Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 402/2011
PDF · 142.07 KB
No categories available
I. ÚS 402/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. októbra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej
Advokátskou kanceláriou H., spol. s r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta Mgr. J.
H., vo veci namietaného porušenia jej práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 4 CoE 292/2010 z 27. mája 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. septembra 2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 4 CoE 292/2010 z 27. mája 2011 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je právnickou osobou, ktorá
sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov.
Na základe zmluvy o úvere uzavretej 19. decembra 2007 poskytla dlžníkovi-fyzickej osobe
úver vo výške 99,58 €, ktoré spolu s ďalšími poplatkami bol dlžník povinný splatiť v 4
mesačných splátkach. Keďže dlžník neuhradil niekoľko po sebe idúcich splátok, dostal sa
do omeškania so splácaním úveru, čím sa tento stal v zmysle podmienok úveru okamžite
splatným. Sťažovateľka opakovane vyzvala dlžníka na úhradu úveru. Keďže dlžník
neuhradil dlžné čiastky, začala sťažovateľka rozhodcovské konanie pred rozhodcovským
súdom zriadeným zriaďovateľom S., a. s., B., v súlade s rozhodcovskou dohodou uzavretou
medzi sťažovateľkou a dlžníkom. Rozhodcovské konanie skončilo vydaním nálezu
rozhodcovského súdu, ktorý má podľa názoru sťažovateľky povahu exekučného titulu.
3. Následne bol 29. októbra 2008 spísaný pred súdnym exekútorom návrh
sťažovateľky na vykonanie súdnej exekúcie. Súdny exekútor následne na základe poverenia
udeleného Okresným súdom Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) 2. decembra 2008
začal nútený výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu. Okresný súd z vlastného podnetu
„ex officio“ bez akéhokoľvek dokazovania či predchádzajúcej výzvy uznesením sp. zn.
9 Er 592/2008 z 8. februára 2010 exekúciu zastavil. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu
podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.
4 CoE 292/2010 z 27. mája 2011 tak, že potvrdil uznesenie okresného súdu ako vecne
a právne správne.
4. Podľa názoru sťažovateľky napadnutým uznesením krajského súdu boli porušené
jej práva vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru v príčinnej súvislosti s právom podľa čl. 1
dodatkového protokolu. Krajský súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného
súdu o neprípustnosti exekúcie a následne o jej zastavení z dôvodu, že exekúcia nemôže byť
vykonaná na základe predloženého rozhodcovského rozsudku. Okresný súd dospel k záveru,
že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože dlžníka zaväzoval
na právom nedovolené plnenie, ktoré je navyše aj v rozpore s dobrými mravmi. Krajský súd
poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný potom, ako dlžník už zaplatil celý
poskytnutý úver vrátane odplaty za poskytnutie úveru. Sťažovateľka uviedla, že súd prvého
stupňa pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie už preskúmal exekučný
titul (rozhodcovský rozsudok). Tým nadobudla sťažovateľka právnu istotu a súčasne aj
legitímne očakávanie vykonania exekúcie, a tým ochrany jej majetku. Okresný súd však
z vlastného podnetu, t. j. bez podnetu exekútora, sťažovateľky či dlžníka začal konanie
o zastavenie exekúcie, pričom pred začatím tohto konania neposkytol možnosť účastníkom
exekučného konania vyjadriť sa k začatiu konania o zastavení exekúcie. Týmto postupom
bola podľa sťažovateľky porušená rovnosť strán. Sťažovateľka tiež namietala vykonanie
dokazovania z vlastného podnetu bez znalosti vôle strán, keď im nebol daný priestor na
vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom a ani možnosť navrhnúť nové dôkazy. Sťažovateľka
na podporu svojich tvrdení interpretovala čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového
protokolu, poukázala aj na konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva
a ústavného súdu.
5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví, že
napadnutým uznesením boli porušené jej označené práva, napadnuté uznesenie zruší, prizná
jej sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
8. Ústavný súd je v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný petitom
sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ
domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za
porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
Sťažovateľka sa v sťažnosti domáha ochrany svojich práv podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ktoré mali byť porušené napadnutým uznesením
krajského súdu.
9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
10. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba
má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať
zákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade
so všeobecným záujmom alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.
11. Po oboznámení sa s obsahom námietok sťažovateľky, ako aj skutkovými
a právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom uznesení krajského súdu dospel ústavný
súd k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Táto skutočnosť je dôvodom na jej
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd poukazuje na
odôvodnenia svojich predošlých rozhodnutí o skutkovo totožných sťažnostiach
sťažovateľky, napr. I. ÚS 250/2011, I. ÚS 259/2011, I. ÚS 260/2011, III. ÚS 49/2011,
III. ÚS 56/2011, IV. ÚS 55/2011. Ústavný súd sa stotožňuje s odôvodnením týchto
rozhodnutí, ktoré boli sťažovateľke riadne doručené, preto na ne v plnom rozsahu odkazuje
12. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu
ústavnosti uplatnených v sťažnosti už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. októbra 2011