Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 302/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. E. Š., Advokátska

kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. od m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla

2011 doručená sťažnosť J. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ podal 9. septembra 2008

na Okresnom súde Bratislava III žalobu o zaplatenie 18 293,17 € z titulu náhrady škody,

ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym postupom Inšpektorátu práce Bratislava.

Konanie bolo vedené pod sp. zn. . Okresný súd Bratislava III odstúpil spis 17.

septembra 2010 okresnému súdu ako miestne príslušnému na prerokovanie a rozhodnutie

tejto veci, ktorý mu pridelil sp. zn. . Vo veci bol určený termín

pojednávania na 28. apríl 2011, ktorý však bol 11. apríla 2011 zmenený na 16. jún 2011.

Pojednávanie sa nekonalo ani v uvedenom termín, pretože bolo 19. mája 2011 zákonnou

sudkyňou preložené na 23. jún 2011 z dôvodu účasti sudkyne na odbornom seminári. Prvé

pojednávanie sa preto uskutočnilo na okresnom súde až 23. júna 2011, ktoré však bolo

odročené na 27. september 2011 z dôvodu neprítomnosti zástupcu odporcu na tomto

pojednávaní.

Podľa sťažovateľa „Konajúci súd sedem mesiacov, resp. deväť mesiacov nevykonal

(nevykoná) žiaden efektívny právny úkon bol (a je) nečinný v spore, kde žalovanou stranou

je štátny orgán- Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.“.

Sťažovateľ poukázal na to, že: „... dovolať sa v súčasnosti spravodlivosti, očistiť pošpinené

meno je veľmi obtiažne, súdy sú v konaniach pasívne, každý úkon trvá mesiace až roky,

dôkazom toho je aj (ne) činnosť zákonného sudcu v tomto prípade, ktorý sedem, resp. deväť

mesiacov vo veci nekoná a prvé pojednávanie bolo vytýčená na 28.04.2011 a po odročení

pojednávania bolo preložené až na 16.06.2011“.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal takýto nález:

„1. Základné práva J. B., B. upravené v č1. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis.zn.:

porušené boli.

2. Okresnému súdu Brat I prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a

aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.

3. J. B., B. priznáva finančné zadosťučinenie 6 000,00 EUR (slovom šesťtisíc EUR),

ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia

(nálezu).

4. JUDr. E. Š., advokátovi priznáva trovy konania / trovy právneho zastúpenia

449,66 EUR (slovom štyristoštyridsaťdeväť EUR 66 centov), ktoré je súd povinný zaplatiť

na účet advokáta vedený v ... číslo účtu: ... do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia

(nálezu).“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú

(, ). Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať

ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom

konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby

sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. ).

6. Sťažovateľ namieta prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

. Ako uvádza aj sám sťažovateľ a vyplýva to aj z prílohy pripojenej

k sťažnosti (vyjadrenie predsedu Okresného súdu Bratislava III z 11. októbra 2010), vec

sťažovateľa bola okresnému súdu postúpená 17. septembra 2010. Teda v čase podania

sťažnosti ústavnému súdu bola vec na okresnom súde vedená iba o niečo viac ako sedem

mesiacov. Sťažovateľ považuje za prieťahy v konaní skutočnosť, že prvé pojednávanie bolo

vo veci určené na 28. apríl 2011, teda po siedmich mesiacoch od postúpenia veci okresnému

súdu, resp. po preložení pojednávania na 16. jún 2011 po deviatich mesiacoch. Z podania

sťažovateľa – „doplnenie č. 2“, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 15. júla 2011.

vyplýva, že pojednávanie určené na 16. jún 2011 bolo preložené na 23. jún 2011, teda

o týždeň. Na tomto pojednávaní sa však nezúčastnil zástupca odporcu, preto bolo odročené

na 27. september 2011. Podľa sťažovateľa je okresný súd nečinný a konanie je poznačené

zbytočnými prieťahmi.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Pri skúmaní opodstatnenosti sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva

podľa , prihliada ústavný súd na to, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú možno okrem iného v prípade, keď zistí, že postup všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné

prieťahy podľa uvedeného článku (napr. , ,

).

Ústavný súd považuje za potrebné pripomenúť, že z jeho stabilizovanej judikatúry

vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, , , , ). Ojedinelá nečinnosť

súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla

prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili

celkovú dĺžku súdneho konania (napr. , , ).

Ústavný súd nezistil v konaní okresného súdu také prieťahy, ktoré by mali za

následok porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v čase podania

sťažnosti nemožno na základe skutočností uvedených v sťažnosti považovať za taký, ktorý

by bolo možné kvalifikovať ako porušenie základného práva podľa .

Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

8. Odhliadnuc od uvedeného je ďalším dôvodom na odmietnutie sťažnosti jej

neprípustnosť.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa ods. 1,

ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Iným právnym prostriedkom, ktorý poskytuje ochranu sťažovateľom označeného

základného práva je sťažnosť na prieťahy podľa

o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“). Ako vyplýva v poradí z druhého doplnenia sťažnosti – „doplnenie

č. 2“, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 15. júla 2011, sťažovateľ podal sťažnosť

na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu 2. júna 2011. Sťažnosť ústavnému súdu

však podal sťažovateľ na poštovú prepravu už 28. apríla 2011. Sťažovateľ teda podal

sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu až o viac ako mesiac po podaní sťažnosti

ústavnému súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníkov konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva

podľa a práva podľa dohovoru, koná iba za

predpokladu, ak sťažovatelia preukážu, že využili označené právne prostriedky, ktoré majú

podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovatelia túto podmienku nesplnili z

dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ). Sťažovateľ síce

v poradí prvom doplnení sťažnosti – „doplnenie“, ktoré bolo ústavnému súdu doručené

10. júna 2011, uvádzal ako dôvody hodné osobitného zreteľa personálne zmeny vo vedení

okresného súdu, tieto však v žiadnom prípade nemôžu odôvodniť nevyužitie možnosti

podať sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu ako iného právneho

prostriedku ochrany základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru. Navyše, sám sťažovateľ uvádza v ďalšom doplnení sťažnosti – „doplnenie

č. 2“, že sťažnosť podal až 2. júna 2011, na ktorú včas reagovala podpredsedníčka

okresného súdu v odpovedi z 30. júna 2011. Podpredsedníčka okresného súdu sa v odpovedi

zaviazala priebežne sledovať stav vybavenia veci, aby nedochádzalo zo strany súdu

k prieťahom.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti

uzatvára, že sťažnosť je neprípustná podľa , pretože

sťažovateľ v čase podania sťažnosti nevyčerpal účinný prostriedok nápravy, ktorý mu

umožňuje už spomínaný zákon o súdoch.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd

sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

10. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto sťažovateľovi nebráni,

aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom priebehu konania nepostupoval efektívne

a plynulo, podal v tej istej veci opätovne sťažnosť ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011