Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 302/2011
PDF · 168.72 KB
No categories available
I. ÚS 302/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. E. Š., Advokátska
kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 102/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. B. od m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla
2011 doručená sťažnosť J. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 102/2010.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ podal 9. septembra 2008
na Okresnom súde Bratislava III žalobu o zaplatenie 18 293,17 € z titulu náhrady škody,
ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym postupom Inšpektorátu práce Bratislava.
Konanie bolo vedené pod sp. zn. 6 C 66/2008. Okresný súd Bratislava III odstúpil spis 17.
septembra 2010 okresnému súdu ako miestne príslušnému na prerokovanie a rozhodnutie
tejto veci, ktorý mu pridelil sp. zn. 15 C 102/2010. Vo veci bol určený termín
pojednávania na 28. apríl 2011, ktorý však bol 11. apríla 2011 zmenený na 16. jún 2011.
Pojednávanie sa nekonalo ani v uvedenom termín, pretože bolo 19. mája 2011 zákonnou
sudkyňou preložené na 23. jún 2011 z dôvodu účasti sudkyne na odbornom seminári. Prvé
pojednávanie sa preto uskutočnilo na okresnom súde až 23. júna 2011, ktoré však bolo
odročené na 27. september 2011 z dôvodu neprítomnosti zástupcu odporcu na tomto
pojednávaní.
Podľa sťažovateľa „Konajúci súd sedem mesiacov, resp. deväť mesiacov nevykonal
(nevykoná) žiaden efektívny právny úkon bol (a je) nečinný v spore, kde žalovanou stranou
je štátny orgán- Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.“.
Sťažovateľ poukázal na to, že: „... dovolať sa v súčasnosti spravodlivosti, očistiť pošpinené
meno je veľmi obtiažne, súdy sú v konaniach pasívne, každý úkon trvá mesiace až roky,
dôkazom toho je aj (ne) činnosť zákonného sudcu v tomto prípade, ktorý sedem, resp. deväť
mesiacov vo veci nekoná a prvé pojednávanie bolo vytýčená na 28.04.2011 a po odročení
pojednávania bolo preložené až na 16.06.2011“.
3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal takýto nález:
„1. Základné práva J. B., B. upravené v č1. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis.zn.: 15C 102/2010
porušené boli.
2. Okresnému súdu Brat I prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a
aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.
3. J. B., B. priznáva finančné zadosťučinenie 6 000,00 EUR (slovom šesťtisíc EUR),
ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia
(nálezu).
4. JUDr. E. Š., advokátovi priznáva trovy konania / trovy právneho zastúpenia
449,66 EUR (slovom štyristoštyridsaťdeväť EUR 66 centov), ktoré je súd povinný zaplatiť
na účet advokáta vedený v ... číslo účtu: ... do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia
(nálezu).“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný
súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným
postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,
ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné
právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú
(IV. ÚS 16/04, IV. ÚS 390/08). Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať
ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho
prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom
konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby
sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 331/04).
6. Sťažovateľ namieta prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.
15 C 102/2010. Ako uvádza aj sám sťažovateľ a vyplýva to aj z prílohy pripojenej
k sťažnosti (vyjadrenie predsedu Okresného súdu Bratislava III z 11. októbra 2010), vec
sťažovateľa bola okresnému súdu postúpená 17. septembra 2010. Teda v čase podania
sťažnosti ústavnému súdu bola vec na okresnom súde vedená iba o niečo viac ako sedem
mesiacov. Sťažovateľ považuje za prieťahy v konaní skutočnosť, že prvé pojednávanie bolo
vo veci určené na 28. apríl 2011, teda po siedmich mesiacoch od postúpenia veci okresnému
súdu, resp. po preložení pojednávania na 16. jún 2011 po deviatich mesiacoch. Z podania
sťažovateľa – „doplnenie č. 2“, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 15. júla 2011.
vyplýva, že pojednávanie určené na 16. jún 2011 bolo preložené na 23. jún 2011, teda
o týždeň. Na tomto pojednávaní sa však nezúčastnil zástupca odporcu, preto bolo odročené
na 27. september 2011. Podľa sťažovateľa je okresný súd nečinný a konanie je poznačené
zbytočnými prieťahmi.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Pri skúmaní opodstatnenosti sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prihliada ústavný súd na to, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne
neopodstatnenú možno okrem iného v prípade, keď zistí, že postup všeobecného súdu sa
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy podľa uvedeného článku ústavy (napr. II. ÚS 199/02, I. ÚS 197/03,
Ústavný súd považuje za potrebné pripomenúť, že z jeho stabilizovanej judikatúry
vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 48/03, I. ÚS 154/03). Ojedinelá nečinnosť
súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(I. ÚS 124/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla
prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili
celkovú dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).
Ústavný súd nezistil v konaní okresného súdu také prieťahy, ktoré by mali za
následok porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 102/2010 v čase podania
sťažnosti nemožno na základe skutočností uvedených v sťažnosti považovať za taký, ktorý
by bolo možné kvalifikovať ako porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
8. Odhliadnuc od uvedeného je ďalším dôvodom na odmietnutie sťažnosti jej
neprípustnosť.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom
súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa ods. 1,
ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Iným právnym prostriedkom, ktorý poskytuje ochranu sťažovateľom označeného
základného práva je sťažnosť na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“). Ako vyplýva v poradí z druhého doplnenia sťažnosti – „doplnenie
č. 2“, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 15. júla 2011, sťažovateľ podal sťažnosť
na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu 2. júna 2011. Sťažnosť ústavnému súdu
však podal sťažovateľ na poštovú prepravu už 28. apríla 2011. Sťažovateľ teda podal
sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu až o viac ako mesiac po podaní sťažnosti
ústavnému súdu.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníkov konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za
predpokladu, ak sťažovatelia preukážu, že využili označené právne prostriedky, ktoré majú
podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovatelia túto podmienku nesplnili z
dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľ síce
v poradí prvom doplnení sťažnosti – „doplnenie“, ktoré bolo ústavnému súdu doručené
10. júna 2011, uvádzal ako dôvody hodné osobitného zreteľa personálne zmeny vo vedení
okresného súdu, tieto však v žiadnom prípade nemôžu odôvodniť nevyužitie možnosti
podať sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu ako iného právneho
prostriedku ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru. Navyše, sám sťažovateľ uvádza v ďalšom doplnení sťažnosti – „doplnenie
č. 2“, že sťažnosť podal až 2. júna 2011, na ktorú včas reagovala podpredsedníčka
okresného súdu v odpovedi z 30. júna 2011. Podpredsedníčka okresného súdu sa v odpovedi
zaviazala priebežne sledovať stav vybavenia veci, aby nedochádzalo zo strany súdu
k prieťahom.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti
uzatvára, že sťažnosť je neprípustná podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pretože
sťažovateľ v čase podania sťažnosti nevyčerpal účinný prostriedok nápravy, ktorý mu
umožňuje už spomínaný zákon o súdoch.
9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd
sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.
10. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto sťažovateľovi nebráni,
aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom priebehu konania nepostupoval efektívne
a plynulo, podal v tej istej veci opätovne sťažnosť ústavnému súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. augusta 2011