Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 221/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho v konaní o sťažnosti Š. P., D., E. P., D., M. P., B., a A. Š., B., zastúpených

advokátkou JUDr. K. H., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu

ochranu podľa a základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný

Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Š. P., E. P., M. P. a A. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 4

C 834/1993 p o r u š e n é b o l i .

2. Š. P., E. P., M. P. a A. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume každému

po 7 000 € (slovom sedemtisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Dolný Kubín j e p o v i n n ý uhradiť Š. P., E. P., M. P. a A. Š.

trovy konania v sume 464,28 € (slovom štyristošesťdesiatštyri eur a dvadsaťosem centov)

na účet ich právnej zástupkyne JUDr. K. H., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -25 z 2. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Š. P., E. P., M. P. a A. Š. (ďalej spolu aj

„sťažovatelia“) v časti, v ktorej namietali porušenie svojho základného práva zaručeného v

a (ďalej len „“) a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej aj „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia boli od 11. októbra 1993 účastníkmi súdneho

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. v procesnom postavení

odporcov; predmetom označeného konania bolo rozhodovanie o žalobe vo veci

vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.

Sťažovatelia v podstatnej časti svojej sťažnosti uviedli:

„Sťažovatelia v 1. až 4. rade postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní

sp. zn.: namietajú hrubé porušenie ich základného práva - práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 46, ods. 1 a 48, ods. 2

SR, ako aj , ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a to z dôvodu zbytočných a vážnych súdnych prieťahov v priebehu niekoľkých rokov.

Z tohto dôvodu sťažovatelia namietajú aj porušenie práva garantovaného čl. 46, ods. 1

SR.

V priebehu od roku 1999 do začiatku roku 2007, okrem jedného vytýčeného

pojednávania (03. 06. 2003), porušovateľ sa obmedzil iba na písomnú komunikáciu so

Štátnym archívom. Aj napriek tomu, že porušovateľ mal už v tomto čase k dispozícii všetky

podklady (výpisy z pk vložky, kópie pozemnoknižných máp, výpisy z listov vlastníctva,

nadobúdacie tituly, identifikácie parciel atď.), ktoré mu umožňovali vo veci riadne

rozhodnúť niektorým zo zákonných spôsobov (keďže súd nie je viazaný návrhom

účastníkov), bezdôvodne bol však vo veď nečinný.

Vo veci sa vystriedalo niekoľko zákonných sudcov, ani jeden z nich však vo veci do

dnešného dňa nevydal meritórne rozhodnutie. Vo veci bolo vykonané široké dokazovanie

(listinné, ohliadky na mieste samom), ktoré by odôvodňovali vo veci meritórne rozhodnúť.

V tejto súvislosti dávame Ústavnému súdu SR do pozornosti, že ani vyťaženosť súdov, príp.

nedostatočná personálna obsadenosť súdu nemôže byť dôvodom na tak vážne zásahy do

základných práv účastníkov konania tak, aby nebolo zabezpečené spravodlivé súdne

konanie bez zbytočných prieťahov. ...

Nakoľko Okresný súd Dolný Kubín niekoľkokrát a zásadne a najmä bezdôvodne

porušil základné práva sťažovateľov - právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a právo na nezávislý a nestranný súd tým, že vo veci spôsobil niekoľko vážnych a najmä

neodôvodnených a zbytočných prieťahov (ktoré sa počítajú až na roky) a keďže do

dnešného dňa vo veci nie je právoplatne a spravodlivo rozhodnuté, sťažovatelia pociťujú

závažnú ujmu na ich základných právach garantovaných tak SR, ako aj Európskym

dohovorom pre ľudské práva a základné slobody a preto požaduje od Ústavného súdu SR za

citované vážne porušenie základných práv Okresným súdom Dolný Kubín priznanie

finančného zadosťučinenia vo výške 15.000,- € (slovom pätnásťtisíc eur) a to pre každého

zo sťažovateľov zvlášť.“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľov P. Š..., P. E..., P. M... a Š. A..., priznané v čl. 46, ods.

1 a 48, ods. 2 SR a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní

vedenom pod sp. zn.: .

3. Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Dolný Kubín, aby v konaní vedenom

pod sp. zn.: konal bez zbytočných prieťahov.

4. Sťažovateľom Š. P., E. P., M. P. a A. Š. Ústavný súd SR priznáva finančné

zadosťučinenie a to každému po 15.000,- € (slovom pätnásťtisíc eur), ktoré je im Okresný

súd Dolný Kubín povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

5. Okresný súd Dolný Kubín je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho

zastúpenia podľa , ods. 3 vyhlášky MS SR č. a to za nasledujúce 2 úkony

právnej pomoci za rok 2011 v celkovej výške 553,28,- €: 1. prevzatie a príprava zastúpenia

vo výške 247,- € + 4 x 7,41,- € éž. paušál, 2. vypracovanie a podanie ústavnej sťažnosti

vo výške 247,- € + 4 x 7,41,- € rež. paušál, ktoré je povinný zaplatiť na účet advokátky

JUDr. K. H. so sídlom B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Po predchádzajúcej výzve ústavného súdu sa k sťažnosti sťažovateľov v prípise

sp. zn. Spr. 240/11 z 13. apríla 2011 vyjadrila JUDr. B. S., predsedníčka okresného súdu,

v ktorom popri chronologickom popise priebehu namietaného konania okrem iného uviedla:

„Vo veci bol dňa 01. 07. 2010 vydaný Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

pod č. -34, kde Ústavný súd konštatoval, že vo veci vznikli prieťahy

v konaní.

S poukazom na uvedený prehľad procesných úkonov vo veci, konštatujem, že

v doterajšom priebehu konania v jednotlivých obdobiach vznikli prieťahy. Ich príčinou však

bola aj neujasnenosť samotného návrhu, pretože navrhovateľka viackrát zmenila petit

žaloby avšak v rozhodujúcej miere majú na túto skutočnosť vplyv objektívne okolnosti

spočívajúce v nedostatočnom personálnom obsadení okresného súdu v rokoch 1996 - 2004

(pri plánovanom počte 11 sudcov pracovali v skutočnosti v roku 1996 - šiesti sudcovia,

v roku 1997 - štyria sudcovia, v roku 1998 - piati sudcovia, od apríla roku 1999 piati

sudcovia a potom sa ich počet zvýšil na sedem, v rokoch 2000-2002 -siedmi sudcovia,

v roku 2003 - traja sudcovia, do septembra 2004 štyria sudcovia a ich počet sa potom zvýšil

na šesť, pričom vybavovali všetky druhy agend). Odchodom sudcov a príchodom nových

dochádzalo k prerozdeľovaniu jednotlivých spisov v záujme zabezpečenia rovnomerného

zaťaženia sudcov a preto vplyv na priebežnosť vykonávania jednotlivých úkonov v tejto veci

mala aj osemnásobná zmena jej zákonného sudcu.

Konanie v predmetnej veci je v terajšom období pod dohľadom predsedníčky súdu,

pričom od roku 2007 prieťahy v konaní zo strany zákonného sudcu neboli zistené keď sa

jedná o obtiažny vlastnícky spor. Pojednávania boli niekoľkokrát odročované z dôvodu

správania sa procesných strán.“

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie okresný súd v prípise sp. zn. Spr. 452/11

z 15. júna 2011, podpísanom sudcom JUDr. P. B. povereným plnením úloh predsedu

okresného súdu, ústavnému súdu oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie, a tiež to, že medzičasom bolo namietané konanie právoplatne skončené.

Právna zástupkyňa sťažovateľov v podaní z 29. júna 2011 ústavnému súdu oznámila,

že sťažovatelia netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, pričom zároveň

tiež vyslovila nesúhlas s ospravedlňovaním prieťahov v namietanom konaní predsedníčkou

okresného súdu a oznámila, že sťažovatelia zotrvávajú na svojom pôvodnom návrhu.

Na základe oznámení účastníkov konania ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania vo veci, keďže dospel k záveru, že od

neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil takýto priebeh

namietaného konania:

- 11. októbra 1993 žalobkyňa doručila okresnému súdu žalobu (vec bola zaevidovaná

pod sp. zn. ),

- 15. marca 1994 okresný súd požiadal Obecný úrad v B. o podanie správy týkajúcej

sa pomerov pri užívaní nehnuteľnosti a žalobkyňu vyzval na predloženie identifikácie

parcely a kópiu pozemkovej mapy,

- 3. mája 1993 okresný súd požiadal Správu katastra v D. (ďalej len „správa

katastra“) o zaslanie podrobnej identifikácie parcely č. 3175/2, k. ú. B.,

- 30. mája 1994 žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za návrh,

- 15. júna 1994 bola žalobkyni doručená výzva na predloženie LV 569, 510, 542,

- 4. júna 1994 okresný súd požiadal správu katastra o oznámenie skutočnej výmery

parcely č. 3175/2,

- 29. júla 1994 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

pre účely urgencie správy katastra a vykonania ohliadky,

- 1. augusta 1994 okresný súd urgoval správu katastra na vybavenie dožiadania,

- 11. augusta 1994 okresný súd vyzval žalobkyňu, aby v lehote 15 dní doplnila

účastníkov na strane žalovaných,

- 29. septembra 1994 okresný súd uznesením uložil žalobkyni zaplatiť trovy ohliadky

a súčasne oznámil účastníkom termín ohliadky 12. októbra 1994,

- 29. septembra 1994 okresný súd opäť urgoval správu katastra,

- 7. októbra 1994 žalobkyňa rozšírila okruh žalovaných o žalovaného Š. P.

a žalovanú E. P.,

- 12. októbra 1994 sa uskutočnila ohliadka,

- 10. januára 1995 okresný súd vyzval J. K. na doručenie upraveného návrhu v 7

rovnopisoch v lehote 7 dní,

- 10. januára 1995 okresný súd požiadal správu katastra o zaslanie identifikácie

parciel,

- 27. januára 1995 žalobkyňa doručila doplnenie okruhu účastníkov,

- 6. apríla 1995 okresný súd uznesením pripustil rozšírenie okruhu účastníkov,

- 6. mája 1998 okresný súd vyzval žalobkyňu, aby v lehote 15 dní predložila

pozemnoknižný výpis na parcelu č. 3175/2 z PK vložky č. 763, k. ú. B.,

- 8. júna 1998 okresný súd požiadal okresný úrad, katastrálny odbor o presnú

identifikáciu celej parcely č. 3175/2 PK vložky č. 763, k. ú. B.,

- 27. februára 1998 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby sa vyjadrili k doplnenému

návrhu žalobkyne,

- 21. júna 1999 žalobkyňa doručila návrh na zmenu petitu,

- 22. júna 1999 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito,

- 9. júla 1999 okresný súd požiadal Okresný súd Námestovo o zapožičanie spisov,

Štátny okresný archív o zapožičanie spisu bývalého Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne

sp. zn. I N 131/62 a I NZ 87/62,

- 3. augusta 1999 Okresný úrad v Dolnom Kubíne oznámil, že súdom požadované

spisy č. RP 980/89-maj a č. 1680/62 boli odovzdané do Okresného archívu v Dolnom

Kubíne,

- 13. septembra 1999 okresný súd požiadal Okresný archív v Dolnom Kubíne

o zapožičanie spisov č. RP 980/89-maj a č. 1680/62,

- 14. septembra 1999 štátny archív oznámil, že zapožičiava spis ONV odbor PLVH

Dolný Kubín č. 1680/1962-212/A-10, zároveň oznámil, že spis č. RP 980/89 nebol

odovzdaný do archívu, nachádza sa tam len obal s poznámkou, že bol zapožičaný 27. júla

1990 okresnému súdu (zrejme Dolný Kubín, pozn.),

- 3. júna 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 30. september

2003,

- 24. novembra 2006 okresný súd požiadal správu katastra; súdu boli doručené

13. decembra 2006,

- 10. januára 2007 okresný súd požiadal kataster o zaslanie LV 55 a 569,

- 24. januára 2007 Správa katastra v N. doručila okresnému súdu žiadané LV,

- 30. januára 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito,

- 7. februára 2007 J. K. za žalobkyňu doručil návrh na zmenu petitu,

- 8. februára 2007 okresný súd zaslal návrh zmeny petitu sťažovateľom,

- 19. októbra 2007 okresný súd advokátovi JUDr. V. (právnemu zástupcovi

žalovaného V. P. a sťažovateľky M. P.) oznámil, že na jeho splnomocnenie nebude

prihliadať, kým sťažovatelia nevypovedia plnú moc JUDr. S.,

- 7. februára 2008 JUDr. V. doručil splnomocnenia udelené mu žalovanými v 1., 2.,

5. a 6 rade,

- 12. februára 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre

účely vyjadrenia žalobkyne k námietkam predneseným právnym zástupcom sťažovateľov,

- 7. marca 2008 právny zástupca sťažovateľov doručil vyjadrenie sťažovateľov

v 1. až 6. rade k zmene petitu žaloby,

- 25. marca 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd uznesením

pripustil zmenu návrhu a odročil ho pre účely ohliadky miesta samého (ohliadka sa

uskutočnila 6. októbra 2008),

- 6. februára 2009 okresný súd uznesením pripustil vstup do konania ďalších

účastníkov na strane sťažovateľov,

- 16. februára 2009 okresný súd požiadal Okresný súd Námestovo, aby oznámil, či

eviduje pozbavenie spôsobilosti na právne úkony M. P., jedného zo žalovaných, a 20.

februára 2009 okresný súd vyzval M. P. na dokladovanie, na základe akej skutočnosti je

ustanovená za opatrovníčku M. P.,

- 2. marca 2009 právny zástupca sťažovateľov doručil okresnému súdu odvolanie

sťažovateľov proti uzneseniu zo 6. februára 2009; po zabezpečení vyjadrení účastníkov

konania bol spis 10. júna 2009 predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“), ktorý o odvolaní sťažovateľov rozhodol uznesením sp. zn.

z 30. septembra 2009 tak, že ho odmietol (spis bol okresnému súdu vrátený 16. októbra

2009),

- 11. novembra 2009 okresný súd žiadal informácie z Okresného súdu Námestovo, či

je právoplatne skončené dedičské konanie po poručiteľovi V. P...; Okresný súd Námestovo

doručil okresnému súdu 16. novembra 2009 osvedčenie o dedičstve po V. P. č. 1

D/588/2008,

- 11. januára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 8. február

2010,

- 12. januára 2010 právny zástupca žalobkyne doručil okresnému zmenu návrhu,

- 8. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 12. máj 2010,

- 12. mája 2010 sa vo veci konalo pojednávanie za účasti, ktoré bolo odročené na

7. jún 2010; toto pojednávanie bolo následne zrušené a odročené na 23. jún 2010,

- 23. júna 2010 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 26. júl 2010 (toto

bolo následne zrušené),

- 9. augusta 2010 okresný súd uznesením rozhodol o pripustení ďalšieho účastníka do

konania,

- 9. septembra 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. september 2010, ktoré

bolo odročené na 7. február 2011 a následne zrušené na žiadosť právneho zástupcu

sťažovateľov,

- 14. februára 2011 sa konalo ďalšie pojednávanie, ktoré bolo odročené na 10. marec

2011,

- 20. apríla 2011 okresný súd na pojednávaní vyhlásil dokazovanie za skončené

a odročil ho na 11. máj 2011,

- 11. mája 2011 bol vyhlásený vo veci rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť

3. júna 2011.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľov,

ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu a ESĽP sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantované v (a obdobne aj právo podľa

dohovoru), sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu

najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup

súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty

dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj

sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (,

).

Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že namietané konanie,

ktorého predmetom bolo rozhodovanie o žalobe vo veci vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, nemožno po právnej stránke vzhľadom na existenciu

bohatej a v zásade ustálenej judikatúry všeobecných súdov k tejto problematike považovať

za zložité. Po faktickej stránke ústavný súd pripúšťa určitú zložitosť prejednávanej veci

vzhľadom na počet účastníkov konania, ako aj rozsah dokazovania, ktoré bolo potrebné

v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu vykonať, ale zároveň zdôrazňuje, že

žiadna faktická zložitosť veci nemôže ospravedlniť skutočnosť, že okresný súd

v namietanom konaní právoplatne rozhodol až po uplynutí takmer 18 rokov od podania

žaloby. Ústavný súd v tejto súvislosti vzal do úvahy aj skutočnosť, že na zložitosť veci ako

dôvod na ospravedlnenie zjavne neprimeranej dĺžky namietaného konania nepoukázala

vo svojom vyjadrení ani predsedníčka okresného súdu.

Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd po analýze

spisu dospel k záveru, že im nemožno pripísať na ťarchu podiel na vzniknutých prieťahoch

v konaní, keďže na nariadených pojednávaniach sa zúčastňovali a poskytovali okresnému

súdu v priebehu konania potrebnú súčinnosť, na výzvy okresného súdu reagovali v ním

určených lehotách, resp. v primeranom čase.

Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v namietanom konaní

a v tejto súvislosti konštatoval, že v jeho priebehu došlo k viacerým obdobiam aj dlhodobej

neodôvodnenej nečinnosti (napr. obdobie od 6. apríla 1995 do 19. marca 1998,

od 14. septembra 1999 do 3. júna 2003, resp. od 3. júna 2003 do 24. novembra 2006),

pričom v zásade konanie ako celok bolo poznačené neefektívnou činnosťou, čo potvrdzuje

skutočnosť, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté po takmer 18 rokoch od začatia

konania, čo je z ústavnoprávneho hľadiska neprijateľné a neospravedlniteľné (obdobne

pozri , , ). Na tomto závere nič nemení

skutočnosť, že k zvýšeniu efektivity činnosti okresného súdu došlo v období po

nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -34 z 1. júla 2010,

ktorým ústavný súd okrem iného uložil okresnému súdu konať v namietanom konaní bez

zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a teda aj

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto

nálezu).

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

Ústavný súd už v rámci svojej doterajšej judikatúry viackrát vyslovil, že k porušeniu

základného práva na súdnu ochranu podľa by nepochybne došlo vtedy,

ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde, t. j. ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe)

fyzickej alebo právnickej osoby (, ). Spôsobenie zbytočných

prieťahov v konaní súdom môže síce založiť porušenie základného práva účastníka súdneho

konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 prvej vety

, ale neznamená spravidla aj odmietnutie spravodlivosti majúce za následok

porušenie základného práva upraveného v (). Základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda v zásade nespadá pod ochranu čl. 46

ods. 1 , pokiaľ jeho porušenie nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie

konkrétne okolnosti daného prípadu (najmä predmet konania, teda čo je pre sťažovateľa

v stávke, stav namietaného konania v čase rozhodovania ústavného súdu a pod.) by bolo

možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr. ).

Vychádzajúc z predmetu namietaného konania (rozhodovanie o zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku) a predovšetkým skutočnosti, že

v čase rozhodovania o sťažnosti bolo namietané konanie už právoplatne skončené, ústavný

súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je potrebné pre účely efektívnej ochrany

sťažovateľov vysloviť aj porušenie ich základného práva podľa , a preto

v tejto časti sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku toho nálezu).

IV.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovatelia sa tiež domáhali, aby ústavný súd okresnému súdu uložil konať

v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov. V čase rozhodovania o sťažnosti bolo

namietané konanie už právoplatne skončené, a preto už bolo bez právneho dôvodu vyhovieť

tejto časti návrhu sťažovateľov (bod 4 výroku tohto nálezu).

V zmysle a ústavný súd

môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva alebo

slobody boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia žiadali, aby im ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie

v sume každému po 15 000 € s poukazom na závažnosť porušenia ich základných práv, ako

aj dlhotrvajúci stav ich právnej neistoty.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým celkovú dĺžku namietaného konania (takmer 18 rokov),

obdobie neodôvodnenej nečinnosti a neefektívnosť postupu okresného súdu ústavný súd

dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume

7 000 € každému zo sťažovateľov primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2

výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania v súvislosti s ich právnym

zastupovaním advokátkou JUDr. K. H.; pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý

polrok 2010, ktorá bola 741 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2011.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, spísanie

sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), a to

dvakrát po 123,50 € za každý úkon právnej služby (270 €) a ďalších 123,50 € za

zastupovanie ďalších účastníkov (v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky), čo spolu s režijným

paušálom osemkrát 7,41 € predstavuje celkovú odmenu v sume 464, 28 € (bod 3 výroku

tohto nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2011