Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 312/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. R., H., zastúpeného advokátom JUDr. B. K., P., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na prístup k voleným a iným verejným

funkciám podľa postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky vo výberovom konaní na miesto právneho čakateľa

prokuratúry, sp. zn. X/2 Spr 42/10 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. M. R. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. februára

2011 doručená sťažnosť Mgr. M. R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30

ods. 4 (ďalej len „“) postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) sp. zn. X/2 Spr 42/10 vo

výberovom konaní na voľné miesto právneho čakateľa prokuratúry.

Sťažovateľ sa žiadosťou o prijatie do služobného pomeru právneho čakateľa

prokuratúry z 20. októbra 2010 doručenou generálnej prokuratúre 29. októbra 2010

uchádzal o obsadenie voľného miesta právneho čakateľa prokuratúry na Okresnej

prokuratúre P. Generálna prokuratúra vyrozumením sp. zn. X/2 Spr 42/10

z 24. novembra 2010 sťažovateľovi oznámila, že z dôvodu zákonnej prekážky podľa § 243

ods. 1, a a o prokurátoroch a

právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokurátoroch“) nie je možné jeho žiadosti vyhovieť.

Podľa názoru sťažovateľa bolo týmto postupom generálnej prokuratúry porušené

jeho právo na prístup k inej verejnej funkcii za rovnakých podmienok zaručené v čl. 30

ods. 4 . Sťažovateľ ďalej k dôvodom podanej sťažnosti uviedol: «Sťažovateľ má za

to, že... splnil všetky zákonné podmienky (, až e)

Z. z.), aby bol v zmysle pozvaný na výberové konanie.

Napriek tomu generálna prokuratúra v rozpore so zákonom sťažovateľa na výberové

konania nepozvala... Až na základe písomnej žiadosti sťažovateľa zo dňa 20. 12. 2010 o

oznámenie tejto zákonnej prekážky, bolo sťažovateľovi dňa 11. 1. 2011 telefonicky

predsedníčkou výberovej komisie oznámené, že zákonnou prekážkou je odborná justičná

skúška, ktorú už sťažovateľ má úspešne vykonanú...

v žiadnom svojom ustanovení nestanovuje negatívnu

podmienku, ktorú ak uchádzač o voľné miesto právneho čakateľa prokuratúry spĺňa, bráni

mu to zúčastniť sa výberového konania. Žiaden právny predpis nestanovuje, že vykonaná

odborná justičná skúška je zákonnou prekážkou pre účasť vo výberovom konaní na voľné

miesto právneho čakateľa prokuratúry. Výklad jednotlivých ustanovení upravujúcich

právne postavenie čakateľa prokuratúry v až , ktorý

uviedla vo svojom „vyrozumení“ generálna prokuratúra nemá oporu v zákone a je v

rozpore s , podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,

zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto

...

Predpokladom toho, aby sťažovateľ ako občan Slovenskej republiky mohol

vykonávať funkciu prokurátora, je uspieť vo výberovom konaní na miesto právneho

čakateľa prokuratúry, keďže funkcia prokurátora je obsadzovaná predovšetkým a hlavne z

právnych čakateľov prokuratúry. Bez možnosti uspieť vo výberovom konaní na miesto

právneho čakateľa prokuratúry, je výrazne sťažená, ak nie znemožnená možnosť vykonávať

funkciu prokurátora. Z postavenia právneho čakateľa prokuratúry v štruktúre prokuratúry

ma sťažovateľ za to, že ide o „inú verejnú funkciu“ v zmysle .»

Sťažovateľ bol toho názoru, že právomoc ústavného súdu na prejednanie veci je

daná, pretože v správnom súdnictve sa nemôže účinne domáhať ochrany svojho práva na

prístup k „inej verejnej funkcii“ za rovnakých podmienok v zmysle .

«Sťažovateľ má za to, že predmetné „vyrozumenie“ nie je rozhodnutím orgánu verejnej

správy, preskúmania ktorého by sa mohol domáhať v správnom súdnictve (druhá a tretia

hlava piatej časti ), nemožno ho považovať ani za nečinnosť (štvrtá hlava piatej časti

) a ani za nezákonný zásah v zmysle piatej hlavy piatej časti V prípade, ak by

ústavný súd považoval „vyrozumenie“ za rozhodnutie, ktorého preskúmania sa mohol

sťažovateľ domáhať v správnom súdnictve, má sťažovateľ za to, že týmto preskúmaním by

nedosiahol účinnú ochranu voči zásahu do svojho základné práva. Výsledkom preskúmania

tohto „vyrozumenia“ v správnom súdnictve by mohlo byť iba jeho zrušenie, pričom

medzitým by výberové konanie na miesto právneho čakateľa prokuratúry prebehlo, úspešný

uchádzač by bol menovaný za právneho čakateľa prokuratúry, takže sťažovateľ by týmto

nedosiahol účinnú ochranu, keďže miesto právneho čakateľa, o ktoré mal záujem, by už

bolo obsadené. Ani postupom podľa štvrtej a piatej hlavy piatej časti by sťažovateľ

nedosiahol účinnú ochranu, keďže výberové konanie by medzitým prebehlo, a miesto by

bolo obsadené. ... To sú dôvody hodné osobitného zreteľa, prečo sa sťažovateľ nedomáhal

ochrany v správnom súdnictve, keďže táto ochrana základného práva by nebola účinná.»

Sťažovateľ zároveň žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

10 000 € z dôvodu, že porušenie jeho základného práva na prístup k inej verejnej funkcii za

rovnakých podmienok už podľa neho nie je možné napraviť, keďže výberové konanie na

voľné miesto právneho čakateľa prokuratúry už prebehlo.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal vo veci toto rozhodnutie:

„Základné právo Mgr. M. R. na prístup k inej verejnej funkcie za rovnakých

podmienok zaručené v postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky pri výberovom konaní na voľné miesto právneho čakateľa

prokuratúry bolo porušené.

Mgr. M. R. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- Eur, ktoré

je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu.

Mgr. M. R. priznáva náhradu trov konania v sume 261,82 Eur, ktoré je Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky povinná nahradiť jeho právnemu zástupcovi do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)

vo vyjadrení z 20. apríla 2011 k podanej sťažnosti uviedol:

„Skončenie prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry je... neoddeliteľne

spojené s konaním odbornej justičnej skúšky - jej úspešným vykonaním prípravná prax

skončí, pričom každý právny čakateľ prokuratúry má po skončení prípravnej praxe právny

nárok na vykonanie odbornej justičnej skúšky... V zásade služobný pomer právneho

čakateľa prokuratúry zaniká jeho vymenovaním do funkcie prokurátora, na základe ktorého

vzniká služobný pomer prokurátora...

Právny čakateľ prokuratúry vykonáva prípravnú prax v služobnom pomere, počas

ktorého poberá plat z rozpočtových prostriedkov. Ten, kto už raz úspešne vykonal odbornú

justičnú skúšku, pred jej vykonaním absolvoval odbornú prípravu na súde ako vyšší súdny

úradník (resp. justičný čakateľ) alebo prípravnú prax na prokuratúre ako právny čakateľ

prokuratúry. Prijatie takéhoto uchádzača do funkcie právneho čakateľa prokuratúry by

nevyhnutne viedlo k vynakladaniu rozpočtových prostriedkov na účel, ktorý už bol

dosiahnutý...

Zákon nemožno vykladať len v záujme dosiahnutia vytýčeného cieľa, teleologicky.

Treba si uvedomiť, že vydaním osvedčenia o vykonaní odbornej justičnej skúšky štát už

aproboval odbornú pripravenosť na vykonávanie funkcie sudcu a funkcie prokurátora (§ 12

ods. 3 o Justičnej akadémii), resp. povolanie advokáta a notára...

Ten, kto spĺňa všetky podmienky ustanovené zákonom na vymenovanie do funkcie

prokurátora (§ 6 a 7 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry), nemá

dôvod uchádzať sa o miesto právneho čakateľa prokuratúry.

Sťažovateľovi predsa nič... nebráni podať si žiadosť o prijatie do služobného pomeru

prokurátora. O jeho žiadosti a o vymenovaní do funkcie prokurátora rozhodne generálny

prokurátor (§ 8 ods. 1 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry). Podľa

platnej právnej úpravy môže tak urobiť aj bez výberového konania.

Ustanovený inštitút právneho čakateľa prokuratúry generálna prokuratúra v súlade

so zákonom využíva, ale nie výlučne a výhradne... Osoba, ktorá úspešne vykonala odbornú

justičnú skúšku sa môže platne domáhať a uchádzať o miesto prokurátora, sudcu, advokáta

alebo notára v zmysle príslušných osobitných predpisov...

Generálna prokuratúra rešpektujúc vyššie citované ustanovenia postupovala pri

vybavovaní žiadosti sťažovateľa rovnako ako voči iným uchádzačom.... Všetci žiadatelia o

prijatie do služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry, ktorí si podali prihlášku do

predmetného výberového konania na obsadenie voľného miesta právneho čakateľa

prokuratúry, a súčasne v minulosti už úspešne vykonali odbornú justičnú skúšku,

advokátsku skúšku alebo notársku skúšku, boli vyrozumení rovnako ako sťažovateľ o

zákonnej prekážke s poukazom na zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch

prokuratúry a predmetného výberového konania na obsadenie voľného miesta právneho

čakateľa prokuratúry sa nezúčastnili...

Generálna prokuratúra zastáva názor, že súčasťou základného práva podľa čl. 30

ods. 4 nie je právo sťažovateľa zúčastniť sa výberového konania na obsadenie

voľného miesta právneho čakateľa prokuratúry s cieľom jeho úspešného vykonania a

následného vymenovania do funkcie právneho čakateľa prokuratúry, keď má už úspešne

vykonanú odbornú justičnú skúšku a spĺňa zákonom ustanovené podmienky na vymenovanie

do funkcie prokurátora, a teda postupom Generálnej prokuratúry nemohlo byť a nebolo

porušené právo sťažovateľa na prístup k funkcii právneho čakateľa prokuratúry podľa čl.

30 ods. 4 .“

V replike z 18. mája 2011 na vyjadrenie generálneho prokurátora sťažovateľ uviedol,

že generálna prokuratúra sa vyjadrila najmä k otázkam, ktoré nie sú meritom sťažnosti pred

ústavným súdom. Sťažovateľ vyjadril opätovne názor, že žiaden zákon neustanovuje, že

úspešné vykonanie odbornej justičnej skúšky je prekážkou v účasti vo výberovom konaní na

voľné miesto právneho čakateľa prokuratúry. Poukázal súčasne na právnu úpravu inštitútu

justičného čakateľa, ktorý je podľa neho obdobou inštitútu právneho čakateľa prokuratúry

na súdoch, a na postup Krajského súdu v P., ktorý mu umožnil zúčastniť sa vo výberovom

konaní na voľné miesto justičného čakateľa. Sťažovateľ zároveň poprel tvrdenie generálnej

prokuratúry o ním nevyužitej možnosti podať si žiadosť o vymenovanie do funkcie

prokurátora poukazujúc na oznámenie generálnej prokuratúry z februára 2011, podľa

ktorého v celom obvode Krajskej prokuratúry v P. nie je v súčasnosti voľné funkčné miesto

prokurátora.

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd

odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o prokuratúre“) generálny prokurátor má postavenie vedúceho ústredného

štátneho orgánu. Jeho pôsobnosť je všeobecne vymedzená v § 10 ods. 1 zákona o

prokuratúre tak, že generálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť všetkých prokuratúr

vrátane vojenských prokuratúr. Na túto všeobecnú pôsobnosť nadväzuje aj § 233 ods. 1

zákona o prokurátoroch, podľa ktorého právneho čakateľa prokuratúry vymenúva do

funkcie na základe výberového konania generálny prokurátor.

Z uvedeného možno vyvodiť, že vyrozumenie z 24. novembra 2010 bolo úkonom

generálneho prokurátora pri výkone jeho pôsobnosti ako vedúceho ústredného štátneho

orgánu pri riadení, t. j. pri správe prokuratúry, a podľa tvrdenia sťažovateľa sa týkalo jeho

základného práva upraveného v . Generálny prokurátor v tomto, ale aj v

každom jednotlivom prípade, v ktorom rozhoduje o personálnych otázkach, vykonáva štátnu

správu prokuratúry. Potvrdzuje to aj § 229 ods. 4 zákona o prokurátoroch, podľa ktorého

najvyšším služobným úradom je generálna prokuratúra, ktorá vykonáva dohľad nad

činnosťou ostatných služobných úradov, ktoré rozhodujú o právnych vzťahoch

vyplývajúcich zo služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry alebo súvisiacich

so služobným pomerom právneho čakateľa, ak zákon neustanovuje inak.

Z uvedeného vyplýva, že generálneho prokurátora možno považovať v rozsahu jeho

personálnej pôsobnosti za orgán verejnej správy. Tento výklad je v súlade aj s doterajšou

judikatúrou ústavného súdu (mutatis mutandis ).

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa (ďalej len „OSP“) podľa

ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická

osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu

alebo iným zásahom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu. Podľa pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného

v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,

ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo

právoplatnosť. Napokon podľa predmetom preskúmania môže byť za

podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa

opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Predmetom takéhoto prieskumu môže byť aj

iný zásah správneho orgánu, akým je vyrozumenie generálneho prokurátora z 24. novembra

2010 sp. zn. X/2 Spr 42/10, ktoré napadol sťažovateľ.

Takéto rozhodnutie je spôsobilým predmetom ochrany poskytovanej správnym

súdnictvom podľa a nasl. , čo potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), podľa ktorej „právomoc súdov v správnom

súdnictve na preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa § 247 ods. 1 a nasl.

je daná aj v prípade, ak v osobitnom zákone nie je výslovne uvedené, že takéto

rozhodnutie je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Súd v takýchto prípadoch

skúma, či boli splnené podmienky ustanovenia , či boli alebo mohli byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté.“ (rozsudok najvyššieho

súdu z 29. apríla 2002, sp. zn. ). Dokonca aj na fiktívne rozhodnutia podľa

o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, u ktorých

absentujú náležitosti rozhodnutia vymedzené o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, sa vzťahuje prieskumná právomoc

všeobecných súdov v správnom súdnictve (pozri R 45/2002).

Ústavný súd nesúhlasí s tvrdením sťažovateľa, že by sa v správnom súdnictve

nemohol domôcť účinnej ochrany svojho základného práva na prístup k inej verejnej funkcii

za rovnakých podmienok podľa z dôvodu, že výsledkom preskúmania

by mohlo byť iba zrušenie rozhodnutia (vyrozumenia) generálnej prokuratúry všeobecným

súdom. Toto tvrdenie sťažovateľa hodnotí ústavný súd len ako jeho subjektívne

presvedčenie. Na základe takéhoto spôsobu argumentácie by potom bolo podľa ústavného

súdu možné tvrdiť, že ani samotným vyslovením porušenia označeného základného práva

sťažovateľa ústavným súdom nemôžu byť reálne napravené následky porušenia základného

práva. Ústavný súd však pripomína, že všeobecné súdy pri zrušení napadnutých správnych

rozhodnutí vyslovujú v správnom súdnictve vlastné právne názory, ktorými sú podľa

správne orgány (vrátane generálneho prokurátora vo veciach právnych

vzťahov vyplývajúcich zo služobných pomerov právnych čakateľov prokuratúry) v ďalšom

konaní viazané. Zakotvenie takejto zákonnej povinnosti správneho orgánu, ktorý vo veci

nesprávne rozhodol, dostatočne odôvodňuje záver, že všeobecné súdy sú v rámci správneho

súdnictva účinným právnym prostriedkom nápravy sťažovateľom namietaného porušenia

základného práva.

Zohľadňujúc svoju ustálenú judikatúru ústavný súd konštatuje, že právomoc

poskytnúť ochranu označenému právu sťažovateľa majú najprv a predovšetkým všeobecné

súdy (k podobným záverom už ústavný súd dospel vo veciach napr. m. m. ,

, , ). Tento právny názor vyplýva

z princípu subsidiarity zakotveného v , podľa ktorého môže ústavný súd

konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo

základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na

konanie o nich.

Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie

je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú

povinné v občianskom súdnom konaní vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny

prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v

prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, ). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp

minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých

rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané ().

Na základe uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť

vo veci preskúmania vybavenia žiadosti sťažovateľa o prijatie do služobného pomeru

právneho čakateľa prokuratúry odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Odmietnutím sťažnosti v rámci predbežného prerokovania podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími požiadavkami

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júla 2011