Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 401/2011
PDF · 142.42 KB
No categories available
I. ÚS 401/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. októbra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej
Advokátskou kanceláriou H., spol. s r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta Mgr. J.
H., vo veci namietaného porušenia jej práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 13 CoE 88/2011 z 26. januára 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. septembra 2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 13 CoE 88/2011 z 26. mája 2011 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je právnickou osobou, ktorá
sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov.
Na základe zmluvy o úvere uzavretej 24. marca 2003 poskytla dlžníkovi-fyzickej osobe
úver vo výške 165,97 €, ktoré spolu s ďalšími poplatkami bol dlžník povinný vrátiť v 13
dvojtýždňových splátkach. Na zabezpečenie úveru bolo priamo v zmluve o úvere
dojednané, že splnomocnený zástupca dlžníka, ktorý bol v zmluve priamo určený, je
oprávnený v prípade, ak dlžník nesplní svoje povinnosti, vykonať právne úkony, a to najmä
podpísať za dlžníka notársku zápisnicu o uznaní dlhu. Keďže dlžník neuhradil dve po sebe
idúce splátky, dostal sa do omeškania so splácaním úveru, čím sa tento stal v zmysle
podmienok úveru okamžite splatným. Preto bola 5. augusta 2003 spísaná notárska zápisnica,
ktorú za dlžníka podpísal splnomocnený zástupca.
3. Následne bol 11. októbra 2003 podaný návrh súdnemu exekútorovi na vykonanie
exekúcie, ktorý na základe poverenia udeleného Okresným súdom Spišská Nová Ves (ďalej
len „okresný súd“) 18. novembra 2003 začal nútený výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu.
Sťažovateľka podala 18. novembra 2010 návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorý bol
poverený jej vykonaním. Okresný súd ako vecne a miestne príslušný na rozhodovanie
o exekučnej agende uznesením sp. zn. 6 Er 159/2003 z 26. januára 2011 vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň týmto uznesením zamietol okresný súd návrh
sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu sa
sťažovateľka odvolala. O odvolaní sťažovateľky rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.
13 CoE 88/2011 z 26. mája 2011, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu vo výroku,
ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená.
4. Podľa názoru sťažovateľky napadnutým uznesením krajského súdu boli porušené
jej práva vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru v príčinnej súvislosti s právom podľa čl. 1
dodatkového protokolu. Krajský súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného
súdu o neprípustnosti exekúcie a následne o jej zastavení z dôvodu, že exekúcia nemôže byť
vykonaná na základe predloženej notárskej zápisnice. Okresný súd dospel k záveru, že
notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, neobsahuje ustanovené formálne
náležitosti, a preto na jej základe nemôže byť exekúcia vedená. Podľa krajského súdu dlžník
nemal na výber zvoliť si iného zástupcu, pretože tento už bol priamo uverený na tlačive
zmluvy o úvere. Sťažovateľka poukázala na to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní
o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie už preskúmal exekučný titul (notársku
zápisnicu). Tým nadobudla sťažovateľka právnu istotu a súčasne aj legitímne očakávanie
vykonania exekúcie, a tým ochrany jej majetku. Okresný súd však z vlastného podnetu, t. j.
bez podnetu exekútora, sťažovateľky či dlžníka začal konanie o zastavenie exekúcie, pričom
pred začatím tohto konania neposkytol možnosť účastníkom exekučného konania vyjadriť
sa k začatiu konania o zastavení exekúcie. Týmto postupom bola podľa sťažovateľky
porušená rovnosť strán. Sťažovateľka tiež namietala vykonanie dokazovania z vlastného
podnetu bez znalosti vôle strán, keď im nebol daný priestor na vyjadrenie sa k vykonaným
dôkazom a ani možnosť navrhnúť nové dôkazy. Sťažovateľka na podporu svojich tvrdení
interpretovala čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, poukázala aj na
konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu.
5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví, že
napadnutým uznesením boli porušené jej označené práva, napadnuté uznesenie zruší,
prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
8. Ústavný súd je v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný petitom
sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ
domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za
porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
Sťažovateľka sa v sťažnosti domáha ochrany svojich práv podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ktoré mali byť porušené napadnutým uznesením
krajského súdu.
9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
10. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba
má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať
zákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade
so všeobecným záujmom alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.
11. Po oboznámení sa s obsahom námietok sťažovateľky, ako aj skutkovými
a právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom uznesení krajského súdu dospel ústavný
súd k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Táto skutočnosť je dôvodom na jej
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd poukazuje na
odôvodnenia svojich predošlých rozhodnutí o skutkovo totožných sťažnostiach
sťažovateľky, napr. I. ÚS 261/2011, III. ÚS 90/2011, III. ÚS 91/2011, II. ÚS 48/2011,
III. ÚS 75/2011, IV. ÚS 151/2011 a IV. ÚS 159/2011. Ústavný súd sa stotožňuje
s odôvodnením týchto rozhodnutí, ktoré boli sťažovateľke riadne doručené, preto na ne
v plnom rozsahu odkazuje
12. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu
ústavnosti uplatnených v sťažnosti už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. októbra 2011