Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 176/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júna 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť M. N., Maďarská republika, občana Českej republiky, zastúpeného

advokátkou JUDr. T. P., Ž, vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo M. N. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. N. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 900 € (slovom deväťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť M. N. trovy konania

v sume 318,14 € (slovom tristoosemnásť eur a štrnásť centov) do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. T. P., Ž.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 19. apríla 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upraveného v (ďalej len „“)

a základného práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Okresný súd sa k veci vyjadril podaním doručeným ústavnému súdu 14. júna 2011,

z ktorého okrem iného vyplýva:

„Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti, ako aj obsahom predmetného spisu

navrhujem, aby ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý

proces v konaní porušené nebolo a nepriznal sťažovateľovi ním žiadané finančné

zadosťučinenie. V danom prípade síce nejde o skutkovo zložitú vec, termín pojednávania

nemohol byť nariadený z dôvodu, že súd musel rozhodovať o procesných návrhoch

navrhnutých samotným sťažovateľom (16. 11. 2009, 28. 01. 2010, 17. 07. 2010,

30. 11. 2010, 15. 12. 2010, 09. 05. 2011) Uvedené úkony súdu vyplývajú z pripojenej

chronológie ako aj zo samotného spisu, ktorý je pripojený. Z vyššie uvedeného vyplýva, že

sa vo veci konalo plynulé a nedošlo k subjektívnym prieťahom zo strany sudcu. Postup súdu,

ktorý vykonával úkony bol plynulý a bez subjektívnych prieťahov.“

Súčasťou vyjadrenia bola chronológia procesných úkonov účastníkov, z ktorej

vyplýva, že 22. októbra 2008 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku,

11. novembra 2008 odporcu na vyjadrenie k žalobnému návrhu, 27. novembra 2008 vyzval

Správu katastru Bratislava na predloženie kúpnopredajnej zmluvy a 20. januára 2009 právnu

zástupkyňu navrhovateľa na predloženie listín.

Dňa 10. februára 2009 bol okresnému súdu doručený návrh na pripustenie zmeny

petitu žaloby a 25. februára 2009 vyzval právnu zástupkyňu na predloženie geometrického

plánu, kópie katastrálnej mapy, znaleckého posudku a doplnenie petitu návrhu.

Dňa 31. marca 2009 bolo okresnému súdu doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho

účastníka na strane žalovaného do konania.

Dňa 30. júla 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne

navrhovateľa k zaslaným dokladom a návrhu na vstup vedľajšieho účastníka.

Dňa 7. septembra 2009 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne

navrhovateľa o určenie termínu pojednávania.

Dňa 28. októbra 2009 bol podaný návrh právnej zástupkyne sťažovateľa

na pripustenie zmeny petitu a na vylúčenie veci o návrhu na nahradenie vôle na samostatné

konanie.

Dňa 16. novembra 2009 a 28. januára 2010 okresný súd pripustil zmenu petitu

návrhu.

Dňa 15. marca 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na doplatenie súdneho poplatku

pod následkom zastavenia konania.

Dňa 16. apríla 2010 bol podaný návrh právnej zástupkyne navrhovateľa na

prerušenie konania a 3. mája 2010 na pripustenie zmeny petitu žaloby a 4. mája 2010 na

priznanie oslobodenia sťažovateľa od súdneho poplatku.

Dňa 13. júla 2010 okresný súd nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych

poplatkov, proti ktorému podala právna zástupkyňa sťažovateľa odvolanie 4. augusta 2010.

Dňa 30. augusta 2010 bolo Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

doručené vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa a 15. novembra 2010 bol doručený

návrh na čiastočné späťvzatie žaloby a návrh na zastavenie konania.

Dňa 30. novembra 2010 krajský súd odvolacie konanie zastavil. Dňa 10. decembra

2010 bol spis doručený okresnému súdu a 15. decembra 2010 okresný súd konanie

o návrhu sťažovateľa v časti o nahradenie vyhlásenia vôle na uzatvorenie zmluvy zastavil.

Dňa 21. marca 2011 bol okresnému súdu doručený opakovaný návrh právnej

zástupkyne navrhovateľa na pripustenie zmeny, o ktorom okresný súd rozhodol 9. mája

2011 tak, že pripustil zmenu návrhu.

Rovnaké skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu spisu, ktorý mu bol predložený

14. júna 2011.

K stanovisku okresného súdu sa vyjadrila právna zástupkyňa sťažovateľa podaním z

21. júna 2011. V ňom sa okrem iného uvádza:

„Primárne sťažovateľ upriamuje pozornosť na fakt, že k dnešnému dňu v jeho veci

nebol nariadený termín pojednávania napriek tomu, že odporca má aj vedomosť o ústavnej

sťažnosti, ku ktorej sa na základe výzvy z 05. 05. 2011 a 07. 06. 2011 vyjadril

prostredníctvom podpredsedníčky poverenej zastupovaním predsedu súdu. K dnešnému dňu

nebol nariadený termín pojednávania ani po uplynutí 34 mesiacov a 14 dní po podaní

žaloby.

Sťažovateľovi nie je zrejmé z akého dôvodu odporca za procesné úkony považuje

napr. študovanie spisu v informačnej kancelárií, predloženie spisu vyššiemu súdnemu

úradníkovi a podobne. Procesné podania sťažovateľa sú reakciou tak na výzvu konajúceho

súdu ako i na úkony účastníka konania na strane žalovaných. Vyslovenie súhlasu so zmenou

petitu žaloby je jednoduchým a rutinným procesným úkonom súdu , ktorý nemôže byť

príčinou nenariadenia pojednávania po dobu viac ako 34 mesiacov. Sťažovateľ už zo

zúfalstva nad stavom veci, keď vzhľadom na jeho vek a zlý zdravotný stav reálne hrozí, že sa

nedočká žiadneho úžitku z predmetu svojho vlastníctva a v záujme urýchlenia konania

zobral aj čiastočne späť žalobu v časti, ktorá sa môže javiť ako skutkovo zložitá (nahradenie

prejavu vôle). Reakciou na tento procesný úkon žalobcu bola nadbytočná výzva na úpravu

petitu v časti určovacej žaloby, keď v tejto časti už súd pripustil zmenu petitu pred

niekoľkými rokmi. Odporca nereaguje na žiadosť sťažovateľa o nariadenie pojednávania a

rozhodnutie vo veci, nereaguje na sťažnosť na prieťahy v konaní a zjavne ani na ústavnú

sťažnosť a ponecháva sťažovateľa v stave právnej neistoty.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov“.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (i práva podľa dohovoru) vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (),

pričom „k naplneniu práva na súdnu ochranu v rozhodovaní o veci samej dochádza zásadne

právoplatným rozhodnutím...“ ().

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa i práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , III. ÚS

142/03) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť

veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu

prejednávanej veci.

Pri uplatnení týchto kritérií však ústavný súd súčasne berie do úvahy, že ich aplikácia

je oveľa jednoduchšia v prípadoch, v ktorých zistil, že súd bol celkovo nečinný

a neuskutočnil vo veci žiadne úkony (napr. m. m. , ,

a ). Ako zo sťažnosti, tak aj z vyžiadaného súdneho spisu vyplynulo, že

v ňom ide práve o takýto prípad, keďže okresný súd vo veci samej neurobil žiaden

relevantný úkon, ktorý by smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, v období od

8. októbra 2008, keď podal na okresnom súde „žalobu o určenie vlastníctva a nahradenie

prejavu vôle“, až do podania sťažnosti na ústavnom súde 22. marca 2011.

V tomto období urobil len jednoduché úkony, a to viackrát pripustil zmenu petitu

návrhu, vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku, na preukázanie osobných, majetkových

a zárobkových pomerov a predloženie listín zo správy katastra. Tieto úkony síce naznačujú,

že okresný súd nebol úplne nečinný, ako to tvrdil sťažovateľ vo svojej sťažnosti, ale ústavný

súd nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti, pretože počas takmer

trojročného obdobia do dňa predloženia spisu ústavnému súdu nevykonal žiadny relevantný

dôkazný prostriedok a neurčil ani jedno pojednávanie, na ktorom by vykonal dokazovanie.

Teda okresný súd nedokázal organizovať svoj procesný postup tak, aby čo najskôr odstránil

stav právnej neistoty účastníkov a pripravil vec na rozhodnutie.

Je síce pravdou, že svoj podiel na predĺžení konania mal aj sťažovateľ, pretože jeho

právna zástupkyňa viackrát žiadala pripustiť zmenu petitu návrhu, taktiež svoju žalobu v

časti vzala späť, pričom došlo aj k zastaveniu konania, ale ústavný súd nemohol prehliadnuť

to, že v tomto prípade sa spravodlivosť vykonávala a vykonáva s oneskorením. Konanie na

jednom stupni trvá bez vykonania dokazovania a rozhodnutia vo veci samej už takmer

3 roky, čo je ústavne neakceptovateľné.

S poukazom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že v konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona

o ústavnom súde okresnému súdu, aby v označenej veci sťažovateľa konal bez zbytočných

prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne vo svojej sťažnosti žiadal priznať

finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ktoré odôvodnil tým, že má už 74 rokov a trpí

viacerými závažnými ochoreniami a ako účastník konania je príliš dlho vystavený neistote.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav konania na okresnom súde v právnej veci sťažovateľa

vedenej pod sp. zn. ústavný súd považoval priznanie sumy 900 € za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred

ústavným súdom advokátkou JUDr. T. P., ktorá si ich uplatnila v sume 314,18 €.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená náhrada trov

konania za dva úkony právnej služby urobené v roku 2011 a režijný paušál je totožná so

sumou vypočítanou ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto mu ju priznal v sume 314,18 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júna 2011