Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 272/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť I. H., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. P. P., H.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

zaručeného v a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajskej prokuratúry v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. H. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2011

faxom a následne 30. júna 2011 poštou doručená sťažnosť I. H., t. č. vo väzbe (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu zaručeného v (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej

len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného

súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že „Sťažovateľ je trestne stíhaný v konaní

vedenom pred Okresným súdom Nitra č. k. pre obzvlášť závažný zločin

vydieračského únosu podľa ustanovenia § 186 ods. 1, 2 písm. b), odsek 4 písm. a) Trestného

zákona. Sťažovateľ písomným podaním dňa 01. 02. 2011 podal námietku zaujatosti voči

celej Krajskej prokuratúre Nitra. Uvedené podanie – námietku zaujatosti sťažovateľ zaslal

tak Krajskej prokuratúre Nitra ako aj Generálnej prokuratúre v Bratislave.“. Prokurátorka

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky listom č. k. XIV/1 GPt 41/09-10 zo 7. februára

2011 sťažovateľovi oznámila, že „z dôvodov príslušnosti som Vaše námietky podľa § 31

postúpila na priame vybavenie Krajskej prokuratúre v Nitre“.

Krajská prokuratúra námietku zaujatosti vznesenú sťažovateľom vybavila prípisom

zo 16. februára 2011, v ktorom uviedla, že „ohľadom podania sťažovateľa – námietky

zaujatosti konať nebudú, pretože skutočnosti, ktoré sťažovateľ uviedol v podaní zo dňa

01. 02. 2011 neodôvodňujú vznesenie námietky zaujatosti zo zákonom predpokladaných

dôvodov“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol, že „Zároveň dňa 16. 02. 2011 prokurátor

Krajskej prokuratúry Nitra podal na sťažovateľa obžalobu, o ktorej rozhoduje Okresný súd

Nitra. Dňa 07. 03. 2011 sa sťažovateľ obrátil po doručení listov z 16. 02. 2011 a 23. 02.

2011 na generálnu prokuratúru SR, ktorá však dňa 16. 03. 2011 uviedla v písomnom

stanovisku, že podanie postúpila na Okresný súd Nitra, nakoľko na sťažovateľa a ostatných

obvinených bola podaná obžaloba... 16. 02. 2011. Na predbežnom prejednaní obžaloby

Okresný súd Nitra nezaznamenal prednes sťažovateľa, ktorý namietal porušenie uvedeného

práva ohľadom tej skutočnosti, že nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti, pričom dňa 29.

05. 2011 Okresný súd Nitra uviedol, že v tomto konaní nie je oprávnený rozhodovať

o námietke proti prokurátorovi, o tejto námietke rozhoduje nadriadený orgán prokurátora,

ktorý podľa konštatovania Okresného súdu Nitra vybavil tak, že o nej nekonal. Je zrejmé, že

v tomto konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko o veci bolo

rozhodované prokurátorom Krajskej prokuratúry v Nitre, o ktorého nezaujatosti nie je

rozhodnuté.“.

Podľa názoru sťažovateľa v jeho veci nešlo o dôvody, ktoré by odôvodňovali postup

krajskej prokuratúry podľa a , v zmysle ktorých o námietke

zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej

námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 Trestného

poriadku alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup súdu v konaní, sa nekoná; to

platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31

. Ochranu označených práv sťažovateľa nezabezpečil ani okresný súd,

ktorý „mal rozhodnúť o vrátení obžaloby prokurátorovi, a teda celej trestnej veci do

prípravného konania“.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vydal tento

nález:

„1. Prokuratúra Slovenskej republiky postupom Krajskej prokuratúry Nitra v konaní

vedenom pod sp. zn. a Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.

, ktorý spočíval v nerozhodnutí o námietke zaujatosti prokurátorov Krajskej

prokuratúry Nitra, porušili základné práva sťažovateľa podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Okresného súdu Nitra podľa ustanovenia § 244 ods. 1 písm. k)

v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 29. 04. 2011 sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskej prokuratúre Nitra na opätovné prerokovanie a

rozhodnutie.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 500 Eur,

ktorú sú porušovatelia povinní vyplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vsunie 261,82 Eur

vrátane DPH, ktorú sú porušovatelia povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť na účet

právneho zástupcu JUDr. Petra Peružeka do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto

možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ,

).

Predmetom sťažnosti pred ústavným súdom je namietané porušenie základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v a práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru krajskou prokuratúrou v

konaní vedenom pod sp. zn. a okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T

16/2011 v dôsledku nerozhodnutia o námietke zaujatosti vznesenej proti prokurátorom

krajskej prokuratúry.

Z obsahu sťažnosti, ako aj z priložených príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ

podal námietku zaujatosti proti krajskej prokuratúre 1. februára 2011. Dôvodom podanej

námietky nebola „rozhodovacia činnosť prokuratúry, ale sústavné zanedbávanie úlohy

dohľadu nad dodržiavaním procesných pravidiel predsúdneho konania...“. Krajská

prokuratúra sťažovateľovi listom sp. zn. zo 16. februára 2011 oznámila, že vo veci

podanej námietky zaujatosti konať nebude, pretože uvedené skutočnosti „neodôvodňujú

vznesenie námietky zaujatosti zo zákonom predpokladaných dôvodov“. Sťažovateľ uvedený

postup krajskej prokuratúry napadol sťažnosťou zo 7. marca 2011, pričom prokurátorka

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky mu listom sp. zn. XIV/1 GPt 41/09 zo 16.

marca 2011 oznámila, že z dôvodu príslušnosti postúpila uvedené podanie okresnému súdu,

ktorý koná o jeho obžalobe podanej 16. februára 2011. Okresný súd na hlavnom

pojednávaní poučil sťažovateľa, že nie je „oprávnený rozhodovať o námietke proti

prokurátorovi, o tejto námietke rozhoduje nadriadený orgán prokurátora, ktorý námietku

obžalovaného vybavil tak, že o nej nekonal“. Zo sťažnosti ďalej vyplynulo, že trestné

konanie proti sťažovateľovi je okresným súdom vedené pod sp. zn. , pričom

dosiaľ nie je skončené, takže sťažovateľ namieta procesné pochybenie krajskej prokuratúry

a okresného súdu, a s tým súvisiace porušenie sťažovateľom označených základných práv

v prebiehajúcom súdnom konaní.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho

začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.

Zívala , Ölveczky , Mamonov , Karlin ).

Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Podľa obvinený má právo od začiatku konania proti

svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom

o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať

a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné

prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných

orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.

Podľa sa prieskumná právomoc odvolacieho súdu

vzťahuje nielen na zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ale aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Podľa

odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež pre

podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto,

že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo

obhajoby.

Opravné prostriedky sú účinnými prostriedkami nápravy, ktoré umožňujú

účastníkom súdneho konania namietať závažné procesné pochybenia súdu, a tým sa

domáhať ochrany ich porušených základných práv zaručených v , ako aj

v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedeného vyplýva, že sú to predovšetkým všeobecné súdy, ktoré na základe

účinných právnych prostriedkov nápravy dostupných sťažovateľovi (ako obžalovanému) sú

oprávnené poskytovať ochranu základným procesným právam účastníkov súdneho konania,

a prípadne až následne ústavný súd v konaní o ústavných sťažnostiach (mutatis mutandis

).

Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného konania

vedeného proti nemu má možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojich

v sťažnosti označených práv pred všeobecným súdom, a preto ústavný súd jeho sťažnosť pri

jej predbežnom prerokovaní podľa odmietol pre

nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011