Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 241/2011
PDF · 154.87 KB
No categories available
I. ÚS 241/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. júna 2011 predbežne
prerokoval sťažnosť JUDr. J. J., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. H., K., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v
konaní vedenom pod sp. zn. 2 S 247/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. J. J. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája
2011 doručená sťažnosť JUDr. J. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 S 247/2010.
2. Z obsahu sťažnosti a pripojených listín vyplýva, že „Na Krajskom súde
v Bratislave sa koná o žalobe sťažovateľa proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky pod sp. zn. 2 S 247/2010, pričom predmetom prieskumu v správnom súdnictve je
otázka, či došlo alebo nedošlo k úrazu v súvislosti s výkonom jeho služobných povinností
v roku 2005... Žalobu v tejto veci sťažovateľ opakovane podal 18. júna 2010. Dňa 21.
marca 2011 podal sťažnosť podľa § 62 zák. č. 757/2004 Z. z., na ktorú Krajský súd v
Bratislave odpovedal tak, že... sťažnosť je objektívne opodstatnená,... termín pojednávania
však bude nariadený v prvom polroku 2011... vec bude sledovaná... Sťažovateľ považuje
dĺžku konania vo veci sp. zn. 2S 247/2010 za takú, ktorá je nielen podľa stanoviska
krajského súdu neodôvodnená, ale aj podľa čl. 48 ods. 2 ústavy predstavuje porušenie jeho
základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov... Od podania žaloby prešiel skoro
rok a v konaní je predmetom úraz, ktorý bol preukázaný v konaní pred ministerstvom vnútra
bez akýchkoľvek pochybností... V tomto prípade sťažovateľ navrhuje, aby sa vzalo do úvahy
aj predošlé konanie, pretože vec sa nachádza pred tým istým správnym súdom, ako to bolo
v prvom prípade.“.
3. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2S 247/2010 porušil
základné právo JUDr. J. J. na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2
Krajský súd v Bratislave je povinný konať v tejto veci bez zbytočných prieťahov.
JUDr. J. J. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie 3.000.- (slovom tritisíc)
EUR, ktoré mu je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa
vo výške 261,82 €, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný
súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak
sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
7. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil možnosť podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil
z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
8. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,
ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach
zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy
aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,
že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia
„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky
skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak
orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
9. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva
okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel
zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci
nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej
moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto
súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých
ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
10. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a priložených príloh zistil, že sťažovateľ doručil
krajskému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní krajského súdu 23. marca 2011, ktorú
podpredsedníčka krajského súdu uznala v liste sp. zn. Spr. 2063/2011 z 12. apríla 2011.
V tejto súvislosti podpredsedníčka krajského súdu prijala konkrétne opatrenia na nápravu
spočívajúce vo výzve adresovanej konajúcemu predsedovi senátu, aby neodkladne prijal
ďalšie opatrenia na odstránenie vzniknutých prieťahov, a zároveň sťažovateľovi oznámila,
že priebežnosť súdneho konania bude sledovať, aby sa zabránilo vzniku ďalších prieťahov.
11. Podľa názoru ústavného súdu podanie sťažnosti podpredsedovi krajského súdu
(23. marca 2011) v krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (27. mája 2011)
sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká
sťažnosť mohla mať, ak by podpredsedníčka krajského súdu dostala primeranú (rozumnú)
lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04,
III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05). Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99,
IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom
podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám
odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní
sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.
12. Aj keby ústavný súd sťažnosť neodmietol pre jej neprípustnosť, bolo by ju
potrebné odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu
totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03,
IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie
základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne
návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
13. Vzhľadom na uvedené, najmä na dĺžku konania vedeného pred krajským súdom
pod sp. zn. 2 S 247/2010 (necelých 12 mesiacov), ktorá sama osebe nemá takú ústavne
relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať
porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, sťažnosť smerujúcu proti postupu
krajského súdu by bolo potrebné odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. júna 2011