Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 270/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., T., zastúpeného advokátom Mgr. P. O., T., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a

takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2011

doručená sťažnosť M. K., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. P. O.,

T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva: «... 16. 2. 2009 bola Okresnému súdu Tmava

(ďalej len „okresný súd“) doručená žaloba na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom, vo veci účastníkov sťažovateľ c/a Slovenská republika, zastúpená

Ministerstvom vnútra SR... Konaniu bola pridelená sp. zn.: .

Meritom žalobného návrhu bolo uplatnenie sťažovateľovho nároku na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom zo strany... KR PZ v Trnave... a jeho

nadriadených orgánov – Prezídia policajného zboru a Ministerstva vnútra SR počas

sťažovateľovho štúdia na P. (ďalej len „P.“)...

Základom právnej argumentácie sťažovateľa v žalobnom návrhu bolo neposkytnutie

inej právnej pomoci podľa SR zo strany orgánov kompetentných

vykonávať dozor nad činnosťou subjektov, ktorých činnosť bola v rozpore so zákonom

č. ..

Zo skutkového stavu je zrejmé, že tieto subjekty trvalé porušovali ustan. § 45 ods. 2

na akademickej pôde vysokej školy práve z dôvodu, aby prinútili sťažovateľa k uzavretiu

obchodnej (inominátnej) zmluvy so spol. K... čím zároveň nezákonným spôsobom

obmedzovali jeho základné právo... na vzdelanie.

Najpresvedčivejším dôkazom o neefektívnej činnosti KR PZ v Trnave ako správneho

orgánu je kontrola vykonaná v priestoroch spol. K., s. r. o. Pracovníci kontrolného orgánu

neodhalili porušovanie ustan. z dôvodu, že v ten deň v

týchto priestoroch, ktoré slúžia zároveň ako Konzultačné stredisko P., sa nekonali

prednášky pre študentov. Práve pre takýto prípad zaslal sťažovateľ vo svojich podnetoch aj

fotografie preukazujúce protiprávnu činnosť pracovníkov tejto spoločnosti.

Zo skutkového stavu je zrejmé, že KR PZ v Trnave mohlo v danom prípade účinne a

efektívne chrániť jeho práva a právom chránené záujmy v zmysle § 3 ods. 2 Správneho

poriadku len v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, t. j. vypočutím sťažovateľa.

Tvrdenie odvolacieho súdu v tom zmysle, že: „... bolo výlučne v kompetencii

univerzity, aby ma zabezpečila vstup do týchto priestorov, tak za účelom výučby, ako aj

vykonávania zápočtových skúšok“ je z právneho hľadiska neprijateľné...

Kontrolným orgánom voči protiprávnym postupom príslušníkov OO PZ v Galante

a voči pracovníkom vykonávajúcim činnosti podľa bolo v danom

prípade KR PZ v Trnave, resp. ministerstvo vnútra. Zo žiadneho zákona nevyplývajú pre

univerzitu kontrolné a sankčné právomoci voči vyššie spomenutým subjektom, hoci sa

jednalo o akademickú pôdu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že jedinými orgánmi, ktoré disponovali právnymi

prostriedkami na odstránenie porušovania , bolo

v prvom rade KR PZ v Trnave – úsek SBS a následne po jeho nečinnosti Prezídium

policajného zboru SR v zmysle uplatnenia devolúcie kompetencie, resp. ministerstvo vnútra

SR.

Vo vzťahu k predbežnému opatreniu sťažovateľ uvádza výrok :

„Podľa právneho názoru Ústavného súdu, rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na

predbežné opatrenie v súdnom konaní možno predovšetkým považovať za súčasť

základného práva na súdnu ochranu podľa (, )“.

Per analogiam možno označiť rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na vydanie

predbežného opatrenia v správnom konaní za súčasť sťažovateľovho základného práva na

inú právnu ochranu podľa , pretože zákon o správnom konaní spadá do

rámca zákonov vykonávajúcich postup pri poskytovaní inej právnej pomoci zo strany

orgánov verejnej moci.

Stotožnenie sa s odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu by znamenal stav,

v ktorom sa základné práva a slobody sťažovateľa stávajú iluzórnymi.»

Vo veci rozhodol Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k.

-137 z 12. apríla 2010 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“), ktorým návrh

sťažovateľa zamietol. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. -161 z 30. marca 2011 (ďalej len

„rozsudok krajského súdu“) tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza, že krajský súd sa stotožnil «... s argumentáciou

prvostupňového rozsudku, najmä s tvrdením v tom zmysle, že: „V otázke postavenia žalobcu

(...), bolo sankčnej povahy a jeho účastníkom bol preto výlučne subjekt, ktorému sa sankcia

ukladala, keďže (...)“.

S týmto odôvodnením odvolacieho súdu sa nemožno z právneho hľadiska stotožniť.

Sťažovateľ v žalobnom návrhu rozsiahlou právnou argumentáciou... poukázal na to, že až

do začiatku sankčnej časti konania mal postavenie účastníka konania. Sťažovateľ

nenamietal, že v sankčnej časti mal postavenie účastníka konania.

Ohľadom nevypočutia jeho osoby ako podávateľa podnetov a študenta, ktorému bolo

zo strany pracovníkov spol. K. a aj zo strany príslušníkov OO PZ v Galante bránený vstup

na akademickú pôdu vysokej školy, sa nemožno stotožniť s odôvodnením odvolacieho súdu v

tom zmysle, že: „...pre správne konanie je vo všeobecnosti charakteristický priebeh na

základe písomných podkladov, kde sa zväčša nevyžaduje, aby sa vec prejednávala ústnou

formou“.

Takéto tvrdenie odvolacieho súdu znamená stotožnenie sa s neefektívnou kontrolnou

činnosťou kompetentných orgánov. Tieto mali v prvom rade zákonnú povinnosť chrániť

právo a právom chránený záujem sťažovateľa podľa

o správnom konaní (Správny poriadok).

Z vyššie uvedeného dôvodu neobstojí preto v danom prípade tvrdenie odvolacieho

súdu na nemožnosť autoritatívneho zásahu správneho orgánu v prospech sťažovateľa

z dôvodu, že: „...osobitný v – 72 neposkytuje ochranu

právamtretích osôb“.

Sťažovateľova žiadosť o vydanie predbežného opatrenia podľa § 43 zákona

o správnom konaní sa neposudzuje podľa vyššie citovaného osobitného zákona.

v pozitívne vymedzuje rozsah pôsobnosti správneho

orgánu. V danom prípade predmetom jeho rozhodovania mala byť ochrana subjektívneho

práva sťažovateľa. Ako vyplývalo z jeho podnetov, jednalo sa o právo na vzdelanie

zakotvené v .

Sťažovateľ ako nositeľ tohto práva chráneného sa

domáhal u správneho orgánu odstránenia porušovania svojho práva na vzdelanie zo strany

spol. K. a pracovníkov S. vzhľadom ku skutočnosti, že tento mal kompetencie a najmä

povinnosť na odstránenie protiprávneho stavu aj na základe osobitného zákona.

V správnom konaní je subjektívne právo podávateľa podnetu takmer vždy zviazané so

subjektívnou povinnosťou iného subjektu. V danom prípade bolo sťažovateľovo právo na

vzdelanie v relevancii s povinnosťou vyššie uvedených subjektov vykonávajúcich činnosti

podľa neporušovať tohto zákona. Zákonodarca

koncipoval toto ustanovenie práve z dôvodu zabránenia zneužívania činnosti súkromných

bezpečnostných služieb a väčšej ochrany základných práv a slobôd občanov v praxi.

Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza taktiež z nesprávneho právneho

posúdenia veci, čím sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že zásadne

poprel ich účel a význam, možno v zmysle judikátu ústavného súdu hovoriť

o svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu.

Odôvodnenie odvolacieho súdu pri posudzovaní aplikácie príslušných zákonov

v danom prípade nebolo vykonané ústavne konformným spôsobom. Z tohto dôvodu možno

považovať konanie pred týmto súdom za nenaplnenie sťažovateľovho práva na súdnu

ochranu.

Conditio sine qua non v materiálnom právnom štáte je dôsledné dodržiavanie

kompetencií orgánov verejnej moci. Túto zásadu vyjadril ústavný súd už skôr v judikáte

:

„V právnom štáte právny poriadok nechráni štátnu moc pred občanmi. Právny

poriadok v právnom štáte určuje postup orgánov verejnej správy tak, aby neboli

porušované práva občanov“.

Je zrejmé, že orgány štátnej správy (KR PZ v Trnave – úsek SBS, PPZ SR

v Bratislave a MV SR) neposkytli sťažovateľovi inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

SR. Nadväzne na to možno rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov v konaní pred

Okresným súdom Trnava, sp. zn. a v konaní pred Krajským súdom v Trnave,

sp. zn. , založenú na nesprávnej aplikácii príslušnej právnej normy označiť

za rozpornú s ústavným právom sťažovateľa na súdnu ochranu...

Sťažovateľ žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000,-

EURO...».

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti týmto nálezom:

„1. Právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a právo na majetok podľa čl. 1 Protokolu č. 1

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Trnave v konaní sp. zn. bolo porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.

-161 zo dňa 30. marca 2011. Zároveň vec vracia Krajskému súdu Trnava na

ďalšie konanie a prikazuje mu konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 000,-

EUR vyjadrenej v peniazoch za porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

uvedeného v SR, práva na spravodlivý súdny proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na majetok podľa čl. 1

Protokolu 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Túto sumu je

Krajský súd v Trnave povinný zaplatiť sťažovateľovi na jeho účet do dvoch mesiacov od

nadobudnutia právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Trnave je povinný spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi

náhradu trov právneho zastúpenia za poskytnuté právne služby vo výške 261,82 EUR

(za 2 úkony právnej služby 2 x 123,50 € – prevzatie a príprava zastúpenia, ústavná

sťažnosť, 2 x 7,41 € režijný paušál), na účet sťažovateľa do dvoch mesiacov od

nadobudnutia právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť

vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci (v danom prípade krajského súdu)

nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré sťažovateľ

označil, či už pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov (, , ). Za zjavne

neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu

Sťažovateľ vidí porušenie základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru v postupe krajského súdu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak

v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(mutatis mutandis , , ).

Sťažovateľ sa žalobou doručenou okresnému súdu 16. februára 2009 domáhal

náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v Trnave, oddelenia súkromných bezpečnostných služieb (ďalej len

„krajské riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. -14/SBS-2005 na základe

podnetov sťažovateľa pre účely preverenia postupu pracovníkov a riaditeľa obchodnej

spoločnosti K., s. r. o., a to tým, že krajské riaditeľstvo so sťažovateľom nekonalo

v správnom konaní ako s účastníkom konania a nevydalo v zmysle § 43 Správneho poriadku

predbežné opatrenie, ktorým by prikázalo sťažovateľovi umožniť vstup na akademickú

pôdu vysokej školy, ktorá sa nachádza v objekte obchodnej spoločnosti K., s. r. o. O veci

rozhodol okresný súd rozsudkom sp. zn. z 12. apríla 2009.

Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia svojho rozsudku, ktorým potvrdil

rozsudok okresného súdu v zmysle , v plnom

rozsahu odkázal na rozsudok okresného súdu, s ktorého skutkovými zisteniami a právnymi

závermi obsiahnutými v odôvodnení sa stotožnil.

V relevantnej časti rozsudku okresného súdu sa uvádza: „V otázke postavenia

navrhovateľa v predmetnom konaní sa súd po prešetrení zistených skutočností dospel

k záveru, že navrhovateľ nemal postavenie účastníka konania v zmysle ustanovení

Správneho poriadku, nakoľko išlo o konanie podľa osobitného predpisu, bolo sankčnej

povahy a jeho účastníkom bol preto výlučne subjekt, ktorému sa sankcia ukladá, keďže

v ust. – neumožňuje autoritatívny zásah orgánov štátu,

ktorého cieľom by bola ochrana práv tretích osôb, čím nedošlo zo strany KR SR

k opomenutiu práv navrhovateľa, ktorý sa v tomto sankčnom konaní považoval nesprávne

za účastníka konania, pričom ale práve túto skutočnosť použil ako hlavný argument na

preukázanie nesprávneho úradného postupu orgánov verejnej moci...

Pokiaľ ide o otázku porušenia akademických práv navrhovateľa v spojení s podaním

návrhu na vydanie predbežného opatrenia adresovaného KR PZ Trnava s cieľom zabrániť

pracovníkom spoločnosti K. s.r.o. v ich porušovaniu súd konštatuje, že je nepochybné,

nakoľko spoločnosť je detašovaným pracoviskom Právnickej fakulty Univerzity

Komenského v Bratislave a navrhovateľ sa v nej mal zúčastňovať štúdia, že bolo výlučne v

kompetencii univerzity , aby mu zabezpečila vstup do týchto priestorov tak za účelom

výučby ako aj vykonania zápočtových skúšok. Práve univerzite mali byť adresované aj

podnety na prípadnú nápravu stavu, ktorý mal podľa navrhovateľa za následok porušenie

jeho práva na vzdelanie, a preto v časti porušenia akademických práv navrhovateľa má súd

za to, že aktívne legitimované je Ministerstvo školstva SR – Univerzita Komenského, ktorá

jediná má povinnosť vytvoriť dostatočné a rovnocenné podmienky na štúdium všetkým

svojim prijatým študentom v rámci jednotlivých odborov na príslušných fakultách.

Pri posúdení uplatnenej náhrady škody súd vychádzal z citovaných ustanovení

Nesprávnym úradným postupom sa zakladá objektívna

zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť, ale ktorá

predpokladá súčasné splnenie troch podmienok, ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik

škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Pretože

úradný postup nie je spravidla možné právnym predpisom upraviť do najmenších

podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci príslušného

orgánu vykonať, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu,

k dosiahnutiu ktorého postup príslušného orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému

postupu dochádza aj pri rozhodovacej činnosti, k čomu v kontexte tohto konania došlo

v rozhodnutí KR PZ č. p. KRP PZ č. 11/SBS zo dňa 21. 11. 2005 (rozhodnutie o uložení

pokuty spoločnosti K. s. r. o. vo výške 5 000,- Sk, ktoré bolo zrušené protestom prokurátora

Krajskej prokuratúra v Trnave pre procesné chyby), pričom ale z odôvodnenia protestu

prokurátora vyplýva, že nezákonnosť predmetného rozhodnutia spočíva predovšetkým v

tom, že výška uloženej pokuty nebola v odôvodnení rozhodnutia dostatočne odôvodnená

v súlade s ust. § 72 ods. 1. zákona o SBS, čím sa stalo predmetné rozhodnutie

nepreskúmateľné.

Ak aj teda subsumujeme preukázanú nezákonnosť rozhodnutia KR PZ Trnava č. p.

KRP PZ č. 11/SBS zo dňa 21. 11. 2005 pod definíciu nesprávneho úradného postupu

absentuje v danom prípade príčinná súvislosť nesprávnosti tohto postupu so vzniknutou

škodou ktorú si navrhovateľ v konaní uplatňuje, no nebola ním dostatočne preukázaná, čím

nedošlo ku kumulatívnemu naplneniu podmienok na vznik zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci.“

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o zodpovednosti za škodu“) uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu v prípade, ak iba samotné

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu výška nemajetkovej ujmy

v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Ako správne uvádza okresný súd vo svojom rozsudku, štát zodpovedá za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom za súčasného splnenia troch podmienok, a tými

sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom škody.

V konkrétnych okolnostiach danej veci však podľa názoru ústavného súdu nie je

podstatné, či krajské riaditeľstvo postupovalo správne, keď so sťažovateľom nekonalo ako

s účastníkom konania, a ani to, či bolo povinnosťou krajského riaditeľstva na základe

podnetu sťažovateľa vydať v zmysle § 43 Správneho poriadku predbežné opatrenie, ktorým

by prikázalo obchodnej spoločnosti K., s. r. o., umožniť sťažovateľovi vstup do svojho

objektu. Podľa názoru ústavného súdu vo veci sťažovateľa je zásadnou otázkou skutočnosť,

či prípadným nesprávnym úradným postupom krajského riaditeľstva, na ktorý poukazuje

sťažovateľ, mu vznikla škoda, ktorú si uplatňuje v sume 9 958,18 €.

Ústavný súd si vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. , z ktorého zistil, že

okresný súd správne skonštatoval, ako vyplýva z citovaného odôvodnenia rozsudku

okresného súdu, že sťažovateľom uplatnená škoda nebola ním dostatočne preukázaná.

Ústavný súd teda konštatuje, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu ku škode,

ktorá mu mala byť namietaným nesprávnym úradným postupom krajského riaditeľstva

spôsobená. Z uvedeného dôvodu už ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa tým,

či postup krajského riaditeľstva pri vybavovaní podnetu sťažovateľa bolo, alebo nebolo

možné hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo

jeho nesprávnym úradným postupom nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty

podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd, resp. krajský súd podľa názoru

ústavného súdu ústavne súladným postupom vyhodnotil a aplikoval na prípad sťažovateľa

relevantné právne normy, na základe čoho dospel k záveru, že sťažovateľ nespĺňa zákonné

podmienky na uplatnenie si nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom, pričom tomuto jeho záveru sa nedá vyčítať arbitrárnosť ani svojvoľnosť, takže

v konečnom dôsledku nemohlo ani dôjsť k porušeniu .

O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam (napr. , ),

pričom v konkrétnych okolnostiach danej veci sa tak nestalo. Nad rámec tohto odôvodnenia

ústavný súd poukazuje na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého právo na spravodlivý

proces podľa neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným

(občianskoprávnym) súdom.

Na základe uvedeného podľa názoru ústavného súdu nejestvuje taká príčinná

súvislosť medzi základným právami, ktorých porušenie sťažovateľ namietal, a postupom

krajského súdu pri rozhodovaní v danej veci, ktorá by umožňovala vysloviť záver

o porušení sťažovateľom označených práv. Skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožňuje

s právnym názorom krajského súdu, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti uvedeného rozhodnutia a nezakladá oprávnenie ústavného súdu nahradiť

právny názor najvyššieho súdu svojím vlastným ().

Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

2. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu

postupom krajského súdu

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Sťažovateľ namieta aj porušenie čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom krajského

súdu, avšak akým spôsobom malo byť toto jeho právo porušené, žiadnym spôsobom

neodôvodňuje, pričom ústavný súd žiadne porušenie uvedeného práva nezistil.

Z uvedeného dôvodu bolo potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby

ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa uplatnených vo svojej

sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011