Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 402/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou H., spol. s r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta Mgr. J.

H., vo veci namietaného porušenia jej práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. z 27. mája 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. septembra 2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 27. mája 2011 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je právnickou osobou, ktorá

sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov.

Na základe zmluvy o úvere uzavretej 19. decembra 2007 poskytla dlžníkovi-fyzickej osobe

úver vo výške 99,58 €, ktoré spolu s ďalšími poplatkami bol dlžník povinný splatiť v 4

mesačných splátkach. Keďže dlžník neuhradil niekoľko po sebe idúcich splátok, dostal sa

do omeškania so splácaním úveru, čím sa tento stal v zmysle podmienok úveru okamžite

splatným. Sťažovateľka opakovane vyzvala dlžníka na úhradu úveru. Keďže dlžník

neuhradil dlžné čiastky, začala sťažovateľka rozhodcovské konanie pred rozhodcovským

súdom zriadeným zriaďovateľom S., a. s., B., v súlade s rozhodcovskou dohodou uzavretou

medzi sťažovateľkou a dlžníkom. Rozhodcovské konanie skončilo vydaním nálezu

rozhodcovského súdu, ktorý má podľa názoru sťažovateľky povahu exekučného titulu.

3. Následne bol 29. októbra 2008 spísaný pred súdnym exekútorom návrh

sťažovateľky na vykonanie súdnej exekúcie. Súdny exekútor následne na základe poverenia

udeleného Okresným súdom Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) 2. decembra 2008

začal nútený výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu. Okresný súd z vlastného podnetu

„ex officio“ bez akéhokoľvek dokazovania či predchádzajúcej výzvy uznesením sp. zn.

z 8. februára 2010 exekúciu zastavil. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu

podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 27. mája 2011 tak, že potvrdil uznesenie okresného súdu ako vecne

a právne správne.

4. Podľa názoru sťažovateľky napadnutým uznesením krajského súdu boli porušené

jej práva vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru v príčinnej súvislosti s právom podľa čl. 1

dodatkového protokolu. Krajský súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného

súdu o neprípustnosti exekúcie a následne o jej zastavení z dôvodu, že exekúcia nemôže byť

vykonaná na základe predloženého rozhodcovského rozsudku. Okresný súd dospel k záveru,

že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože dlžníka zaväzoval

na právom nedovolené plnenie, ktoré je navyše aj v rozpore s dobrými mravmi. Krajský súd

poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný potom, ako dlžník už zaplatil celý

poskytnutý úver vrátane odplaty za poskytnutie úveru. Sťažovateľka uviedla, že súd prvého

stupňa pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie už preskúmal exekučný

titul (rozhodcovský rozsudok). Tým nadobudla sťažovateľka právnu istotu a súčasne aj

legitímne očakávanie vykonania exekúcie, a tým ochrany jej majetku. Okresný súd však

z vlastného podnetu, t. j. bez podnetu exekútora, sťažovateľky či dlžníka začal konanie

o zastavenie exekúcie, pričom pred začatím tohto konania neposkytol možnosť účastníkom

exekučného konania vyjadriť sa k začatiu konania o zastavení exekúcie. Týmto postupom

bola podľa sťažovateľky porušená rovnosť strán. Sťažovateľka tiež namietala vykonanie

dokazovania z vlastného podnetu bez znalosti vôle strán, keď im nebol daný priestor na

vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom a ani možnosť navrhnúť nové dôkazy. Sťažovateľka

na podporu svojich tvrdení interpretovala čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového

protokolu, poukázala aj na konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva

a ústavného súdu.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví, že

napadnutým uznesením boli porušené jej označené práva, napadnuté uznesenie zruší, prizná

jej sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia.

II.

6. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

8. Ústavný súd je v súlade s viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za

porušovateľa svojich práv (m. m. , ).

Sťažovateľka sa v sťažnosti domáha ochrany svojich práv podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ktoré mali byť porušené napadnutým uznesením

krajského súdu.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať

zákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade

so všeobecným záujmom alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

11. Po oboznámení sa s obsahom námietok sťažovateľky, ako aj skutkovými

a právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom uznesení krajského súdu dospel ústavný

súd k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Táto skutočnosť je dôvodom na jej

odmietnutie podľa . Ústavný súd poukazuje na

odôvodnenia svojich predošlých rozhodnutí o skutkovo totožných sťažnostiach

sťažovateľky, napr. , , , ,

, . Ústavný súd sa stotožňuje s odôvodnením týchto

rozhodnutí, ktoré boli sťažovateľke riadne doručené, preto na ne v plnom rozsahu odkazuje

12. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu

ústavnosti uplatnených v sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2011