Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 404/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. V., P., zastúpeného spoločnosťou

ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA V., s. r. o., P., v mene ktorej konajú konatelia a advokáti

JUDr. K. V. a Mgr. D. V., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a práv podľa Dohovoru o právach

osôb so zdravotným postihnutím uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 11 Co 5/2011-

121 zo 17. februára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. F. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla 2011

doručená sťažnosť Ing. F. V., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práv podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len

„dohovor OSN“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-121 zo 17. februára 2011 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Dňa 12.2.1998, následkom autonehody som utrpel ťažké zdravotné postihnutie

spočívajúce v ochrnutí nôh, v čiastočnom ochrnutí prstov rúk a hornej časti trupu,

poškodenia mozgovej časti hlavy. Po absolvovaní dlhodobých liečení... som začal opätovne

žiť v P. Spočiatku aby som sa mohol na vozíku zo zadného vchodu bytového domu, po

schodisku, ktoré malo 5 schodníc, dostať do svojho bytu, tak môj otec na umožnenie pohybu

mechanického vozíka zriadil 2 kovové vodiace 3m dlhé koľaje. ...toto schodisko bolo

nahradené betónovou plošinou s miernym stúpaním.

Táto výstavba a využívanie bezbariérového schodiska bola rešpektovaná susedmi

skoro 9 rokov a až v poslednom období, títo susedia... sa snažia fyzicky zlikvidovať tento

bezbariérový prístup s tým, že ako „vozíčkar“ nech sa umiestnim do špeciálneho ústavu

a nech neobťažujem zdravých susedov bytového domu tým, že vraj bezbariérová úprava

núdzového schodiska im spôsobuje ťažkosti pri chôdzi.

Som občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, som ochrnutý na dolné končatiny

a svoj život a pohyb prežívam len na mechanickom invalidnom vozíku. ... Podľa posudku

Okresného úradu práce, odboru sociálnych vecí v P., moje zdravotné postihnutie obmedzuje

funkčnosť môjho organizmu na 90 %, tzn. som len na 10 % akotak funkčný a schopný

života. ... na základe horeuvedeného posudku mi Okresný úrad, odbor sociálnych vecí v P.,

poskytol podľa zákona o sociálnej pomoci peňažný príspevok na úpravu bezbariérového

bytu vo výške 250.000,-Sk. ... Pri posudzovaní nároku na priznanie peňažného príspevku na

bezbariérovú úpravu prístupu do bytu a celého bytu, Okresný úrad v P. nepožadoval odo

mňa, aby som na túto úpravu požiadal o vydanie stavebného povolenia, dokonca ani

nepožadoval špeciálny projekt, ale v tomto prípade mu postačoval jednoduchý náčrt

výstavby bezbariérového prístupu a popis bezbariérových úprav v mojom byte. Ako

sťažovateľ tvrdím, že v tomto prípade pochybenie štátneho orgánu pri schvaľovaní

peňažného príspevku s nevyžadovaním stavebného povolenia, nemôže byť, po viac ako

8 rokov „šikanózne“ posudzované v môj neprospech a z tohto dôvodu ani nemôže niekto

rozhodovať, že bezbariérová úprava vstupného schodiska bez stavebného povolania je

nelegálnou stavbou, a preto je potrebné ju zbúrať (takýto postup by hrubo odporoval

dohovoru č. 317/2002 Z.z). ...

Ako sťažovateľ, užívam byt č. 1 na prízemí v P., v ktorom žije v spoločnej domácnosti

so mnou len moja matka... Súčasná úprava schodiska je najpriateľnejšia, najekonomickejšia

a vzhľadom na jej mierny sklon v ničom nemôže ohrozovať život, zdravie a bezpečnosť

ostatných mojich zdravých susedov.

... Spoločenstvo bytov a nebytových priestorov „Dobré bývanie“ v P., bez môjho

pozvania a bez mojej prítomnosti dňa 17.10.2010 schválilo uznesenie, podľa ktorého mám v

termíne do 15.11.2010 upraviť schodište z dvora na pôvodný stav, zrušiť nájazdovú rampu

a dať tam pôvodné schodište, pretože aj neinvalidi a starší ľudia prichádzajú do bytového

domu a nemôžu chodiť po terajšej nájazdovej rampe a spôsobuje im to zdravotné ťažkosti.

Súčasne navrhli, aby som si urobil vchod do bytu z prednej strany bytového domu a

používal schodište pre vstup do svojho bytu, kde si môžem nainštalovať sklopné lišty tvaru

U. Zároveň navrhli odstrániť parkovaciu zábranu, ktorá je pod mojim balkónom, ktorú som

si zriadil sám bez súhlasu spoluvlastníkov bytov, ktorá je osadená na spoločných

priestoroch dvora. Ďalej, aby som odstránil zamrežovanie okien, ktoré znehodnocuje a

zohyzďuje fasádu bytového domu a zastavil orezávanie orgovánu v prednej pravej časti...»

Sťažovateľ na ochranu svojich práv sa návrhom vo veci samej podaným 2. novembra

2010 Okresnému súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) domáhal uloženia povinnosti

odporcom v 1. až 5. rade zdržať sa obťažovania sťažovateľa a vážne ohrozovať výkon jeho

práv k bytovému domu v P., a to konkrétne: (1) odstrániť bezbariérovú úpravu schodiska zo

zadného vchodu bytového domu v P., resp. brániť vstupu sťažovateľa do bytového domu

a bytu č. 1 výmenou zámku na vstupných dverách (2) odstrániť parkovaciu zábranu

osadenú pod balkónom bytu č. 1 v tomto bytovom dome (3) odstrániť zamrežovanie okien

bytu č. 1 a (4) určiť neplatnosť zápisnice zo schôdze spoločenstva vlastníkov bytov

a nebytových priestorov „D.“, P. (ďalej len „spoločenstvo“ alebo „odporca v 1. rade“) zo

17. októbra 2010. Sťažovateľ súčasne podal návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa

ustanovení a nasledujúcich v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).

Okresný súd uznesením sp. zn. z 12. novembra 2010 uložil odporcovi

v 1. rade „zdržať sa konania smerujúceho k odstráneniu bezbariérovej úpravy schodiska zo

zadného vchodu bytového domu v P., brániť vstupu navrhovateľa do bytového domu a bytu

č. 1 v P., výmenou zámku na vstupných dverách, zdržať sa konania smerujúceho k

odstráneniu parkovacej zábrany osadenej pod balkónom bytu č. 1, P., a to všetko až do

právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súdu Prešov pod sp. zn.

“. Vo vzťahu k odporcom v 2. až 5. rade návrh na nariadenie predbežného

opatrenia zamietol, keďže títo ako vlastníci bytov a nebytových priestorov sa zúčastňujú na

riadení spoločenstva prostredníctvom zhromaždenia vlastníkov.

Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, a to proti výroku, ktorým

okresný súd vo vzťahu k odporcom v 2. až 5. rade návrh na nariadenie predbežného

opatrenia zamietol. Poukázal na to, že aj napriek tomu, že všetci obyvatelia bytového domu

mali vedomosť o predbežnom opatrení, odporca v 2. rade – R. D.– 17. novembra 2010 začal

odstraňovať bezbariérovú úpravu schodiska v bytovom dome v P., a aj napriek

upozorneniam právneho zástupcu sťažovateľa pokračoval v demolačných prácach až do

príchodu polície. Policajná hliadka musela opakovane naliehať aj na odporcov v 3. až 5.

rade, aby prestali v búraní schodiska a umožnili ho žalobcovi opraviť, inak by nemal

možnosť dostať sa von z domu. Z tohto dôvodu žiadal zmeniť uznesenie súdu prvého stupňa

v jeho zamietavej časti.

Proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia podal odvolanie aj odporca

v 1. rade, ktorý ho navrhol zrušiť. Podľa odporcu v 1. rade súd prvého stupňa pochybil, keď

neskúmal opodstatnenosť rozhodnutia spoločenstva a neskúmal tiež, či sťažovateľ mal na

takéto stavebné úpravy stavebné povolenie. Pre byt vo vlastníctve sťažovateľa nebolo

dosiaľ vydané rozhodnutie stavebného úradu, že ide o byt osobitného určenia. K osadeniu

parkovacej zábrany sťažovateľom došlo tiež svojvoľne bez súhlasu spoločenstva.

Krajský súd uznesením č. k. -121 zo 17. februára 2011 odvolaním

napadnuté uznesenie okresného súdu v jeho zamietavej časti potvrdil a súčasne zmenil

vo výroku, ktorým súd vyhovel návrhu na vydanie predbežného opatrenia tak, že návrh na

nariadenie predbežného opatrenia proti odporcovi v 1. rade zamietol.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že krajský súd „nekonal zákonným spôsobom“

a súčasne porušil základný princíp súdneho konania, a to „princíp rovnosti zbraní“, keď

„moje tvrdenia a dôkazy žiadnym spôsobom neboli rešpektované a neboli vykonávané

podľa Dohovoru č. “.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ citoval jednotlivé články a dohovoru OSN,

ktoré podľa jeho názoru krajský súd napadnutým rozhodnutím „bezprecedentne porušil“.

V tejto súvislosti ďalej uviedol:

«Konajúci sudca Krajského súdu v Prešove, svojim uznesením, ktoré je predmetom

tejto ústavnej sťažnosti, nehumánne, neľudsky, nemorálne a neeticky porušil už základné

princípy ustanovené v Preambule tohto Dohovoru ...pokiaľ slovenské predpisy sú odlišné,

resp. majú výhrady oproti obsahu Dohovoru, tak tento Dohovor má prednosť a v zmysle

toho je potrebné aplikovať a vykladať domáce predpisy, ako je napr. stavebný zákon,

vyhláška č. 532/02 Z.z., zák. č. 189/92 Zb., ktoré upravujú stavebnotechnické podmienky pre

bezbariérové úpravy pre osoby ťažko zdravotne postihnuté – imobilné, ako i bezbariérové

byty, tzv. byty osobitného určenia. Je veľmi smutné, že slovenské súdy, vrátane Krajského

súdu v Prešove, nepoužíva citované interpretačné pravidlo tohto Dohovoru a väčšinou

práva osôb s ťažkým zdravotným postihnutím („vozíčkarov“) aplikuje v prospech zdravých

občanov SR len preto, že títo sú vo väčšine a nesúhlasia s bezbariérovými úpravami.»

Na základe uvádzaných dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:

„1. Právoplatným uznesením -121 zo dňa 17.2.2011 Krajského súdu

v Prešove, ktorým zmenil uznesenie Okresného súdu v Prešove boli porušené

základné práva Ing. F. V., bytom P., jeho právo na súdnu ochranu podľa č. 46 ods. 1

, ako i jeho základné ľudské práva podľa Medzinárodného

dohovoru uverejneného pod č. o právach osôb so zdravotným postihnutím.

2. Uznesenie -121 Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.2.2011 sa zrušuje

a vracia sa na opätovné rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove.

3. Priznáva sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 €, ktorú je

povinný zaplatiť Krajský súd v Prešove do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Priznáva trovy konania právneho zastúpenia vo výške vyčíslenej právnym

zástupcom sťažovateľa, ktoré je Krajský súd v Prešove povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa § 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v tomto prípade

zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Preto v danej veci ústavný súd rozhodoval

o porušení tých práv, vyslovenia porušenia ktorých sa sťažovateľ domáha v návrhu

na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti. Tvrdenia o porušení iných ustanovení , ktoré

sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, je v súlade s doterajšou judikatúrou

ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť argumentácie sťažovateľa

(, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom (vychádzajúc z petitu sťažnosti) je

tvrdenie sťažovateľa, že krajský súd konajúci v jeho veci zamietnutím jeho návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia porušil jeho základné právo na súdnu ochranu podľa

, ako aj práva garantované dohovorom OSN.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách (napr. , , ). V nadväznosti na to

ústavný súd dodáva, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

).

1. Vychádzajúc z uvedeného sa ústavný súd najprv zaoberal možným porušením

základného práva sťažovateľa podľa namietaným rozhodnutím

krajského súdu, ktorým bol v rámci odvolacieho konania zamietnutý jeho návrh na vydanie

predbežného opatrenia.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti (napr. , )

vyslovil, že rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa

.

V súvislosti s preskúmavaním predbežných opatrení ústavný súd podotýka, že

posúdenie podmienok na vydanie predbežného opatrenia je predovšetkým vecou

všeobecných súdov ( ). Preto samotný ústavný súd ako nezávislý súdny orgán

ochrany ústavnosti ( ) sa spravidla nepovažuje za oprávneného zasahovať

do rozhodnutí o predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných

súdov, a okrem toho ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania

nezasahujú konečným spôsobom (). Ústavný súd posudzuje problematiku

predbežných opatrení zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého

rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie

pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť

do rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných opatreniach iba za predpokladu, že by

rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný

rozpor s princípmi spravodlivého procesu.

Napriek uvedenému ústavný súd zdôrazňuje, že aj v konaní o návrhu na vydanie

predbežného opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce

princípom spravodlivého procesu, resp. základnému právu na súdnu ochranu. Rozhodnutie

o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné

rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť

prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite odôvodnené.

Ústavný súd poukazuje ďalej na to, že účelom predbežného opatrenia je dočasná

úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov

konania o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní

o predbežnom opatrení. Všeobecný súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery

účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa

vydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti

komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla

zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich

nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Predbežné rozhodnutia

predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môžu byť kedykoľvek na návrh

zrušené ().

Krajský súd v odôvodnení uznesenia č. k. -121 zo 17. februára 2011,

ktorým v odvolacom konaní zamietol návrh sťažovateľa na nariadenie predbežného

opatrenia, okrem iného uviedol:

«Ako z návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyplýva a konštatoval to aj súd

prvého stupňa v napadnutom uznesení, dôvodom na podanie návrhu na vydanie

predbežného opatrenia bola Zápisnica zhromaždenia vlastníkov bytov ako orgánu

spoločenstva bytov a nebytových priestorov „D.“, P. zo dňa 17.10.2010. Z tejto Zápisnice

vyplynulo, že zhromaždenie vlastníkov bytov prijalo rozhodnutie, podľa ktorého dáva na

vedomie žalobcovi ako vlastníkovi bytu č. 1 na prízemí, aby upravil schodište z dvora na

pôvodný stav, zrušil nájazdovú rampu a dal pôvodné schodnice, pretože aj neinvalidi a

starší ľudia prichádzajúci do bytového domu nemôžu chodiť po terajšej nájazdovej rampe a

spôsobuje im to zdravotné ťažkosti. Ďalej sa konštatuje, že nájazdová rampa bola urobená

svojvoľne Ing. V., bez konzultácie so spoluvlastníkmi bytov a túto nájazdovú rampu musí

odstrániť do 15.11.2010. Navrhli, aby si urobil vchod do bytu z prednej strany bytového

domu a používal schodište pre vstup do jeho bytu, kde si môže nainštalovať sklopné lišty

tvaru U. Súčasne navrhli ďalšie riešenie, a to inštalovanie elektrickej plošiny cez jeho

balkón, kde nebude nikomu prekážať. Podľa bodu 2), zhromaždenie vlastníkov bytov

navrhlo odstrániť parkovaciu zábranu, ktorá je pod balkónom žalobcu, ktorú zriadil sám,

bez súhlasu spoluvlastníkov bytov, a ktorá je osadená na spoločných priestoroch dvora.

Inštalovanie tejto parkovacej zábrany nebolo konzultované so spoluvlastníkmi. Podľa bodu

3) tejto Zápisnice mal žalobca odstrániť zamrežovanie okien, ktoré znehodnocuje a

zohyzďuje fasádu bytového domu. Žalobca nekonzultoval so spoluvlastníkmi túto úpravu.

Podľa bodu 4) mu bolo uložené zastaviť orezávanie orgovánu v prednej časti bez vyjadrenia

spoluvlastníkov a podľa bodu 5) sa konštatuje, že svojvoľné obloženie stien na prízemí

bytového domu bolo uskutočnené bez vyjadrenia spoluvlastníkov s tým, že spoločenstvo

bude riešiť túto záležitosť na jar roku 2011. V bodoch 1) a 2) tejto Zápisnice bol termín

vykonania nápravy do 15.11.2010 s tým, že pri nedodržaní tejto požiadavky budú úpravy

vykonané na vrub spoločenstva. V prípade zamrežovania okien, ak nebude toto odstránené,

spoločenstvo uplatní právnou cestou nápravu podaním žaloby na okresný súd.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na výpis z registra Spoločenstva vlastníkov

bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého takéto spoločenstvo pod názvom D., so sídlom

P., je zaregistrované od 17.9.2010 s tým, že oprávnenou osobou konať za toto spoločenstvo

je P. K.

Z návrhu žalobcu je zrejmé, že okrem iného vo veci samej, sa tento domáha určenia

neplatnosti Zápisnice zo schôdze spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov

„D.“, P. zo dňa 17.10.2010.

Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou okrem iného domáha,

v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

nápravy, a to v tom zmysle, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru

v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho

právo zaniká. Z tohto pohľadu takéto rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov bytov ako

orgánu spoločenstva nie je možné realizovať, keďže toto rozhodnutie žalobca ako

prehlasovaný vlastník napadol a jeho realizácia je možná až po tom, ako rozhodne súd.

Z tohto pohľadu potom, z tohto rozhodnutia vlastníkov bytov nehrozí žalobcovi žiadna ujma,

keďže takéto rozhodnutie, napriek stanovenému termínu odstránenia stavebných úprav, nie

je možné realizovať. V opačnom prípade by vlastníci bytov postupovali v rozpore

so zákonom. Naviac, ani z hľadiska konania žalovaných v 2. až 5. rade, ako to nakoniec aj

z odvolania žalobcu vyplýva, v čase rozhodovania odvolacieho súdu nehrozí také konanie,

ktoré by vyžadovalo dočasnú úpravu spôsobom, akým to žalobca v návrhu uplatňuje.

Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku

o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia proti žalovaným v 2. až 5. rade

a súčasne zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd vyhovel návrhu na

vydanie predbežného opatrenia proti žalovanému v 1. rade ( a ).»

Ústavný súd po preskúmaní namietaného rozhodnutia krajského súdu dospel

k záveru, že ho možno považovať za ústavne akceptovateľné a udržateľné z hľadiska

dodržania základných ústavnoprocesných princípov. Vychádzajúc z citovaného

odôvodnenia namietaného rozhodnutia ústavný súd konštatuje, že krajský súd skúmal

dostatočne dôvody existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, osvedčenie

nároku sťažovateľa, ako aj naliehavosť a nutnosť dočasnej úpravy vzťahov medzi

účastníkmi konania (hrozba ujmy musí hroziť reálne a bezprostredne), pričom jeho záver

o zamietnutí návrhu sťažovateľa vychádza z logickej úvahy opierajúcej sa o dostatočne

náležité odôvodnenie. Uvedený záver krajského súdu ani skutkové zistenia, na ktorých je

založený, nemožno v tomto prípade kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené, arbitrárne alebo

nezlučiteľné s relevantnou zákonnou a ústavnou právnou úpravou, hoci sťažovateľ má na

vec iný názor.

Námietky sťažovateľa smerujúce proti namietanému rozhodnutiu krajského súdu

nezakladajú podľa názoru ústavného súdu reálnu možnosť na to, aby po prípadnom prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie na ich základe ústavný súd mohol dospieť k záveru, že v danom

prípade došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 .

Ústavný súd napokon dodáva, že jedným z predpokladov pre jeho rozhodnutie

o porušení základných práv a slobôd je také ich porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo

odstrániteľné v činnosti súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej (§ 74 a nasl.

a ), resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté

v v spojení s predbežnými opatreniami. Nevyhovenie návrhu

na vydanie predbežného opatrenia nemôže samo osebe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti právneho názoru krajského súdu a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť tento právny názor svojím vlastným.

Sťažovateľ (podobne ako hociktorý iný účastník občianskeho súdneho konania) musí

byť pripravený na to, že pomery účastníkov konania sa môžu nielen dočasne upraviť

predbežným opatrením, ale návrh na nariadenie predbežného opatrenia môže byť aj

zamietnutý. Aj v prípade zamietnutia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je

garantované právo dotknutého účastníka konania na konečnú, definitívnu ochranu

poskytovanú príslušným súdom rozsudkom vo veci samej.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom základného

práva na súdnu ochranu nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka

súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (, ), sťažnosť

v časti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

namietaným rozhodnutím krajského súdu, odmietol podľa zákona

o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2. Obdobne ústavný súd nezistil ani žiadnu možnosť kvalifikovať napadnuté

uznesenie krajského súdu ako priamy zásah do niektorého z práv sťažovateľa podľa

dohovoru OSN, ktorého cieľom je presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké

využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným

postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti. Pretože krajský súd rozhodol

vo veci sťažovateľa v medziach zákona a spôsobom, ktorému nemožno vyčítať svojvoľnosť

a ktorý je z ústavného hľadiska udržateľný a akceptovateľný, ústavný súd konštatuje, že

namietaným rozhodnutím krajského súdu nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť ani

k porušeniu práv sťažovateľa garantovaných dohovorom OSN, pretože krajský súd

postupoval plne v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktorých výklad

a aplikácia krajským súdom neodporuje ich zmyslu a účelu. Ústavný súd preto pri

predbežnom prerokovaní sťažnosť aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

Keďže sťažovateľ v petite sťažnosti, ktorým je ústavný súd pri svojom rozhodovaní

viazaný ( ), nešpecifikoval, ktoré konkrétne práva podľa

dohovoru OSN mali byť v jeho prípade porušené, prichádzalo do úvahy aj odmietnutie

sťažnosti v tejto časti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2

.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

V nadväznosti na odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľa uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011