Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/113/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky

senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a

JUDr. Milana Moravu v právnej veci ţalobcov: 1/ R. R., bytom C., 2/ M. R., bytom C.,

3/ Prof. RNDr. P. H., DrSc., bytom V., 4/ Ing. N. H., bytom V.V., všetci zastúpení

JUDr. J. N., advokátom, AK so sídlom v M., proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad

v Bratislave, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: 1/ M. E., bytom V., 2/ M. E., bytom V.,

obaja zastúpení Mgr. R. M., advokátom, AK so sídlom v B., o preskúmanie zákonnosti

postupu a rozhodnutia ţalovaného č. A/2007/1729/BHN zo dňa 21. januára 2007, konajúc

o odvolaní účastníkov konania M. E. a M. E. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 2. júla 2009, č.k. -250, takto:

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -250 zo dňa 2. júla 2009 z m e ň u j e tak, ţe ž a l o b u z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia podľa

, , zrušil napadnuté rozhodnutie

ţalovaného č. A/2007/1729/BHN zo dňa 21. januára 2007 (správne má byť rok 2008) a vec

vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcom trovy konania

na účet právneho zástupcu JUDr. J. N. vo výške 288,53 Eur, do 30 dní od právoplatnosti

rozsudku. Uvedeným rozhodnutím ţalovaný ako druhostupňový správny orgán zmenil

odvolaním napadnuté rozhodnutie Mesta Malacky č. SOÚ/2007/244/Fa zo dňa 28. februára

2007 tak, ţe vo výroku napadnutého rozhodnutia na strane 2 vypustil nasledovný text:

„Zároveň ukladá povinnosť podľa § 135 ods. 1 stavebného zákona vlastníkom susednej

nehnuteľnosti parcela č. X., X., v k.ú. M. Prof. RNDr. P. H., DrSc. a manţelke Ing. N. a

vlastníkom parcely č. X. v k.ú. M. R. R. a manţelke M., aby strpeli vykonanie nevyhnutných

prác spojených s nadstavbou rodinného domu parcely č. X. v k.ú. M. zo svojich stavieb

a pozemku pre stavebníkov M. E. a manţelku M.“. Ďalej vypustil podmienku č. 1, 2, 3, 4 a 5

na strane 2 napadnutého rozhodnutia. Vo zvyšnej časti odvolací orgán napadnuté rozhodnutie

potvrdil.

Krajský súd po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov v rozsahu dôvodov

uvedených v ţalobe dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná, keďţe ţalovaný správny orgán sa

dopustil procesného pochybenia majúceho za následok nezákonný postup, pričom napadnuté

rozhodnutie ţalovaného je čiastočne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a samotné

zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Krajský súd preto rozhodnutie

ţalovaného ako nezákonné zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/

.

Poukázal na ustanovenie ,

, , a

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon), § 4 ods. 2 vyhlášky

č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách

na výstavbu a o všeobecných technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami

s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len ), ,

3

a o správnom konaní (ďalej len zákon o správnom

konaní).

Uviedol, ţe ţalovaný ako i prvostupňový správny orgán nevychádzali z platnej

územno-plánovacej dokumentácie obce Malacky zo dňa 23. januára 2004 schválenej

uznesením MsZ č. 112/2002 zo dňa 20. októbra 2002 a uznesením MsZ č. 194/2003 zo dňa

18. decembra 2002 označené ako BR 1, z ktorých vyplýva, ţe v danej lokalite, kde sú

postavené rodinné domy ţalobcov 1/- 4/ je moţné postaviť len jednopodlaţný rodinný dom.

Realizáciou nadstavby obytného podkrovia tak, ako je uvedené na strane 1 stavebného

povolenia v podmienkach pre uskutočnenie a umiestnenie stavby sa podmienka

územnoplánovacej dokumentácie obce Malacky poruší, čo je v rozpore s ustanovením § 37

stavebného zákona. Nadstavbou obytného podkrovia sa vytvorí ďalšie obytné podlaţie a tým

sa z jednopodlaţného domu rodiny E. stane dvojpodlaţný rodinný dom a nezostane

pri jednopodlaţnosti tak, ako to tvrdil ţalovaný vo svojom rozhodnutí na strane 6 ods. 1 a

taktieţ i prvostupňový správny orgán. Súd je tieţ toho názoru, ţe prvostupňové rozhodnutie je

zmätočné a zavádzajúce. Samotným stavebným povolením sa povoľuje stavebníkovi M. E. a

manţelka M. rod. D. nadstavba strechy na rodinný dom a prístavba na pozemku parc. č. X.,

X., X. v k.ú. M. Zmätočnosť vidí súd v tom, ţe prvostupňový správny orgán v ďalšom texte

svojho rozhodnutia pod písmenom A na strane 1 „Urbanistické a architektonické podmienky“

povoľuje nadstavbu jednopodlaţného rodinného domu typ R 4160-14105 súpisné číslo X.

Nadstavbou sa vytvorí obytné podkrovie a samostatný vstup do obytného podkrovia.

Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je v rozpore s ustanovením § 66 stavebného

zákona.

Taktieţ, podľa názoru krajského súdu, ţalovaný sa dostatočne nevenoval

urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a poţiadavkám na zachovanie

pohody bývania. Správne orgány spoľahlivo nezistili skutkový stav ohľadne porušenia

ochrany súkromia, pohody bývania vzhľadom na výškový rozdiel novo navrhovanej stavby

a rozhodli o umiestnení a povolení takejto stavby. Ţalovaný sa dostatočným spôsobom

nevysporiadal s rozšírením rodinného domu manţelov E. na parcele č. X. o 75 cm

do priestoru ich átria, pri styku s rodinným domom na parcele X. vlastníkov ţalobcov

Prof. RNDr. P. H., DrSc. a Ing. N. H., pričom rozšírenie má vplyv na vzdialenosť medzi

rodinnými domami na parcele č. X., ktorých vlastníkmi sú R. R. a M. R. a na právny stav

4

hraníc s pozemkom na parcele č. X.. Svojvoľné predĺţenie rodinného domu manţelov E.

na parcele č. X. asi o 15 cm pri styku s rodinným domom na parcele č. X. a do pozemku X.

vlastníkov Prof. RNDr. P. H., DrSc. a Ing. N. H. má vplyv na právny stav hraníc

s pozemkom na parcele č. X. a parcele č. X.. Najzávaţnejšou skutočnosťou je, ţe nadstavba

bude realizovaná aj na nosnej stene a atike rodinných domov vo vlastníctve ţalobcov

Prof. RNDr. P. H., DrSc. a manţelky Ing. N. H. parcela č. X.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej uviedol, ţe správny orgán vôbec

neskúmal rozdielne umiestnenie komínov od krbových telies podľa stavebného povolenia

č. J vyst. 1711-1030/1980 zo dňa 12. decembra 1980 nielen na rodinný dom manţelov R., ale

aj M. a M. E. Skutočnosť je taká, ţe krb a komín manţelov E. je tieţ priamo na hranici

pozemkov a stavieb rodinných domov, taktieţ bez zmeny projektu stavebného povolenia.

Správne orgány vôbec neposudzovali, ţe povolenou stavbou sa komín rodinného domu R.

znefunkční, pričom značne ovplyvní hygienické pomery v miestnostiach s otvorenými

výplňami do átria a to nielen strešných okien nadstavby rodinného domu E., ale aj pôvodného

rodinného domu E., ale aj rodinného domu R. Ţalovaný sa dostatočne nevysporiadal, či

zasahuje nehnuteľnosť rodinného domu M. E. a M. E. do pozemkov parcely č. X. a aj

do priľahlej parcely č. X. Ţalovaný sa taktieţ nevysporiadal s tvrdením ţalobcov, ţe nové

oplechovanie atík rodinných domov ţalobcov a omietnutie štítových nosných stien nadstavby

je bez vstupu nielen na pozemky ţalobcov, ale aj na novo zrekonštruované strešné krytiny

na plochých stenách ich rodinných domov, nerealizovateľné, preto uvedená skutočnosť

vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Špecifickosť spočíva v tom, ţe

predmetná nadstavba vzhľadom na situáciu umiestnenia rodinných domov sa nedá realizovať

bez vstupu na pozemky a stavby vo vlastníctve ţalobcov. Súd poukazuje na to, ţe ţalovaný

nezohľadnil túto špecifickosť a neurčil povinnosť vypracovať technologický postup, ktorý by

jednoznačne demonštroval spôsob výstavby bez pouţitia susedných pozemkov a stavieb. Je

toho názoru, ţe atiky sú súčasťou nehnuteľnosti vlastníkov rodinných domov ţalobcov,

do ktorých v dôsledku uţ povolenej nadstavby bude jednoznačne zasahované. Z vydaného,

v časti zmeneného rozhodnutia, nie je jednoznačné, ako sa zásah zrealizuje bez vstupu

na stavby ţalobcov a nie je jednoznačne vyjadrené, kto má niesť náklady prípadných

vzniknutých škôd spôsobených stavebníkom na majetku ţalobcov. Poţiadavku ţalobcov

o vypracovaní jednoznačných konštrukčných detailov pre styky a zásahy do susediacich

nehnuteľností ešte v stavebnom konaní prvostupňový stavebný úrad zamietol, ţalovaný sa

ňou vôbec nezaoberal.

5

Podľa názoru krajského súdu ţalobcovia správne namietali s poukazom na rozpor

s § 66 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona, odvádzanie povrchových vôd zo strechy nadstavby

do voľného priestoru na hranice susediacich rodinných domov a ich pozemkov (pred vstupom

do garáţe) rodinného domu parcela č. X. a na hranicu s rodinným domom parcela č. X.

ţalobcov R. R. a M. R., kde by dochádzalo k podmáčaniu suterénu. Ţalovaný námietku

ţalobcov vôbec neskúmal ani si neoveril, ţe zráţková voda z celej strechy rodinného domu je

odvedená do kanalizácie, pričom obe susediace nehnuteľnosti mali poistné udalosti

pri prívalových zráţkach.

Súd ďalej poukázal na to, ţe na časť pozemku ţalobcov Prof. RNDr. M. H., DrSc. a

Ing. N. H. nikdy nebolo a nie je uplatnené právo vecného bremena ani právo nájmu zo strany

stavebníka a za tohto stavu s nimi v súvislosti s realizáciou stavby nesúhlasia. Stavebníci

bez vyznačenia zmeny projektu stavby rozširujú stavbu a aj predlţujú na úkor ţalobcov.

Právo stavebníka v danej veci bolo neprimerane posilnené oproti susediacim vlastníkom

stavieb.

Ďalej je súd toho názoru, ţe ţalovaný nesprávne vyhodnotil námietku ţalobcov

týkajúcu sa zasahovania do konštrukčných častí susedných rodinných domov, ale aj styku

rodinných domov v časti atík, čo sú najkritickejšie miesta celého projektu. Tieto závaţné

námietky boli opomenuté a aj nesprávne pochopené ţalovaným, a preto bol porušený § 46 a

§ 59 ods. 1 stavebného zákona. V rozhodnutí ţalovaného nie je uvedené, akými úvahami

dospel k svojmu rozhodnutiu v súvislosti s vyššie uvedeným. Rozhodnutím ţalovaného sa

zasiahlo do samotnej podstaty vlastníckeho práva ţalobcov a výrazne sa obmedzilo právo

vlastníka disponovať s rodinným domom a pozemkom. Taktieţ dôvodom na zrušenie

napadnutého rozhodnutia ţalovaného je jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov,

keď ţalovaný sa veľmi stručne a v podstate nepreskúmateľne vysporiadal s námietkami

uvedenými v odvolaní ţalobcov proti stavebnému povoleniu, pričom s námietkou pohody

bývania, ochrany súkromia a ochrany svojho vlastníctva sa nevysporiadal vôbec.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali účastníci konania M. E. a

M. E. odvolanie doručené Krajskému súdu v Bratislave dňa 14. augusta 2009 a doplnenie

odvolania doručené dňa 19. februára 2010 prostredníctvom právneho zástupcu a ţiadali, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol, nakoľko rozhodnutie

6

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, ţe v prípade

realizácie nadstavby nad ich rodinným domom zostane splnená podmienka jednopodlaţnosti,

pretoţe povolenou nadstavbou nevznikne ďalšie podlaţie. V tejto súvislosti poukázali

na územnoplánovaciu informáciu zo dňa 17. júla 2009, ktorú vydalo Mesto Malacky

pod č. ODSP-2040/2009/Re a na stanovisko stavebného úradu k rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 12. augusta 2009 pod č. ODSP/2009/2164/Fa, v ktorom označený úrad

jednoznačne zaujal stanovisko, podľa ktorého povolením nadstavby sedlovej strechy

na rodinný dom, doposiaľ s plochou strechou, sa neporušilo ani smerné číslo počtu

nadzemných podlaţí, nakoľko zastrešenie rodinného domu novou strechou s vytvorením

obytného podkrovia sa nepovaţuje za plnohodnotné nadzemné podlaţie ani v tom prípade - ak

je v podkrovnom priestore vytvorená bytová jednotka.

Taktieţ, podľa ich názoru, ţalobcovia R. R. a M. R. nie sú aktívne legitimovaní

v uvedenej právnej veci na podanie ţaloby. Stavba ich rodinného domu nie je skolaudovaná a

taktieţ majú adresu trvalého bydliska v Bratislave, preto ani nie sú právne vlastníkmi

rodinného domu.

Uviedli, ţe súd prvého stupňa nesprávne posúdil súlad územno-plánovacej

dokumentácie obce Malacky s realizáciou nadstavby strechy na rodinnom dome účastníkov

konania, čím nesprávne aplikoval pojem „jednopodlaţnosť“ na danú stavbu. Krajský súd len

v plnom rozsahu prevzal argumentáciu, ktorú uplatnili ţalobcovia vo svojej ţalobe, bez toho,

aby sa podrobnejšie po skutkovej a právnej stránke zaoberal dôkazmi, ktoré uţ boli vykonané.

Lokalita, kde sú umiestnené rodinné domy účastníkov, ako aj ţalobcov, je podľa

územnoplánovacej dokumentácie obce Malacky určená ako „plochy bývania mestského typu -

rodinné jednopodlaţné domy“. Nadstavbou strechy a vytvorenie obytného podkrovia bude

táto jednopodlaţnosť zachovaná. Nadstavbou podkrovia na rodinnom dome nevznikne ďalšie

nadzemné podlaţie, nepôjde teda o dvojpodlaţnú stavbu. V súčasnosti je stavba rodinného

domu účastníkov povaţovaná za jednopodlaţnú stavbu, teda pokiaľ by sa vytvorilo

nadstavbou podkrovie, bez ohľadu na to, či je obytné alebo nie, naďalej sa stavba musí

povaţovať za jednopodlaţnú.

Podľa názoru účastníkov pojem „podkrovie“ nie je totoţným pojmom s pojmom

„podlaţie“, čo striktne rozlišuje i zákonodarca. Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 vyhlášky

7

č. pri bytových budovách pojem „podlaţie“ je vymedzené ako dve najbliţšie

nad sebou nasledujúce horizontálne deliace konštrukcie. Obdobne je definícia nadzemného

podlaţia riešená aj v Slovenskej technickej norme STN 73 4301 (Budovy a bývanie), podľa

ktorej je podlaţie, časť budovy vymedzená dvoma najbliţšie nad sebou nasledujúcimi

horizontálnymi deliacimi konštrukciami. Sedlová strecha nie je horizontálnou konštrukciou.

Taktieţ je uvedená skutočnosť podporne riešená i v ustanovení § 43b ods. 3 a § 139b ods. 1

písm. b/stavebného zákona. V predmetnej veci bolo vydané súhlasné záväzné stanovisko obce

Malacky č.j. OÚR-A/2006/01510/Re zo dňa 11. mája 2006, v ktorom sa uvádza,

ţe predmetná nadstavba je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciu obce Malacky.

Vo svojom odvolaní ďalej poukázali na svetlo-technický posudok Ing. Š. R., CSc.

zo dňa 30. mája 2006, v ktorom bol posúdený vplyv denného osvetlenia a tienenia

navrhovanej nadstavby rodinného domu na okolitú existujúcu a plánovanú výstavbu

z hľadiska platných technických noriem. Závery posudku odporujú ničím nepodloţeným

tvrdeniam ţalobcov. To, ţe ide len o čisto subjektívny názor ţalobcov, potvrdzujú aj názory

ďalších susedov bývajúcich v radovej zástavbe átriových rodinných domov. Nadstavba

sedlovej strechy je v danej lokalite pomerne beţná, keďţe uţ 5 domov takúto nadstavbu

realizovalo.

Taktieţ uviedli, ţe tvrdenie ţalobcov týkajúce sa znemoţnenia vyuţívania komínov

susediacich nehnuteľností, zadymenie átriových susediacich domov a následný nepriaznivý

efekt a negatívny dopad na ţivotné prostredie a pohodu bývania nebolo ničím podloţené,

odborne zdôvodnené. Uvedené argumenty nemajú oporu v zákone.

V odôvodnení svojho odvolania konštatovali, ţe realizáciou štítového múru

pri spoločnej atike nedôjde k realizácii stavby na nosnej stene a atike ţalobcov

Prof. RNDr. M. H. a Ing. N. H.. Spoj medzi posunutým murivom a spoločnou atikou bude

vyplnený montáţnou penou. Uvedená problematika bola riešená v prvostupňovom konaní,

kedy na výzvu prvostupňového správneho orgánu účastníci predloţili zmenu projektovej

dokumentácie v časti atiky tak, ţe atika nebude rozobraná, a ţe nad ich atikou nebude stavba

realizovaná.

Taktieţ konštatovali, pokiaľ sa jedná o odôvodnenie rozsudku krajského súdu ohľadne

znefunkčnenia komínov a ovplyvnenia hygienických pomerov v miestnostiach s otvorenými

8

výplňami do átria, ţe predloţili vyjadrenie revízneho technika komínov ako osoby

oprávnenej, ktorý posúdil funkčnosť komína z pohľadu protipoţiarnej ochrany, pričom komín

vedľajších účastníkov bude ukončený lapačom iskier, ktorý bude zodpovedať zákonným

poţiadavkám. Vo vzťahu k ţalobcom R. R. a M. R. umiestnenie komína správny orgán

nemohol posudzovať, keďţe postavený komín uvedených ţalobcov bol postavený v rozpore

so stavebným povolením, a preto ani nebol riadne skolaudovaný. Umiestnenie komína

účastníkov konania je v súlade so zákonom. Nemoţno teda rozumne očakávať, ţe stavba

a umiestnenie komína vedľajších účastníkov s právoplatným stavebným povolením sa bude

prispôsobovať „čiernej stavbe“ ţalobcov.

Ďalej poukázali na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - stavebné

povolenie, kde v podmienkach pre uskutočnenie a umiestnenie stavby je uvedené, ţe strecha

stavby bude zrealizovaná tak, ţe ţiadnou časťou nebude zasahovať nad rodinný dom

na parcele č. X. a rodinný dom na parcele č. X., ktoré sú vo vlastníctve ţalobcov. Správne

orgány oboch stupňov sa s uvedenou problematikou uţ vysporiadali, pričom je presne určené

a stanovené akým spôsobom sa bude nadstavba realizovať.

Rovnako i ďalšie tvrdenia ţalobcov týkajúce sa realizácie nadstavby povaţovali

účastníci za irelevantné. Účastníci vyhlásili, ţe nadstavbu budú a dokáţu realizovať

bez vstupu na pozemok ktoréhokoľvek zo ţalobcov, čo zohľadnil i správny orgán. V danej

veci je teda i irelevantná otázka vypracovania technologického postupu prác. Takţe nie je

v kompetencii ţalovaného skúmať, kto bude niesť náklady v prípade vzniknutých škôd

spôsobených stavebníkom na majetku ţalobcov.

Správny orgán sa zaoberal i otázkou odvedenia zráţkovej vody a to je navrhnuté tak,

aby voda odtekala na pozemok stavebníka, teda účastníkov. Vnútorná strana sedlovej strechy

bude odvedená do stávajúcich zvodov, čím sa situácia oproti doterajšiemu nezmení. Voda

z vonkajšej strany sedlovej strechy (z dvora stavebníka) bude odvedená novými zvodmi

do voľného priestoru.

Konštatovali, ţe na základe uvedeného majú za to, ţe krajský súd v odôvodnení

rozsudku iba vytrháva z kontextu ţalobcov, ktoré mu vyhovujú pre jeho výklad bez toho,

aby sa bliţšie oboznámil s tvrdeniami správnych orgánov a účastníkov konania. V rozsudku

9

krajského súdu absentuje argumentačná sila a svojim obsahom je len neodôvodneným

aplikovaním tvrdení ţalobcov. Ţalobcovia nepredloţili súdu ani jeden dôkaz svojich tvrdení,

ktorý by mohol byť relevantným dôkazom zakladajúcim sa na odbornosti a znalosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods.2 Občianskeho

súdneho poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo

v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá

bez nariadenia pojednávania podľa a

v spojení s veta prvá Občianskeho súdneho

poriadku s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.gov.sk a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Rozsudok krajského súdu

zmenil a ţalobu zamietol podľa § 250ja ods. 3 , § 220 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá

. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. augusta 2010 (

ods. 1 a 3 v spojení s veta prvá Občianskeho

súdneho poriadku ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, ţe ţalovaný správny orgán

a ţalobcovia sa k odvolaniu účastníkov 1/ M. E. a 2/ M. E. nevyjadrili. Odvolací návrh

nepodali.

Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom č. -28 zo dňa 9. júna 2011

rozhodol o sťaţnosti R. R., M. R., prof. RNDr. P. H., DrSc., a Ing. N. H., zastúpených

advokátom JUDr. J. N., M., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 46

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 18. augusta 2010 tak, ţe

1. Základné právo R. R., M. R., prof. RNDr. P. H., DrSc. a Ing. N. H. vyjadriť sa

ku všetkým vykonaným dôkazom podľa

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 18. augusta 2010 porušené bolo.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 18. augusta 2010 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

10

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť R. R., M. R., prof. RNDr.

P. H., DrSc. a Ing. N. H. trovy právneho zastúpenia v sume 17,74 € (slovom

sedemnásť eur a sedemdesiatštyri centov) na účet ich právneho zástupcu

JUDr. J. N., M., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd Slovenskej republiky k namietanému porušeniu základného práva

vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa , ktoré sťaţovatelia

videli v tom, ţe najvyšší súd „ich právnemu zástupcovi nezaslal k vyjadreniu sa odvolanie

a ani doplnenie odvolania manželov E.“ uviedol, ţe odvolanie manţelov E. proti rozsudku

krajského súdu z 2. júla 2009 (podané bez právneho zastúpenia) bolo doručené krajskému

súdu v odvolacej lehote 14. augusta 2009 a následne bola kópia tohto odvolania krajským

súdom doručená ostatným účastníkom. Podľa doručenky nachádzajúcej sa v príslušnom spise

kópiu tohto odvolania prevzal právny zástupca sťaţovateľov 27. augusta 2009. Vyjadrenie

sťaţovateľov k tomuto odvolaniu podané nebolo.

Ďalej uviedol, ţe potom, keď bol spis krajského súdu predloţený najvyššiemu súdu

na rozhodnutie o odvolaní manţelov E. (spis bol doručený najvyššiemu súdu dňa

23. septembra 2009), manţelia E. uţ zastúpení advokátom po uplynutí odvolacej lehoty

doručili najvyššiemu súdu 19. februára 2010 doplnenie nimi podaného odvolania (ďalej len

„doplnenie odvolania“).

Najvyšší súd v zmeňujúcom rozsudku z 18. augusta 2010 po zhrnutí obsahu rozsudku

krajského súdu z 2. júla 2009 uviedol, ţe „proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali

odvolanie účastníci konania M. E. a M. E. prostredníctvom právneho zástupcu...“, v ďalšom

najvyšší súd poukázal na odvolacie dôvody odvolateľov, pričom v plnom rozsahu vychádzal

z obsahu doplnenia odvolania a konštatoval, ţe „.... žalobcovia (sťaţovatelia, pozn.) sa

k odvolaniu nevyjadrili“.

Ústavný súd s poukazom na ustanovenie § 209 ods. 1, § 209a ods. 1, § 211 ods. 1,

a dospel k záveru, ţe v danom prípade najvyšší súd porušil

sťaţovateľmi označené základné právo podľa , keď nepostupoval v súlade

s pravidlami procesného postupu pri doručovaní odvolania podľa uţ citovaných ustanovení

. Podľa názoru ústavného súdu tieto procesné pravidlá

stanovené pre faktickú činnosť súdu nebolo moţné v danom prípade opomenúť ani

11

pri doručovaní doplnenia odvolania (ktoré opomenutie je zrejmé z postupu najvyššieho súdu),

osobitne nie v prípade ak odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní odvolateľov

v plnom rozsahu vychádzal z obsahu doplnenia odvolania. Z uvedených dôvodov ústavného

súdu vyplýva, ţe najvyšší súd svojim postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

a napadnutým rozsudkom z 18. augusta 2010 porušil základné právo

sťaţovateľov vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa .

Najvyšší súd Slovenskej republiky v intenciách Nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky -28 zo dňa 9. júna 2011 doručil kópiu doplnenia odvolania účastníkov

konania 1/ M. E. a 2/ M. E. zo dňa 9. februára 2010 čl. 269-278 právnemu zástupcovi

ţalobcov 1/-4/ JUDr. J. N., advokátovi, AK so sídlom v M. na vyjadrenie v lehote 15 dní.

Dňa 5. októbra 2011 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené

vyjadrenie ţalobcov 1/-4/ k doplnenému odvolaniu vedľajších účastníkov konania, v ktorom

navrhli, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -250 zo dňa

2. júla 2009 v celom rozsahu potvrdil.

Uviedli, ţe nesprávnosť rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vedľajší účastníci

konania na strane ţalovaného odôvodňujú s poukazom na skutočnosť, ţe Krajský súd

v Bratislave ako súd prvého stupňa v celom rozsahu prevzal argumentáciu, ktorú uplatnili

ţalobcovia 1/-4/ vo svojej ţalobe bez toho, aby sa podrobnejšie po skutkovej a právnej stránke

zaoberal dôkazmi, ktoré boli vykonané. S tvrdením vedľajších účastníkov konania v doplnení

odvolania ţalobcovia 1/-4/ nesúhlasia a taktieţ nesúhlasia s argumentáciou vedľajších

účastníkov konania v doplnení odvolania, zároveň sa ohradili voči tvrdeniu vedľajších

účastníkov o prevracaní faktov a polemike o odbornosti ţalobcov 1/-4/ ako i odbornosti ich

právneho zástupcu.

K bodu "A" doplneného odvolania uviedli, ţe trvajú na skutočnosti, na ktorú poukázali

v ich podaní na Krajský súd v Bratislave, ţe tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny

orgán nevychádzal z platnej územnoplánovacej dokumentácie obce Mesta Malacky zo dňa

23. januára 2004, z ktorej vyplýva, ţe v danej lokalite, teda v radovej zástavbe átriových

domov, kde sú postavené rodinné domy ţalobcov 1/-4/ a vedľajších účastníkov konania je

moţné postaviť len jednopodlaţný rodinný dom. Realizáciou nadstavby obytného podkrovia

na rodinnom dome vedľajších účastníkov konania sa územnoplánovacia dokumentácia obce

12

Malacky poruší, čo je v rozpore s stavebného zákona. Výstavbou

obytného podkrovia na rodinnom dome vedľajších účastníkov konania sa vytvorí ďalšie

podlaţie.

Poukázali na definíciu pojmu podkrovie, podľa ktorej:

1./ "Podkrovie je vnútorný priestor domu prístupný z posledného / najvyššieho

nadzemného podlaţia, ktorý je vymedzený konštrukciou krovu a ďalšími stavebnými

konštrukciami a je určený na účelové vyuţitie."

2./ "Podkrovie je nadzemné podlaţie, ktoré má nad minimálne 35 % svojej plochy

šikmý strop a jeho steny nadväzujúce na šikmý strop sú maximálne 130 cm vysoké" ako

i na to, ţe podkrovie sa menovite uvádza ako ďalšie podlaţie slovom "podkrovie", nakoľko je

vytvorené v podkroví a je určené na účelové vyuţitie, pričom tieto definície boli prevzaté

z prednášok doc. Ing. Ľ. V. PhD. z fakulty architektúry STÚ v Bratislave, podkrovie je

podlaţím, ktoré je špecificky pomenované "podkrovie." Normy STN síce sú platné, ale

v súčasnosti majú len odporúčací charakter.

Taktieţ dôvodili ďalšou definíciou a to definíciou schodiska a tým chceli potvrdiť,

ţe podkrovie je ďalším nadzemným podlaţím. Definícia schodiska: "Schodisko je vertikálna

konštrukcia, ktorá spája dve podlaţia." Uvedená definícia je podľa ich vyjadrenia taktieţ

prevzatá z prednášok doc. Ing. Ľ. V. PhD.

Uviedli, ţe na základe uvedených definícii podkrovia a schodiska ţalobcovia 1/-4/

vysvetlili, ţe podkrovie je ďalším podlaţím so svojim špecifickým pomenovaním, vzhľadom

k tomu, kde je vytvorené (teda pod krovom strechy).

Zároveň poukázali na skutočnosť, ţe aj samotným povolením výstavby sedlovej

strechy na rodinnom dome vedľajších účastníkov konania ţalobcovia 1/-4/ budú

diskriminovaní a to z dôvodu, ţe na rodinných domoch ţalobcov 1/-4/ nebude moţné taktieţ

postaviť sedlovú strechu.

Podľa ich názoru právny názor krajského súdu vychádzal zo správneho právneho

posúdenia veci, keď vo svojom rozhodnutí konštatoval, ţe nadstavbou obytného podkrovia sa

na rodinnom dome vedľajších účastníkov vytvorí ďalšie podlaţie, čím sa poruší Regulatív

13

územného rozvoja. Keďţe bolo určené smerné číslo l regulatívu územného rozvoja je jasné,

ţe sa jedná o výstavbu rodinných domov s jedným podlaţím.

V písomnom odôvodnení vyjadrenia k doplneniu odvolania tak zotrvali na svojom

písomnom stanovisku, ţe prvostupňové rozhodnutie je zmätočné a zavádzajúce. Prvostupňový

správny orgán samotným stavebným povolením povolil stavebníkovi M. E. a manţelka M.

rod. D. nadstavbu strechy na rodinný dom a prístavbu na pozemku parc. č. X., X., X.

v k. ú. M. Zmätočnosť tohto rozhodnutia je zrejmá z ďalšieho textu rozhodnutia, kde

pod písmenom "A" na strane č. 1 " urbanistické a architektonické podmienky domu typ

R 4160 – 14105 je súpisné číslo X.. Nadstavbou sa vytvorí obytné podkrovie a samotný vstup

do obytného podkrovia. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je v rozpore

s ustanovením stavebného zákona. Ţalovaný oprávnenú námietku

ţalobcov 1/-4/ neakceptoval a vôbec sa ňou nezaoberal.

K bodu "B" doplneného odvolania uviedli, ţe tvrdenie vedľajších účastníkov

v doplnenom odvolaní, ţe pohoda bývania nie je merateľná veličina je prinajmenšom

skreslené, keď nie zavádzajúce. Pohoda bývania je jedným z kľúčových faktorov pri výbere

typu stavby rodinného domu, jeho umiestnenie odstupových vzdialeností, hustoty zastavania,

clonenia susednými stavbami, preslnením a pod. Tak prvostupňový ako aj druhostupňový

správny orgán nezistili skutkový stav veci ohľadne porušenia pohody bývania vzhľadom

na výškový rozdiel navrhovanej stavby a rozhodli o umiestnení a povolení takejto stavby.

Vo vydanom stavebnom povolení sa odôvodnenie podľa ods. l vyhlášky č.

ani poţadovaná špecifikácia nenachádza. Taktieţ nie je uvedené na základe čoho

prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán nedospeli k záveru, ţe ohľadom pohody

bývania (napr. clonenia) je potrebné postupovať podľa . K stanovisku ohľadne

pohody bývania (preslnenia a clonenia ) ţalobcovia 1/-4/ priloţili ako prílohu "Posúdenie

kritickej obytnej miestnosti v rodinnom dome manţelov R. v M." Stav pred realizáciou

nadstavby a po realizácii nadstavby rodinného domu manţelov E.

K bodu "C" doplneného odvolania uviedli, ţe zotrvávajú na svojom stanovisku

ohľadom odvádzania povrchových vôd zo strechy nadstavby. Ţalovaný Krajský stavebný

úrad v Bratislave ich námietku vôbec nepreskúmal. Zvod zráţkovej vody z celej

novovybudovanej sedlovej strechy je realizovaný tak, ţe zráţková voda z celej strechy je

odvedená do kanalizácie. V prípade prívalových daţďov kanalizácia nebude schopná zvýšené

14

mnoţstvo vody absorbovať - odviesť, na základe čoho hrozí zatopenie jednotlivých

susediacich rodinných domov ţalobcov 1/-4/, na čo bolo poukázané aj v odvolaní.

Ďalej uviedli, ţe sa nestotoţnili s názorom vedľajších účastníkov konania, ţe situácia

s odvádzaním povrchových vôd sa oproti súčasnosti nijako nezmení. Tak ako v iných

odôvodneniach, tak aj teraz ohľadom odvádzania zvýšeného mnoţstva daţďovej vody, chýba

kvalifikovaná argumentácia vedľajších účastníkov konania.

Záverom poukázali na skutočnosť, ţe tak prvostupňový správny orgán ako aj

druhostupňový správny orgán pri vydaní svojho rozhodnutia nepostupovali podľa ustanovení

o správnom konaní, keď pred vydaním rozhodnutia

neumoţnili ţalobcom 1/-4/ vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobom jeho zistenia, prípadne

navrhnúť jeho doplnenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods.2 Občianskeho

súdneho poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo

v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá

bez nariadenia pojednávania podľa a

v spojení s veta prvá Občianskeho súdneho

poriadku s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.gov.sk a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Rozsudok

krajského súdu zmenil a ţalobu zamietol podľa § 250ja ods. 3, § 220 v spojení s § 246c ods. 1

veta prvá . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. novembra

2011 ( a v spojení s veta prvá

).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1

). Za správne orgány sa povaţujú orgány štátnej správy, orgány

územnej samosprávy, ako aj orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby, ako aj

fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických

a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ods. 2). Rozhodnutiami správnych orgánov sa

15

rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,

ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických

osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických

osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj

jeho nečinnosť (ods. 3). Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania

napadnutého rozhodnutia správneho orgánu (§ 250i ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho

poriadku).

Za dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v intenciách

ustanovenia treba povaţovať také dôkazy, ktoré vedú k zisteniu,

či skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu, bol

pre rozhodnutie správneho orgánu postačujúci.

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny

orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo

pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané

dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu

posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu

správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli

mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Ako bolo zistené z celého priebehu konania ako i z celého spisového materiálu

Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A/2007/1729/BHN zo dňa 21. januára

2007 zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie Mesta Malacky č. SOÚ/2007/244/Fa zo dňa

28. februára 2007 tak, ţe vo výroku rozhodnutia vypustil nasledovný text: “Zároveň ukladá

povinnosť podľa § 135 ods. 1 stavebného zákona vlastníkom susednej nehnuteľnosti parcela

č. X., X., v k. ú. M. Prof. RNDr. P. H. a manţelke Ing. N. H. a vlastníkom parcely č. X. v k. ú.

M. R. R. a manţelke M. R., aby strpeli vykonanie nevyhnutných prác spojených s nadstavbou

rodinného domu parcela č. X. v k. ú. M. zo svojich stavieb a pozemku pre stavebníkov M. E.

16

a manţelku M. Ďalej vypustil podmienku č. 1, 2, 3, 4 na strane 2 napadnutého rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti odvolací orgán napadnuté rozhodnutie potvrdil. Prvostupňový správny orgán

rozhodnutím Č.j.: SOÚ/2007/244/Fa zo dňa 28. februára 2007 povolil stavbu: Nadstavba

strechy na rodinný dom a prístavba na pozemku parcela č. X., X., X. v k. ú. M. pre stavebníka

M. E. a manţelku M. E.

Z obsahu odôvodnenia ţalovaného vyplýva, ţe stavebný úrad ako prvostupňový

správny orgán v konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami

Stavebného zákona ako i Zákona o správnom konaní, vyhláškou Ministerstva ţivotného

prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

stavebného . Stavebný úrad v územnom konaní

posudzoval vplyv predmetnej stavby na okolitú zástavbu a ţivotné prostredie komplexne

v súlade s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona a súvisiacich vykonávacích

predpisov, ako aj osobitných predpisov, podľa ktorých dotknuté orgány chránia v konaní

verejné záujmy.

Ako uviedol ţalovaný, návrh poskytoval dostatočný podklad pre konanie

a rozhodnutie vo veci, prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v súlade

s príslušnými právnymi predpismi, zabezpečil stanoviská dotknutých orgánov, preskúmal,

či dokumentácia spĺňa podmienky stavebného povolenia, zabezpečil procesné práva

účastníkov konania, rozhodol o ich námietkach, dostatočne zistil skutkový stav veci. Stavebný

úrad sa v stavebnom konaní zaoberal ustanoveniami § 62 ods. 1 a § 66 ods. 1 stavebného

zákona. Námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré boli totoţné s námietkami vznesenými

v stavebnom konaní sa Krajský stavebný úrad v Bratislave nezaoberal, nakoľko boli zhodné

a stavebný úrad sa nimi v stavebnom konaní podrobne zaoberal a vyhodnotil ich v odvolaní

napadnutého rozhodnutia. S ich vyhodnotením sa odvolací správny orgán stotoţnil.

Preverením vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací orgán

zistil, ţe stavebný úrad pri povoľovaní stavby vychádzal z platného územného plánu Mesta

Malacky. Predmetná lokalita je podľa územného plánu určená ako plochy bývania mestského

typu - rodinné jednopodlaţné domy. Po nadstavbe strechy a vytvorenia obytného podkrovia

bude táto jednopodlaţnosť zachovaná. Ďalej je zo spisu zrejmé, ţe Mesto Malacky,

ktoré v zmysle o obecnom zriadení v znení

17

neskorších predpisov usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, najmä vydáva záväzné

stanoviská k investičnej činnosti v obci, vydalo súhlasné záväzné stanovisko č.j. OÚR-

A/2006/01510/Re zo dňa 11. mája 2006, v ktorom uvádza, ţe predmetná stavba je v súlade

s územnoplánovacou dokumentáciou.

V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, ţe prvostupňový správny orgán

vo výroku rozhodnutia v podmienkach na uskutočnenie stavby určil, ţe „Strecha nadstavby

bude zrealizovaná tak, ţe ţiadnou časťou nebude zasahovať nad rodinné domy parcela č. X. a

parcela č. X., ktoré sú vo vlastníctve ţalobcov. Taktieţ v stavebnom konaní bola overená

projektová dokumentácia: “Riešenie protipoţiarnej bezpečnosti stavby“, z obsahu ktorej

vyplýva, ţe nadstavba vyhovuje protipoţiarnej bezpečnosti v zmysle vyhlášky MV SR

č. , ktorou sa ustanovujú technické poţiadavky na protipoţiarnu bezpečnosť

pri výstavbe a pri uţívaní stavieb. K námietke týkajúcej sa znefunkčnenia susedných komínov

ţalovaný uviedol, ţe podľa vyjadrenia revízneho technika komínov pripravovaná nadstavba

strechy nebude mať vplyv na ich funkčnosť. Podľa stavebného povolenia č.j. Výst. 1711-

1031/1980 zo dňa 12. decembra 1980 pre stavebníkov R. R. a manţ. M., bol krb a teda aj

komín povolený vo vzdialenosti 2,3 m od hraníc nehnuteľnosti manţelov E.

Odvolací súd zastáva názor, ţe v odvolacom konaní boli medzi účastníkmi konania

sporné tie isté otázky ako v prvostupňovom súdnom konaní a v konaní pred správnymi

orgánmi. Obsah ţaloby podanej ţalobcami je v podstate zhodný s obsahom odvolania,

ktoré ţalobcovia podali ako účastníci správneho konania, a s ktorého obsahom sa odvolací

správny orgán zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Taktieţ obsah vyjadrenia ţalobcov

k doplneniu odvolania vedľajších účastníkov konania M. E. a M. E. sa podľa názoru

odvolacieho súdu stotoţňuje s podanou ţalobou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţnil s odôvodnením rozsudku krajského

súdu a to najmä v posúdení zisteného skutkového stavu, ako aj jeho právneho odôvodnenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky taktieţ udáva, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní

neriadil vyššie citovanými ustanoveniami upravujúcimi správne súdnictvo.

O správnosti skutkových zistení správnych orgánov nemal odvolací súd pochybnosti.

18

Spornou bola právna otázka, či správne orgány pri vydávaní rozhodnutia postupovali

v súlade s platnou územno-plánovacou dokumentáciou obce Malacky schválenou uznesením

MsZ č. 112/2002 zo dňa 28. októbra 2002.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ako vyplynulo z územného plánu,

ţe pre danú lokalitu platí regulatív BRM, čo je územie mestského bloku, ktoré slúţi najmä

na bývanie, a to v rodinných domoch a malopodlaţných bytových domoch do 3 nadzemných

podlaţí, s vyšším stupňom intenzity zástavby, s moţnosťou umiestnenia vybavenosti

s významom nad rámec daného bloku. Ako dominantné funkcie je stanovené bývanie

v mestských rodinných a malopodlaţných bytových domoch a v polyfunkčných

malopodlaţných bytových mestských domoch.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe označenie na komplexnom

urbanistickom výkrese je BRM 1 a skladá sa z dvoch častí. Označenie BRM je záväzným

regulatívom, číslo 1 stanovuje smerné číslo počtu nadzemných podlaţí.

Podľa názoru odvolacieho súdu povolením nadstavby strechy na existujúci rodinný

dom s plochou strechou sa neporušili záväzné regulatívy a ani smerné číslo počtu

nadzemných podlaţí, nakoľko zastrešenie rodinného domu novou strechou s vytvorením

obytného podkrovia sa nepovaţuje za plnohodnotné nadzemné podlaţie ani v tom prípade,

ak je v podkrovnom priestore vytvorená bytová jednotka. Okrem toho, nakoľko čísla

stanovené sú len smerné, bolo moţné podľa záväzného regulatívu BRM povoliť aj

viacpodlaţné budovy.

Samotný stavebný zákon v ustanovení § 139b ods. 1 písm. a/ uvádza, ţe jednoduchou

2

stavbou sú bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m, majú jedno

nadzemné podlaţie, môţu mať aj jedno podzemné podlaţie a podkrovie. Je teda jednoznačné,

ţe nemôţe mať ďalšie nadzemné podlaţie. Zákon teda jednoznačne rozlišuje medzi podlaţím

a podkrovím. Rozdiel medzi podkrovím a podlaţím je ustanovený i v STN 73 7301 Budovy

na bývanie, podľa ktorej podlaţie je časť budovy vymedzená dvoma najbliţšie nad sebou

nasledujúcimi horizontálnymi konštrukciami. Taktieţ vymedzuje

pojem “podlaţie“, ako dve najbliţšie nad sebou nasledujúce horizontálne deliace konštrukcie.

19

Následne, podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je správny záver

stavebného úradu, ţe námietka ohľadne právneho stavu hraníc a vzájomnej polohy

susediacich nehnuteľností, je takého charakteru, ktorú stavebný úrad nie je oprávnený riešiť

a vyhodnotiť ako námietku, ktorá vyplýva z vlastníckych alebo iných práv k pozemku.

Je zrejmé, ţe problém vznikol pri výstavbe v 80-rokoch a priebeh hraníc nebol v tomto

období spochybnený. Skutočnosť, ţe rodinný dom M. E. bol pri výstavbe v roku 1983

posunutý, vtedajší stavebný úrad neriešil a stavbu skolaudoval. Stavebný úrad pri povoľovaní

stavby v roku 2007 musel vychádzať z daného skutkového stavu. Situácia umiestnenia stavby

je v súlade so skutkovým stavom a GP č. 3/2001. Povolenou nadstavbou nepríde k zmene

osadenia stavby na hranici pozemkov a v tejto časti sa nemení zastavaná plocha.

Taktieţ i námietka ţalobcov ohľadne zasahovania nehnuteľnosti rodinného domu

stavebníkov do pozemkov vo vlastníctve ţalobcov bola riešená v stavebnom povolení.

Odvolací súd sa v danom prípade stotoţňuje so záverom ţalovaného správneho orgánu

poukazujúc na vydané stavebné povolenie, ţe v stavebnom povolení v podmienkach

pre uskutočnenie a umiestnenie stavby je táto otázka jednoznačne riešená, pričom námietky

ţalobcov povaţuje za neopodstatnené.

Z predloţeného spisového materiálu tieţ jednoznačne vyplýva, ţe stavebný úrad

pri povoľovaní nadstavby nariadil stavebníkom predloţiť podrobnejšiu dokumentáciu

ohľadne konštrukčného riešenia atiky, nakoľko sa dôsledne zaoberal tým, aby atika rodinného

domu H. zostala zachovaná. Realizáciou štítového múru pri spoločnej atike nedôjde

k realizácii stavby na nosnej stene a atike ţalobcov manţelov H. V tejto súvislosti odvolací

súd poukazuje i na vyhlásenie stavebníkov, ţe nadstavbu budú a dokáţu realizovať

bez vstupu na pozemok ktoréhokoľvek zo ţalobcov.

Zo svetlo-technického posudku Ing. Š. R., CSc. zo dňa 30. mája 2006 vyplýva, ţe bol

posúdený vplyv denného osvetlenia a tienenia navrhovanej nadstavby rodinného domu

na okolitú existujúcu a plánovanú výstavbu z hľadiska platných technických noriem. Najvyšší

súd Slovenskej republiky v tomto smere nemôţe prisvedčiť tvrdeniu ţalobcov, ohľadne

ovplyvnenia ich pohody bývania uvedenou nadstavbou rodinného domu. Ako vyplynulo

z predloţených dôkazov nadstavba sedlovej strechy je v danej lokalite pomerne beţná.

20

Pokiaľ ţalobcovia namietali nezákonnosť stavebného povolenia týkajúce sa

umiestnenia komína, podľa názoru odvolacieho súdu je táto námietka ţalobcov právne

irelevantná. Ako uţ bolo vyššie uvedené stavebníci predloţili vyjadrenie revízneho technika

komínov ako osoby oprávnenej, ktorý posúdil funkčnosť komína z pohľadu protipoţiarnej

ochrany. Umiestnenie komína stavebníkov je v súlade so zákonom.

Pokiaľ sa jedná o námietku ţalobcov ohľadne odvádzania odpadových vôd i tu

odvolací súd poukazuje na stavebné povolenie, v ktorom je táto problematika riešená a kde je

uvedené, ţe odvedenie zráţkovej vody je navrhnuté tak, aby voda odtekala na pozemok

stavebníka.

Vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu námietky ţalobcov uvedené v ţalobe

nie sú takými námietkami, s ktorými by sa uţ nebol ţalovaný vo svojom rozhodnutí

o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu dostatočne podrobne vyporiadal. Tieto

námietky preto nemohli obstáť v súdnom konaní odvolacom. Odvolací súd sa v plnom

rozsahu stotoţňuje so skutkovými zisteniami správnych orgánov ako i s ich právnym

posúdením.

Pokiaľ sa jedná o námietky ţalobcov 1/-4/ uvedené vo vyjadrení k doplneniu

odvolania ...“ ţe tak prvostupňový správny orgán ako aj druhostupňový správny orgán

pri vydaní svojho rozhodnutia nepostupovali podľa ustanovení

Zb. o správnom konaní, keď pri vydaní rozhodnutia neumoţnili ţalobcom 1/-4/ vyjadriť sa

k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia“ odvolací súd udáva, ţe touto námietkou nebolo

moţné sa zaoberať v súdnom odvolacom konaní, nakoľko ju ţalobcovia neuplatnili

v samotnej ţalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu.

Odvolací súd poukazuje na to, ţe súd je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu

viazaný ţalobnými dôvodmi, ktoré nie je moţné po uplynutí zákonnej lehoty rozširovať.

Vychádzajúc z uvedeného, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok

krajského súdu postupom podľa ustanovenia

s poukazom na ustanovenie § 246c ods. 1 v spojení s ustanovením § 250ja ods. 3

a ţalobu ako nedôvodnú zamietol.

21

Pokiaľ účastníci namietali nedostatok pasívnej legitimácie ţalobcov R. R. a M. R.

na podanie ţaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, tak túto námietku

povaţuje odvolací súd za právne irelevantnú, nakoľko ţalobcovia sú vlastníkmi susednej

parcely, pričom rozhodnutím správneho orgánu môţu byť ukrátení na svojich právach.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s , tak, ţe ţalobcom nepriznal ich

náhradu, pretoţe neboli v tomto konaní úspešní a ţalovanému preto, ţe mu ţiadne nevznikli.

Vedľajší účastníci si trovy konania nevyčíslili v zmysle .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2011

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková