Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 275/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. P., Ž., a B. P., Ž., zastúpených advokátkou JUDr. E H., Ž.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. P. a B. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2011

doručená sťažnosť J. P., Ž., a B. P., Ž. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti najmä vyplynulo:

„(...) Na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávnených a exekučného titulu,

ktorým je rozsudok č. kon. , ktorý vydal Okresný súd Čadca dňa 25. 09. 2008 a

ktorý sa stal právoplatným dňa 14. 01. 2009 a vykonateľným dňa 17. 01. 2009 sa začalo

exekučné konanie. Poverenie na vykonanie exekúcie vydal Okresný súd Žilina dňa

09. 06. 2009 pod č. 5511*052865.

(...) Súdny exekútor Mgr. B. J. po udelení poverenia na vykonanie exekúcie chcel

vykonávať exekúciu proti povinnému v rade 1), ktorým je M. V.(...) Pri vykonávaní exekúcie

súdny exekútor zistil, že povinný v rade 1) sa zdržiava na neznámom mieste, čo zistil na

základe doručovania písomností, keď poštový doručovateľ na zásielke uviedol poznámku

adresát neznámy. Následným šetrením bolo zistené, že povinný v rade 1) sa zdržiava

v zahraničí na neznámom mieste.

Podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekútorský poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekútor môže

požiadať súd o ustanovenie opatrovníka povinnému, ktorého pobyt nieje známy, ktorému sa

nepodarilo úspešne doručiť upovedomenie o začatí exekúcie na známu adresu v cudzine,

ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa

vyjadrovať.

Nakoľko upovedomenie o začatí exekučného konania je potrebné doručiť do

vlastných rúk, podal súdny exekútor Mgr. B. J. dňa 22. 10. 2009 návrh, aby konajúci súd

ustanovil v exekučnom konaní povinnému v rade 1) M. V. opatrovníka, a to K. H., bytom V.,

ktorá s ustanovením za opatrovníka písomne vyslovila súhlas.

(...) Dňa 15. 10. 2010 podali sťažovatelia na Okresný súd v Žiline sťažnosť na

prieťahy v konaní, nakoľko sa takmer jeden rok od návrhu súdneho exekútora na

ustanovenie opatrovníka vo veci nekonalo.

Konajúci súd vyzval súdneho exekútora listom zo dňa 18. 10. 2010, aby v lehote 10

dní oznámil súdu v akom pomere v zmysle ust. je k povinnému M. V.

navrhovaná opatrovníčka K. H.

Podpredseda Okresného súdu Žilina sa písomne vyjadril k sťažnosti listom zo dňa

27. 10. 2010, v ktorom uviedol, že podaná sťažnosť je len čiastočne dôvodná, nakoľko

nadmerné zaťaženie exekučného oddelenia musí prioritne vybavovať konania, v ktorých

hrozí závažný zásah do zabezpečovania základných potrieb. Zároveň však sťažovateľov

uistil, že sudca, ktorý riadi exekučné oddelenia a rozhoduje o podaniach vyšších súdnych

úradníkov začal vo veci urýchlene konať a vyzval súdneho exekútora na doplnenie svojho

podania, nakoľko je potrebné vyriešiť a preukázať viacero podmienok stanovených

zákonom, osobitne doplniť informáciu o osobe opatrovníka a jeho vzťahu k povinnému

v rade 1).

Súdny exekútor sa k výzve súdu vyjadril listom zo dňa 15. 11. 2010.

Zo spisového materiálu konajúceho súdu vyplýva, že aj súdny exekútor Mgr. B. J.

žiadal, aby mu Okresný súd v Žiline oznámil, či o jeho návrhu na ustanovenie opatrovníka

povinnému v rade 1) rozhodol, resp. žiadal zaslať rovnopis rozhodnutia. Svoje žiadosti

zaslal na konajúci súd dňa 30. 03. 2010 a 29. 06. 2010.

Napriek vyjadreniu konajúceho súdu, že po doplnení návrhu alebo po úplnom

zabezpečení podkladov k ustanoveniu opatrovníka, bude o návrhu rozhodnuté bez

zbytočného odkladu, do dnešného dňa sa vo veci vedenej na Okresnom súde v Žiline pod

sp. zn. nekonalo a to i vzhľadom na to, že všetky okolnosti a zistenia, ako aj

listinné dôkazy podstatné pre rozhodnutie veci sú obsiahnuté v spisovom materiáli

konajúceho súdu.

Máme za to, že i keď súd v období od podania návrhu zo dňa 22. 10. 2009 do

súčasnosti vykonal procesné úkony, hoci až po sťažnosti sťažovateľov zo dňa 15. 10. 2010,

došlo k prieťahom v konaní zavineným subjektívnym konaním súdu.

(...) Máme za to, že nakoľko súd v období od doplnenia návrhu súdnym exekútorom

zo dňa 15. 11. 2010 do súčasnosti nekonal, došlo k prieťahom v konaní zavineným

subjektívnym konaním súdu. V zmysle rozhodnutí Ústavného súdu SR, tento pri skúmaní, či

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prihliada na zložitosť

veci, správanie účastníkov a postup súdu. V tomto prípade súd doposiaľ vo veci nerozhodol,

ani nevykonal žiadne úkony smerujúce k tomu, aby bolo možné vo veci konať.

Je povinnosťou súdu organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr

odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou

o rozhodnutie. Sťažovatelia svojim konaním prieťahy v konaní nezapríčinili. (...)

Sme toho názoru, že iba súd samotný spôsobil neúmernú dĺžku konania, a tým

porušenie základného práva sťažovateľov v zmysle veta prvá SR, aby sa

ich vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a to tým, že vo veci vôbec nekonal.

(...)

Z dôvodov vyššie uvedených, poukazujúc na SR preto

sťažovatelia podávajú sťažnosť na Ústavný súd SR, a to z dôvodu, že Okresný súd v Žiline

svojím postupom v konaní sp. zn. porušil ich základné právo na súdnu

a inú právnu ochranu podľa veta prvá SR.

(...) Sťažovatelia v prejednávanej veci vyčerpali opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený. Z uvedeného dôvodu je sťažnosť

prípustná a podaná v zákonnej lehote, nakoľko porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov stále trvá. (...)

Sťažovatelia si v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením uplatňujú voči

porušovateľovi ich základného práva na súdnu ochranu, Okresnému súdu v Žiline, a to

každý zo sťažovateľov nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

4.000,- € (slovom štyritisíc eur).

Táto suma zohľadňuje dĺžku zbytočných prieťahov v konaní, ako aj s nimi spojenú

nemajetkovú ujmu, ktorá sťažovateľom vznikla. Tento nárok a rozsah požadovaného

finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje, v súlade s ustanovením § 50 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v platnom znení, tým, že v predmetnej veci z dôvodu nečinnosti

súdu a súdom spôsobených prieťahov v konaní nemôže dôjsť k úspešnému vykonaniu

exekúcie. Nakoľko súd v danej veci nekoná od novembra roku 2010, sťažovatelia majú za

to, že nimi požadované finančné zadosťučinenie je primerané, prihliadnuc aj na stratu času

a prostriedkov vynaložených v dlhoročnom súdnom konaní, ktoré mu predchádzalo.

(...) Sťažovatelia sú právne zastúpení advokátom, z ktorého dôvodu mu vznikol nárok

na náhradu trov právnej pomoci. V zmysle ust. § 11 ods. 3 v spojení s ust. § 13 ods. 3 Vyhl.

č. odmena za 1 úkon právnej služby predstavuje sumu 220,74 €. Režijný

paušál podľa § 16 ods. 3 vyššie cit. vyhlášky predstavuje sumu 7,41 €. Advokát je platiteľom

DPH, čo preukazujeme v prílohe pripojeným Osvedčením o registrácii DPH. Vo veci boli

vykonané celkom dva úkony právnej pomoci v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyššie cit.

vyhlášky, a to prevzatie veci a príprava zastúpenia a písomná sťažnosť na ÚS SR, na

základe ktorých skutočností predstavujú trovy právnej pomoci sumu 547,56 €. (...)

S poukazom na vyššie uvedené žiadame Ústavný súd SR, aby po vyhodnotení

písomných dôkazov takto rozhodol:

Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu v Žiline v konaní

vedenom pod sp. zn. bolo porušené.

Okresnému súdu v Žiline sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľom v rade 1) a 2) sa priznáva každému primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 4.000,- € (slovom štyritisíc eur), ktoré mu je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť sťažovateľom v rade 1) a 2)náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 547,56 € na účet advokátky JUDr. E. H.(...), do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

Sťažovatelia namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh, ústavný súd zistil, že okresný súd vydal

v napadnutom konaní poverenie na vykonanie exekúcie 9. júna 2009. Podľa tvrdenia

sťažovateľov v samotnej sťažnosti „súd v danej veci nekoná od novembra roku 2010“

a dochádza tým v danej veci k zbytočným prieťahom v konaní.

Ústavný súd predovšetkým poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr.

, , ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v . Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. ).

Postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. sa zjavne

nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle . Sťažovateľmi vytýkané obdobie od

„novembra 2010“ do podania tejto ústavnej sťažnosti, teda do 29. apríla 2011 (šesť

mesiacov), hoci nebolo bezvýznamné, ešte nemožno považovať za porušenie práva

sťažovateľov garantovaného v citovanom článku .

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie

kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, a preto sťažnosť podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe okresného súdu

dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľom nič nebráni v tom, aby opätovne podali

sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2011