Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 320/2011
PDF · 134.5 KB
No categories available
III. ÚS 320/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. K., advokáta a konateľa spoločnosti K., s. r. o., B.,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 140/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna 2011
doručená sťažnosť JUDr. M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 140/2010.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ doručil 12. júla 2010
okresnému súdu návrh na začatie konania o uverejnenie odpovede a peňažnú náhradu
v zmysle „tlačového zákona“, ktorý bol na okresnom súde zapísaný pod sp. zn.
33 Cb 133/2010. Po reklamácii zápisu uvedenej veci do oddelenia „33 Cb“ z dôvodu
mylného zápisu bola vec prevedená 6. augusta 2010 náhodným výberom do oddelenia „C“
a zapísaná pod sp. zn. 26 C 140/2010. Okresný súd vyzval odporcu uznesením
zo 6. septembra 2010 na vyjadrenie sa k návrhu sťažovateľa. Odporca doručil okresnému
súdu žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k návrhu 8. novembra 2010. V sťažnosti
sťažovateľ uvádza, že podal na okresnom súde 22. februára 2011 sťažnosť na prieťahy
v konaní. Predsedníčka okresného súdu sťažnosť evidovanú pod sp. zn. Spr. 2059/2011
vybavila oznámením z 13. marca 2011, ktorým sťažnosť sťažovateľa odložila. Sťažovateľ
následne doručil Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) 19. apríla 2011
žiadosť o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti z 21. februára 2011. Podpredseda krajského
súdu listom zo 17. mája 2011 konštatoval nesprávne odloženie jeho sťažnosti z 21. februára
2011 a informoval sťažovateľa o opätovnom prešetrení sťažnosti okresným súdom. Okresný
súd opätovne prešetril sťažnosť sťažovateľa z 21. februára 2011 a listom zo 17. mája 2011
konštatoval jej nedôvodnosť.
Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu uvádza, že „predmetné súdne
konanie nie je po skutkovej ani právnej stránke zvlášť náročné“ a z hľadiska významu
predmetu sporu pre sťažovateľa „pretrvávanie stavu právnej neistoty je pre sťažovateľa
naďalej neúnosné a priamo ohrozujúce výkon jeho advokátskej činnosti“. Z tohto dôvodu
má sťažovateľ naliehavý záujem na tom, aby „súd vo veci konal bez zbytočných prieťahov“.
Podľa vyjadrenia sťažovateľa okresný súd do dnešného dňa nekoná, čo je porušením jeho
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto
navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo JUDr. M. K., advokáta na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26C/140/2010 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
26C/140/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
3. JUDr. M. K., advokátovi sa priznáva finančné zadosťučinenie EUR 5.000 (slovom
päťtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť JUDr. M. K., advokátovi trovy
konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo výške, ktorú oznámi Ústavnému
súdu Slovenskej republiky na jeho výzvu, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“)].
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorého sa mal dopustiť okresný súd
v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 140/2010.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu (napr. I. ÚS 167/03). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo
porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.
48 ods. 2 ústavy, ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02).
Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry (I. ÚS 120/03, I. ÚS 66/04,
II. ÚS 57/01) berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno
„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom..., ako aj postup zákonného
sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), „argumenty v sťažnosti
sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“
(II. ÚS 93/03), resp. že „na základe skutočností uvedených v sťažnosti nemožno postup
súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom prerokovaní možné
porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 131/03).
Ústavný súd z predloženej sťažnosti a jej príloh zistil, že posledný procesne
relevantný úkon bol v napadnutom konaní uskutočnený okresným súdom 6. septembra
2010. Okresný súd uvedeného dňa uznesením vyzval odporcu na vyjadrenie sa k návrhu
sťažovateľa. V uznesení zároveň určil 30-dňovú lehotu od doručenia uznesenia
na vyjadrenie sa k žalobe sťažovateľa. Uvedené uznesenie okresného súdu bolo doručené
odporcovi 30. septembra 2010.
Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe zistených skutočností považovať
postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné najmä vzhľadom na doterajšiu dĺžku
konania (jeden rok) kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle citovaného článku
ústavy. V postupe okresného súdu je síce možné zistiť aj nečinnosť v trvaní približne
ôsmych mesiacov (obdobie od 31. októbra 2010, keď uplynula lehota odporcovi
v napadnutom konaní na podanie vyjadrenia k návrhu sťažovateľa), išlo však doteraz
o ojedinelý prieťah.
Ústavný súd už vo svojej judikatúre uznal, že „nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov“ (IV. ÚS 203/03), pričom jednorazový prieťah v konaní súdu
nesignalizuje bez ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov v konaní.
Na základe všetkých uvedených skutočností a berúc do úvahy doterajšiu dobu
konania pred okresným súdom ústavný súd konštatuje, že doterajší postup okresného súdu
nesignalizuje možnosť zbytočných prieťahov v konaní, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné
preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto sťažnosť sťažovateľa odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako návrh zjavne neopodstatnený.
Pre úplnosť ústavný súd poznamenáva, že toto jeho rozhodnutie nebráni
sťažovateľovi opätovne sa obrátiť so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti
v napadnutom konaní na okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júla 2011