Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 272/2011
PDF · 160.21 KB
No categories available
I. ÚS 272/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011
predbežne prerokoval sťažnosť I. H., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. P. P., H.,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Krajskej prokuratúry v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 48/08 a postupom
Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 16/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. H. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2011
faxom a následne 30. júna 2011 poštou doručená sťažnosť I. H., t. č. vo väzbe (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej
len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 48/08 a postupom Okresného
súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 16/2011
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že „Sťažovateľ je trestne stíhaný v konaní
vedenom pred Okresným súdom Nitra č. k. 2 T 16/2011 pre obzvlášť závažný zločin
vydieračského únosu podľa ustanovenia § 186 ods. 1, 2 písm. b), odsek 4 písm. a) Trestného
zákona. Sťažovateľ písomným podaním dňa 01. 02. 2011 podal námietku zaujatosti voči
celej Krajskej prokuratúre Nitra. Uvedené podanie – námietku zaujatosti sťažovateľ zaslal
tak Krajskej prokuratúre Nitra ako aj Generálnej prokuratúre v Bratislave.“. Prokurátorka
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky listom č. k. XIV/1 GPt 41/09-10 zo 7. februára
2011 sťažovateľovi oznámila, že „z dôvodov príslušnosti som Vaše námietky podľa § 31
Trestného poriadku postúpila na priame vybavenie Krajskej prokuratúre v Nitre“.
Krajská prokuratúra námietku zaujatosti vznesenú sťažovateľom vybavila prípisom
zo 16. februára 2011, v ktorom uviedla, že „ohľadom podania sťažovateľa – námietky
zaujatosti konať nebudú, pretože skutočnosti, ktoré sťažovateľ uviedol v podaní zo dňa
01. 02. 2011 neodôvodňujú vznesenie námietky zaujatosti zo zákonom predpokladaných
dôvodov“.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol, že „Zároveň dňa 16. 02. 2011 prokurátor
Krajskej prokuratúry Nitra podal na sťažovateľa obžalobu, o ktorej rozhoduje Okresný súd
Nitra. Dňa 07. 03. 2011 sa sťažovateľ obrátil po doručení listov z 16. 02. 2011 a 23. 02.
2011 na generálnu prokuratúru SR, ktorá však dňa 16. 03. 2011 uviedla v písomnom
stanovisku, že podanie postúpila na Okresný súd Nitra, nakoľko na sťažovateľa a ostatných
obvinených bola podaná obžaloba... 16. 02. 2011. Na predbežnom prejednaní obžaloby
Okresný súd Nitra nezaznamenal prednes sťažovateľa, ktorý namietal porušenie uvedeného
práva ohľadom tej skutočnosti, že nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti, pričom dňa 29.
05. 2011 Okresný súd Nitra uviedol, že v tomto konaní nie je oprávnený rozhodovať
o námietke proti prokurátorovi, o tejto námietke rozhoduje nadriadený orgán prokurátora,
ktorý podľa konštatovania Okresného súdu Nitra vybavil tak, že o nej nekonal. Je zrejmé, že
v tomto konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko o veci bolo
rozhodované prokurátorom Krajskej prokuratúry v Nitre, o ktorého nezaujatosti nie je
rozhodnuté.“.
Podľa názoru sťažovateľa v jeho veci nešlo o dôvody, ktoré by odôvodňovali postup
krajskej prokuratúry podľa § 32 ods. 6 a 7 Trestného poriadku, v zmysle ktorých o námietke
zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej
námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 Trestného
poriadku alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup súdu v konaní, sa nekoná; to
platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31
Trestného poriadku. Ochranu označených práv sťažovateľa nezabezpečil ani okresný súd,
ktorý „mal rozhodnúť o vrátení obžaloby prokurátorovi, a teda celej trestnej veci do
prípravného konania“.
Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vydal tento
nález:
„1. Prokuratúra Slovenskej republiky postupom Krajskej prokuratúry Nitra v konaní
vedenom pod sp. zn. Kv 48/08 a Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.
2T 16/2011, ktorý spočíval v nerozhodnutí o námietke zaujatosti prokurátorov Krajskej
prokuratúry Nitra, porušili základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Uznesenie Okresného súdu Nitra podľa ustanovenia § 244 ods. 1 písm. k)
Trestného poriadku v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 16/2011 zo dňa 29. 04. 2011 sa
zrušuje a vec sa vracia Krajskej prokuratúre Nitra na opätovné prerokovanie a
rozhodnutie.
3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 500 Eur,
ktorú sú porušovatelia povinní vyplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vsunie 261,82 Eur
vrátane DPH, ktorú sú porušovatelia povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť na účet
právneho zástupcu JUDr. Petra Peružeka do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto
možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05,
Predmetom sťažnosti pred ústavným súdom je namietané porušenie základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na
spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru krajskou prokuratúrou v
konaní vedenom pod sp. zn. Kv 48/08 a okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T
16/2011 v dôsledku nerozhodnutia o námietke zaujatosti vznesenej proti prokurátorom
krajskej prokuratúry.
Z obsahu sťažnosti, ako aj z priložených príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ
podal námietku zaujatosti proti krajskej prokuratúre 1. februára 2011. Dôvodom podanej
námietky nebola „rozhodovacia činnosť prokuratúry, ale sústavné zanedbávanie úlohy
dohľadu nad dodržiavaním procesných pravidiel predsúdneho konania...“. Krajská
prokuratúra sťažovateľovi listom sp. zn. Kv 48/08 zo 16. februára 2011 oznámila, že vo veci
podanej námietky zaujatosti konať nebude, pretože uvedené skutočnosti „neodôvodňujú
vznesenie námietky zaujatosti zo zákonom predpokladaných dôvodov“. Sťažovateľ uvedený
postup krajskej prokuratúry napadol sťažnosťou zo 7. marca 2011, pričom prokurátorka
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky mu listom sp. zn. XIV/1 GPt 41/09 zo 16.
marca 2011 oznámila, že z dôvodu príslušnosti postúpila uvedené podanie okresnému súdu,
ktorý koná o jeho obžalobe podanej 16. februára 2011. Okresný súd na hlavnom
pojednávaní poučil sťažovateľa, že nie je „oprávnený rozhodovať o námietke proti
prokurátorovi, o tejto námietke rozhoduje nadriadený orgán prokurátora, ktorý námietku
obžalovaného vybavil tak, že o nej nekonal“. Zo sťažnosti ďalej vyplynulo, že trestné
konanie proti sťažovateľovi je okresným súdom vedené pod sp. zn. 2 T 16/2011, pričom
dosiaľ nie je skončené, takže sťažovateľ namieta procesné pochybenie krajskej prokuratúry
a okresného súdu, a s tým súvisiace porušenie sťažovateľom označených základných práv
v prebiehajúcom súdnom konaní.
V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho
začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých
úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných
v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho
skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv
a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.
Zívala III. ÚS 3/02, Ölveczky III. ÚS 18/04, Mamonov III. ÚS 75/05, Karlin IV. ÚS 76/05).
Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu
ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu
základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako
primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).
Podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku obvinený má právo od začiatku konania proti
svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom
o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať
a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné
prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných
orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku sa prieskumná právomoc odvolacieho súdu
vzťahuje nielen na zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ale aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Podľa
§ 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež pre
podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto,
že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo
obhajoby.
Opravné prostriedky sú účinnými prostriedkami nápravy, ktoré umožňujú
účastníkom súdneho konania namietať závažné procesné pochybenia súdu, a tým sa
domáhať ochrany ich porušených základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj
v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z uvedeného vyplýva, že sú to predovšetkým všeobecné súdy, ktoré na základe
účinných právnych prostriedkov nápravy dostupných sťažovateľovi (ako obžalovanému) sú
oprávnené poskytovať ochranu základným procesným právam účastníkov súdneho konania,
a prípadne až následne ústavný súd v konaní o ústavných sťažnostiach (mutatis mutandis
Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného konania
vedeného proti nemu má možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojich
v sťažnosti označených práv pred všeobecným súdom, a preto ústavný súd jeho sťažnosť pri
jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre
nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. augusta 2011