Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 241/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. júna 2011 predbežne

prerokoval sťažnosť JUDr. J. J., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. H., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Krajského súdu v Bratislave v

konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája

2011 doručená sťažnosť JUDr. J. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a pripojených listín vyplýva, že „Na Krajskom súde

v Bratislave sa koná o žalobe sťažovateľa proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky pod sp. zn. , pričom predmetom prieskumu v správnom súdnictve je

otázka, či došlo alebo nedošlo k úrazu v súvislosti s výkonom jeho služobných povinností

v roku 2005... Žalobu v tejto veci sťažovateľ opakovane podal 18. júna 2010. Dňa 21.

marca 2011 podal sťažnosť podľa , na ktorú Krajský súd v

Bratislave odpovedal tak, že... sťažnosť je objektívne opodstatnená,... termín pojednávania

však bude nariadený v prvom polroku 2011... vec bude sledovaná... Sťažovateľ považuje

dĺžku konania vo veci sp. zn. za takú, ktorá je nielen podľa stanoviska

krajského súdu neodôvodnená, ale aj podľa predstavuje porušenie jeho

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov... Od podania žaloby prešiel skoro

rok a v konaní je predmetom úraz, ktorý bol preukázaný v konaní pred ministerstvom vnútra

bez akýchkoľvek pochybností... V tomto prípade sťažovateľ navrhuje, aby sa vzalo do úvahy

aj predošlé konanie, pretože vec sa nachádza pred tým istým správnym súdom, ako to bolo

v prvom prípade.“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo JUDr. J. J. na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2

.

Krajský súd v Bratislave je povinný konať v tejto veci bez zbytočných prieťahov.

JUDr. J. J. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie 3.000.- (slovom tritisíc)

EUR, ktoré mu je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa

vo výške 261,82 €, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa ústavný

súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak

sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

7. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil možnosť podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

8. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,

ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,

že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak

orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

9. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva

okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel

zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci

nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej

moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých

ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

10. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a priložených príloh zistil, že sťažovateľ doručil

krajskému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní krajského súdu 23. marca 2011, ktorú

podpredsedníčka krajského súdu uznala v liste sp. zn. Spr. 2063/2011 z 12. apríla 2011.

V tejto súvislosti podpredsedníčka krajského súdu prijala konkrétne opatrenia na nápravu

spočívajúce vo výzve adresovanej konajúcemu predsedovi senátu, aby neodkladne prijal

ďalšie opatrenia na odstránenie vzniknutých prieťahov, a zároveň sťažovateľovi oznámila,

že priebežnosť súdneho konania bude sledovať, aby sa zabránilo vzniku ďalších prieťahov.

11. Podľa názoru ústavného súdu podanie sťažnosti podpredsedovi krajského súdu

(23. marca 2011) v krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (27. mája 2011)

sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká

sťažnosť mohla mať, ak by podpredsedníčka krajského súdu dostala primeranú (rozumnú)

lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. ,

, ). Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. ,

, ), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom

podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám

odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní

sťažnosť podľa odmietol pre jej neprípustnosť.

12. Aj keby ústavný súd sťažnosť neodmietol pre jej neprípustnosť, bolo by ju

potrebné odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu

totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , resp. podľa dohovoru (, , ,

, ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne

návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , , ).

13. Vzhľadom na uvedené, najmä na dĺžku konania vedeného pred krajským súdom

pod sp. zn. (necelých 12 mesiacov), ktorá sama osebe nemá takú ústavne

relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať

porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, sťažnosť smerujúcu proti postupu

krajského súdu by bolo potrebné odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2011