Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Csp/340/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: 1/ Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, XXX XX U., 2/ T. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, XXX XX U., právne zast. SKURKA & PARTNERS, advokátska kancelária, Hlavná 71, 040 01 Košice, IČO: 45 00 5206, o zaplatenie 11.450,99 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaní 1, 2 majú nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.9.2017 domáhal od žalovaných 1, 2 zaplatenia istiny 11.450,99 Eur, úroku vo výške 4.642,76 Eur a 150,65 Eur, zmluvného úroku zo zostatku nesplatenej istiny t.j. zo sumy 11.450,99 Eur vo výške 11,9 % ročne od 25.8.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 11.450,99 Eur počnúc od 25.8.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Návrh odôvodnil tým, že medzi Poštovou bankou a.s., Bratislava a žalovanými 1, 2 bola dňa 8.3.2011 uzavretá úverová zmluva č.XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na základe tejto úverovej zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 13.550,- Eur. Žalovaní sa zaviazali splatiť istinu, zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. V prípade ak je súčasťou zmluvy o úvere i dohoda strán o poistení schopnosti splácať úver, v mesačnej splátke je zahrnuté aj dohodnuté poistné podľa Sadzobníka, ktoré sa však nezapočítava do celkových nákladov úveru, pretože ide o dobrovoľné poistné vo forme doplnkovej služby. Žalovaní neplnili úver riadne a včas, preto žalobca vyhlásil ku dňu 19.11.2015 úver za predčasne splatný. Jednotlivé platby, spôsob ich započítania sú uvedené v časti "zaplatené splátky" v listine "aktuálny stav úveru". žalobca v zmysle Obchodných podmienok pre úver, keďže boli klienti v omeškaní s platením splátok úver zosplatnil, pričom pred zosplatnením aplikoval postup podľa . Žalovaní napriek výzvam dlžnú pohľadávku nezaplatili. Uplatnil i dohodnuté úroky z omeškania 11,9 % ročne, ktorých výška je špecifikovaná v listine "Aktuálny stav úveru" zo dňa 24.8.2017. Zároveň uplatnil i úrok z omeškania vo výške 5,25 % s dátumom úročenia od 25.8.2017, teda dňom nasledujúcim po vystavení listiny "Aktuálny stav úveru" zo dňa 24.8.2017.

3. Dňa 10.11.2017 doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby, pričom uznesením sp.zn. -252 zo dňa 13.2.2020 súd konanie čiastočne v časti istiny vo výške 1.450,99 Eur, úrokov vo výške 4.642,76 Eur, úrokov vo výške 150,65 Eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy

11.450,99 Eur, vo výške 11,9 % p. a. zo sumy 11.450,99 Eur od 25.08.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % p. a. zo sumy 11.450,99 Eur od 25.08.2017 do zaplatenia a poplatku vo výške 0,- Eur zastavil a zároveň pripustil zmenu petitu tak, že "žalovaní v 1. rade a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 10.000,- Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku".

4. Dňa 9.11.2019 bol súdu doručený návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu spolu so zmluvou o postúpení pohľadávok č. IV/2017 zo dňa 10.10.2017 vrátane prehľadu a súhlasu nového veriteľa so vstupom do konania. Uznesením sp. zn. -142 zo dňa 19.11.2018 súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu.

5. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 11.1.2019 uviedol, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie 11.450,99 Eur s príslušenstvom na základe ním podanej žaloby zo dňa 07.09.2017, doručenej súdu dňa 12.09.2017 v celom rozsahu neuznáva a žiadal, aby súd žalobu žalobcu v tomto konaní v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú z dôvodu, že žalobcom uplatňovaný nárok bol v čase doručenia jeho žaloby súdu premlčaný. Konštatoval, že pôvodný žalobca - Poštová Banka, a.s., podal svoju žalobu na súde dňa 12.09.2017, na základe ktorej si nárokuje solidárne proti žalovanému v 1. rade a proti nemu ako žalovanému v 2. rade zaplatenie sumy 11.450,99 Eur s príslušenstvom, a to titulom nezaplatenia splátky úveru č. XXXXXXXXXX, kde sa tento celý nesplatený úver vo výške 11.450,99 Eur s príslušenstvom stal podľa skutkového tvrdenia žalobcu predčasne splatným dňa 08.09.2014 na základe výzvy Poštovej banky, a.s.. Túto žalobcom tvrdenú skutočnosť o predčasnej splatnosti celého nesplateného úveru dňa 08.09.2014 nepopieral a stotožnil sa spoločne so žalobcom na tejto skutočnosti, t.j. že celý tento nesplatený úver sa stal predčasne splatným dňa 08.09.2014. Túto skutočnosť považoval v zmysle ustanovenia v tomto konaní za nespornú. Nakoľko sa uvedená suma stala predčasne splatnou v celom rozsahu dňa 08.09.2014, mohol a mal si žalobca svoj nárok uplatniť žalobou doručenou súdu včas - najneskôr dňa 08.09.2017. Ako však vyplýva zo súdneho spisu, žalobca svoju žalobu podal na súde až dňa 12.09.2017, t.j. po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej lehoty. Podľa ustálenej judikatúry slovenských súdov je na túto úverovú zmluvu potrebné aplikovať prednostne , pričom sa použije len tam, kde to neodporuje prednostnej občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. V je síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu jej účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobca si uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, domnievame sa, že v súlade s ustanovením zákona o ochrane spotrebiteľa by mal súd ex offo prihliadať na premlčanie žalovaného nároku aj bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu. V tomto prípade pri posudzovaní premlčania je podľa môjho názoru potrebné prednostne postupovať podľa ustanovení , kde je upravená všeobecná trojročná premlčacia doba, a to v zmysle zásady, že je to na prospech spotrebiteľa, pretože v je upravená premlčacia doba štvorročná ( ). Okrem toho taktiež poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, ktorý vo svojom uznesení č. 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013 (porov. Rozhodnutie sp. zn. -10 z 19.06.2013) taktiež jednoznačne konštatoval, že v spotrebiteľských vzťahoch sa použije právo výhodnejšie pre spotrebiteľa a to aj čo sa týka premlčania pri absolútnych obchodoch. Teda premlčanie vrátane premlčacej doby sa posudzuje podľa aj v prípade zmluvy o úvere. Poukázal na ustanovenia , , , a ustanovenia , , a ako aj na ustanovenie o ochrane spotrebiteľa a , , , a .

6. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 30.1.2019 uviedol, že podľa jeho názoru uplynulapremlčania lehota dňom 08.09.2017. Žalovaný toto svoje tvrdenie odôvodňuje predčasnou splatnosťou úveru dňa 08.09.2014 s čím on nesúhlasil. Dal do pozornosti skutočnosť, že premlčacia doba nezačala plynúť dňa 08.09.2014, ale až dňa 22.09.2014. Predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 08.09.2014, avšak žalovanému bola predmetná výzvu na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom, podľa doručenky potvrdzujúcej prevzatie výzvy, doručená až dňa 11.09.2014. V samotnej výzve na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom je žalovanému daná paričná lehota na plnenie, a to 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy. Lehota na plnenie žalobcovi zo strany žalovaného uplynula dňa 21.09.2014. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až dňa 22.09.2014, teda deň nasledujúci po dni márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie.

Nárok žalobcu tak nemôže byť premlčaný, nakoľko k jeho premlčaniu by došlo až dňa 22.09.2017, t.j. po 3 rokoch odo dňa, kedy si žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoj nárok voči žalovanému na súde. Dal do pozornosti i skutočnosť, že žalovaný doposiaľ nevrátil ani len istinu poskytnutého úveru, pričom má žalobca za to, že ak by bol býval uplatnil svoj nárok na súde v dodatočnej lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy na splatenie úveru s príslušenstvom, túto by mohol súd považovať za žalobu, ktorá bola podaná predčasne. K otázke započítavania 10-dňovej lehoty na dobrovoľné plnenie žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. -109 zo dňa 27.03.2018 ako aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: zo dňa 03.10.2018. Nový, teda judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný právny názor sa aplikuje aj do minulosti (retrospektívne). Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza. Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. . Žiadal žalobe po jej čiastočnom späťvzatí v celom rozsahu vyhovieť.

7. Žalovaný v 2. rade v replike zo dňa 11.3.2019 konštatoval, že dlh i naďalej v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby súd žalobu žalobcu v tomto konaní v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú z dôvodu, že žalobcom uplatňovaný nárok neobstojí kvôli porušeniu právnych predpisov o možnosti požadovať splatenie celého dlhu. Okrem toho naďalej trval na vznesenej námietke premlčania ohľadne žalovanej sumy a ohľadne jednotlivých mesačných splátok úveru, ktorých splatnosť ku dňu podania žaloby žalobcu nenastala, je žaloba žalobcu podaná predčasne. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom poslednom vyjadrení na strane 3, predposledný odsek, posledná veta naznačuje, že žalovaní doposiaľ neuhradili ani len istinu poskytnutého úveru, keď uvádza, že "v tomto sa zároveň vynára otázka, či zodpovedá ústavne konformnému výkladu taký výklad ust. o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov týkajúci sa nezapočítania 10-dňovej lehoty na plnenie do premlčacej doby v tom zmysle, že výkon práva ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, požíva právnu ochranu, a to najmä v prípade, ak dlžník (žalovaný) doposiaľ neuhradil ani len istinu poskytnutého úveru." Uvedené tvrdenie o tom, žeby žalovaní do dnešného dňa nezaplatili ani len istinu poskytnutého úveru je podľa jeho názoru nesprávne a odporujúce jednak tvrdeniu samotného žalobcu, ako aj ním predkladaným dokumentom. Žalobca vo svojej žalobe zo dňa 07.09.2017 (čl. I, odsek 4 zhora) sám výslovne tvrdí, že "v dobe od uzatvorenia Zmluvy žalovaní splatili svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti Zaplatené splátky listiny Aktuálny stav úveru." Podľa k žalobe pripojeného dokumentu s názvom "Prepis splátok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX" sú uvedené mesačné splátky po 195,- Eur so splatnosťou vždy 20. deň v danom mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou dňa 20.04.2011. Navyše podľa dokumentu "Aktuálny stav úveru" zo dňa 24.08.2017 pripojeného žalobcom k žalobe, na ktorý sám vo svojej žalobe odkazuje a o ktorý opiera svoj žalobný nárok, sú uvedené: v prvom a druhom stĺpci zľava - dátum a výška jednotlivých plánovaných splátok úveru, a v treťom stĺpci zľava - výška splatenej sumy. Z tohto dokumentu potom jasne vyplýva, že od počnúc od 1. splátky zo dňa 20.04.2011 až po 41. splátku zo dňa 20.08.2014 boli vykonávané zo strany žalovaných všetky platby podľa uvedeného predpisu vo výške 195,- Eur, kde je pri splátke vo výške 195,- Eur splatnej dňa 20.08.2014 uvedené, že bola zaplatená v plnej výške. Pri splátke 08.09.2014 vo výške 10.765,86 Eur je uvedené "Splatené 208,48 Eur" a až pri splátke k 20.09.2014 v sume 64,56 Eur je uvedené "splatené 0,00 Eur". Z uvedeného vyplýva, že ak žalovaní uhradili 41 mesačných splátok podľa uvedeného predpisu nemôže byť pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaní doposiaľ neuhradili ani len istinu poskytnutého úveru. Z uvedených dokumentov predkladaných žalobcom však vyplýva ešte jedna oveľa závažnejšia skutočnosť, ktorá súčasne spochybňuje dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. Tvrdím, že tzv. "zosplatnenie" celého úveru pôvodným žalobcom jeho listom zo dňa 08.09.2014 bolo vykonané v rozpore so zákonom, je teda neplatné, a preto jeho účinky ani nenastali, v dôsledku čoho nevznikol žalobcovi nárok žalovať sumu, ktorú si uplatňuje vo svojej žalobe, pretože podľa nášho názoru splatnosť úveru ako celku nenastala. Uvedenú otázku platnosti úkonu pôvodného žalobcu, ktorým si uplatnil právo na "zosplatnenie" úveru č. XXXXXXXXXX podľa Obč. zák. by mal súd v tomto konaní preto posudzovať ako predbežnú otázku. Poukázal na ustanovenie , ktoré zásadným spôsobom modifikuje ustanovenie vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám, akou je aj zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Podľa tohto ustanovenia

je strata výhody splátok podmienená splnením nasledovných podmienok, pričom tieto podmienky musia byť splnené súčasne: a) musí ísť o spotrebiteľskú zmluvu, b) strata výhody splátok nenastáva automaticky pre nesplnenie niektorej splátky, ale až po uplatnení práva veriteľa, ktoré môže byť uplatnené najskôr až po uplynutí 3-mesačnej lehoty od omeškania dlžníka so zaplatením splátky - nebola splnená, a zároveň c) veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky. Pokiaľ ide o podmienku uvedenú pod písmenom b), tvrdil, že nebola splnená. Veriteľ môže svoje právo "zosplatniť" celú pohľadávku len vtedy, ak od splatnosti nezaplatenej splátky uplynula najmenej 3- mesačná lehota. Až po jej márnom uplynutí nastane možnosť uplatniť právo veriteľa na stratu výhody splátok pre dlžníka podľa ustanovenia § 565 Obč. zák. Ak veriteľ nedodrží túto 3-mesačnú lehotu, nemôže dôjsť k platnému uplatneniu práva podľa § 565 Obč. zák. a splatnosť jednotlivých splátok ostáva nezmenená, t.j. spravuje sa podľa Predpisu splátok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX. Tvrdil, že pôvodný žalobca ako veriteľ - Poštová banka, a.s. pristúpila k uplatneniu práva podľa § 565 Obč. zák. v rozpore so zákonom, čím účinky tohto právneho úkonu nenastali. Dôvodom je, že z dokumentu "Aktuálny stav úveru" zo dňa 24.08.2017 pripojeného žalobcom k žalobe vyplýva, že žalovaní riadne splácali svoje mesačné splátky minimálne do splátky splatnej 20.08.2014. Teda ak splátka splatná 20.08.2014 bola riadne zaplatená, nebola splnená zákonná podmienka pre uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Obč. zák., t.j. aby "zosplatnenie" úveru bolo vykonané až po uplynutí 3-mesačnej lehoty od splátky, s ktorou sa dlžník omeškal. Ak si teda veriteľ uplatnil toto právo v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením § 53 ods. 9 Obč. zák., nie je tento jeho právny úkon z dôvodu podľa § 39 Obč. zák. platný, nepožíva právnu ochranu a jeho účinky nenastali. Z uvedeného potom vyplýva, že ak veriteľ uplatnil svoje právo podľa § 565 Obč. zák. neplatne a celý dlh sa nestal splatným naraz, potom je potrebné posudzovať námietku premlčania vznesenú žalovaným v 2. rade s ohľadom na splatné a dosiaľ nezaplatené splátky úveru, pri ktorých došlo k ich premlčaniu. Pokiaľ ide o splátky úveru nesplatné v čase podania žaloby, ktorých zaplatenie si však žalobca uplatňuje svojou žalobou, pretože požaduje zaplatenie celého úveru, pri nich je potrebné konštatovať, že nevznikol právny dôvod vymáhať ich súdnou cestou a v tejto časti by mala byť žaloba žalobcu zamietnutá ako podaná predčasne. Opätovne poukázal na ustanovenia a .

8. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 12.8.2019 konštatoval, že po dôkladnom preštudovaní nového listinného dôkazu predloženého žalobcom jeho podaním zo dňa 30.04.2019 - listiny "Aktuálny stav úveru" vyhotovený ku dňu 30.09.2017 s prekvapením zistil, že v "Aktuálnom stave úveru" je uvedená výška poskytnutého úveru 13.550,- Eur, ktorý mal byť podľa tohto dokumentu poskytnutý žalovanému v 1. rade dňa 08.03.2011 na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Táto výška úveru je však pre neho prekvapujúca, nakoľko si dobre a zreteľne pamätal, že niekedy v zime roku 2011 spoločne so žalovaným v 1. rade navštívil pracovisko Poštovej banky v Krompachoch, avšak stalo sa to len raz a podpisoval len jednu jedinú žiadosť o poskytnutie úveru, a síce vo výške rovných 13.000 Eur, a nie 13.550,- Eur. O ďalšom osude tejto žiadosti však už nemal žiadnu vedomosť, nakoľko ma ani banka, ani žalovaný v 1. rade ho neinformovali, či táto žiadosť zo strany banky bola schválená alebo nie a neobdržal ani rovnopis takejto zmluvy. Žalobca však súdu na podporu ním uplatňovaného žalobného nároku predložil len fotokópiu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá mala byť medzi Poštovou bankou, a.s. a žalovanými uzavretá dňa 09.03.2011, a ktorá znie na sumu 13.550,- Eur. O tom, žeby som niekedy v minulosti podpisoval zmluvu s takýmto obsahom alebo žiadosť o úver vo výške 13.550 Eur spoločne so žalovaným v 1. rade, nemal vedomosť. Popieral preto pravosť a správnosť tejto žalobcom predloženej listiny - fotokópie zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.03.2011 a tvrdil, že takúto zmluvu v uvedený deň a s týmto obsahom nepodpísal a podpis na nej nie je jeho. Na základe žalobcom dosiaľ predložených dokumentov teda tvrdil, že: a) výška poskytnutého úveru (13.550,- Eur) nie je totožná s výškou úveru, o ktorú som spolu so žalovaným v 1. rade žiadal (13.000,- Eur), ale je o 550,- Eur vyššia než je uvedené na žiadosti, ktorú som v skutočnosti ako jedinú žiadosť podpisoval spolu so žalovaným v 1. rade, a to dňa 21.02.2011. b) v dokumente Aktuálny stav úveru je uvedený sporný dátum poskytnutia úveru 08.03.2011, pričom zo žalobcom predloženej fotokópie zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že táto zmluva mala byť uzavretá až dňa 09.03.2011 (viď dátum a podpis pracovníka Poštovej banky) - teda dátum poskytnutia úveru predchádza dňu uzavretia zmluvy o úvere. c) fotokópia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.03.2011 je sporná, a ja dôrazne popiera pravosť a správnosť tejto žalobcom predloženej listiny z hľadiska jej obsahu a tvrdil, že podpis na fotokópii tohto

dokumentu nie je jeho podpisom. Zároveň popieral, že by som dňa 04.03.2011 alebo kedykoľvek inokedy podpisoval žiadosť o úver alebo zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX alebo akúkoľvek inú zmluvu o úvere na sumu 13.550,- Eur, ako to mylne predpokladá žalobca. d) sumu 13.550,- Eur od Poštovej banky, a.s. nikdy neobdržal a ak žalovaný v 1. rade tento úver nakoniec skutočne čerpal, nemal o tom ani vedomosť, ani žiadny majetkový prospech z takéhoto úveru. e) prvýkrát sa o sume 13.550,- Eur v súvislosti so žalovaným v 1. rade dozvedel až z podanej žaloby žalobcu. Dovtedy nemal žiadnu vedomosť o osude žiadosti o úver, ktorú som so žalovaným dňa 21.02.2011 spoločne podpisoval len raz a ako jedinú žiadosť voči Poštovej banke, a.s., a po celý nasledujúci čas až do podania žaloby žalobcu bol presvedčený, že táto žiadosť bola zo strany banky zamietnutá. Ďalej tvrdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdenej skutočnosti, že by bola platne uzavretá zmluva o úvere medzi Poštovou bankou, a.s. a ním, z ktorej by som bol zaviazaný na zaplatenie poskytnutého úveru č. XXXXXXXXXX spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade. Pokiaľ zmluva s takýmto obsahom a s jeho podpisom bola skutočne uzavretá, ako to tvrdí žalobca, mal by súčasne súdu predložiť originál tejto zmluvy, pretože fotokópia takejto zmluvy ako súkromnoprávnej listiny ako dôkaz v tomto konaní neobstojí, pretože takúto listinu nikdy nepodpísal. Podľa ustálenej judikatúry slovenských súdov "pri súkromnej listine stačí formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť súkromnou listinou preukázané." (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ). Žiadal, aby súd žalobu zamietol.

9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.8.2019 konštatoval, že listina Aktuálny stav úveru je výpis z "Bankovej knihy" je vyhotovovaný priamo z BIS-u (bankový informačný systém), ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska, na základe čoho daný systém zabezpečuje dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených. Taktiež údaje z BIS-u ako výstupný dokument - "Banková kniha" tvorí podklad pre účtovníctvo. Na základe uvedených argumentov je výpis z "Bankovej knihy" považovaný v rámci bankovej praxe za verejnú listinu. K dátumu poskytnutia úveru, ktorý žalovaný 2 namieta uviedol, že v listine "Aktuálny stav úveru" predloženej súdu je ako deň poskytnutia úveru uvedený deň 9.3.2011 teda rovnaký deň ako deň uzavretia zmluvy o úvere. V súvislosti s namietanou pravosťou zmluvy o úvere uviedol, že súdu predložil zmluvu o úvere so žiadosťou o poskytnutie úveru vo výške 13.550,- Eur, ktorá je podpísaná aj žalovaným 1, aj žalovaným 2. Na zmluve o úvere sa nachádza aj podpis žalovaného 1. Ak žalovaný 2/ namieta, že tento podpis nie je jeho, dôkazné bremeno ohľadom uvedenej skutočnosti je na ňom.

10. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 24.9.2019 k výpisu z "Bankovej knihy" ako údajnej verejnej listine uviedol, že tento dôkaz, nie je verejnou listinou. Pojem "verejná listina" je pre účely súdneho konania v našom právnom poriadku zadefinovaný priamo v v ustanovení , podľa ktorého "Listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak." teda priamo per definitionem a contrario za verejnú listinu nepovažuje listinu vzniknutú výpisom z neverejného vnútorného bankového informačného systému a na takúto listinu je potrebné prihliadať ako na listinu súkromnú, kde sa nepredpokladá jej pravdivosť ani dôveryhodnosť, nota bene ak bol podpis žalovaného v 2. rade a pravdivosť údajov v nej uvedených žalovaným v 2. rade výslovne namietaná. Skutočnosť, že žalobcom predkladaný dokument "Aktuálny stav úveru" je výpisom z tzv. "Bankovej knihy" z bankového informačného systému, ešte samo o sebe neznamená, že sa jedná o verejnú listinu. Navyše bankový informačný systém je neverejný a vnútorný informačný systém, do ktorého majú v stanovenom rozsahu prístup len jednotlivé banky (a nik iný, dokonca ani klient banky nie), a v ktorom sú uvedené informácie pre vnútorné potreby bánk a ich podnikania. To, že v rámci bankovej praxe zainteresované banky považujú informácie v ňom uvedené za dôveryhodné a nezmeniteľné ešte neznamená, že informácie v ňom sú naozaj pravdivé a dôveryhodné. Druhé tvrdenie žalobcu je rovnako rozporné a nepravdivé. Bezprostredným priamym porovnaním oboch žalobcom predkladaných dokumentov - t.j. nimi namietanej a spochybňovanej fotokópie zmluvy o úvere zo dňa 09.03.2011 a dokumentu s názvom "Aktuálny stav úveru ku dňu 30.09.2017", kde je uvedený ako deň poskytnutia úveru uvedený deň 08.03.2011, ktorý nie je totožný s dňom uzavretia zmluvy, jednoznačne vyplýva, že žalobcovo toto tvrdenie je nepravdivé. K dôkaznému bremenu ohľadne uzavretia zmluvy o úvere uviedol, že s týmito tvrdeniami žalobcu nemožno súhlasiť. Po prvé, nie je pravdou, žeby žalobca súdu predložil zmluvu o úvere, ako to tvrdí, ale predložil len fotokópiu dokumentu s názvom zmluva o úvere. Originál takejto zmluvy však dosiaľ súdu predložený nebol. Keďže som vo svojom predchádzajúcom vyjadrení namietal a poprel pravosť aj správnosť tejto

žalobcom predloženej listiny z hľadiska jej obsahu s tvrdením, že podpis na fotokópii tohto dokumentu nie je podpisom žalovaného v 2. rade. Zároveň je vylúčené, aby žalovaný v 2. rade dňa 04.03.2011 alebo kedykoľvek inokedy podpisoval žiadosť o úver alebo zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX alebo akúkoľvek inú zmluvu o úvere na sumu 13.550,- Eur. Opätovne poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky . Z uvedeného dôvodu nie je a nemôže byť pravdivé tvrdenie žalobcu, že dôkazné bremeno ohľadne preukazovania tvrdenia, že žalovaný v 2. rade neuzavrel zmluvu o úvere na 13.550,- Eur, prešlo na žalovaného v 2. rade. Naopak, púhym formálnym popretím správnosti predkladanej fotokópie zmluvy o úvere a podpisu žalovaného v 2. rade na nej prešlo dôkazné bremeno na žalobcu, ktorý má teraz procesnú povinnosť predložiť súdu originál tejto spornej a spochybnenej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.03.2011, pretože fotokópia takejto zmluvy ako súkromnoprávnej listiny ako dôkaz v tomto súdnom konaní neobstojí (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , Rozsudok Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 1. 4. 2015). Na záver preto uviedol, že v tomto konaní je stále spornou skutočnosťou, že by žalovaný v 2. rade uzavrel zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 13.550,- Eur tak, ako to nesprávne tvrdí žalobca, ktorý však svoje tvrdenie v tomto súdnom konaní stále nepreukázal predložením originálu tejto zmluvy. Naopak žalobca predložil súdu len fotokópiu tohto sporného dokumentu, pričom aj údaje o dátume uzavretia tejto zmluvy (jej obsah), ako aj podpis žalovaného v 2. rade na tomto dokumente sme právne relevantným spôsobom aj s ohľadom na iné súvisiace skutočnosti namietané v predchádzajúcich podaniach náležite popreli a spochybnili, na základe čoho prešla dôkazná povinnosť predložiť súdu originál tohto dokumentu na žalobcu. Pokiaľ však žalobca svoju dôkaznú povinnosť nesplní, neunesie tým svoje dôkazné bremeno ohľadne ním uplatňovaného nároku voči žalovanému v 2. rade a v takomto prípade je namieste, aby súd žalobu žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zamietol v plnom rozsahu ako nedôvodnú, pretože žalovaný v 2. rade nie je v tomto konaní pasívne legitimovaným.

11. Vo veci bolo opakovane nariadené pojednávanie, naposledy na termín 9.7.2020, pričom pojednávania sa nezúčastnil žalobca, ktorý svoju účasť písomne ospravedlnil. Žalovaný v 1. a 2. rade, ako aj právny zástupca žalovaného v 2. rade sa pojednávania zúčastnili osobne. Súd podľa pojednával v neprítomnosti žalobcu.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade a v 2. rade, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so Zmluvou o úvere - Lepšia splátka zo dňa 9.3.2019, ďalšími žiadosťami/ zmluvami o úvere Lepšia splátka zo dňa 15.2.2011, 21.2.2011, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver, sadzobníkom, výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 22.8.2014 vrátane doručeniek, aktuálnym stavom úveru ku dňu 24.8.2017, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 8.9.2014, predpisom splátok k zmluve o úvere, zmluvou o postúpení pohľadávok č. IV/2017 zo dňa 10.10.2017 ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi potvrdil, že s Poštovou bankou uzavrel úverovú zmluvu a dostal od nich finančné prostriedky, niečo cez 13.000,- Eur. Z toho vyrovnal ďalšie úvery. Zmluvu však žalovaný v 2. rade nepodpísal, domnieval sa, že podpis bol sfalšovaný. On dlh riadne splácal, potom prišiel o prácu, zdravie, tak s tým prestal. Žalobca ho vyzýval formou telefonátov, aj formou SMS, aby dlh zaplatil. Niečo mu i posielal, nevedel však čo. Má len čiastočne invalidný dôchodok 260,- Eur, nebol schopný dlh splácať. So žalovaným v 2. rade boli žiadať o úver niekedy vo februári 2011 a to iba jeden jediný krát. O akú sumu vtedy Poštovú banku žiadal za prítomnosti žalovaného v 2. rade si presne už nepamätal. Prečo opakovane podpisoval zmluvu si rovnako nepamätal, pán Š. bol však s ním iba raz.

14. Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že žalobu neuznáva čo do dôvodu i do výšky. Spochybňoval uzavretie predmetnej zmluvy, jeho podpis na zmluve i akt zosplatnenia realizovaný zo strany predchodcu žalobcu.

15. Právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., Bratislava ako veriteľ uzatvorila so žalovaným 1 ako dlžníkom dňa 9.3.2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 13.550,- Eur. Žalovaný v 2. rade mal údajne zmluvu v rovnaký deň ako žalovaný v 1. rade (4.3.2011) podpísať ako spoludlžník. V článku 3 Zmluvy sú uvedené základné údaje týkajúce sa tohto úveru a to výška mesačnej splátky 196,66 Eur, celková výška nákladov 10.209,27 Eur, dátum prvej platby 20.4.2011, dátum konečnej splatnosti 20.3.2021, úroková sadzba 11,9 %, dátum ďalšej platby k 20. dňu v mesiaci, počet mesačných splátok 120, priemerná RPMN 11,64 %, RPMN 13,36 %. Uzavretiu tejto zmluvy predchádzali žiadosti/zmluvy o úver zo dňa 15.2.2011, 21.2.2011, kde bola

požadovaná suma 13.000,- Eur, pričom podpis žalovaného v 2. rade figuruje iba na jednej z nich a to na zmluve zo dňa 21.2.2011. Tieto zmluvy podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade bankou schválené neboli.

16. Z upozornenia - výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 22.8.2014 adresovaný Poštovou bankou, a.s. žalovaným 1, 2 im mal predchodca žalobcu oznámiť, že porušili ustanovenia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.3.2011, pretože sú ku dňu 21.8.2014 v omeškaní s plnením splátok o viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Dlh vyčíslil na sumu 1.273,45 Eur a vyzval žalovaných na jeho splatenie do 15 dní od doručenia výzvy. Z výzvy však nie je zrejmé u ktorých predpísaných splátok sa žalovaní dostali do omeškania. Predložil podací hárok zo dňa 22.8.2014 o doručovaní zásielky žalovanému 1 a vrátenú nevyzdvihnutú zásielku od žalovaného 2 vrátenú dňa 30.9.2014.

17. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 8.9.2014 súd zistil, že predchodca žalobcu oznámil žalovaným 1, 2, že úverová pohľadávka sa k 8.9.2014 stala predčasne splatnou v celom rozsahu naraz. Zároveň im mal oznámiť, že dlžná čiastka po tomto zosplatnení k uvedenému dňu predstavuje sumu v celkovej výške 12.042,63 Eur a vyzvať ich uhradiť celkový dlh na jeho účet uvedený v tomto prípise v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Predložil totožné doklady svedčiace o doručení výzvy žalovaným 1, 2 ako pri doručovaní upozornenia.

18. Z predpisu splátok súd zistil, že žalovaný v 1. rade mal vyčerpať do dňa 8.4.2011 sumu 13.550,- Eur, čo sa aj stalo. Zároveň je z neho zrejmá výška predpísaných splátok a ich započítavanie na istinu a úroky.

19. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 24.8.2017 je zrejmé, že žalobca vyčerpal výšku úveru 13.550,- Eur, splatil 2.099,01 Eur. Úver ku dňu 8.9.2014 zosplatnil. Z obsahu písomností bolo zistené, že ako dátum poskytnutia úveru bol uvedený dátum 8.3.2011, pričom ako je zrejmé zo samotnej zmluvy o úvere k finálnemu uzavretiu zmluvy došlo až 9.3.2011.

20. Podľa až 4 platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa , , v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy o pôžičke, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné

22. Podľa , v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy o pôžičke, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa , , o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa , o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa , u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

25. Podľa o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) ) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa a neobsahuje náležitosti podľa až k), a a , je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

26. Podľa v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, mohol dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

27. Podľa v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

28. Z hľadiska tejto formulácie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že toto uvedené ustanovenie dopĺňa ustanovenie , takže otázku zosplatnenia úveru je potrebné vykladať skrz text oboch uvedených ustanovení súčasne.

29. Podľa o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len ""), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

30. Okruh sporových strán vymedzuje procesné právo. To, kto je v konaní vecne legitimovaný (aktívne či pasívne), vymedzuje právo hmotné. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

31. Poučenie strany o vecnej legitimácii je teda poučením hmotnoprávnym, kým súd zmysle ust. má povinnosť poučovať procesné strany o ich procesných právach a povinnostiach. Poučenie o hmotnom práve nie je súd povinný, ani oprávnený poskytnúť. Procesnoprávne poučenie žalovaným ako spotrebiteľom poskytnuté súdom bolo.

32. V prvom rade sa teda súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, teda otázkou či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi bankou a žalobcom.

33. Zmluva o úvere - lepšia splátka uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovanými je tzv. bankovým úverom, ktorý bol žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi poskytnutý bankou, podnikajúcou na základe poverenia v zmysle § 2 ods. 1 a 7 ods. 1 Zákona o bankách. Žalovaný v 2. rade je v zmluve uvedený ako spoludlžník. Z uvedeného dôvodu bolo na postúpenie pohľadávky nutné aplikovať vyššie citované ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, teda skúmať či boli splnené podmienky banky na postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky z úveru postupníkovi, ktorý nie je bankovým subjektom, teda skutočnosť, že: a) dlžník nesplnil riadne a včas jednu splatnú splátku istiny úveru alebo úrokov, b) jeho omeškanie trvá dlhšie ako 90 kalendárnych dní, c) na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. Táto zmena sa však nedotýka práv a povinností dlžníka vyplývajúcich mu zo záväzku, preto pre platnosť postúpenia nie je potrebný dlžníkov súhlas. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky bolo zabrániť zhoršeniu právneho postavenia dlžníka, najmä ak sa jedná o spotrebiteľa. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa pre postúpenie pohľadávky predpisuje písomnú formu a zároveň Zákona o bankách podmienky po splnení ktorých k cesii môže dôjsť. Písomná výzva banky dlžníkovi je jedným z hlavných predpokladov pre postúpenie (cesiu) bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu, keďže postúpením pohľadávky do existujúceho záväzku namiesto pôvodného veriteľa vstúpi veriteľ nový. Ďalším z predpokladov je dlžníkovo následné nepretržité omeškanie trvajúce dlhšie ako 90 dní.

34. Žalobca ako prílohu žaloby okrem iného predložil prípis zo dňa 22.8.2014 označený ako "Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru" adresovaný zo strany jeho právneho predchodcu žalovaným 1, 2, ktorým mal týmto oznámiť, že porušili ustanovenia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.3.2011, pretože sú ku dňu 21.8.2014 v omeškaní s plnením splátok o viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Dlh vyčíslil na sumu 1.273,45 Eur a vyzval žalovaných na jeho splatenie do 15 dní od doručenia výzvy. Z výzvy však nie je zrejmé u ktorých predpísaných splátok sa žalovaní dostali do omeškania. Predložil podací hárok zo dňa 22.8.2014 o doručovaní zásielky žalovanému 1 a vrátenú nevyzdvihnutú zásielku od žalovaného 2 vrátenú dňa 30.9.2014. Dňa 8.9.2014 písomnosťou označenou ako "Výzva na úhradu dlžnej sumy" oznámil žalobca žalovaným 1, 2, že sa úverová pohľadávka k 8.9.2014 stala predčasne splatnou v celom rozsahu naraz. Zároveň im mal oznámiť, že dlžná čiastka po tomto zosplatnení k uvedenému dňu predstavuje sumu v celkovej výške 12.042,63 Eur a vyzvať ich uhradiť celkový dlh na jeho účet uvedený v tomto prípise v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Predložil totožné doklady svedčiace o doručení výzvy žalovaným 1, 2, ako pri doručovaní upozornenia.

35. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by právny predchodca oba uvedené prípisy (výzvu a zosplatnenie) žalovaným 1, 2 riadne doručil, či dokonca vôbec dal na poštovú prepravu, pretože u žalovaného 1 opakovane predložil iba jeden poštový hárok zo dňa 22.8.2014 a u žalovaného 2 rovnako opakovane predložil vrátenú zásielku s uvedením dňa uloženia 11.9.2014 a dátumom vrátenia 30.9.2014. Tieto doklady svedčia iba o doručovaní jednej z dvoch výziev, ktorých doručenie je nevyhnutné v zmysle a . Zároveň výzva neobsahuje údaj pri ktorej predpísanej splátke resp. splátkach sa žalovaní do omeškania dostali. Keďže splnenie týchto predpokladov preukazujúcich doručenie vyššie uvedených prípisov žalovaným nebol v spore bez akýchkoľvek pochybností a riadne preukázaný, súd i s poukazom na ust. , podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší konštatuje, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu predmetného úveru a následnému platnému postúpeniu pohľadávky, preto žalobu z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie zamietol. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.4.2018).

36. Zároveň je súd nútený konštatovať i skutočnosť, že u žalovaného v 2. rade, ako u spoludlžníka nebola riadnym spôsobom preukázaná jeho pasívna vecná legitimácia. Tento konštatoval, že podpisoval iba jednu zmluvu o úvere na sumu 13.000,- Eur a to 21.2.2011 a nie zmluvu uzavretú na sumu 13.550,- Eur, ktorú mal údajne podpísať dňa 4.3.2011. Tieto skutočnosti potvrdil i samotný žalovaný v 1. rade, s tým, že žalovaný v 2. rade bol s ním pri podpise zmluvy iba raz a to niekedy v mesiaci február 2011. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry slovenských súdov, vzhľadom k tomu, že u úverovej zmluvy č.XXXXXXXXXX došlo popretiu jej správnosti a hodnovernosti podpisu spoludlžníka oboma žalovanými, bolo na žalobcovi, aby preukázal skutočnosti potvrdzujúce korektné uzavretie úverovej zmluvy žalovaným v 2. rade (Rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ). Žalobca neprodukoval žiadne dôkazy o skutočnostiach podporujúcich jeho skutkové tvrdenia produkované v priebehu konania, preto bol sú nútený konštatovať, že v konaní nebola relevantných spôsobom preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2. rade, čo predstavuje ďalší dôvod pre ktorý bolo nutné žalobu vo vzťahu k nemu zamietnuť. Súd zároveň konštatuje, že je paradoxné, že predchodca žalobcu odmietol poskytnúť za tých istých podmienok úver vo výške 13.000,- Eur žalovanému v 1. rade v druhej polovici februára 2011, ale následne dňa 9.3.2011 úver žalovanému v 1. rade schválil a to vo výške 13.550,- Eur, teda dokonca vo vyššej sume ako bola pôvodne žiadaná a to dokonca deň pred uzavretím zmluvy (8.3.2011) ako to vyplýva z listiny "aktuálny stav úveru".

37. I z uvedeného je zrejmá nedostatočná precíznosť vo vedení úverovej evidencie predchodcu žalobcu, ktorá však nemôže znevýhodňovať a v konečnom dôsledku sankcionovať žalovaných.

38. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, teda žalobca nebol v konaní úspešný, a preto súd priznal náhradu trov konania úspešným žalovaným 1, 2 a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach ( , ).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané ( a ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.