
verejné záujmy.
Ako uviedol ţalovaný, návrh poskytoval dostatočný podklad pre konanie
a rozhodnutie vo veci, prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v súlade
s príslušnými právnymi predpismi, zabezpečil stanoviská dotknutých orgánov, preskúmal,
či dokumentácia spĺňa podmienky stavebného povolenia, zabezpečil procesné práva
účastníkov konania, rozhodol o ich námietkach, dostatočne zistil skutkový stav veci. Stavebný
úrad sa v stavebnom konaní zaoberal ustanoveniami § 62 ods. 1 a § 66 ods. 1 stavebného
zákona. Námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré boli totoţné s námietkami vznesenými
v stavebnom konaní sa Krajský stavebný úrad v Bratislave nezaoberal, nakoľko boli zhodné
a stavebný úrad sa nimi v stavebnom konaní podrobne zaoberal a vyhodnotil ich v odvolaní
napadnutého rozhodnutia. S ich vyhodnotením sa odvolací správny orgán stotoţnil.
Preverením vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací orgán
zistil, ţe stavebný úrad pri povoľovaní stavby vychádzal z platného územného plánu Mesta
Malacky. Predmetná lokalita je podľa územného plánu určená ako plochy bývania mestského
typu - rodinné jednopodlaţné domy. Po nadstavbe strechy a vytvorenia obytného podkrovia
bude táto jednopodlaţnosť zachovaná. Ďalej je zo spisu zrejmé, ţe Mesto Malacky,
ktoré v zmysle § 4 ods. 3 písm. d/ zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, najmä vydáva záväzné
stanoviská k investičnej činnosti v obci, vydalo súhlasné záväzné stanovisko č.j. OÚR-
A/2006/01510/Re zo dňa 11. mája 2006, v ktorom uvádza, ţe predmetná stavba je v súlade
s územnoplánovacou dokumentáciou.
V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, ţe prvostupňový správny orgán
vo výroku rozhodnutia v podmienkach na uskutočnenie stavby určil, ţe „Strecha nadstavby
bude zrealizovaná tak, ţe ţiadnou časťou nebude zasahovať nad rodinné domy parcela č. X. a
parcela č. X., ktoré sú vo vlastníctve ţalobcov. Taktieţ v stavebnom konaní bola overená
projektová dokumentácia: “Riešenie protipoţiarnej bezpečnosti stavby“, z obsahu ktorej
vyplýva, ţe nadstavba vyhovuje protipoţiarnej bezpečnosti v zmysle vyhlášky MV SR
č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické poţiadavky na protipoţiarnu bezpečnosť
pri výstavbe a pri uţívaní stavieb. K námietke týkajúcej sa znefunkčnenia susedných komínov
ţalovaný uviedol, ţe podľa vyjadrenia revízneho technika komínov pripravovaná nadstavba
strechy nebude mať vplyv na ich funkčnosť. Podľa stavebného povolenia č.j. Výst. 1711-
1031/1980 zo dňa 12. decembra 1980 pre stavebníkov R. R. a manţ. M., bol krb a teda aj
komín povolený vo vzdialenosti 2,3 m od hraníc nehnuteľnosti manţelov E.
Odvolací súd zastáva názor, ţe v odvolacom konaní boli medzi účastníkmi konania
sporné tie isté otázky ako v prvostupňovom súdnom konaní a v konaní pred správnymi
orgánmi. Obsah ţaloby podanej ţalobcami je v podstate zhodný s obsahom odvolania,
ktoré ţalobcovia podali ako účastníci správneho konania, a s ktorého obsahom sa odvolací
správny orgán zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Taktieţ obsah vyjadrenia ţalobcov
k doplneniu odvolania vedľajších účastníkov konania M. E. a M. E. sa podľa názoru
odvolacieho súdu stotoţňuje s podanou ţalobou.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţnil s odôvodnením rozsudku krajského
súdu a to najmä v posúdení zisteného skutkového stavu, ako aj jeho právneho odôvodnenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky taktieţ udáva, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní
neriadil vyššie citovanými ustanoveniami upravujúcimi správne súdnictvo.
O správnosti skutkových zistení správnych orgánov nemal odvolací súd pochybnosti.
Spornou bola právna otázka, či správne orgány pri vydávaní rozhodnutia postupovali
v súlade s platnou územno-plánovacou dokumentáciou obce Malacky schválenou uznesením
MsZ č. 112/2002 zo dňa 28. októbra 2002.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ako vyplynulo z územného plánu,
ţe pre danú lokalitu platí regulatív BRM, čo je územie mestského bloku, ktoré slúţi najmä
na bývanie, a to v rodinných domoch a malopodlaţných bytových domoch do 3 nadzemných
podlaţí, s vyšším stupňom intenzity zástavby, s moţnosťou umiestnenia vybavenosti
s významom nad rámec daného bloku. Ako dominantné funkcie je stanovené bývanie
v mestských rodinných a malopodlaţných bytových domoch a v polyfunkčných
malopodlaţných bytových mestských domoch.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe označenie na komplexnom
urbanistickom výkrese je BRM 1 a skladá sa z dvoch častí. Označenie BRM je záväzným
regulatívom, číslo 1 stanovuje smerné číslo počtu nadzemných podlaţí.
Podľa názoru odvolacieho súdu povolením nadstavby strechy na existujúci rodinný
dom s plochou strechou sa neporušili záväzné regulatívy a ani smerné číslo počtu
nadzemných podlaţí, nakoľko zastrešenie rodinného domu novou strechou s vytvorením
obytného podkrovia sa nepovaţuje za plnohodnotné nadzemné podlaţie ani v tom prípade,
ak je v podkrovnom priestore vytvorená bytová jednotka. Okrem toho, nakoľko čísla
stanovené sú len smerné, bolo moţné podľa záväzného regulatívu BRM povoliť aj
viacpodlaţné budovy.
Samotný stavebný zákon v ustanovení § 139b ods. 1 písm. a/ uvádza, ţe jednoduchou
2
stavbou sú bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m, majú jedno
nadzemné podlaţie, môţu mať aj jedno podzemné podlaţie a podkrovie. Je teda jednoznačné,
ţe nemôţe mať ďalšie nadzemné podlaţie. Zákon teda jednoznačne rozlišuje medzi podlaţím
a podkrovím. Rozdiel medzi podkrovím a podlaţím je ustanovený i v STN 73 7301 Budovy
na bývanie, podľa ktorej podlaţie je časť budovy vymedzená dvoma najbliţšie nad sebou
nasledujúcimi horizontálnymi konštrukciami. Taktieţ vyhláška č. 532/2002 Z.z. vymedzuje
pojem “podlaţie“, ako dve najbliţšie nad sebou nasledujúce horizontálne deliace konštrukcie.
Následne, podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je správny záver
stavebného úradu, ţe námietka ohľadne právneho stavu hraníc a vzájomnej polohy
susediacich nehnuteľností, je takého charakteru, ktorú stavebný úrad nie je oprávnený riešiť
a vyhodnotiť ako námietku, ktorá vyplýva z vlastníckych alebo iných práv k pozemku.
Je zrejmé, ţe problém vznikol pri výstavbe v 80-rokoch a priebeh hraníc nebol v tomto
období spochybnený. Skutočnosť, ţe rodinný dom M. E. bol pri výstavbe v roku 1983
posunutý, vtedajší stavebný úrad neriešil a stavbu skolaudoval. Stavebný úrad pri povoľovaní
stavby v roku 2007 musel vychádzať z daného skutkového stavu. Situácia umiestnenia stavby
je v súlade so skutkovým stavom a GP č. 3/2001. Povolenou nadstavbou nepríde k zmene
osadenia stavby na hranici pozemkov a v tejto časti sa nemení zastavaná plocha.
Taktieţ i námietka ţalobcov ohľadne zasahovania nehnuteľnosti rodinného domu
stavebníkov do pozemkov vo vlastníctve ţalobcov bola riešená v stavebnom povolení.
Odvolací súd sa v danom prípade stotoţňuje so záverom ţalovaného správneho orgánu
poukazujúc na vydané stavebné povolenie, ţe v stavebnom povolení v podmienkach
pre uskutočnenie a umiestnenie stavby je táto otázka jednoznačne riešená, pričom námietky
ţalobcov povaţuje za neopodstatnené.
Z predloţeného spisového materiálu tieţ jednoznačne vyplýva, ţe stavebný úrad
pri povoľovaní nadstavby nariadil stavebníkom predloţiť podrobnejšiu dokumentáciu
ohľadne konštrukčného riešenia atiky, nakoľko sa dôsledne zaoberal tým, aby atika rodinného
domu H. zostala zachovaná. Realizáciou štítového múru pri spoločnej atike nedôjde
k realizácii stavby na nosnej stene a atike ţalobcov manţelov H. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje i na vyhlásenie stavebníkov, ţe nadstavbu budú a dokáţu realizovať
bez vstupu na pozemok ktoréhokoľvek zo ţalobcov.
Zo svetlo-technického posudku Ing. Š. R., CSc. zo dňa 30. mája 2006 vyplýva, ţe bol
posúdený vplyv denného osvetlenia a tienenia navrhovanej nadstavby rodinného domu
na okolitú existujúcu a plánovanú výstavbu z hľadiska platných technických noriem. Najvyšší
súd Slovenskej republiky v tomto smere nemôţe prisvedčiť tvrdeniu ţalobcov, ohľadne
ovplyvnenia ich pohody bývania uvedenou nadstavbou rodinného domu. Ako vyplynulo
z predloţených dôkazov nadstavba sedlovej strechy je v danej lokalite pomerne beţná.
Pokiaľ ţalobcovia namietali nezákonnosť stavebného povolenia týkajúce sa
umiestnenia komína, podľa názoru odvolacieho súdu je táto námietka ţalobcov právne
irelevantná. Ako uţ bolo vyššie uvedené stavebníci predloţili vyjadrenie revízneho technika
komínov ako osoby oprávnenej, ktorý posúdil funkčnosť komína z pohľadu protipoţiarnej
ochrany. Umiestnenie komína stavebníkov je v súlade so zákonom.
Pokiaľ sa jedná o námietku ţalobcov ohľadne odvádzania odpadových vôd i tu
odvolací súd poukazuje na stavebné povolenie, v ktorom je táto problematika riešená a kde je
uvedené, ţe odvedenie zráţkovej vody je navrhnuté tak, aby voda odtekala na pozemok
stavebníka.
Vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu námietky ţalobcov uvedené v ţalobe
nie sú takými námietkami, s ktorými by sa uţ nebol ţalovaný vo svojom rozhodnutí
o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu dostatočne podrobne vyporiadal. Tieto
námietky preto nemohli obstáť v súdnom konaní odvolacom. Odvolací súd sa v plnom
rozsahu stotoţňuje so skutkovými zisteniami správnych orgánov ako i s ich právnym
posúdením.
Pokiaľ sa jedná o námietky ţalobcov 1/-4/ uvedené vo vyjadrení k doplneniu
odvolania ...“ ţe tak prvostupňový správny orgán ako aj druhostupňový správny orgán
pri vydaní svojho rozhodnutia nepostupovali podľa ustanovení § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní, keď pri vydaní rozhodnutia neumoţnili ţalobcom 1/-4/ vyjadriť sa
k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia“ odvolací súd udáva, ţe touto námietkou nebolo
moţné sa zaoberať v súdnom odvolacom konaní, nakoľko ju ţalobcovia neuplatnili
v samotnej ţalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu.
Odvolací súd poukazuje na to, ţe súd je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
viazaný ţalobnými dôvodmi, ktoré nie je moţné po uplynutí zákonnej lehoty rozširovať.
Vychádzajúc z uvedeného, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok
krajského súdu postupom podľa ustanovenia § 220 Občianskeho súdneho poriadku
s poukazom na ustanovenie § 246c ods. 1 v spojení s ustanovením § 250ja ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku a ţalobu ako nedôvodnú zamietol.
Pokiaľ účastníci namietali nedostatok pasívnej legitimácie ţalobcov R. R. a M. R.
na podanie ţaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, tak túto námietku
povaţuje odvolací súd za právne irelevantnú, nakoľko ţalobcovia sú vlastníkmi susednej
parcely, pričom rozhodnutím správneho orgánu môţu byť ukrátení na svojich právach.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1, § 250l ods. 2 OSP tak, ţe ţalobcom nepriznal ich
náhradu, pretoţe neboli v tomto konaní úspešní a ţalovanému preto, ţe mu ţiadne nevznikli.
Vedľajší účastníci si trovy konania nevyčíslili v zmysle § 151 ods. 1 OSP.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2011
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková