Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 227/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť D. B., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného porušenia jeho

práva na obhajobu postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 1

T 78/2008 a jeho rozsudkom zo 17. mája 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája 2011

doručená sťažnosť D. B., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na obhajobu postupom Okresného súdu Bratislava II

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo

17. mája 2011 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„1. Dňa 17. mája 2011 som na OS BA 2 pred začatím hlavného pojednávania,

upovedomil predsedu senátu JUDr. P. Š. a taktiež celý senát, že ruším môjho právneho

zástupcu JUDr. A. L. , nakoľko medzi mnou a ním vznikla silná nedôvera, predseda senátu

JUDr. Š. aj napriek tomu otvoril hlavné pojednávanie a vo veci konal, potom ako som mu

oznamil že písomne do 3 dní mu oznámim meno nového môjho právneho zástupcu. Mám

zato, že boli porušené moje ľudské práva a taktiež aj právo na nutnú obhajobu.

2. Taktiež som trval na vypočutí znalcov z odvetvia psychiatrie, dal som pribrať

jedného znalca na vyloženie zákona. Môj návrh na vypočutie JUDr. P. Š. prijal a predvolal

znalcov na 17. 5. 2011 a však znalci sa nedostavili na hlavné pojednávanie. Ja som naďalej

trval na vypočutí znalcov a opätovnom predvolaní, čo predseda senátu JUDr. Š. zamietol.

Zo zákona vyplýva, ak trvá jedna (obhajoba) alebo druhá (žalobca) strana na vypočutí

svedka, znalca alebo iných osôb, musia byť tieto vypočuté. JUDr. Š. ani na toto nebral

ohľad a vo veci konal po svojom.

3. Taktiež som trval na tom, aby boli vykonané konfrontácie medzi jednotlivými

svedkami a však ani na toto JUDr. Š. nebral ohľad a vo veci konal, otvoril hlavné

pojednávanie a vyniesol rozsudok. Nie je možné, aby sa vo veci konalo, keď som ostal bez

právneho zástupcu.“

Na základe uvedeného sťažovateľ požiadal ústavný súd „o podrobné prešetrenie

môjho spisu, anulovanie rozsudku a vec vrátil späť prvostupňovému súdu, nakoľko boli

porušené moje ľudské práva a taktiež právo na moju nutnú obhajobu pred súdom“.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Ústavný súd najskôr skúmal, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti,

a zistil, že sťažovateľ nepripojil splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred

ústavným súdom ani nepožiadal ústavný súd o jeho ustanovenie.

neobsahuje ustanovenie, ktoré by pripúšťalo výnimky z požiadavky povinného právneho

zastúpenia v konaní o sťažnosti. Chýbajúce splnomocnenie je odstrániteľným nedostatkom

zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti. Ústavný súd však sťažovateľa nevyzýval na

jeho doplnenie, pretože zistil, že je daný iný dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25

ods. 2 , ktorý bráni jej meritórnemu prerokovaniu.

Pri preskúmaní sťažnosti na predbežnom prerokovaní ústavný súd vychádzal

z vymedzenia predmetu sťažnosti v jej závere, hoci táto časť nebola výslovne označená ako

petit.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na obhajobu postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj jeho rozsudkom

zo 7. mája 2011. Sťažovateľ teda namieta porušenie svojich práv rozhodnutím vo veci

samej, ktoré ako vyplýva zo zistenia ústavného súdu, zatiaľ nebolo vyhotovené, teda ani

sťažovateľovi nemohlo byť doručené.

Ak podľa názoru sťažovateľa boli postupom okresného súdu ako prvostupňového

súdu porušené jeho základné práva, najmä právo na obhajobu, môže využiť riadne, resp.

mimoriadne opravné prostriedky proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorých vyčerpanie je

podmienkou prípustnosti sťažnosti podľa .

Uvedené konštatovanie vychádza z princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu

vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z , podľa ktorého

ústavný súd nie je oprávnený prijať na ďalšie konanie sťažnosť fyzickej osoby alebo

právnickej osoby vo veci porušenia jej základných práv alebo slobôd, ak o ochrane týchto

práv a slobôd rozhoduje iný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142

ods. 1 má aj zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho

základného práva alebo slobody ().

Ústavný súd konštantne uvádza vo svojej judikatúre, že ochrana ústavnosti nie je

a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú ().

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie je od svojho

začiatku až po jeho koniec procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany príslušných orgánov

naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na

ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených

v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (podobne napr. ,

, ). Právomoc ústavného súdu zasiahnuť do neskončeného

trestného konania je daná len výnimočne vtedy, ak rozhodnutie orgánu verejnej moci, jeho

opatrenie alebo iný zásah znamená porušenie základného práva alebo slobody, ktoré už

nepodlieha prieskumu iným orgánom verejnej moci alebo ho nie je možné odstrániť v inom

konaní (napr. rozhodnutie o väzbe).

Ak o závažných procesných pochybeniach, ktorými sa porušujú aj niektoré

zo základných práv alebo slobôd, je oprávnený a povinný rozhodnúť všeobecný súd na

základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov upravených v príslušnom

procesnom poriadku, je právomoc ústavného súdu pred ich vyčerpaním vylúčená

().

V závislosti na jeho rozhodnutí má sťažovateľ možnosť využiť opravné prostriedky

v rámci sústavy všeobecných súdov. Až v prípade, ak by nedošlo k náprave namietaného

porušenia jeho základných práv, sa sťažovateľ môže domáhať ich ochrany podaním

sťažnosti ústavnému súdu.

Na základe týchto záverov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2011