Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 275/2011
PDF · 164.07 KB
No categories available
II. ÚS 275/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. P., Ž., a B. P., Ž., zastúpených advokátkou JUDr. E H., Ž.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina
v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 1559/09 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. P. a B. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2011
doručená sťažnosť J. P., Ž., a B. P., Ž. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 1559/09 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Zo sťažnosti najmä vyplynulo:
„(...) Na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávnených a exekučného titulu,
ktorým je rozsudok č. kon. 4C/6/2003, ktorý vydal Okresný súd Čadca dňa 25. 09. 2008 a
ktorý sa stal právoplatným dňa 14. 01. 2009 a vykonateľným dňa 17. 01. 2009 sa začalo
exekučné konanie. Poverenie na vykonanie exekúcie vydal Okresný súd Žilina dňa
09. 06. 2009 pod č. 5511*052865.
(...) Súdny exekútor Mgr. B. J. po udelení poverenia na vykonanie exekúcie chcel
vykonávať exekúciu proti povinnému v rade 1), ktorým je M. V.(...) Pri vykonávaní exekúcie
súdny exekútor zistil, že povinný v rade 1) sa zdržiava na neznámom mieste, čo zistil na
základe doručovania písomností, keď poštový doručovateľ na zásielke uviedol poznámku
adresát neznámy. Následným šetrením bolo zistené, že povinný v rade 1) sa zdržiava
v zahraničí na neznámom mieste.
Podľa ust. § 49 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekútorský poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekútor môže
požiadať súd o ustanovenie opatrovníka povinnému, ktorého pobyt nieje známy, ktorému sa
nepodarilo úspešne doručiť upovedomenie o začatí exekúcie na známu adresu v cudzine,
ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa
vyjadrovať.
Nakoľko upovedomenie o začatí exekučného konania je potrebné doručiť do
vlastných rúk, podal súdny exekútor Mgr. B. J. dňa 22. 10. 2009 návrh, aby konajúci súd
ustanovil v exekučnom konaní povinnému v rade 1) M. V. opatrovníka, a to K. H., bytom V.,
ktorá s ustanovením za opatrovníka písomne vyslovila súhlas.
(...) Dňa 15. 10. 2010 podali sťažovatelia na Okresný súd v Žiline sťažnosť na
prieťahy v konaní, nakoľko sa takmer jeden rok od návrhu súdneho exekútora na
ustanovenie opatrovníka vo veci nekonalo.
Konajúci súd vyzval súdneho exekútora listom zo dňa 18. 10. 2010, aby v lehote 10
dní oznámil súdu v akom pomere v zmysle ust. § 29 ods. 6 O. s. p. je k povinnému M. V.
navrhovaná opatrovníčka K. H.
Podpredseda Okresného súdu Žilina sa písomne vyjadril k sťažnosti listom zo dňa
27. 10. 2010, v ktorom uviedol, že podaná sťažnosť je len čiastočne dôvodná, nakoľko
nadmerné zaťaženie exekučného oddelenia musí prioritne vybavovať konania, v ktorých
hrozí závažný zásah do zabezpečovania základných potrieb. Zároveň však sťažovateľov
uistil, že sudca, ktorý riadi exekučné oddelenia a rozhoduje o podaniach vyšších súdnych
úradníkov začal vo veci urýchlene konať a vyzval súdneho exekútora na doplnenie svojho
podania, nakoľko je potrebné vyriešiť a preukázať viacero podmienok stanovených
zákonom, osobitne doplniť informáciu o osobe opatrovníka a jeho vzťahu k povinnému
v rade 1).
Súdny exekútor sa k výzve súdu vyjadril listom zo dňa 15. 11. 2010.
Zo spisového materiálu konajúceho súdu vyplýva, že aj súdny exekútor Mgr. B. J.
žiadal, aby mu Okresný súd v Žiline oznámil, či o jeho návrhu na ustanovenie opatrovníka
povinnému v rade 1) rozhodol, resp. žiadal zaslať rovnopis rozhodnutia. Svoje žiadosti
zaslal na konajúci súd dňa 30. 03. 2010 a 29. 06. 2010.
Napriek vyjadreniu konajúceho súdu, že po doplnení návrhu alebo po úplnom
zabezpečení podkladov k ustanoveniu opatrovníka, bude o návrhu rozhodnuté bez
zbytočného odkladu, do dnešného dňa sa vo veci vedenej na Okresnom súde v Žiline pod
sp. zn. 18Er/1559/2009 nekonalo a to i vzhľadom na to, že všetky okolnosti a zistenia, ako aj
listinné dôkazy podstatné pre rozhodnutie veci sú obsiahnuté v spisovom materiáli
konajúceho súdu.
Máme za to, že i keď súd v období od podania návrhu zo dňa 22. 10. 2009 do
súčasnosti vykonal procesné úkony, hoci až po sťažnosti sťažovateľov zo dňa 15. 10. 2010,
došlo k prieťahom v konaní zavineným subjektívnym konaním súdu.
(...) Máme za to, že nakoľko súd v období od doplnenia návrhu súdnym exekútorom
zo dňa 15. 11. 2010 do súčasnosti nekonal, došlo k prieťahom v konaní zavineným
subjektívnym konaním súdu. V zmysle rozhodnutí Ústavného súdu SR, tento pri skúmaní, či
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prihliada na zložitosť
veci, správanie účastníkov a postup súdu. V tomto prípade súd doposiaľ vo veci nerozhodol,
ani nevykonal žiadne úkony smerujúce k tomu, aby bolo možné vo veci konať.
Je povinnosťou súdu organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr
odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou
o rozhodnutie. Sťažovatelia svojim konaním prieťahy v konaní nezapríčinili. (...)
Sme toho názoru, že iba súd samotný spôsobil neúmernú dĺžku konania, a tým
porušenie základného práva sťažovateľov v zmysle čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy SR, aby sa
ich vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a to tým, že vo veci vôbec nekonal.
(...)
Z dôvodov vyššie uvedených, poukazujúc na čl. 127 ods. 1 Ústavy SR preto
sťažovatelia podávajú sťažnosť na Ústavný súd SR, a to z dôvodu, že Okresný súd v Žiline
svojím postupom v konaní sp. zn. 18Er/1559/2009 porušil ich základné právo na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy SR.
(...) Sťažovatelia v prejednávanej veci vyčerpali opravné prostriedky alebo iné
právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne
poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený. Z uvedeného dôvodu je sťažnosť
prípustná a podaná v zákonnej lehote, nakoľko porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov stále trvá. (...)
Sťažovatelia si v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením uplatňujú voči
porušovateľovi ich základného práva na súdnu ochranu, Okresnému súdu v Žiline, a to
každý zo sťažovateľov nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
4.000,- € (slovom štyritisíc eur).
Táto suma zohľadňuje dĺžku zbytočných prieťahov v konaní, ako aj s nimi spojenú
nemajetkovú ujmu, ktorá sťažovateľom vznikla. Tento nárok a rozsah požadovaného
finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje, v súlade s ustanovením § 50 ods. 3
zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v platnom znení, tým, že v predmetnej veci z dôvodu nečinnosti
súdu a súdom spôsobených prieťahov v konaní nemôže dôjsť k úspešnému vykonaniu
exekúcie. Nakoľko súd v danej veci nekoná od novembra roku 2010, sťažovatelia majú za
to, že nimi požadované finančné zadosťučinenie je primerané, prihliadnuc aj na stratu času
a prostriedkov vynaložených v dlhoročnom súdnom konaní, ktoré mu predchádzalo.
(...) Sťažovatelia sú právne zastúpení advokátom, z ktorého dôvodu mu vznikol nárok
na náhradu trov právnej pomoci. V zmysle ust. § 11 ods. 3 v spojení s ust. § 13 ods. 3 Vyhl.
č. 655/2004 Z. z. odmena za 1 úkon právnej služby predstavuje sumu 220,74 €. Režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 vyššie cit. vyhlášky predstavuje sumu 7,41 €. Advokát je platiteľom
DPH, čo preukazujeme v prílohe pripojeným Osvedčením o registrácii DPH. Vo veci boli
vykonané celkom dva úkony právnej pomoci v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyššie cit.
vyhlášky, a to prevzatie veci a príprava zastúpenia a písomná sťažnosť na ÚS SR, na
základe ktorých skutočností predstavujú trovy právnej pomoci sumu 547,56 €. (...)
S poukazom na vyššie uvedené žiadame Ústavný súd SR, aby po vyhodnotení
písomných dôkazov takto rozhodol:
Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Žiline v konaní
vedenom pod sp. zn. 18Er/1559/2009 bolo porušené.
Okresnému súdu v Žiline sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
18Er/1559/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľom v rade 1) a 2) sa priznáva každému primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 4.000,- € (slovom štyritisíc eur), ktoré mu je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť sťažovateľom v rade 1) a 2)náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 547,56 € na účet advokátky JUDr. E. H.(...), do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).
Sťažovatelia namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 18 Er 1559/09.
Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh, ústavný súd zistil, že okresný súd vydal
v napadnutom konaní poverenie na vykonanie exekúcie 9. júna 2009. Podľa tvrdenia
sťažovateľov v samotnej sťažnosti „súd v danej veci nekoná od novembra roku 2010“
a dochádza tým v danej veci k zbytočným prieťahom v konaní.
Ústavný súd predovšetkým poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr.
I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup
dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá
nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).
Postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 1559/09 sa zjavne
nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľmi vytýkané obdobie od
„novembra 2010“ do podania tejto ústavnej sťažnosti, teda do 29. apríla 2011 (šesť
mesiacov), hoci nebolo bezvýznamné, ešte nemožno považovať za porušenie práva
sťažovateľov garantovaného v citovanom článku ústavy.
S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu
v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie
kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy, a preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe okresného súdu
dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľom nič nebráni v tom, aby opätovne podali
sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. júna 2011