Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 180/2011
PDF · 168.44 KB
No categories available
III. ÚS 180/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júna 2011 v senáte
zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika
v konaní o sťažnosti P., spol. s r. o., Ž., zastúpenej A., Ž., v mene ktorej koná JUDr. I. M.,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v
konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 265/07, takto
rozhodol:
1. Základné právo P., spol. s r. o., Ž., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 265/07 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 265/07 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. P., spol. s r. o., Ž., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť P., spol. s r. o., Ž., trovy konania v
sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet A., Ž., do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
III. ÚS 180/2011 z 19. apríla 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti P., spol. s r. o., Ž.
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 265/07.
Na základe výzvy sa k veci vyjadril okresný súd podaním sp. zn. 1 SprS/197/2011
z 19. mája 2011 doručeným ústavnému súdu 26. mája 2011, v ktorom okrem iného uviedol:
«Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že návrhom zo dňa 03. 05. 2007 sa domáhal
zaplatenia sumy 2.743.811,- Sk. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému boli
podané odpory. Sťažnosťou zo dňa 11. 03. 2010 žiadal navrhovateľ predsedu súdu
o odstránenie prieťahov. V odpovedi na sťažnosť bola táto označená za odôvodnenú
vzhľadom k nečinnosti súdu od 27. 08. 2007 do 25. 02. 2009 a od 15. 07. 2009 do marca
2010. Vo veci bol nariadený termín pojednávania na deň 20. 04. 2010, ktorý však bol dňa
09. 04. 2010 zrušený z dôvodu ospravedlnenia odporkyne v rade 1/. Od uvedeného dňa
konajúci súd vo veci neuskutočnil žiaden procesné relevantný úkon. Prieťahy vo veci tak
predstavujú viac ako 1.140 dní. Sťažovateľ pritom svojim postupom nezaložil príčinu
spomaleného postupu súdu.
Podľa vyjadrenia konajúceho sudcu, po vydaní platobného rozkazu odporkyňa v
rade 1/ a odporkyňa v rade 21 podali proti tomuto odpor. Následne bol spis dňa 10. 09.
2007 prevedený do registra „C“. Od 10. 09. 2007 do 15. 07. 2009 sa spis nachádzal
striedavo
u vyššieho súdneho úradníka, súdnej tajomníčky a asistentky. Uznesením zo dňa
25. 02. 2009 boli odporkyne zaviazané na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor.
Navrhovateľ bol súčasne vyzvaný, aby sa k odporu vyjadril. Odporkyňa v rade 1/ proti
uzneseniu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podala odvolanie a žiadala o oslobodenie
od súdnych poplatkov. O oslobodenie rovnako požiadala aj odporkyňa v rade 21. Následne
po zistení podmienok pre oslobodenie vydal vyšší súdny úradník dňa 03. 07. 2009 uznesenie
o oslobodení od súdnych poplatkov. Podaním zo dňa 21. 05. 2009 sa navrhovateľ k odporu
vyjadril. Sudcovi bol spis prvýkrát fakticky predložený v dovolenkovom období roku 2009. Z
dôvodu nadmerného zaťaženia sa sudca dostal k prejednaniu veci až dňa
22. 03. 2010, kedy nariadil pojednávanie na deň 20. 04. 2010. Toto bolo zrušené z dôvodu
ospravedlnenia odporkyne zo závažných zdravotných dôvodov a z dôvodu operačného
zákroku. Na výzvu súdu ošetrujúci lekár dňa 04. 06. 2010 oznámil, že zdravotný stav
odporkyne v rade 1/jej neumožňuje zúčastniť sa pojednávania. Dňa 25. 10. 2010 právny
zástupca odporkyne v rade 1/ oznámil, že bude schopná zúčastniť sa pojednávania v
decembri 2010. Vtom čase už mal sudca obsadené termíny pojednávania a z dôvodu
zaťaženia vytýčil termín pojednávania na deň 24. 06. 2011.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a po oboznámení sa s prehľadom úkonov
uskutočnených vo veci, možno konštatovať, že vo veci sa riadne konalo v období po podaní
návrhu na začatie konania, kedy bol bez prieťahov vydaný platobný rozkaz. K zdržaniu pri
vybavovaní veci došlo v období po podaní odporov zo strany odporcov v rade 1/ a 2/, kedy
zrejme v dôsledku nedostatočnej organizácie práce v senáte, spolu so značným nápadom
a množstvom nerozhodnutých vecí, teda aj z objektívnych dôvodov, došlo k zdržaniu, a to
v priebehu roku 2008 do začiatku roku 2009. Súd vo veci opätovne konal v prvej polovici
roku 2009, kedy bolo rozhodnuté o oslobodení odporcov od povinnosti platiť súdny
poplatok a odpor bol doručený navrhovateľovi na vyjadrenie. V dôsledku zvýšenej
zaťaženosti konajúceho sudcu, bol termín pojednávania určený na deň 20. 04. 2010. Tento
musel byť zrušený z dôvodov zdravotných komplikácií a operačného zákroku odporkyne v
rade 1/. Túto skutočnosť potvrdil aj všeobecný lekár odporkyne v rade 1/, ktorý uviedol, že
zdravotný stav odporkyne neumožňuje jej účasť na súdnom pojednávaní. Z tohto dôvodu tak
nemohlo byť konané ani v priebehu roku 2010. Zdravotné dôvody na strane odporkyne v
rade 1/ odpadli až v mesiaci december 2010. Z dôvodu zvýšenej zaťaženosti sudca následne
vytýčil termín pojednávania na deň 24. 06. 2011.
Na základe uvedeného tak možno konštatovať, že s výnimkou roku 2008 a časti roku
2009 nie je v konaní žiadne obdobie, v ktorom by došlo k zdržaniu, resp. k prieťahom
zavineným Okresným súdom Žilina. V roku 2010 sa pojednávanie nemohlo uskutočniť na
základe zdravotných komplikácií na strane odporkyne v rade 1/. Po odpadnutí tejto
prekážky súd vo veci nariadil termín pojednávania...».
Rovnaké skutočnosti, ako uviedol okresný súd vo svojom vyjadrení, čo sa týka
chronológie procesných úkonov okresného súdu, zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti,
vyjadrení účastníkov konania a obsahu súdneho spisu, ktorý mu bol predložený na
previerku 26. mája 2011.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov, a tiež práva na prejednanie svojej záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu
pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesnoprávnych inštitútov, ktoré sú štátne
orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „OSP“) obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce
plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie
a stav právnej istoty.
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v
súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len
„ESĽP“) ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povaha veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (obdobne IV. ÚS 117/04 a
Pri uplatnení týchto kritérií však ústavný súd súčasne berie do úvahy, že ich aplikácia
je oveľa jednoduchšia v prípadoch, v ktorých zistil, že súd bol celkovo nečinný
a neuskutočnil vo veci žiadne úkony (napr. m. m. II. ÚS 4/03, II. ÚS 177/03, IV. ÚS 82/04
a IV. ÚS 246/05). Ako zo sťažnosti, tak aj z vyžiadaného súdneho spisu vyplynulo, že
v ňom ide práve o takýto prípad, keďže okresný súd vo veci samej neurobil žiaden
relevantný úkon, ktorý by smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, v období
od 8. augusta 2007, keď vydal platobný rozkaz, až do 3. júla 2010, ktorým priznal
oslobodenie od platenie súdneho poplatku (nečinnosť takmer 35 mesiacov). V tomto období
urobil len jednoduché úkony, a to 25. februára 2009 zaslal odpory odporcov na vyjadrenie
sťažovateľovi, 31. marca 2009 vyzval na preukázanie osobných, majetkových
a zárobkových pomerov odporkyne a 3. júla 2009 priznal odporcom oslobodenie od platenia
súdneho poplatku za podaný odpor. Následne pojednávanie, ktoré sa malo konať 20. apríla
2010, zrušil pre práceneschopnosť odporkyne. Ani potom okresný súd nekonal, pretože mu
odporkyňa oznámila, že sa nemôže zúčastniť pojednávania pre práceneschopnosť
(nečinnosť ďalších 13 mesiacov).
Z toho vyplýva, že okresný súd počas takmer štvorročného obdobia (až na
jednoduché procesné úkony) bol vo veci samej takmer úplne nečinný. Do dňa predloženia
spisu ústavnému súdu nevykonal žiadny dôkazný prostriedok, jedno pojednávanie zrušil pre
ospravedlnenie odporkyne v prvom rade a druhé nariadil až po skončení jej
práceneschopnosti, hoci obe odporkyne boli v konaní aj právne zastúpené. Okresný súd teda
nedokázal organizovať svoj procesný postup tak, aby čo najskôr odstránil stav právnej
neistoty účastníkov konania.
Z obsahu spisu ústavný súd nezistil, že by sťažovateľ prispel k predĺženiu konania.
Aj okresný súd priznal zbytočné prieťahy v tomto konaní, preto ústavný súd pri
hodnotení postupu okresného súdu s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na zistenú
nečinnosť dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 265/07 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci
konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Ústavný súd preto prikázal
okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 265/07 konal bez zbytočných
prieťahov (bod 2 výroku nálezu), pretože stav právnej neistoty sťažovateľa trvá dosiaľ.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu vo svojej sťažnosti žiadal priznať
finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré odôvodnil tým, že „absencia právnej istoty
v prejednávanej veci“ znamená pre neho citeľné následky a je zvýraznená jeho „nemalými
výdajmi v súvislosti s uplatnením práva, samotnou povahou a hodnotou predmetu konania a
pretrvávajúcimi prieťahmi v konaní“.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie
finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti
aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na zistený stav konania na okresnom súde v právnej veci sťažovateľa
vedenej pod sp. zn. 6 C 265/07, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € za
primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľa trovy konania vyčíslil sumou
314,18 €.
Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia je totožná so sumou
vypočítanou ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a neodporuje tejto vyhláške.
Ústavný súd preto priznal advokátskej kancelárii úhradu trov konania celkovo za dva úkony
právnej služby uskutočnené v roku 2011 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie
sťažnosti) v sume 2 x 123,50 € a k tomu náhradu režijného paušálu v sume 2 x 7,41 €
a 20 % DPH, pretože právny zástupca sťažovateľa je jej platcom. Úhrada bola preto
priznaná spolu v celkovej sume 314,18 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
A., Ž. (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. júna 2011