Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 393/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. S. B., J., zastúpeného advokátom JUDr. P.aedDr.

I. P., PhD., MBA, B., vo veci namietaného porušenia jeho práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Senica sp. zn. zo 16. júna 2009 a uznesením

Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 28. januára 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. S. B. o d m i e t a pre jej neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta

2011 doručená sťažnosť Ing. S. B., J. (ďalej len „sťažovateľ“), podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 16. júna 2009 a uznesením

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. januára

2010.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Oznámením Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. júna 2011 k sp. zn.

, bolo podanie doručené dňa 7. decembra 2010 odložené podľa ust. § 23

, pre nesplnenie podmienok kvalifikovanej námietky porušenia

základných práv a slobôd.

Prepracovaná sťažnosť je podaná v zákonom predpísanej lehote, ktorou namietam

porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie v občianskej veci, podľa čl. 127

ods. 1 , v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave sp. zn.

v spojení s konaním na Okresnom súde v Senici sp. zn. .

Postupom súdov na oboch stupňoch riadenia, sťažovateľovi ako účastníkovi konania, bola

odňatá možnosť pred nimi konať...

Dňa 18. marca 2008 som podal podnet na Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, pre podanie žaloby o zrušenie dedičstva v dedičskom konaní sp. zn.

Dnot 284/04-V Dnot 53/2005, pre porušenie zákona a jeho vydanie v

prospech štátu. V odpovedi zo dňa 16. apríla 2008 ministerstvo oznámilo, že návrh žaloby z

dôvodu vecnej príslušnosti odstúpilo na priame vybavenie Okresnému súdu Senica...

Listom okresného súdu zo dňa 25. 6. 2008 som informovaný o postúpení veci

Okresnému súdu Galanta, z dôvodu miestnej príslušnosti odporcu.

Výzvou Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 7. 8. 2008 som ako

navrhovateľ vyzvaný k zaplateniu súdneho poplatku za podanie návrhu. Reagoval som

žiadosťou zo dňa 19. augusta 2008 o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku. Výzvou

doručenou 19. septembra 2008, som požiadaný o vyplnenie tlačiva na oslobodenie

od platenia súdneho poplatku a jeho zaslanie, ktoré som dňom 26. septembra 2008 splnil.

V tejto dieľčej veci, ale okresný súd nerozhodol...

Upovedomením zo dňa 8. 1. 2009 Okresný súd Galanta a s poukazom na uznesenie

krajského súdu sp. zn. -34 zo dňa 28. 11. 2008, odstupuje spis

na prerokovanie Okresnému súdu Senica.

Uznesením Okresného súdu Senica sp. zn. -49 zo dňa 12. mája 2009,

nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku za podanie návrhu, ale ku

splneniu poplatkovej povinnosti v hodnote kolkovej známky alebo príkazu na úhradu, som

vyzvaný nebol a teda som ju ani splniť nemohol.

Uznesením okresného súdu sp. zn. -54 zo dňa 16. júna 2009, konanie

zastavil a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania...

Proti citovanému uzneseniu som podal v zákonnej lehote odvolanie, smerujúce proti

výroku a spôsobu rozhodnutia pre nepravdu a nedôvodnosť. Uznesením Krajského súdu

v Trnave sp. zn. -64 zo dňa 28. januára 2010, ako súd odvolací, napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, pri odôvodnení sa pridržiaval záverov okresného

súdu...

Sťažnosťou zo dňa 3. mája 2010 na Ústavný súd Slovenskej republiky, namietal

sťažovateľ porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré ústavný súd sp. zn.

-9 zo dňa 3. júna 2010 odmietol pre nedostatok právomoci. Odmietnutie

odôvodnil nemožnosťou ústavného súdu nahrádzať rozhodovaciu činnosť (právomoc)

všeobecných súdov na základe zákona, konkrétne na základe uplatnenia postupu podľa

Dňom 1. augusta 2010 sťažovateľ podal podnet na Generálnu prokuratúru

Slovenskej republiky, na podanie mimoriadneho dovolania podľa ust. § 243e zákona

č. , ktorá odstúpila podnet k vybaveniu Krajskej prokuratúre v Trnave.

Ako nedôvodný ho odložila, s poukazom na ust. ..

Následne sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť, doručenú 7. decembra 2010, ktorá je

citovaným oznámením odložená a ktorá ako prepracovaná, je predmetom tohto podania

ústavný súd...

... okresný súd, ktorý rozhodol o poplatkovej povinnosti za podanie návrhu, ale k jej

splneniu ma cestou príslušných nástrojov nevyzval, sťažovateľovi nebola daná možnosť

poplatkovú povinnosť splniť. Poukaz súdu na nerešpektovanie a neuhradenie poplatkovej

povinnosti nie je dôvodný, zastavenie konania o Neplatnosť závetu sp. zn. bolo

svojvoľné.

Odvolaniu krajský súd nevyhovel a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil

uznesením sp. zn. z 28. januára 2010.

Obe uznesenia, okresného aj krajského súdu sú také, ktorým sťažovateľovi ako

účastníkovi konania bola odobratá možnosť pred nimi konať. Za účelom uplatnenia práva

na súdnu ochranu, nebol sťažovateľovi poskytnutý reálny priestor pre pokračovanie vo veci

samej...

Odvolanie krajskej prokuratúry v odložení podnetu na podanie mimoriadneho

dovolania pre jeho neprípustnosť podľa ust. je účelovým

a nedôvodným, je v rozpore s ust. a Zdôvodnenie

odloženia nie je kvalifikované...

Z obsahu napísaného je preukázané vyčerpanie všetkých prostriedkov, ktoré zákon

na ochranu základných práv a slobôd v systéme všeobecných súdov poskytuje...“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1.) Právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 Dohovoru o ľudských

právach a základných slobôd, postupom súdov na oboch stupňoch riadenia, v konaní pod

sp. zn. porušené bolo.

2.) Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.600.- eur.

3.) Uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. -64 zo dňa 28. januára

2010 v spojení s uznesením Okresného súdu v Senici sp. zn. -54 zo dňa 16. júna

2009 zrušuje, právnu vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie, s príkazom aby vo veci

konal.

4.) Sťažovateľovi priznáva trovy konania právneho zastúpenia v sume... eur.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv.

Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m.

, ).

Ústavný súd konštatuje, že v zmysle uvedeného je predmetom konania na ústavnom

súde namietané porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

ku ktorému malo dôjsť uznesením okresného súdu sp. zn. zo 16. júna 2009

v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. z 28. januára 2010, ktorým

bolo konanie o neplatnosť závetu zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.

Ústavný súd dáva do pozornosti, že obsahovo totožnou sťažnosťou, ktorá bola

ústavnému súdu doručená 6. mája 2010, sa sťažovateľ domáhal poskytnutia ústavnoprávnej

ochrany, keď namietal porušenie „základného práva na spravodlivé súdne konanie

upravené v postupom súdov na oboch stupňoch

riadenia v konaní pod sp. zn. “. O tejto sťažnosti rozhodol ústavný súd

uznesením č. k. -9 z 3. júna 2010 tak, že ju odmietol pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie s odôvodnením, že na preskúmanie postupu a rozhodnutia

okresného súdu bol v prvom rade povolaný krajský súd, ktorý rozhodnutie súdu prvého

stupňa na základe podaného odvolania preskúmal. Okrem toho ústavný súd v označenom

rozhodnutí konštatoval, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpal

všetky prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd v systéme

všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže nepodal dovolanie proti namietanému

uzneseniu krajského súdu, a to z dôvodu, že postupom súdov mu bola odňatá možnosť

konať pred nimi [dovolací dôvod podľa

(ďalej len „OSP“)].

Po rozhodnutí ústavného súdu č. k. -9 z 3. júna 2010 sťažovateľ

1. augusta 2010 podal Generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“) podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti uzneseniu

okresného súdu sp. zn. zo 16. júna 2009 v spojení s uznesením krajského súdu

sp. zn. z 28. januára 2010 z dôvodu podľa , pretože

postupom súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Podnet sťažovateľa vybavila Krajská prokuratúra v Trnave (ďalej len „krajská

prokuratúra“) listom č. k. Kc 85/10-6 z 29. septembra 2010 tak, že ho ako nedôvodný

odložila. Krajská prokuratúra poučila sťažovateľa o tom, že v zmysle § 243f ods. 2 písm. b)

mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhodlo

o podmienkach konania, o zastavení alebo o prerušení konania alebo ktorými sa upravuje

vedenie konania. Aj napriek tomu, že v danom prípade sťažovateľ napádal rozhodnutia

všeobecných súdov týkajúce sa zastavenia konania, a teda proti nim nebolo mimoriadne

dovolanie prípustné, krajská prokuratúra sa podrobne vyjadrila k námietkam sťažovateľa

a konštatovala, že postup okresného súdu a krajského súdu bol súladný so zákonom a že ich

postupom a rozhodnutiami nedošlo k situácii, že by sťažovateľovi bola odňatá možnosť

konať pred súdom.

Potom, ako krajská prokuratúra sťažovateľov podnet na podanie mimoriadneho

dovolania ako nedôvodný odložila, 7. decembra 2010 podal sťažovateľ ústavnému súdu

podanie, ktorým namietal porušenie svojich práv listom (vybavením podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania) krajskej prokuratúry č. k. Kc 85/10-6 z 29. septembra 2010.

Vzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru, že toto podanie nemožno považovať za

návrh na začatie konania, podľa ho odložil a sťažovateľa

poučil, že v prípade, ak splní všetky podmienky, ktoré vyžaduje na

podanie kvalifikovanej námietky, túto môže uplatniť v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ v domnení, že už vyčerpal všetky právne prostriedky na ochranu svojich

práv, ako aj domnievajúc sa, že v súčasnosti splnil všetky predpoklady na podanie

kvalifikovanej sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, podal ústavnému súdu aktuálnu

sťažnosť, v ktorej predostrel totožné námietky proti totožným orgánom verejnej moci ako

v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 6. mája 2010, ktorú ústavný súd uznesením č. k.

-9 z 3. júna 2010 odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

V označenom rozhodnutí ústavný súd explicitne konštatoval, že v danom prípade jeho

právomoci vo vzťahu k postupu a uzneseniu okresného súdu predchádzala právomoc

krajského (odvolacieho) súdu a vo vzťahu k postupu a uzneseniu krajského súdu

predchádzala jeho právomoci právomoc Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“), ktorý by na základe dovolania podľa jeho námietky

smerujúce proti postupu a rozhodnutiu krajského súdu preskúmal, a tak poskytol ochranu

jeho právam.

Ako vyplýva z obsahu sťažnosti, ako aj z genézy celého prípadu, sťažovateľ nepodal

proti uzneseniu krajského súdu č. k. -64 z 28. januára 2010, ktorým bolo

potvrdené uznesenie okresného súdu sp. zn. zo 16. júna 2009 (o zastavení

konania), dovolanie z dôvodu podľa (účastníkovi konania sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom), ale podal generálnemu prokurátorovi podnet na

podanie mimoriadneho dovolania. Pritom podľa mimoriadne

dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhodlo o podmienkach

konania, o zastavení alebo o prerušení konania alebo ktorými sa upravuje vedenie konania.

Ak by sťažovateľ postupoval v snahe domôcť sa efektívnej ochrany svojich práv

a podal by dovolanie z dôvodu podľa a najvyšší (dovolací) súd by toto

dovolanie odmietol, v takom prípade by pri prejednaní sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu

krajského (odvolacieho) súdu prichádzala do úvahy aktuálna judikatúra ústavného súdu

reflektujúca na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri rozsudok

z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť

č. 46129/99 a jeho body 51, 53, 54), podľa ktorej v prípade procesného rozhodnutia

dovolacieho súdu o odmietnutí dovolania pre neprípustnosť je garantované zachovanie

lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu druhostupňového súdu (podobne ).

To znamená, že ak aj sťažnosť pre namietané porušenie práv bola predtým

odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie z dôvodu, že

právomoci ústavného súdu v danom prípade predchádzala právomoc najvyššieho súdu

preskúmať námietky sťažovateľa na základe dovolacieho dôvodu podľa ,

bolo by treba tento výrok posudzovať podľa zásady ratione temporis tak, že sa ňou ústavný

súd nemohol zaoberať (nemal právomoc) až do vyčerpania opravného prostriedku, teda

do rozhodnutia dovolacieho súdu o dovolaní. Odpadnutie tejto prekážky je zároveň

dôvodom, pre ktorý sa neuplatní neprípustnosť sťažnosti (ako res iudikata) podľa § 24

písm. a) (obdobne ).

V danom prípade však sťažovateľ takto nepostupoval a nepodal najvyššiemu súdu

dovolanie. Namiesto toho podal generálnemu prokurátorovi podnet na podanie

mimoriadneho dovolania, ktorý bol odložený s poukazom na .

Podľa ustanovenia návrh nie je prípustný, ak

sa týka veci, v ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo

len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ zopakoval svoju pôvodnú sťažnosť, ktorá

bola už predmetom konania vo veci sp. zn. bez toho, aby splnil všetky

predpoklady na to, aby založil právomoc ústavného súdu v danej veci. Sťažovateľ totiž pred

podaním tejto sťažnosti ústavnému súdu nepodal dovolanie proti uzneseniu krajského súdu

sp. zn. z 28. januára 2010 z dôvodu podľa . Podanie

podnetu generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania nemožno

v okolnostiach daného prípadu považovať za účinný prostriedok, ktorý by sťažovateľovi

poskytoval zákon na ochranu jeho práv.

Vzhľadom na to, že v tejto veci už ústavný súd rozhodol (), bolo

potrebné sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde s poukazom na odmietnuť pre jej

neprípustnosť.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými, pretože rozhodovanie o takých

otázkach je viazané na vyslovenie porušenia základných práv alebo slobôd.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011