Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 441/2011
PDF · 227.09 KB
No categories available
II. ÚS 441/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť M. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. I., Z., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 170/09 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta 2011
doručená sťažnosť M. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 13 C 170/09 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti najmä vyplynulo: «(...) Predmetom tejto sťažnosti je porušenie
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. K porušovaniu uvedeného základného práva sťažovateľa dochádza
v občianskoprávnom konaní vedenom pred Okresným súdom v Banskej Bystrici pod č. k.:
13C/170/2009, ident. č.: 6109219334, sp. zn.: 5Er/354/2010/ vo výkone EX 655/10
(Ex. úrad - JUDr. I. N.).
K porušovaniu uvedených základných práv a slobôd sťažovateľa dochádza
nečinnosťou súdu a prieťahmi v exekučnom konaní o zaplatenie 3.482,92 EUR z titulu
nevyplatenej mzdy spolu s príslušenstvom a určenie neplatnosti dohody o znížení mzdy
vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn.: 13C/170/2009 proti odporcovi:
M., spol. s. r. o.(...)
Dňa 01. 10. 2009 sťažovateľ doručil Okresnému súdu Banská Bystrica žalobu
o zaplatenie 3.482,92 EUR z titulu nevyplatenej mzdy spolu s príslušenstvom a určenie
neplatnosti dohody o znížení mzdy voči odporcovi M., spol. s. r. o.(...) Vec je Okresným
súdom Banská Bystrica vedená pod sp. zn.: 13C/170/2009.
Dňa 26. 10. 2009 sťažovateľ prevzal výzvu súdu zo dňa 16. 10. 2009, ktorou súd
uložil sťažovateľovi, aby v lehote 10 dní od doručenia Uznesenia na úhradu súdneho
poplatku zaplatil súdny poplatok vo výške 308,- EUR, pričom vyrubený súdny poplatok
uhradil.
Dňa 18. 11. 2009 bolo sťažovateľovi doručené Uznesenie Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 11. 11. 2009, ktorým súd uložil sťažovateľovi, aby sa v lehote 15 dní od jeho
doručenia vyjadril k bodom I. a II. predmetného Uznesenia. Následne dňa 01. 12. 2009
sťažovateľ zaslal Okresnému súdu Banská Bystrica svoje vyjadrenie, ktorým dal na vedomie
svoju vôľu prejednať vec s nariadením pojednávania.
Dňa 17. 12. 2009 sťažovateľ prevzal predvolanie Okresného súdu Banská Bystrica zo
dňa 11. 12. 2009, ktorým súd nariadil pojednávanie. Pojednávanie sa uskutočnilo dňa
25. 01. 2010 o 14.15 hod. Súd na predmetnom pojednávaní uložil sťažovateľovi povinnosť
doplnenia žalobného návrhu. Uloženú povinnosť si sťažovateľ splnil zaslaním Podania zo
dňa 05. 02. 2010, ktorým doplnil dôkaz k nároku titulu cestovných náhrad a na podporu
svojich tvrdení, preukazujúcich cestovné náhrady a stravné, žiadal v prípade pochybnosti
súdu o vykonaní pracovných ciest predvolať svedka I. L., ktorého trvalý pobyt upresnil
zaslaním Oznámenia o trvalom pobyte svedka zo dňa 11. 02. 2010 Okresnému súdu Banská
Bystrica. Zároveň upresnil žalovanú sumu a upravil petit z dôvodu pochybenia v písaní
v časti nároku žalovanej sumy a v časti alternatívneho petitu.
Dňa 01. 03. 2010 sťažovateľ prevzal predvolanie Okresného súdu Banská Bystrica zo
dňa 25. 02. 2010, ktorým súd nariadil pojednávanie. Pojednávanie sa uskutočnilo dňa
22. 03. 2010 o 13.30 hod. Odporca (M., spol. s.r.o.) sa k predmetnej Žalobe nevyjadril
v súdom určenej lehote a na nariadené pojednávanie sa nedostavil, hoci naň bol riadne
a včas predvolaný s poučením o následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane
možnosti rozhodnutia podľa § 153b Občianskeho súdneho poriadku (rozhodnúť o žalobe
rozsudkom pre zmeškanie). Svoju neprítomnosť na pojednávaní dokonca neospravedlnil
včas a vážnymi okolnosťami.
Dňa 08. 04. 2010 sťažovateľ prevzal Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo
dňa 22. 03. 2010 v právnej veci M. K. c/a M., spol. s. r. o. o zaplatenie 3.482,92 EUR
z titulu nevyplatenej mzdy spolu s príslušenstvom a určenie neplatnosti dohody o znížení
mzdy vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn.: 13C/170/2009-45.
Rozsudkom súd určil, že dohoda o znížení mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania na
60 % mzdy pre navrhovateľa je absolútne neplatná. Zároveň zaviazal odporcu povinnosťou
zaplatiť navrhovateľovi (v tomto podaní sťažovateľovi) 3.482,92 EUR s príslušenstvom a
nahradiť mu trovy konania v celkovej výške 1.341,84 EUR, a to všetko v lehote 15 dní od
právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Nakoľko povinný nevyužil svoje právo použiť voči
Rozsudku riadny opravný poriadok, hoci bol o odvolaní poučený v poučení Rozsudku, stal
sa v súlade s § 159 ods. 1 a § 161 ods. 1 Rozsudok právoplatný a vykonateľný.
Právoplatnosť nadobudol v časti týkajúcej sa neplatnosti dohody o znížení mzdy a istiny
dňa 03. 05. 2010 a v časti týkajúcej sa trov konania dňa 19. 05. 2010. Vykonateľnosť
nadobudol v prípade istiny dňa 07. 05. 2010 a v prípade trov konania dňa 04. 06. 2010.
Dňa 03. 06. 2010 prevzal JUDr. I. N. - súdny exekútor Návrh na vykonanie exekúcie
podľa zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov oprávneného M. K.(...)
proti povinnému M., spol. s. r. o.(...)
Uznesením č. 5601*057114 zo dňa 15. 07. 2010 pod sp. zn. 5Er/354/2010 bol
poverený vykonaním exekúcie exekútor JUDr. I. N., Exekútorský úrad B.
Podkladom na vykonanie exekúcie, t. j. exekučným titulom bol Rozsudok pre
zmeškanie zo dňa 22. 03. 2010, č. k.: 13C/170/2009-45, ktorý bol povinnému doručený
v súlade s § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Voči tomuto Rozsudku mal povinný
možnosť podať riadny opravný prostriedok, avšak svoje právo nevyužil, na základe čoho sa
stal Rozsudok právoplatný a vykonateľný.
Dňa 13. 08. 2010 povinný (dlžník) podal Námietky voči upovedomeniu o začatí
exekúcie, č. EX 655/10 z dôvodov, ktoré mal podľa obsahu povinný namietať v súdnom
konaní, avšak v už začatom exekučnom konaní nemali žiadny právny význam. Na túto
skutočnosť som, ako právny zástupca p. M. K., upozornil Okresný súd Banská Bystrica
vo Vyjadrení k podaným námietkam zo dňa 27. 08. 2010. Argumentácia povinného
súvisiaca s neúčasťou na pojednávaní riadne ukončeného súdneho konania je v súvislosti
s exekučným konaním bezpredmetná.
Posledným nám známym úkonom vo veci zo strany súdu bolo vydanie poverenia
súdnemu exekútorovi JUDr. I. N. dňa 15. 07. 2010.
Od posledného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica uplynulo viac ako 11
mesiacov. Dňa 27. 04. 2011 bola podaná urgencia na príslušný súd (ako aj súdnemu
exekútorovi), kde sme žiadali, aby súd konal z dôvodu, že práva poškodeného sú
porušované nielen zo strany povinnej osoby, ale aj nekonaním súdu, a tak je daná možnosť
povinnému robiť naďalej opatrenia smerujúce ku kráteniu veriteľa (poškodeného). (...)
Vyššie popísaným konaním Okresného súdu Banská Bystrica dochádza
k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote bez
zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. (...)
Požiadavka rýchlosti a najmä účinnosti súdneho konania a prejednania veci
v primeranej lehote je inkorporovaná aj do jednej zo základných zásad civilného konania -
zásady rýchlosti konania vyjadrenej v § 6 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník),
v zmysle ktorej „V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak,
aby ochrana práv bola rýchla a účinná.“
V ustanovení § 6 sú vyjadrené základné zásady občianskeho súdneho konania, a to
prejednávacia zásada a zásada hospodárnosti a efektívnosti. Uplatnenie zásady
hospodárnosti znamená, že poskytnutie ochrany skutočným subjektívnym právam a
zákonom chráneným záujmom je dosiahnuté pri dodržaní procesnej ekonómie. K splneniu
tejto požiadavky bude potrebné začať konanie čo najrýchlejšie po udalosti, ktorá znamenala
porušenie alebo ohrozenie práva. (...)
S ohľadom na vyššie popísané skutočnosti týkajúce sa postupu súdu a to konkrétne
Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 13C/170/2009, bolo porušené právo sťažovateľa
na prešetrenie jeho veci bez zbytočných prieťahov, ktoré mu zaručuje čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže do dnešného dňa
od podania vyjadrenia sťažovateľa k námietkam povinného o začatí exekúcie nedokázali
v predmetnej občianskoprávnej veci prijať rozhodnutie o námietkach povinného vznesených
proti exekúcii. Takéto konanie súdu spôsobilo, že je sťažovateľ už viac ako 11 mesiacov
(od podania vyjadrenia k námietkam povinného vznesených proti exekúcii) udržiavaný
v stave právnej neistoty. Prebiehajúce súdne konanie po neprimerane dlhý čas negatívne
zasahuje do osobného života sťažovateľa.
Vzhľadom k tomu, že súd doteraz v predmetnom konaní neprijal rozhodnutie vo veci
námietok povinného vznesených proti exekúcii, podávame túto sťažnosť na prieťahy
v občianskoprávnom konaní vedenom Okresným súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn.:
13C/170/2009 a žiadame, aby bolo v predmetnej veci prijaté rozhodnutie o námietkach
povinného vznesených proti exekúcii.
1. Konanie vedené pred Okresným súdom v Banskej Bystrici, pod č. k.:
130/170/2009, nepredstavuje z hľadiska zložitosti dokazovania občianskoprávnu vec, ktorú
je možné považovať za právne a fakticky zložitú. Všetky potrebné dôkazy, predovšetkým
listinné dôkazy sú odpočiatku súčasťou súdneho spisu. Predložená právna otázka
nepredstavuje tak zložitú problematiku, ktorá by si vyžadovala prípravu sudcu v trvaní viac
ako 11 mesiacov.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania možno, počas celej doby konania,
hodnotiť ako aktívne a súčinné s ohľadom na okolnosť, že to bol on, kto založil všetky vecné
dôkazy do spisu. V dôsledku toho nemohlo správanie sťažovateľa prispieť k zdĺhavosti
konania a nevykazuje znaky, ktoré by mali byť v neprospech sťažovateľa pri posudzovaní
zbytočných prieťahov v tomto konaní. Práve naopak, sťažovateľ dokonca vyzval súd, aby
vykonal také právne úkony, ktorými by došlo k odstráneniu nežiaducich prieťahov, pričom
využil všetky dostupné možnosti pre zjednanie rýchlej a účinnej nápravy protiprávneho
stavu.
3. Pokiaľ ide o postup súdu v posudzovanom konaní, fakt, že v predmetnej veci
Okresný súd Banská Bystrica určité úkony vykonal, nemôže sám o sebe vylúčiť existenciu
zbytočných prieťahov v konaní. Obdobie poznamenané nečinnosťou všeobecného súdu
alebo iného zodpovedného orgánu, keď jeho konaniu nebráni žiadna zákonná prekážka,
ústavný súd posudzuje ako zbytočný prieťah v konaní(...) Okresný súd Banská Bystrica do
dnešného dňa, viac ako 11 mesiacov po podaní vyjadrenia sťažovateľa k námietkam
povinného o začatí exekúcie, neprijal rozhodnutie o námietkach povinného vznesených proti
exekúcii a ani na urgenciu zo strany sťažovateľa nekonštatoval prieťahy v konaní. (...)
Som toho názoru, že sťažovateľovi skutočne vznikla nemajetková ujma tým, že
Okresný súd Banská Bystrica koná, vzhľadom na povahu veci s neospravedlniteľnými
a neprimeranými prieťahmi, pričom v dôsledku jeho nečinnosti nie je sťažovateľovi
umožnené dosiahnuť účinnú nápravu zásahu do jeho základných práv a naďalej tak
dochádza k prehlbovaniu, ako aj k vzniku ďalšej ujmy na právach sťažovateľa.
Vzhľadom na okolnosti uvedené v tejto sťažnosti, má sťažovateľ za to, že priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je v danom prípade odôvodnené.
Sťažovateľ týmto navrhuje, aby mu Ústavný súd SR priznal náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 2.500,- EUR(...), ktorou by aspoň čiastočne zmiernil dôsledky, ktoré štát
sťažovateľovi prieťahmi spôsobil. (...)
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sťažovateľ vyčerpal všetky zákonom
poskytnuté prostriedky, ktorými by sa mohol domáhať ochrany svojich porušených
základných práv a slobôd a prostredníctvom ktorých by mohol požadovať nápravu. Konanie
o Žalobe sťažovateľa vedené Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn.: 13C/170/2009 je
právoplatne skončené, pričom do dnešného dňa nebolo rozhodnuté o námietkach povinného
vznesených proti exekúcii. (...)
Vzhľadom na skutočnosť, že v občianskoprávnej veci č. k.: 13C/170/2009 vo veci
Žaloby sťažovateľa, o zaplatenie 3.482,92 EUR z titulu nevyplatenej mzdy spolu
s príslušenstvom a určenie neplatnosti dohody o znížení mzdy vedenom pred Okresným
súdom Banská Bystrica, bol síce vydaný Rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť, avšak do dnešného dňa nebolo rozhodnuté o námietkach povinného
vznesených proti exekúcii. Máme za to, že zásah do základných práv a slobôd sťažovateľa,
konkrétne do práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, stále trvá a teda lehota
v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde (lehota 2 mesiace od právoplatnosti
rozhodnutia) je zachovaná. (...)
Po prejednaní veci a vykonanom dokazovaní vo veci samej sťažovateľ navrhuje, aby
Ústavný súd Slovenskej republiky vydal tento nález:
Základné právo M. K.(...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie jeho záležitostí
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Banská Bystrica vedenom pod sp. zn.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Banská Bystrica v konaní, sp. zn.:
13C/170/2009, rozhodnúť o námietkach povinného vznesených proti exekúcii bez
zbytočných prieťahov.
Ústavný súd SR priznáva M. K. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.500
EUR(...), ktoré je Okresný súd Banská Bystrica povinný sťažovateľovi zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi M. K. náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 217,30 EUR, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet
právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. M. I.(...)»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti (pozri najmä petit sťažnosti) vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 170/09.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
1. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok
prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta
odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.
I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej
lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).
Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom
súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti
Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci
plynúť dňom, keď sa sťažovateľ „dozvedel“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“
okresného súdu, ktorého označil za účastníka tohto konania. Keďže v napadnutom konaní,
ako to sám sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, okresný súd rozhodol rozsudkom č. k.
13 C 170/09-45, pričom tento rozsudok „právoplatnosť nadobudol v časti týkajúcej sa
neplatnosti dohody o znížení mzdy a istiny dňa 03. 05. 2010 a v časti týkajúcej sa trov
konania dňa 19. 05. 2010“, sťažovateľ sa o namietaných zbytočných prieťahoch mohol
dozvedieť najneskôr v uvedený deň. Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na ústavnom
súde v čase (1. augusta 2011), keď už dávno uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok
uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh
podaný oneskorene.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva (napriek kvalifikovanému právnemu zastúpeniu však
nie je premietnutá do petitu sťažnosti), že sťažovateľ mal v úmysle namietať porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 354/2010.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či by boli splnené podmienky na
konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej
rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,
vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona
č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi
prvostupňového súdu.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že
účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne
prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,
alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17
ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj
po nadobudnutí účinnosti nového čl. 127 ústavy, zásadne považuje za účinný prostriedok
ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako
aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za
také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].
Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ, ktorý je
kvalifikovane právne zastúpený, sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu
nepodal (urgencia zákonného sudcu nemusí byť účinným prostriedkom nápravy) a ani
netvrdí, že ju nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto
dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom
súde), ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04,
II. ÚS 107/04) dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu
predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov
(s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neumožnilo účinnú
ochranu základného práva sťažovateľa priznaného mu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde by pripadalo do úvahy odmietnutie jeho sťažnosti aj vo vzťahu ku konaniu
sp. zn. 5 Er 354/2010 z dôvodu neprípustnosti.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Ústavný súd nad rámec uvedeného dodáva, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe
okresného súdu sp. zn. 5 Er 354/2010 dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič
nebráni v tom, aby po využití účinných prostriedkov nápravy opätovne podal kvalifikovanú
sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2011