Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 262/2011
PDF · 211.41 KB
No categories available
I. ÚS 262/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť T. Č., , toho času vo výkone trestu odňatia slobody, a M. Z.,
toho času vo väzbe, zastúpených advokátom JUDr. V. K., M., vo veci namietaného
porušenia ich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a), b), c) a d)
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Martine v konaní vedenom pod ČVS: ORP–649/OVK-MT-2009,
postupom Okresnej prokuratúry Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 453/09,
postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. Tp/82/2009 a jeho
uznesením z 9. novembra 2009, postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod
sp. zn. 13 T/84/2010 a jeho rozsudkom zo 7. decembra 2010 a postupom Krajského súdu
v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To/9/2011 a jeho rozsudkom z 9. marca 2011
a takto
rozhodol:
Sťažnosť T. Č. a M. Z. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2011
doručená sťažnosť T. Č. a M. Z. (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia
ich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a), b), c)
a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine (ďalej len „okresné
riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP–649/OVK-MT-2009 (ďalej len „napadnuté
konanie okresného riaditeľstva“), postupom Okresnej prokuratúry Martin (ďalej len
„okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 453/09 (ďalej len „napadnuté
konanie okresnej prokuratúry“), postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Tp/82/2009 a jeho uznesením z 9. novembra 2009
(ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“), postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 13 T/84/2010 a jeho rozsudkom zo 7. decembra 2010 (ďalej len
„napadnutý rozsudok okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To/9/2011 a jeho rozsudkom z 9. marca
2011 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli uznesením vyšetrovateľa
okresného riaditeľstva z 8. novembra 2009 trestne stíhaní pre zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok ... formou spolupáchateľstva podľa § 20 a § 172 ods. 1
písm. c) a d) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Trestný zákon“). Okresný súd svojimi napadnutými uzneseniami rozhodol podľa § 71
ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Trestný poriadok“) o väzbe sťažovateľov, ktorej predchádzalo ich zadržanie
7. novembra 2009 a odkedy sa títo nachádzali vo výkone väzby. Napadnutým rozsudkom
okresného súdu boli sťažovatelia uznaní za vinných z obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok... formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 k § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. e) Trestného zákona, za spáchanie ktorého
im vymeral trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov. Na odvolanie sťažovateľov
bol napadnutým rozsudkom krajského súdu zrušený prvostupňový rozsudok a sťažovatelia
boli uznaní za vinných z už uvedeného trestného činu, bol im vymeraný trest odňatia
slobody v trvaní 10 rokov odňatia slobody, na výkon ktorého boli zaradení do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia.
3. Jadrom námietok sťažovateľov proti postupu orgánov činných v trestnom konaní
a súdov v ich trestnej veci bolo zásadné porušenie ich práva na obhajobu, k porušeniu
ktorého došlo už 7. novembra 2009 pri ich vypočutí v procesnom postavení podozrivých –
zadržaných, pri ich vypočutí v procesnom postavení obvinených, pokračovalo pri ich vzatí
do väzby a nebolo dostatočne konvalidované ani v ďalšom postupe okresného súdu a ostalo
bez relevantného zohľadnenia aj krajským súdom v odvolacom konaní. Taktiež poukázali aj
na zámernú nesprávnu právnu kvalifikáciu svojho skutku vyšetrovateľom Policajného
zboru, ktorého práve následná rekvalifikáciu mala umožniť vyhnúť sa použitiu ustanovenia
o povinnej obhajobe podľa § 37 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Svoje celkove výhrady
zhrnuli v závere svojej sťažnosti: „Prípravné konanie bolo od prvého kontaktu s nami
vedené nezákonne – neboli sme poučení o možnosti obhajoby prostredníctvom obhajcu ako
zadržaní..., uznesenie o vznesení obvinenia nezodpovedalo obsahu zabezpečených
informácií s cieľom odoprieť právo na obhajobu, vykonávali sa dôkazy (výsluchy svedkov)
pred vznesením obvinenia, nemali sme obhajcu pri rozhodovaní o väzbe, na naše výpovede
získané v rozpore so zákonom a v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej
republiky... sa napriek rozhodovacej praxi európskeho súdu pre ochranu ľudských práv,
Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a porovnateľných orgánov štátov rovnakej
právnej kultúry, prihliada a slúžia na naše zosmiešnenie a upieranie obhajoby aj po zvolení
obhajcu. Spôsob vydania uznesenia o vznesení obvinenia, spôsob poučovania, spôsob
vykonávania dôkazov a spôsob vedenia hlavného pojednávania v našom prípade
preukazujú, že boli porušené vôbec základné zásady trestného konania – zásada stíhania
len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom, zásada práva na spravodlivý proces,
zásada zabezpečenia práva na obhajobu, zásada oficiality a legality..., vyhľadávacia
zásada, zásada bezprostrednosti a zásada ústnosti, zásada zistenia skutkového stavu bez
dôvodných pochybností.“
4. Na základe v ďalšom podrobne sťažovateľmi uvedenom skutkovom a právnom
rozbore celej ich trestnej veci žiadajú, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Základné práva sťažovateľa v rade 1/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2
Ústavy..., článkom 50 ods. 3, ods. 4 Ústavy..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru...,
a... článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom Okresného
riaditeľstva policajného zboru v Martine v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:ORP-
649/OVK-MT-2009 porušené boli.
Základné práva sťažovateľa v rade 2/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2
Ústavy..., článkom 50 ods. 3, ods. 4 Ústavy..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru...,
a... článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom Okresného
riaditeľstva policajného zboru v Martine v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:ORP-
649/OVK-MT-2009 porušené boli.
Základné práva sťažovateľa v rade 1/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2 Ústavy...,
článkom 50 ods. 3, ods. 4 Ústavy..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru..., a...
článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom Okresnej prokuratúry
Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 453/09 porušené boli.
Základné práva sťažovateľa v rade 2/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2
Ústavy..., článkom 50 ods. 3, ods. 4 Ústavy..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru...,
a... článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom Okresnej
prokuratúry Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 453/09 porušené boli.
Základné práva sťažovateľa v rade 1/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2 Ústavy...,
... článkom 50 ods. 3, ods. 4 Ústavy..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru..., a...
článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom sudcu pre prípravné
konanie Okresného súdu v Martine v konaní vedenom pod sp. zn. Tp/82/2009 a jeho
uznesením zo dňa 09. 11. 2009 porušené boli.
Základné práva sťažovateľa v rade 2/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2 Ústavy...,
článkom 50 ods. 3, ods. 4 Ústavy..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru..., a...
článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom sudcu pre prípravné
konanie Okresného súdu v Martine v konaní vedenom pod sp. zn. Tp/82/2009 a jeho
uznesením zo dňa 09.11.2009 porušené boli.
Základné práva sťažovateľa v rade 1/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2 Ústavy...,
článkom 50 ods. 3, ods. 4 Ústavy..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru..., a...
článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom Okresného súdu
v Martine v konaní vedenom pod sp. zn.13T/84/2010 a jeho rozsudkom sp. zn. 13
T/84/2010-435 zo dňa 07. 12. 2010 porušené boli.
Základné práva sťažovateľa v rade 2/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2 Ústavy...,
článkom 50 ods. 3, ods. 4 Ústavy..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru..., a...
článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom Okresného súdu
v Martine v konaní vedenom pod sp. zn. 13 T/84/2010 a jeho rozsudkom sp. zn.
13 T/84/2010-435 zo dňa 07. 12. 2010 porušené boli.
Základné práva sťažovateľa v rade 1/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2 Ústavy...,
článkom 50 ods. 3, ods. 4 Ústavy..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru..., a...
článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom Krajského súdu v Žiline
v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To/9/2011 a jeho rozsudkom sp. zn. 2 To/9/2011-498 zo dňa
09. 03. 2011 porušené boli.
Základné práva sťažovateľa v rade 2/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2
Ústavy..., článkom 50 ods. 3, ods. 4 Ústavy..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru...,
a... článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom Krajského súdu
v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To/9/2011 a jeho rozsudkom sp. zn. 2 To/9/2011-
498 zo dňa 09. 03. 2011 porušené boli.
Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2 To/9/2011-4988 zo dňa 09. 03. 2011
a rozsudok Okresného súdu v Martine sp. zn. 13 T/84/2010-435 zo dňa 07. 12. 2010 zrušuje
a vec vracia Okresnému súdu v Martine na ďalšie konanie.
Krajskému súdu v Žiline prikazuje prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody
sťažovateľa v rade 1/.
Krajskému súdu v Žiline prikazuje prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody
sťažovateľa v rade 2/.
Sťažovateľom v rade 1/ a v rade 2/ priznáva náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 314,18,-EUR...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom
súde). Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy,
ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané
niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na
predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
II. A
K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného riaditeľstva
v napadnutom konaní, postupom okresnej prokuratúry v napadnutom konaní
a napadnutým uznesením okresného súdu
6. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie
tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto
kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, III. ÚS 124/04). Z uvedeného je
zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo
neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr.
III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).
7. Sťažnosť sťažovateľov smeruje proti postupu a rozhodnutiam orgánov činných
v trestnom konaní v ich trestnej veci v štádiu prípravného konania a voči uzneseniu
okresného súdu, ktorým súd rozhodol o ich vzatí do väzby. V rámci postupu okresného
riaditeľstva v napadnutom konaní bolo 8. novembra 2009 vydané aj uznesenie vyšetrovateľa
Policajného zboru. Prípravné konanie bolo ukončené napadnutým konaním okresnej
prokuratúry 4. mája 2010 podaním obžaloby na okresnom súde. V rámci prípravného
konania rozhodol okresný súd svojím napadnutým uznesením z 9. novembra 2009 o väzbe
sťažovateľov. Ústavnému súdu bola sťažovateľmi podaná ústavná sťažnosť doručená
9. mája 2011, čo znamená dávno po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty,
ktorej uplynutie determinovalo konanie pred ústavným súdom v tejto jej časti. Z uvedeného
dôvodu ústavný súd odmietol sťažovateľmi podanú sťažnosť v tejto jej časti ako podanú
oneskorene.
II. B
K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom okresného súdu
8. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý znamená,
že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať
sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred
všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda
automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,
že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ
môže domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,
prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym
orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej
prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,
IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných
orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
9. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov
ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
10. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok okresného súdu v trestnej veci sťažovateľov,
ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti tomuto rozhodnutiu
bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovatelia aj využili),
a preto sťažnosť v tejto časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného
súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
II. C
K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu
11. Sťažovatelia namietali aj porušenie v petite označených práv napadnutým
rozsudkom krajského súdu z dôvodu, že tento inter alia „... na... argumenty nereagoval
(nevysporiadal sa s nimi relevantným spôsobom, resp. vôbec a odsúdil nás na desať rokov
odňatia slobody)“.
12. V danom prípade podľa názoru ústavného súdu sťažovatelia nevyčerpali všetky
prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv a slobôd v systéme
všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže proti napadnutému rozsudku krajského súdu
môžu/mohli podať dovolanie podľa § 237 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. V sťažnosti
tvrdené skutočnosti predovšetkým spočívajúce v porušení práva na obhajobu takej intenzity,
že namietané porušenie malo zásadný vplyv na výsledok trestného konania vedeného proti
nim „Ak by nám bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin, tak ako malo byť, náš
postoj by bol odlišný. Za takýchto okolností nebolo vylúčené, že obhajoba sťažovateľov voči
tomuto obvineniu by sa líšila od obhajoby voči hlavnému skutku.“ (bližšie pozri bod 3) sú
dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku „zásadným spôsobom
bolo porušené právo na obhajobu“. Sťažovateľmi tvrdené pochybenia orgánov činných
v trestnom konaní a súdov vrátane krajského súdu v odvolacom konaní pri dôslednom
naplnení práva obvinených/obžalovaných na obhajobu tvoria relevantnú časť námietok
oboch sťažovateľov v podanej sťažnosti.
13. Ústavou daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu
činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom alebo na základe
zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 371 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až
vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej
ochrany svojich práv. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ
ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv
a slobôd, naopak čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých
sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry
ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa
sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom vlastnými,
dovolenými a v okolnostiach veci Trestným poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi
14. Ako to vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať
ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane
týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti napadnutému
rozsudku krajského súdu je/bolo možné zo sťažovateľmi tvrdeného dôvodu podať dovolanie
[§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku], právomoc poskytnúť ochranu označeným
základným právam sťažovateľa má/mal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
dovolací, čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Z uvedených dôvodov bola
preto aj táto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde na neverejnom
zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania uznesením ako neprípustná odmietnutá.
15. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júna 2011