Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 268/2011
PDF · 124.1 KB
No categories available
III. ÚS 268/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., H., zastúpenej advokátom JUDr. P. P., H. vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.
3 C/231/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. mája 2011
doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/231/2010.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že na okresnom súde sa domáhala „zaplatenia
sumy vo výške 1 595 Eur... odo dňa 16. 08. 2010“, pričom v petite žalobného návrhu
uviedla, že „je povinná vydať žalovanému... posuvné interiérové dvere, spolu s
prechodovou lištou - prahom, krycou lištou posuvného mechanizmu, posuvným a úchytovým
mechanizmom predmetných posuvných interiérových dverí...“.
Predmetné konanie bolo vedené najprv pod sp. zn. 6 Ro 268/2010 a 26. novembra
2010 vec bola prevedená do registra „C“.
Sťažovateľka viackrát telefonicky a 22. novembra 2010 aj písomne žiadala, aby
v uvedenej veci boli odstránené prieťahy v konaní, a 6. apríla 2011 sa obrátila
na predsedníčku okresného súdu aj so sťažnosťou na prieťahy v konaní, ktorá jej sťažnosť
však vyhodnotila ako nedôvodnú.
Sťažovateľka na základe uvedeného tvrdí, že nečinnosťou okresného súdu
od 16. augusta 2010 do 26. novembra 2010, a potom aj v období do 6. apríla 2011 došlo k
závažnému porušeniu jej označených práv.
V závere navrhuje, aby ústavný súd konštatoval porušenie v sťažnosti označených
základných práv nečinnosťou okresného súdu, tomuto okresnému súdu prikázal konať
vo veci, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a trovy konania v sume
261,82 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne
neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by
mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Dôvodom na odmietnutie
návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným
základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným
zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu v
konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/231/2010 (predtým pod sp. zn. 6 Ro 268/2010) dochádza
k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného
dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02,
Z obsahu sťažnosti, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresnému súdu bol
16. augusta 2010 doručený návrh sťažovateľky na začatie konania o zaplatenie „sumy vo
výške 1 595 Eur... s prísl.“.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48
ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho
orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
K tomu ústavný súd poznamenáva, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní
niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 35/01,
I. ÚS 195/07). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že
porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch (napr. m. m. IV. ÚS 147/04).
Z uvedenej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy v konaní,
ktorého dĺžka pred okresným súdom do podania sťažnosti predstavuje iba necelých
10 mesiacov. Táto dĺžka sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo
možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote (obdobne napr. I. ÚS 136/2011). Navyše počas namietaného obdobia
nečinnosti okresný súd priebežne aj konal (doručoval žalobný návrh na vyjadrenie
žalovanému, zisťoval aj jeho pobyt a podobne), čo vyplýva z jeho vyjadrenia k sťažnosti.
Preto v prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v
zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto
článku (III. ÚS 30/03) alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (III. ÚS 199/02,
Ústavný súd v tejto veci vzal do úvahy aj dôvody uvedené v odpovedi okresného
súdu na sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní, z ktorej je zrejmé, že súd v súčasnosti
vykonáva úkony nevyhnutné pre postup v konaní. Tiež vzal do úvahy skutočnosť, že od
odpovede predsedníčky okresného súdu na sťažnosť sťažovateľky do podania sťažnosti
ústavnému súdu neuplynul ani jeden mesiac, a že okresný súd sa danou vecou bude
zaoberať. Ústavný súd preto konštatuje, že opísaný skutkový stav neindikuje podľa jeho
názoru možnosť prijatia záveru o takom postupe okresného súdu, z ktorého by bolo možné
vyvodzovať vecnú súvislosť s označeným porušením základného práva sťažovateľky podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne napr. III. ÚS 65/2011,
Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu bude aj neskôr dochádzať
k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júna 2011