Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 180/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júna 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti P., spol. s r. o., Ž., zastúpenej A., Ž., v mene ktorej koná JUDr. I. M.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v

konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo P., spol. s r. o., Ž., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. P., spol. s r. o., Ž., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť P., spol. s r. o., Ž., trovy konania v

sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet A., Ž., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 19. apríla 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti P., spol. s r. o., Ž.

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Na základe výzvy sa k veci vyjadril okresný súd podaním sp. zn.

z 19. mája 2011 doručeným ústavnému súdu 26. mája 2011, v ktorom okrem iného uviedol:

«Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že návrhom zo dňa 03. 05. 2007 sa domáhal

zaplatenia sumy 2.743.811,- Sk. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému boli

podané odpory. Sťažnosťou zo dňa 11. 03. 2010 žiadal navrhovateľ predsedu súdu

o odstránenie prieťahov. V odpovedi na sťažnosť bola táto označená za odôvodnenú

vzhľadom k nečinnosti súdu od 27. 08. 2007 do 25. 02. 2009 a od 15. 07. 2009 do marca

2010. Vo veci bol nariadený termín pojednávania na deň 20. 04. 2010, ktorý však bol dňa

09. 04. 2010 zrušený z dôvodu ospravedlnenia odporkyne v rade 1/. Od uvedeného dňa

konajúci súd vo veci neuskutočnil žiaden procesné relevantný úkon. Prieťahy vo veci tak

predstavujú viac ako 1.140 dní. Sťažovateľ pritom svojim postupom nezaložil príčinu

spomaleného postupu súdu.

Podľa vyjadrenia konajúceho sudcu, po vydaní platobného rozkazu odporkyňa v

rade 1/ a odporkyňa v rade 21 podali proti tomuto odpor. Následne bol spis dňa 10. 09.

2007 prevedený do registra „C“. Od 10. 09. 2007 do 15. 07. 2009 sa spis nachádzal

striedavo

u vyššieho súdneho úradníka, súdnej tajomníčky a asistentky. Uznesením zo dňa

25. 02. 2009 boli odporkyne zaviazané na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor.

Navrhovateľ bol súčasne vyzvaný, aby sa k odporu vyjadril. Odporkyňa v rade 1/ proti

uzneseniu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podala odvolanie a žiadala o oslobodenie

od súdnych poplatkov. O oslobodenie rovnako požiadala aj odporkyňa v rade 21. Následne

po zistení podmienok pre oslobodenie vydal vyšší súdny úradník dňa 03. 07. 2009 uznesenie

o oslobodení od súdnych poplatkov. Podaním zo dňa 21. 05. 2009 sa navrhovateľ k odporu

vyjadril. Sudcovi bol spis prvýkrát fakticky predložený v dovolenkovom období roku 2009. Z

dôvodu nadmerného zaťaženia sa sudca dostal k prejednaniu veci až dňa

22. 03. 2010, kedy nariadil pojednávanie na deň 20. 04. 2010. Toto bolo zrušené z dôvodu

ospravedlnenia odporkyne zo závažných zdravotných dôvodov a z dôvodu operačného

zákroku. Na výzvu súdu ošetrujúci lekár dňa 04. 06. 2010 oznámil, že zdravotný stav

odporkyne v rade 1/jej neumožňuje zúčastniť sa pojednávania. Dňa 25. 10. 2010 právny

zástupca odporkyne v rade 1/ oznámil, že bude schopná zúčastniť sa pojednávania v

decembri 2010. Vtom čase už mal sudca obsadené termíny pojednávania a z dôvodu

zaťaženia vytýčil termín pojednávania na deň 24. 06. 2011.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a po oboznámení sa s prehľadom úkonov

uskutočnených vo veci, možno konštatovať, že vo veci sa riadne konalo v období po podaní

návrhu na začatie konania, kedy bol bez prieťahov vydaný platobný rozkaz. K zdržaniu pri

vybavovaní veci došlo v období po podaní odporov zo strany odporcov v rade 1/ a 2/, kedy

zrejme v dôsledku nedostatočnej organizácie práce v senáte, spolu so značným nápadom

a množstvom nerozhodnutých vecí, teda aj z objektívnych dôvodov, došlo k zdržaniu, a to

v priebehu roku 2008 do začiatku roku 2009. Súd vo veci opätovne konal v prvej polovici

roku 2009, kedy bolo rozhodnuté o oslobodení odporcov od povinnosti platiť súdny

poplatok a odpor bol doručený navrhovateľovi na vyjadrenie. V dôsledku zvýšenej

zaťaženosti konajúceho sudcu, bol termín pojednávania určený na deň 20. 04. 2010. Tento

musel byť zrušený z dôvodov zdravotných komplikácií a operačného zákroku odporkyne v

rade 1/. Túto skutočnosť potvrdil aj všeobecný lekár odporkyne v rade 1/, ktorý uviedol, že

zdravotný stav odporkyne neumožňuje jej účasť na súdnom pojednávaní. Z tohto dôvodu tak

nemohlo byť konané ani v priebehu roku 2010. Zdravotné dôvody na strane odporkyne v

rade 1/ odpadli až v mesiaci december 2010. Z dôvodu zvýšenej zaťaženosti sudca následne

vytýčil termín pojednávania na deň 24. 06. 2011.

Na základe uvedeného tak možno konštatovať, že s výnimkou roku 2008 a časti roku

2009 nie je v konaní žiadne obdobie, v ktorom by došlo k zdržaniu, resp. k prieťahom

zavineným Okresným súdom Žilina. V roku 2010 sa pojednávanie nemohlo uskutočniť na

základe zdravotných komplikácií na strane odporkyne v rade 1/. Po odpadnutí tejto

prekážky súd vo veci nariadil termín pojednávania...».

Rovnaké skutočnosti, ako uviedol okresný súd vo svojom vyjadrení, čo sa týka

chronológie procesných úkonov okresného súdu, zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti,

vyjadrení účastníkov konania a obsahu súdneho spisu, ktorý mu bol predložený na

previerku 26. mája 2011.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a tiež práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (i práva podľa dohovoru) vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu

pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesnoprávnych inštitútov, ktoré sú štátne

orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky

súdny poriadok (ďalej len „OSP“) obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce

plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie

a stav právnej istoty.

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v

súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (práva podľa

dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povaha veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (obdobne a

).

Pri uplatnení týchto kritérií však ústavný súd súčasne berie do úvahy, že ich aplikácia

je oveľa jednoduchšia v prípadoch, v ktorých zistil, že súd bol celkovo nečinný

a neuskutočnil vo veci žiadne úkony (napr. m. m. , ,

a ). Ako zo sťažnosti, tak aj z vyžiadaného súdneho spisu vyplynulo, že

v ňom ide práve o takýto prípad, keďže okresný súd vo veci samej neurobil žiaden

relevantný úkon, ktorý by smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, v období

od 8. augusta 2007, keď vydal platobný rozkaz, až do 3. júla 2010, ktorým priznal

oslobodenie od platenie súdneho poplatku (nečinnosť takmer 35 mesiacov). V tomto období

urobil len jednoduché úkony, a to 25. februára 2009 zaslal odpory odporcov na vyjadrenie

sťažovateľovi, 31. marca 2009 vyzval na preukázanie osobných, majetkových

a zárobkových pomerov odporkyne a 3. júla 2009 priznal odporcom oslobodenie od platenia

súdneho poplatku za podaný odpor. Následne pojednávanie, ktoré sa malo konať 20. apríla

2010, zrušil pre práceneschopnosť odporkyne. Ani potom okresný súd nekonal, pretože mu

odporkyňa oznámila, že sa nemôže zúčastniť pojednávania pre práceneschopnosť

(nečinnosť ďalších 13 mesiacov).

Z toho vyplýva, že okresný súd počas takmer štvorročného obdobia (až na

jednoduché procesné úkony) bol vo veci samej takmer úplne nečinný. Do dňa predloženia

spisu ústavnému súdu nevykonal žiadny dôkazný prostriedok, jedno pojednávanie zrušil pre

ospravedlnenie odporkyne v prvom rade a druhé nariadil až po skončení jej

práceneschopnosti, hoci obe odporkyne boli v konaní aj právne zastúpené. Okresný súd teda

nedokázal organizovať svoj procesný postup tak, aby čo najskôr odstránil stav právnej

neistoty účastníkov konania.

Z obsahu spisu ústavný súd nezistil, že by sťažovateľ prispel k predĺženiu konania.

Aj okresný súd priznal zbytočné prieťahy v tomto konaní, preto ústavný súd pri

hodnotení postupu okresného súdu s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na zistenú

nečinnosť dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ]. Ústavný súd preto prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku nálezu), pretože stav právnej neistoty sťažovateľa trvá dosiaľ.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu vo svojej sťažnosti žiadal priznať

finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré odôvodnil tým, že „absencia právnej istoty

v prejednávanej veci“ znamená pre neho citeľné následky a je zvýraznená jeho „nemalými

výdajmi v súvislosti s uplatnením práva, samotnou povahou a hodnotou predmetu konania a

pretrvávajúcimi prieťahmi v konaní“.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav konania na okresnom súde v právnej veci sťažovateľa

vedenej pod sp. zn. , ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € za

primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľa trovy konania vyčíslil sumou

314,18 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia je totožná so sumou

vypočítanou ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a neodporuje tejto vyhláške.

Ústavný súd preto priznal advokátskej kancelárii úhradu trov konania celkovo za dva úkony

právnej služby uskutočnené v roku 2011 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie

sťažnosti) v sume 2 x 123,50 € a k tomu náhradu režijného paušálu v sume 2 x 7,41 €

a 20 % DPH, pretože právny zástupca sťažovateľa je jej platcom. Úhrada bola preto

priznaná spolu v celkovej sume 314,18 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

A., Ž. ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2011