Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 302/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť MVDr. G. K., V., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž.,

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v

Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 1. marca

2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť MVDr. G. K. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2011

doručená sťažnosť MVDr. G. K., V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. T. P., Ž., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 1. marca 2011 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti sťažovateľa a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa voči obchodnej

spoločnosti S., s. r. o., B., domáha práva na ochranu osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy

v sume 250 000 €, konanie o jeho žalobe je vedené na Okresnom súde Veľký Krtíš (ďalej

len „okresný súd“) pod sp. zn. . Okresný súd rozhodol uznesením č. k. 1

C/83/2010-260 z 3. decembra 2010 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“) tak, že

sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. O odvolaní sťažovateľa proti

tomuto uzneseniu rozhodol krajský súd uznesením č. k. -285 z 1. marca 2011

tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil.

V súvislosti s napadnutým uznesením krajského súdu sťažovateľ v sťažnosti okrem

iného uviedol:

„Odporca nedal vo svojom rozhodnutí relevantnú odpoveď na odvolacie námietky

sťažovateľa. Ponechal úplne bez povšimnutia vek a zlý zdravotný stav sťažovateľa.

V dôvodoch napadnutého rozhodnutia uvádza nepravdivé údaje, keď označuje sťažovateľa

za vlastníka poľnohospodárskych a lesných pozemkov a bytu v P., keď sťažovateľ je v

skutočnosti len spoluvlastníkom označených nehnuteľností. Zmieňuje sa o príjme

sťažovateľa, ktorý mal pred viac ako štyrmi rokmi pred podaním žaloby a nezobral vôbec

do úvahy, že sťažovateľ je od roku 2007 poberateľom starobného dôchodku. Odporca

opomenul, že poľnohospodárske a lesné pozemky majú nízku hodnotu a ani nežiadal

vyčíslenie ich hodnoty.

Nemôže byť v súlade s princípmi právneho štátu, spravodlivosti a práva na súdnu

ochranu priznanú ... , taký postup všeobecných súdov keď žalobcovi

vnucujú, aby rozpredal svoj majetok a zaplatil súdny poplatok, inak sa súdnej ochrany

nedočká.

Sťažovateľovi bol vyrubený... súdny poplatok vo výške 7.566,- EUR, ktorého výška

23,86x prevyšuje minimálnu mzdu upravenú na 317,- EUR od 01. 01. 2011.

Súdny poplatok predstavuje takmer ročný starobný dôchodok sťažovateľa (presne

11,64 x prevyšuje mesačný dôchodok).

Tým, že sa odporca stotožnil s dôvodmi súdu prvého stupňa vlastne vyslovil názor, že

pri skúmaní rozsahu majetku sa skúma aj majetok osoby, ktorá nie je účastníkom konania

(manželka sťažovateľa) a občan má speňažiť svoj majetok vrátane bytu a takto si zabezpečiť

finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku. V konečnom dôsledku si sťažovateľ

musel požičať finančnú hotovosť na zaplatenie súdneho poplatku, pretože hrozilo zastavenie

konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Súd prvého stupňa písomne požiadal dňa 12. 01. 2011 (po rozhodnutí z 03. 12. 2010)

o oznámenie výšky úspor sťažovateľa s uvedeným čísiel účtov. Sťažovateľ požadované údaje

s poslednými výpismi z účtu zaslal dňa 20. 01. 2011. Odporca napriek tvrdeniu, že vec

prejednal (?) sa s listinným dôkazom, ktorý bol predložený na výzvu súdu prvého stupňa

v dôvodoch rozhodnutia vôbec nevysporiadal. ...

Podľa názoru sťažovateľa z ustanovenia možno vyvodiť, že je

v záujme účastníka konania... preukázať, že spĺňa zákonom ustanovenú podmienku, podľa

ktorej jeho pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia. Sťažovateľ túto podmienku splnil.

... krajský súd sa pri rozhodovaní v otázke súdneho poplatku dôsledne nevyrovnal

s konkrétnymi okolnosťami prípadu sťažovateľa a vychádzal iba z formálnej citácie

príslušných ustanovení právnych predpisov o úprave súdnych poplatkov. ...

Sťažovateľom napadnuté rozhodnutie odporcu nedáva odpoveď na otázky nastolené

v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Vôbec nehodnotí dôkaz predložený

sťažovateľom dňa 20. 01. 2011 na výzvu súdu prvého stupňa po jeho rozhodnutí a ktorý

jasne preukazuje hotovostné finančné možnosti sťažovateľa. ...

Sťažovateľ zastáva názor, že rozhodnutie napadnuté ústavnou sťažnosťou v časti jeho

odôvodnenia trpí vadou, ktorá je v podstate porušením základného práva... [podľa] čl. 46

a nasl. SR a Dohovoru... Podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva... a ústavného súdu SR... treba za porušenie práva na spravodlivé súdne

konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia.

... s... uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok

dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi

súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení

v žiadnej možnej interpretácií nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez

špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené.“

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„... Základné právo MVDr. G. K... podľa ... a podľa

Dohovoru... uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -285 z 01. 03.

2011 porušené bolo.

.... Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -285 z 01. 03.

2011 zrušuje a prikazuje vo veci znovu konať a rozhodnúť.

... MVDr. G. K. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,-EUR..., ktoré je

Krajský súd v Banskej Bystrici povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacoch od právoplatnosti

tohto nálezu.

... Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný v lehote jedného mesiaca od

právoplatnosti nálezu nahradiť trovy konania MVDr. G. K. na účet právnej zástupkyne...

tak ako budú vyčíslené na výzvu Ústavného súdu SR.“

Návrh na priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil

„pretrvávajúcim pocitom neistoty, ktorý vyplýva zo situácie, keď má faktický a právny

záujem na ochrane svojich osobnostných práv a všeobecné súdy mu vytvárajú prekážky pri

dostupnosti priznaného právna súdnu ochranu. Stav vytvorený odporcom pociťuje

ako krivdu a nespravodlivosť aj vo vzťahu k jeho doterajšiemu spôsobu života a vo vzťahu

k výsledkom jeho celoživotnej práce v prospech spoločnosti. Nepovažuje za spravodlivé keď

v záujme dosiahnutia ochrany svojich osobnostných práv si vo veku 65 rokov musel zobrať

nemalú pôžičku, ktorou nepriamo dokonca zaťažil aj svoju rodinu.“.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú možno

považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný

súd o namietaných zásahoch do týchto práv alebo slobôd rozhoduje len v prípade, že je

vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom neboli zlučiteľné s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním

vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (m. m. , , ).

V sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu ako odvolacieho súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 1. marca 2011.

Krajský súd ako odvolací súd skúmal vecnú správnosť napadnutého uznesenia

okresného súdu, ktorým tento nevyhovel žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych

poplatkov, pričom uviedol:

„V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných

ustanovením a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia

a 2 potvrdil z týchto dôvodov.

Okresný súd rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, tento

správne právne posúdil a preto odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého uznesenia. Uznesenie okresného súdu potvrdil.

K veci dodáva, že zistené majetkové pomery žalobcu neodôvodňujú jeho oslobodenie

od súdnych poplatkov. Je vlastníkom poľnohospodárskych a lesných pozemkov (podľa

zápisov na listoch vlastníctva - číslo listu 231-252 spisu) vo výmere 83 ha 1745 m2, ako

poslanec Národnej rady Slovenskej republiky mal hrubý príjem 134 336,59 eura (v rokoch

2002 - 2006, číslo listu 279 spisu), je tiež vlastníkom bytu v P. ...

V tomto štádiu konania preto nie je dôvod prihliadať na to, či žalobca je schopný

zaplatiť súdny poplatok z návrhu, ak je len na ňom, akú náhradu nemajetkovej ujmy

požaduje. V opačnom prípade by totiž žalobca neniesol žiadnu zodpovednosť za to, že ju

uplatnil v neadekvátnej sume. Navyše, ani podľa odvolacieho súdu súdny poplatok v sume

7 566 eur (číslo listu 45 spisu) nie je v takej sume, aby ho žalobca nebol schopný zaplatiť.“

Odôvodnenie uznesenia krajského súdu nemožno posudzovať izolovane a je potrebné

ho skúmať vo vzájomnej súvislosti s odôvodnením uznesenia okresného súdu (m. m.

, , , , ). Z toho

dôvodu je pre ústavný súd relevantné skúmať aj odôvodnenie uznesenia okresného súdu.

Okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia svojho uznesenia z 3. decembra 2010

poukazuje na skutkové zistenia týkajúce sa pomerov sťažovateľa:

„Z vyplneného potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na

oslobodenie od súdnych poplatkov (čl. 219) vyplýva, že žalobca je dôchodcom, ako dôvody

pre ktoré žiada oslobodiť od súdnych poplatkov uvádza vek a zdravotný stav. ... Žalobca

ako iné okolnosti, ktoré by mohli vplývať na oslobodenie od súdnych poplatkov označil

Bechtererovú nemoc, vysoký krvný tlak a operáciu dolných končatín manželky na následky

úrazu. ...

Zo Správy Katastra V. (čl. 230-254) vyplýva, že žalobca je vlastníkom početného

hnuteľného majetku a to na LV 200, 214, 284, 291, 418, 518 v k. ú. B., LV 54, 737 v k. ú. L.,

LV 724, 736, 844, 851, 874, 893, 921, 1003, 1052, 1129, 1130, 1191, 1220, 1367 z k. ú. O. a

L V 608 z k. ú. L V 596 z k. ú. T.

Z obsahu správy z Okresného riaditeľstva PZ v L. (čl. 87 spisu) vyplýva, že

navrhovateľ je držiteľom motorového vozidla Rover 75 2,5 V6 kategórie AA sedan.

Z obsahu listín Registrového súdu (Okresného súdu B.) vyplýva, že zakladateľmi

spoločnosti M., a. s. v čase založenia M., a. s., boli žalobca a jeho manželka (čl. 89)

Základné imanie zakladajúcej spoločnosti bolo rozdelené na 10 ks akcií na meno v listinnej

podobe, pričom menovitá podoba jednej akcie na meno predstavovala 10 000,- Sk. ... výška

základného imania podľa aktuálneho platného výpisu predstavuje 81 7234,28,- Eur.

Menovitá hodnota akcie predstavuje sumu 331,93,- Eur. Podľa prezenčnej listiny zo

zasadnutia valného zhromaždenia akcionárov (čl. 115 spisu) je navrhovateľ držiteľom 50

akcií v hodnote 500 000,- Sk. Rovnako manželka žalobcu K. K. je držiteľkou 50 akcií v

rovnakej hodnote. Z výpisu obchodného registra (čl. 137 spisu) ďalej vyplýva, že manželka

žalobcu K. K. je konateľkou spoločnosti S. spoločnosť, s. r. o. Spoločníkom uvedenej

spoločnosti je žalobca s výškou splateného vkladu 16 596,- Eur (500 000,- Sk). Zo správy

z Geodetického a Kartografického ústavu B. súd zistil, že spoločnosť M., a. s. vlastní

početná nehnuteľností evidované u Správy katastra V. v k. u. M. a k. ú. Z. (čl. 145 až 194

spisu).

Zo správy z Geodetického a Kartografického ústavu B. (čl. 142) ďalej vyplýva, že

žalobca je spolu s manželkou vlastníkom bytu číslo 4 a 6 s rozlohou 147 + 87 m2

evidovaného na LV č. 6200 k. ú. P. Manželka žalobcu je spoluvlastníkom bytového domu a

bytu č. 2 evidovaného u Správy katastra K., katastrálneho územia Z. evidovaných pod

súpisným číslom 4757 na parcele 5558/1 v podiele 2/12 s rozlohou bytu 214 m2. (čl. 143

spisu) Manželka žalobcu je spoluvlastníčkou početnej ornej pôdy a lesných pozemkov

evidovaných na LV č. 1265 v k. ú. Z. (čl. 143 a čl. 144).“

Okresný súd na takto zistený skutkový stav aplikoval § 138 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a uviedol:

„Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že zo strana žalobcu je možné konštatovať, že sa

podaním domáha ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy spojenej so zásahom do

jeho osobnostných práva. V prípade návrhu žalobcu, ktorý je riadne označený a spĺňa

náležitosti v zmysle kritérií a , je možné konštatovať, že

postup žalobcu nemožno považovať za zrejme bezúspešne a svojvoľné uplatnenie resp.

bránenie práva. Z predložených a súdom zistených skutočnosti ohľadne majetkových

a osobných pomerov vyplýva, že žalobca je vlastníkom a spoluvlastníkom početného

nehnuteľného majetku, spolu s manželkou je žalobca vlastníkom akcií obchodnej

spoločnosti, ktorú vzhľadom na vlastníctvo početného nezaťaženého nehnuteľného majetku

nemožno považovať za majetok, ktorý by nebol speňažiteľný. Výška súdneho poplatku za

konanie predstavuje sumu 7 556,- Eur (položka 7b sadzobníka súdnych poplatku ako 3 %

výšky z uplatnenej nemajetkovej ujmy) Podľa názoru súdu nie je vzhľadom na jeho

majetkové pomery bezpochyby preukázané, že osobné, rodinné a majetkové pomery

nedovoľujú žalobcovi zaplatiť súdom požadovaný súdny poplatok. Žalobca preukázal, že má

zdravotné problémy, no z jeho strany nebolo hodnoverne preukázané, že vzhľadom na

majetkové pomery jeho výdavky spojené s liečbou by neumožnili využiť majetok v jeho

vlastníctve resp. spoluvlastníctve k zaplateniu súdneho poplatku.“

Základom argumentácie sťažovateľa je jeho nesúhlas s právnym názorom krajského

súdu ako odvolacieho súdu, pričom argumentuje najmä tým, že sa krajský súd

nevysporiadal s konkrétnymi okolnosťami prípadu, neodpovedal na všetky odvolacie

námietky sťažovateľa a svoje uznesenie riadne neodôvodnil.

Podľa na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti

oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Konanie podľa sa začína na návrh účastníka, ktorý musí preukázať,

že jeho pomery odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov a že v jeho prípade nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Navrhovateľ

v konaní podľa je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení

( a ) a je povinný k žiadosti pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa

odvoláva ( ). Tento účastník je zodpovedný za výsledok konania, ktorý je

závislý od skutkových zistení a ním navrhnutých a súdom vykonaných dôkazov. Ak

dostatočne nepreukáže svoje tvrdenia o tom, že spĺňa predpoklady na oslobodenie od

súdnych poplatkov (neunesie dôkazné bremeno), súd jeho žiadosť zamietne (resp. tejto

žiadosti nevyhovie).

Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že návrhu sťažovateľa na

ustanovenie zástupcu nevyhovel z dôvodu, že „zistené majetkové pomery žalobcu

neodôvodňujú jeho oslobodenie od súdnych poplatkov“, v tejto súvislosti prihliadol na

vlastníctvo „poľnohospodárskych a lesných pozemkov... vo výmere 83 ha 1745 m2“ a tiež

na to, že sťažovateľ ako „poslanec Národnej rady Slovenskej republiky mal hrubý príjem

134 336,59 eura (v rokoch 2002-2006...), je tiež vlastníkom bytu v P.“. Krajský súd takto

dospel k záveru, že zistené majetkové pomery sťažovateľa neodôvodňujú oslobodenie od

súdnych poplatkov. Krajský súd sa tiež v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením

napadnutého uznesenia okresného súdu. Podľa odôvodnenia predmetného uznesenia

okresného súdu hlavným dôvodom na nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov bol

záver, že „nie je vzhľadom na jeho majetkové pomery bezpochyby preukázané, že osobné,

rodinné a majetkové pomery nedovoľujú žalobcovi zaplatiť súdom požadovaný súdny

poplatok“. Okresný súd tento záver založil na zistení, že sťažovateľ „je vlastníkom

početného [ne]hnuteľného majetku... je držiteľom motorového vozidla Rover 75 2,5 V6

kategórie AA sedan... spolu s manželkou vlastníkom bytu číslo 4 a 6 s rozlohou 147 + 87

m2... manželka žalobcu je spoluvlastníkom bytového domu a bytu č. 2... je spoluvlastníčkou

početnej ornej pôdy a lesných pozemkov...“. Okresný súd prihliadol tiež na skutočnosť, že

sťažovateľ je akcionárom v akciovej spoločnosti („Podľa prezenčnej listiny zo zasadnutia

valného zhromaždenia akcionárov (čl. 115 spisu) je navrhovateľ držiteľom 50 akcií

v hodnote 500 000,- Sk...“) a spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným

(„Spoločníkom uvedenej spoločnosti je žalobca s výškou splateného vkladu 16 596,- Eur

(500 000,- Sk...“). Pokiaľ ide o zdravotný stav sťažovateľa, okresný súd uviedol, že

sťažovateľ „preukázal, že má zdravotné problémy, no z jeho strany nebolo hodnoverne

preukázané, že vzhľadom na majetkové pomery jeho výdavky spojené s liečbou by

neumožnili využiť majetok v jeho vlastníctve resp. spoluvlastníctve k zaplateniu súdneho

poplatku“.

Z postupu okresného súdu a krajského súdu a jeho uznesení je zrejmé, že tieto

všeobecné súdy prerokovali žiadosť sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov

a sťažovateľovi poskytli možnosť preukázať, že jeho pomery odôvodňujú oslobodenie od

súdnych poplatkov. Na základe zistených skutočností dospeli k záveru, že zistené majetkové

pomery sťažovateľa neodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom sťažovateľ

nepreukázal, že náklady v súvislosti s jeho nepriaznivým zdravotným stavom sú také, že by

mu neumožňovali zaplatiť predmetný súdny poplatok.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že postup krajského súdu ako

odvolacieho súdu v spojení s postupom okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti

sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov nie je svojvoľný, teda arbitrárny, je

v súlade s procesnoprávnymi predpismi (napr. a ) a krajský

súd ako odvolací súd v spojení s okresným súdom svoje závery primerane odôvodnili.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej konštatoval, že postup

súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi

konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať za porušenie

základného práva na súdnu ochranu (prípadne porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)

(, ). Ústavný súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by naznačovali

možnosť porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu (a práva podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru) postupom a rozhodnutím krajského súdu.

Neobstojí námietka sťažovateľa, že vzhľadom na výšku jeho starobného dôchodku

a stav peňažnej hotovosti na účte v banke nemôže zaplatiť predmetný súdny poplatok bez

toho, aby si nepožičal peniaze, prípadne nepredal časť svojho majetku. Zo znenia § 138

ods. 1 vyplýva, že sa skúmajú celkové pomery žiadateľa o oslobodenie od súdnych

poplatkov, pričom sa prihliada nielen na jeho aktuálne zárobkové pomery, ale aj na celkové

majetkové pomery, pričom do majetkového substrátu účastníka všeobecné súdy správne

zahrňujú nielen peňažné prostriedky, ale aj majetok v inej forme. Z toho dôvodu postup

krajského súdu, ktorý prihliadol na všetok majetok sťažovateľa pri posudzovaní jeho

žiadosti, nemožno hodnotiť ako arbitrárny, a tak v rozpore so základným právom

sťažovateľa podľa a právom podľa dohovoru. Znaky

svojvôle, prípadne zjavnej neodôvodnenosti nevykazuje ani postup krajského súdu, ktorý

potvrdil záver okresného súdu, že sťažovateľ dostatočne nepreukázal, že jeho výdavky

spojené s nepriaznivým zdravotným stavom mu vo vzťahu k jeho majetkovým pomerom

znemožňujú zaplatiť vyrubený súdny poplatok.

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že okresný súd skúmal aj majetok osoby, ktorá

nie je účastníkom konania, táto námietka je čiastočne relevantná. Odôvodnenie napadnutého

uznesenia krajského súdu v spojení s odôvodnením uznesenia okresného súdu dôsledne

nerozlišuje, ktoré majetkové hodnoty sú výlučným vlastníctvom sťažovateľa a ktoré sú

spoločne vlastnené s jeho manželkou. Taktiež nie je zrejmé, či spoločne vlastnené

majetkové hodnoty sú v podielovom spoluvlastníctve (§ 137 a nasl. Občianskeho

zákonníka) alebo sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej aj „BSM“) (§ 143

a nasl. ). Napriek tomuto nedostatku v odôvodnení napadnutého

uznesenia krajského súdu v spojení s odôvodnením uznesenia okresného súdu všeobecné

súdy zistili majetkové pomery sťažovateľa do tej miery, že aj v prípade hodnotenia

majetkových pomerov sťažovateľa pre neho v tom najpriaznivejšom režime (všetky

majetkové hodnoty sťažovateľa sú v podielovom spoluvlastníctve s jeho manželkou,

prípadne v BSM) sú zistenia aj podľa názoru ústavného súdu dostatočné pre záver, že

u sťažovateľa nie sú dané dôvody na oslobodenie od súdnych poplatkov, preto ani

vo vzťahu k týmto skutočnostiam nie je možné považovať závery krajského súdu za

arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené.

Ústavný súd v tejto situácii zdôrazňuje, že zisťovanie majetkových pomerov

manželky sťažovateľa bolo relevantné s prihliadnutím na prípadné bezpodielové

spoluvlastníctvo sťažovateľa a jeho manželky a tiež na zákonný princíp zásadne rovnakej

životnej úrovne manželov spojený so vzájomnou vyživovacou povinnosťou medzi

manželmi (napr. , a o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že napadnuté uznesenie krajského súdu obsahuje

minimum odôvodnenia, čím malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa

ktorej, pokiaľ ide o požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu v limitoch čl. 6 ods. 1

dohovoru a , ústavný súd sa už odvolal na judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), podľa ktorej čl. 6 ods. 1 dohovoru súd síce zaväzuje,

aby odôvodnil svoje rozhodnutie, čo však neznamená, že sa vyžaduje, aby na každý

argument strany bola daná podrobná odpoveď. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť

odôvodniť rozhodnutie, ktorá vyplýva z čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa záverov ESĽP možno

posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu (rozhodnutie vo veci Ruiz Torija proti

Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 288). Znamená to, že odôvodnenie rozhodnutia

nemusí dať odpoveď na každú poznámku, pripomienku alebo návrh, ak ide o takú otázku,

ktorá nie je relevantná a nevyhnutná pre dané rozhodnutie.

Súčasťou základného práva na súdnu ochranu je aj právo na odôvodnenie

zodpovedajúce zákonu, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v

a aplikuje sa aj na uznesenie ( ). Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom

konaní v rozsahu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ). Odlišnú úpravu

k pre odvolacie konanie obsahuje , podľa ktorého ak sa

odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní teda nemá odpovedať

na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom

konaní. Odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu je vzhľadom na predmet

konania dostatočné a v spojení s odôvodnením uznesenia okresného súdu záver krajského

súdu nemožno považovať za zjavne neodôvodnený; záver krajského súdu je logický

a vyplýva z výkladu platnej právnej úpravy. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym

názorom krajského súdu ako odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť

k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným.

Sťažnosť sťažovateľa je preto zjavne neopodstatnená pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi napadnutým postupom a uznesením krajského súdu a namietaným

porušením základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júla 2011