Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 262/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť T. Č., , toho času vo výkone trestu odňatia slobody, a M. Z.,

toho času vo väzbe, zastúpených advokátom JUDr. V. K., M., vo veci namietaného

porušenia ich základných práv podľa a 2 a a 4 Slovenskej

republiky, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a), b), c) a d)

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Martine v konaní vedenom pod ČVS: ORP–649/OVK-MT-2009,

postupom Okresnej prokuratúry Martin v konaní vedenom pod sp. zn. ,

postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 9. novembra 2009, postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom zo 7. decembra 2010 a postupom Krajského súdu

v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 9. marca 2011

a takto

rozhodol:

Sťažnosť T. Č. a M. Z. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2011

doručená sťažnosť T. Č. a M. Z. (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia

ich základných práv podľa a 2 a a 4

(ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a), b), c)

a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine (ďalej len „okresné

riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP–649/OVK-MT-2009 (ďalej len „napadnuté

konanie okresného riaditeľstva“), postupom Okresnej prokuratúry Martin (ďalej len

„okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie okresnej prokuratúry“), postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 9. novembra 2009

(ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“), postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 7. decembra 2010 (ďalej len

„napadnutý rozsudok okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 9. marca

2011 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli uznesením vyšetrovateľa

okresného riaditeľstva z 8. novembra 2009 trestne stíhaní pre zločin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok ... formou spolupáchateľstva podľa § 20 a § 172 ods. 1

písm. c) a d) v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“). Okresný súd svojimi napadnutými uzneseniami rozhodol podľa

ods. 1 písm. c) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) o väzbe sťažovateľov, ktorej predchádzalo ich zadržanie

7. novembra 2009 a odkedy sa títo nachádzali vo výkone väzby. Napadnutým rozsudkom

okresného súdu boli sťažovatelia uznaní za vinných z obzvlášť závažného zločinu

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok... formou spolupáchateľstva podľa

k a a , za spáchanie ktorého

im vymeral trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov. Na odvolanie sťažovateľov

bol napadnutým rozsudkom krajského súdu zrušený prvostupňový rozsudok a sťažovatelia

boli uznaní za vinných z už uvedeného trestného činu, bol im vymeraný trest odňatia

slobody v trvaní 10 rokov odňatia slobody, na výkon ktorého boli zaradení do ústavu

s minimálnym stupňom stráženia.

3. Jadrom námietok sťažovateľov proti postupu orgánov činných v trestnom konaní

a súdov v ich trestnej veci bolo zásadné porušenie ich práva na obhajobu, k porušeniu

ktorého došlo už 7. novembra 2009 pri ich vypočutí v procesnom postavení podozrivých –

zadržaných, pri ich vypočutí v procesnom postavení obvinených, pokračovalo pri ich vzatí

do väzby a nebolo dostatočne konvalidované ani v ďalšom postupe okresného súdu a ostalo

bez relevantného zohľadnenia aj krajským súdom v odvolacom konaní. Taktiež poukázali aj

na zámernú nesprávnu právnu kvalifikáciu svojho skutku vyšetrovateľom Policajného

zboru, ktorého práve následná rekvalifikáciu mala umožniť vyhnúť sa použitiu ustanovenia

o povinnej obhajobe podľa . Svoje celkove výhrady

zhrnuli v závere svojej sťažnosti: „Prípravné konanie bolo od prvého kontaktu s nami

vedené nezákonne – neboli sme poučení o možnosti obhajoby prostredníctvom obhajcu ako

zadržaní..., uznesenie o vznesení obvinenia nezodpovedalo obsahu zabezpečených

informácií s cieľom odoprieť právo na obhajobu, vykonávali sa dôkazy (výsluchy svedkov)

pred vznesením obvinenia, nemali sme obhajcu pri rozhodovaní o väzbe, na naše výpovede

získané v rozpore so zákonom a v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej

republiky... sa napriek rozhodovacej praxi európskeho súdu pre ochranu ľudských práv,

Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a porovnateľných orgánov štátov rovnakej

právnej kultúry, prihliada a slúžia na naše zosmiešnenie a upieranie obhajoby aj po zvolení

obhajcu. Spôsob vydania uznesenia o vznesení obvinenia, spôsob poučovania, spôsob

vykonávania dôkazov a spôsob vedenia hlavného pojednávania v našom prípade

preukazujú, že boli porušené vôbec základné zásady trestného konania – zásada stíhania

len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom, zásada práva na spravodlivý proces,

zásada zabezpečenia práva na obhajobu, zásada oficiality a legality..., vyhľadávacia

zásada, zásada bezprostrednosti a zásada ústnosti, zásada zistenia skutkového stavu bez

dôvodných pochybností.“

4. Na základe v ďalšom podrobne sťažovateľmi uvedenom skutkovom a právnom

rozbore celej ich trestnej veci žiadajú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné práva sťažovateľa v rade 1/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2

..., článkom 50 ods. 3, ods. 4 ..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru...,

a... článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom Okresného

riaditeľstva policajného zboru v Martine v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:ORP-

649/OVK-MT-2009 porušené boli.

Základné práva sťažovateľa v rade 2/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2

..., článkom 50 ods. 3, ods. 4 ..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru...,

a... článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom Okresného

riaditeľstva policajného zboru v Martine v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:ORP-

649/OVK-MT-2009 porušené boli.

Základné práva sťažovateľa v rade 1/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2 ...,

článkom 50 ods. 3, ods. 4 ..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru..., a...

článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom Okresnej prokuratúry

Martin v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli.

Základné práva sťažovateľa v rade 2/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2

..., článkom 50 ods. 3, ods. 4 ..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru...,

a... článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom Okresnej

prokuratúry Martin v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli.

Základné práva sťažovateľa v rade 1/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2 ...,

... článkom 50 ods. 3, ods. 4 ..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru..., a...

článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom sudcu pre prípravné

konanie Okresného súdu v Martine v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením zo dňa 09. 11. 2009 porušené boli.

Základné práva sťažovateľa v rade 2/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2 ...,

článkom 50 ods. 3, ods. 4 ..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru..., a...

článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom sudcu pre prípravné

konanie Okresného súdu v Martine v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením zo dňa 09.11.2009 porušené boli.

Základné práva sťažovateľa v rade 1/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2 ...,

článkom 50 ods. 3, ods. 4 ..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru..., a...

článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom Okresného súdu

v Martine v konaní vedenom pod sp. zn.13T/84/2010 a jeho rozsudkom sp. zn. 13

-435 zo dňa 07. 12. 2010 porušené boli.

Základné práva sťažovateľa v rade 2/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2 ...,

článkom 50 ods. 3, ods. 4 ..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru..., a...

článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom Okresného súdu

v Martine v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom sp. zn.

-435 zo dňa 07. 12. 2010 porušené boli.

Základné práva sťažovateľa v rade 1/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2 ...,

článkom 50 ods. 3, ods. 4 ..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru..., a...

článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom Krajského súdu v Žiline

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom sp. zn. -498 zo dňa

09. 03. 2011 porušené boli.

Základné práva sťažovateľa v rade 2/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2

..., článkom 50 ods. 3, ods. 4 ..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru...,

a... článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom Krajského súdu

v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom sp. zn.

498 zo dňa 09. 03. 2011 porušené boli.

Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. -4988 zo dňa 09. 03. 2011

a rozsudok Okresného súdu v Martine sp. zn. -435 zo dňa 07. 12. 2010 zrušuje

a vec vracia Okresnému súdu v Martine na ďalšie konanie.

Krajskému súdu v Žiline prikazuje prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody

sťažovateľa v rade 1/.

Krajskému súdu v Žiline prikazuje prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody

sťažovateľa v rade 2/.

Sťažovateľom v rade 1/ a v rade 2/ priznáva náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 314,18,-EUR...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom

súde). Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy,

ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané

niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

II. A

K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného riaditeľstva

v napadnutom konaní, postupom okresnej prokuratúry v napadnutom konaní

a napadnutým uznesením okresného súdu

6. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie

tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2

), pričom neumožňuje zmeškanie tejto

kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. , ). Z uvedeného je

zrejmé, že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo

neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr.

, ).

7. Sťažnosť sťažovateľov smeruje proti postupu a rozhodnutiam orgánov činných

v trestnom konaní v ich trestnej veci v štádiu prípravného konania a voči uzneseniu

okresného súdu, ktorým súd rozhodol o ich vzatí do väzby. V rámci postupu okresného

riaditeľstva v napadnutom konaní bolo 8. novembra 2009 vydané aj uznesenie vyšetrovateľa

Policajného zboru. Prípravné konanie bolo ukončené napadnutým konaním okresnej

prokuratúry 4. mája 2010 podaním obžaloby na okresnom súde. V rámci prípravného

konania rozhodol okresný súd svojím napadnutým uznesením z 9. novembra 2009 o väzbe

sťažovateľov. Ústavnému súdu bola sťažovateľmi podaná ústavná sťažnosť doručená

9. mája 2011, čo znamená dávno po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty,

ktorej uplynutie determinovalo konanie pred ústavným súdom v tejto jej časti. Z uvedeného

dôvodu ústavný súd odmietol sťažovateľmi podanú sťažnosť v tejto jej časti ako podanú

oneskorene.

II. B

K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom okresného súdu

8. V je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý znamená,

že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať

sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred

všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

9. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

10. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok okresného súdu v trestnej veci sťažovateľov,

ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti tomuto rozhodnutiu

bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovatelia aj využili),

a preto sťažnosť v tejto časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného

súdu podľa .

II. C

K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu

11. Sťažovatelia namietali aj porušenie v petite označených práv napadnutým

rozsudkom krajského súdu z dôvodu, že tento inter alia „... na... argumenty nereagoval

(nevysporiadal sa s nimi relevantným spôsobom, resp. vôbec a odsúdil nás na desať rokov

odňatia slobody)“.

12. V danom prípade podľa názoru ústavného súdu sťažovatelia nevyčerpali všetky

prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv a slobôd v systéme

všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže proti napadnutému rozsudku krajského súdu

môžu/mohli podať dovolanie podľa . V sťažnosti

tvrdené skutočnosti predovšetkým spočívajúce v porušení práva na obhajobu takej intenzity,

že namietané porušenie malo zásadný vplyv na výsledok trestného konania vedeného proti

nim „Ak by nám bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin, tak ako malo byť, náš

postoj by bol odlišný. Za takýchto okolností nebolo vylúčené, že obhajoba sťažovateľov voči

tomuto obvineniu by sa líšila od obhajoby voči hlavnému skutku.“ (bližšie pozri bod 3) sú

dovolacím dôvodom podľa „zásadným spôsobom

bolo porušené právo na obhajobu“. Sťažovateľmi tvrdené pochybenia orgánov činných

v trestnom konaní a súdov vrátane krajského súdu v odvolacom konaní pri dôslednom

naplnení práva obvinených/obžalovaných na obhajobu tvoria relevantnú časť námietok

oboch sťažovateľov v podanej sťažnosti.

13. daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu

činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom alebo na základe

zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 371 ods. 1

písm. c) . Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až

vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej

ochrany svojich práv. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ

ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv

a slobôd, naopak jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých

sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry

ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa

sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom vlastnými,

dovolenými a v okolnostiach veci ustanovenými procesnými úkonmi

(, ).

14. Ako to vyplýva z , právomoc ústavného súdu poskytovať

ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane

týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti napadnutému

rozsudku krajského súdu je/bolo možné zo sťažovateľmi tvrdeného dôvodu podať dovolanie

[ ], právomoc poskytnúť ochranu označeným

základným právam sťažovateľa má/mal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

dovolací, čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Z uvedených dôvodov bola

preto aj táto časť sťažnosti podľa na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania uznesením ako neprípustná odmietnutá.

15. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2011