Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 320/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. K., advokáta a konateľa spoločnosti K., s. r. o., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna 2011

doručená sťažnosť JUDr. M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ doručil 12. júla 2010

okresnému súdu návrh na začatie konania o uverejnenie odpovede a peňažnú náhradu

v zmysle „tlačového zákona“, ktorý bol na okresnom súde zapísaný pod sp. zn.

. Po reklamácii zápisu uvedenej veci do oddelenia „33 Cb“ z dôvodu

mylného zápisu bola vec prevedená 6. augusta 2010 náhodným výberom do oddelenia „C“

a zapísaná pod sp. zn. . Okresný súd vyzval odporcu uznesením

zo 6. septembra 2010 na vyjadrenie sa k návrhu sťažovateľa. Odporca doručil okresnému

súdu žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k návrhu 8. novembra 2010. V sťažnosti

sťažovateľ uvádza, že podal na okresnom súde 22. februára 2011 sťažnosť na prieťahy

v konaní. Predsedníčka okresného súdu sťažnosť evidovanú pod sp. zn. Spr. 2059/2011

vybavila oznámením z 13. marca 2011, ktorým sťažnosť sťažovateľa odložila. Sťažovateľ

následne doručil Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) 19. apríla 2011

žiadosť o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti z 21. februára 2011. Podpredseda krajského

súdu listom zo 17. mája 2011 konštatoval nesprávne odloženie jeho sťažnosti z 21. februára

2011 a informoval sťažovateľa o opätovnom prešetrení sťažnosti okresným súdom. Okresný

súd opätovne prešetril sťažnosť sťažovateľa z 21. februára 2011 a listom zo 17. mája 2011

konštatoval jej nedôvodnosť.

Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu uvádza, že „predmetné súdne

konanie nie je po skutkovej ani právnej stránke zvlášť náročné“ a z hľadiska významu

predmetu sporu pre sťažovateľa „pretrvávanie stavu právnej neistoty je pre sťažovateľa

naďalej neúnosné a priamo ohrozujúce výkon jeho advokátskej činnosti“. Z tohto dôvodu

má sťažovateľ naliehavý záujem na tom, aby „súd vo veci konal bez zbytočných prieťahov“.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa okresný súd do dnešného dňa nekoná, čo je porušením jeho

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , a preto

navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo JUDr. M. K., advokáta na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. M. K., advokátovi sa priznáva finančné zadosťučinenie EUR 5.000 (slovom

päťtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť JUDr. M. K., advokátovi trovy

konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo výške, ktorú oznámi Ústavnému

súdu Slovenskej republiky na jeho výzvu, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“)].

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ktorého sa mal dopustiť okresný súd

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu (napr. ). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.

48 ods. 2 , ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ).

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry (, ,

) berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno

„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom..., ako aj postup zákonného

sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie

základného práva podľa “ (), „argumenty v sťažnosti

sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného

práva podľa , aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“

(), resp. že „na základe skutočností uvedených v sťažnosti nemožno postup

súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom prerokovaní možné

porušenie základného práva sťažovateľa podľa “ ().

Ústavný súd z predloženej sťažnosti a jej príloh zistil, že posledný procesne

relevantný úkon bol v napadnutom konaní uskutočnený okresným súdom 6. septembra

2010. Okresný súd uvedeného dňa uznesením vyzval odporcu na vyjadrenie sa k návrhu

sťažovateľa. V uznesení zároveň určil 30-dňovú lehotu od doručenia uznesenia

na vyjadrenie sa k žalobe sťažovateľa. Uvedené uznesenie okresného súdu bolo doručené

odporcovi 30. septembra 2010.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe zistených skutočností považovať

postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné najmä vzhľadom na doterajšiu dĺžku

konania (jeden rok) kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle citovaného článku

. V postupe okresného súdu je síce možné zistiť aj nečinnosť v trvaní približne

ôsmych mesiacov (obdobie od 31. októbra 2010, keď uplynula lehota odporcovi

v napadnutom konaní na podanie vyjadrenia k návrhu sťažovateľa), išlo však doteraz

o ojedinelý prieťah.

Ústavný súd už vo svojej judikatúre uznal, že „nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov“ (), pričom jednorazový prieťah v konaní súdu

nesignalizuje bez ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov v konaní.

Na základe všetkých uvedených skutočností a berúc do úvahy doterajšiu dobu

konania pred okresným súdom ústavný súd konštatuje, že doterajší postup okresného súdu

nesignalizuje možnosť zbytočných prieťahov v konaní, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto sťažnosť sťažovateľa odmietol

podľa ako návrh zjavne neopodstatnený.

Pre úplnosť ústavný súd poznamenáva, že toto jeho rozhodnutie nebráni

sťažovateľovi opätovne sa obrátiť so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti

v napadnutom konaní na okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júla 2011