Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 432/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť P. P., P., zastúpeného advokátom JUDr. I. J., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 29. januára 2010

a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2010

doručená sťažnosť P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 29. januára 2010 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), ktorým bol potvrdený

rozsudok Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. -84

z 10. júla 2009. Označeným prvostupňovým rozsudkom bola žaloba sťažovateľa v celom

rozsahu zamietnutá.

Podstatou sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s rozhodnutiami všeobecných súdov

v spore o určenie neplatnosti okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol zamestnaný ako čašník v obchodnej

spoločnosti M., s. r. o. (ďalej aj „žalovaná“). V dôsledku nezrovnalostí pri vyúčtovaní

svadobnej hostiny, ktoré boli pripísané za vinu sťažovateľovi, mu doručila žalovaná ako

jeho zamestnávateľ 7. augusta 2008 oznámenie o okamžitom zrušení pracovného pomeru

podľa ustanovenia v znení

neskorších predpisov v znení účinnom v relevantnom čase (ďalej len „“)

z dôvodu, že sťažovateľ mal závažným spôsobom porušiť pracovnú disciplínu tým, že

úmyselne uviedol nepravdivé údaje vo vyúčtovaní akcie s úmyslom získať osobný

majetkový prospech.

Zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny malo podľa žalovanej spočívať v tom, že

„jediným dokladom, ktorý sťažovateľ vystavil platiacemu zákazníkovi, bol konzumačný list,

čím porušil ustanovenie (malo ísť zrejme o zákona

Slovenskej národnej rady č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave

územných finančných orgánov v znení , pozn.), lebo bol povinný

na účely evidencie tržieb používať registračnú pokladnicu a vydať kupujúcemu doklad

vyhotovený pokladnicou. Následnou kontrolou evidencie tržieb elektronickou registračnou

pokladnicou bolo zistené, že v predmetný deň a v zodpovedajúci čas bola pod poradovým

číslom účtenky 45 zaevidovaná tržba 54.545.- Sk, pričom na účtenke zodpovedal počet

vydaných porcií a druhy konzumovaných jedál a nápojov konzumačného listu, avšak ceny

za jednotky a tým výsledné ceny nezodpovedali cenám uvedeným v konzumačnom liste, kde

bola celková cena 59.445,- Sk, ktorá bola aj vyplatená zákazníkom. Rozdiel predstavoval

sumu 4 900,- Sk. Táto suma nebola vrátená zákazníkovi ani vyúčtovaná žalovanej.“.

Sťažovateľ podal žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru vrátane súvisiacich nárokov na náhradu mzdy.

Okresný súd žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru

vrátane uplatnených súvisiacich nárokov rozsudkom č. k. -84 z 10. júla 2009

zamietol. Proti rozsudku sa sťažovateľ odvolal. Krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 29. januára 2010 v konaní o odvolaní označený prvostupňový rozsudok

ako vecne správny potvrdil.

Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ ústavnému súdu sťažnosť, ktorou sa

domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň navrhuje napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie. Sťažovateľ si taktiež uplatňuje finančné zadosťučinenie

v sume 2 500 €, a to „s ohľadom na predmet sporu“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom

prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr.

rozhodnutia , , , , ,

).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci

sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť

skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne

napr. , ). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov ().

Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa však patrí kontrola

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , ). O zjavnú

neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd

zistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel

a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne

rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej

logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi

spravodlivosti (, , ).

Z týchto hľadísk posúdil ústavný súd sťažnosť sťažovateľa namietajúceho porušenie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Článok 46 ods. 1 je primárnym východiskom pre zákonom upravené konanie

súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany

garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy (). Podľa ustálenej

judikatúry ústavného súdu nemožno vidieť medzi základným právom v

a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zásadnú odlišnosť (m. m. ), a preto sa ich

porušenie skúma spoločne.

Sťažovateľ tvrdí, že „Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, a nadväzne na to ani

rozhodnutie Okresného súdu Prešov neobstojí, keďže súdy sa nevyporiadali so svedeckými

výpoveďami svedkyne M. R. a svedka D. C., ktorých výpovede úplne vyvracajú závery súdu.

Obaja svedkovia zhodne ozrejmili spôsob, akým došlo k vyúčtovaniu svadobnej hostiny Š.

Svedkyňa R. spracovávala evidenciu tržieb za jednotlivé dni, rozpisovala ich a odvádzala

v ten-ktorý deň priamo do pokladne. Ako potvrdila, ona zúčtovala svadobnú hostinu Š. Ja

som vyhotovil konzumačný list, ktorý však nie je účtovným dokladom, čo potvrdila

aj štatutárna zástupkyňa žalovaného. Podľa tohto konzumačného listu diktovala svedkyňa

R. účtujúcemu čašníkovi, D. C., jednotlivé položky. Následne C., po nablokovaní

jednotlivých položiek, vytlačil z pokladne účtenku.

Z uvedeného vyplýva, že zodpovednosť za pokladňu a pokladničný doklad, vrátane

jeho vydania mal p. C., a to hneď po vykonaní zúčtovania, ktorý mal taktiež vykonať

kontrolu správnosti konzumného lístka a zúčtovania jednotlivých položiek skutočnej

konzumácie na svadbe, nakoľko sám tvrdil, že presný výdaj tej-ktorej položky mali vedený

v reštaurácii a ak vznikol rozdiel medzi výpočtom na konzumnom lístku a prijatou

hotovosťou, mal túto nezrovnalosť preskúmať a finančne doriešiť. Ak tak neurobil,

zodpovedá za nedostatok, ktorý je kladený za vinu mne, p. C. spoločne s p. R. Tento

spomínaný nedostatok vyvolaný účtujúcim čašníkom, nemôže byť dôvodom pre okamžité

skončenie pracovného pomeru so mnou... Účtovanie do registračnej pokladne som ale

nevykonával ja, a teda som nemohol túto chybu spôsobiť. Naopak, naďalej som bol v tom,

že správna suma za celkovú svadobnú hostinu, je vo výške určenej na konzumačnom liste,

keďže som nemal a nemohol mať vedomosť o tom, že do registračnej pokladnice bola,

zrejme omylom, zaúčtovaná iná suma.“.

Ústavný súd zdôrazňuje, že mu zásadne neprislúcha hodnotiť vykonané dôkazy

(vrátane výsluchu svedkov) tak, ako to požaduje sťažovateľ vo svojej sťažnosti. Ústavný

súd v tejto súvislosti uvádza, že ako judikatúra Komisie pre ľudské práva (sťažnosť

č. 6172/73, X. v. United Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United Kingdom), tak

aj doterajšia judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. v prípade Delcourt,

resp. Monnel a Morris) pod spravodlivým súdnym procesom (fair hearing) v žiadnom

prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom

vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Ústavný súd

dodáva, že posúdenie dôkazov je úlohou všeobecného súdu, a nie účastníkov konania.

Vychádzajúc z uvedeného bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či napadnutý

rozsudok nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, a teda z ústavného

hľadiska za neakceptovateľný a neudržateľný.

Z napadnutého rozsudku vo vzťahu k sťažovateľom uvedeným námietkam vyplýva,

že „Namietanému nevyhodnoteniu výpovede svedkov M. R. a svedka pána C., súd prvého

stupňa poukázal v odôvodnení rozhodnutia na ich vyjadrenie s tým, že svedeckú výpoveď

M. R. nepovažoval za objektívnu z dôvodu, že medzičasom došlo k rozviazaniu pracovného

pomeru so žalovanou. Taktiež u svedka pána C. došlo k skončeniu pracovného pomeru

k decembru roku 2008 u žalovanej. K zistenému rozdielu prevzatej hotovosti žalobcom

na základe konzumačného listu vo výške 59 445,- Sk, tj. v sume 1 973,21 € po prepočte

konverzným kurzom 30,126 Skk, súd poukázal na to, že žalobca prevzatie tejto hotovosti

nepoprel... naúčtovanie do registračnej pokladne bolo vykonané na základe podkladov

vypracovaných žalobcom, ako sám právny zástupca žalobcu tvrdil na odvolacom

pojednávaní. Z predloženého konzumačného listu (v spise na č. 1. 34 ako aj účtenky č. 44

v spise na č. 1. 33) vyplýva, že k rozdielu pri naúčtovaní došlo z dôvodu rozdielnych

jednotkových cien za dodané jedlá... Z predloženého konzumačného listu ďalej vyplýva, že

objednávku prevzal žalobcu, ako aj konečnú sumu k úhrade vyúčtoval žalobca...

Navyše odvolací súd poukazuje na pracovný poriadok platný u zamestnávateľa, ktorý

je povinný dodržiavať každý zamestnanec v pracovnom pomere u žalovanej, z ktorého

vyplýva, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považovalo uvedenie úmyselne

nepravdivých údajov v agende, ktorú zamestnanec vybavuje s úmyslom získať osobný

prospech (časť IV. Pracovná disciplína, bod 4). Takéto závažné porušenie pracovnej

disciplíny je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru z ustanovenia § 68 ods. 1

písm. b) .“.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno napadnuté rozhodnutie krajského súdu v tejto

časti považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Krajský súd zrozumiteľne

vysvetlil, aká váha sa prikladá svedeckým výpovediam, na ktoré sa sťažovateľ odvoláva.

Poukázal aj na pracovný poriadok platný u žalovanej, z ktorého vyplýva, že za závažné

porušenie pracovnej disciplíny sa považovalo uvedenie úmyselne nepravdivých údajov

v agende, ktorú zamestnanec vybavuje s úmyslom získať osobný prospech. takéto závažné

porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru

podľa .

Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku sťažovateľa týkajúcu sa tvrdenej

nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, ktoré podľa neho spĺňa náležitosti vyplývajúce

z .

Dôvody uvedené krajským súdom predstavujú podľa názoru ústavného súdu

dostatočný a presvedčivý podklad na ním vyvodené rozhodnutie.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným

rozsudkom krajského súdu a obsahom základného práva podľa , resp.

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by naznačovala

reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnymi názormi krajského súdu nestotožňuje, nemôže

sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti týchto názorov

a nezakladá ani právomoc ústavného súdu nahradiť právne názory krajského súdu svojimi

vlastnými. Nie je úlohou ústavného súdu do detailov preskúmať prípad z pozície

v okolnostiach daného prípadu aplikovaných právnych noriem ani opätovne podrobiť revízii

napadnutý rozsudok so zámerom „vylepšiť“ jeho odôvodnenie, prípadne zostaviť zoznam

možných pochybení krajského súdu, ak tieto nemajú takú relevanciu, ktorá by mohla

spochybniť konformitu záverov napadnutého rozsudku s (,

). Podľa názoru ústavného súdu krajský súd (v spojení s okresným súdom)

ústavne konformným spôsobom vec posúdil a odôvodnil.

S odvolaním sa na uvedené skutočnosti a závery ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (§ 25

ods. 2 ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

aj ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2011