Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 360/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. októbra 2011

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Jána Lubyho v konaní o sťažnosti T. B., Ž., zastúpeného advokátom Mgr. M. H., Ž., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. , za

účasti Okresného súdu Žilina, takto

rozhodol:

1. Základné právo T. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. T. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť T. B. trovy konania v sume 314,18 €

(slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jeho právneho zástupcu Mgr. M. H.,

Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2011

doručená sťažnosť T. B., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. M. H.,

Ž., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 17. októbra 2007

okresnému súdu žalobu o zaplatenie nájomného v sume 55 500,80 Sk (1 842,29 €)

a vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 58 311 Sk (1 935,57 €) proti žalovanému – U.

(ďalej len „žalovaný“). Po podaní žaloby bola vec okresným súdom vedená pod sp. zn. 6 Ro

181/2007 a následne 8. februára 2008 bola prevedená do registra C a zapísaná pod sp. zn. 6

C 41/2008.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Súd od podania žaloby vo veci nekonal, preto som dňa 20. 11. 2009 podal

predsedovi Okresného súdu v Žiline sťažnosť na prieťahy v konaní.

Súd vo vyjadrení k sťažnosti zo dňa 10. 12. 2009 vyhodnotil sťažnosť ako čiastočné

dôvodnú. Uviedol, že súd previedol najskôr vec z registra 6 Ro do registra C k 18. 02. 2008

a v mesiaci marec bol návrh doručovaný žalovanému na vyjadrenie, ktorý sa vyjadril

28. 03. 2008 a spis bol sudcovi predložený dňa 02. 04. 2008. Zdržanie malo byť spôsobené

zvýšenou zaťaženosťou konajúceho sudcu.

Výsledkom podanej sťažnosti bolo to, že súd prípisom z 09. 12. 2009 vytýčil prvé

pojednávanie na deň 29. 01. 2010 a s predvolaním mi doručil aj vyjadrenie žalovaného zo

dňa 25. 03. 2008, doručené na súd 28. 03. 2008, avšak bez príloh. Prílohy som obdržal až

na moju žiadosť.

Prvé pojednávanie dňa 29. 01. 2010 bolo po prejednaní veci odročené na 19. 03.

2010 za účelom ďalšieho dokazovania

Druhé pojednávanie dňa 19. 03. 2010 bolo po prejednaní veci odročené na neurčito

za účelom ďalšieho dokazovania. Od tohto pojednávania súd opäť vo veci nekoná už viac

ako 15 mesiacov...

Na Okresnom súde v Žiline je vedených niekoľko konaní z uvedeného titulu, ktoré už

vedú ako vlastníci moje deti, ktoré nie sú právoplatne ukončené. Súd v primeranom čase

nerozhodol a jeho nečinnosť spôsobuje, že žalovaný užívaním mojich pozemkov bez môjho

súhlasu úmyselne porušoval moje vlastnícke právo bez toho, aby bol akokoľvek

sankcionovaný.

Trvajúci súdny spor nevhodne pôsobí aj na môj zdravotný stav najmä psychicky.

Nielen v minulosti boli naše pozemky užívané protiprávne cudzími, ale tento stav trvá aj

v súčasnosti v inej podobe a k jeho ukončeniu nevedie ani predmetné súdne konanie.

Z dôvodu, že som takto nútený trpieť nezákonné porušovanie môjho vlastníckeho

práva a z dôvodu neistoty postoja súdu k mojej žiadosti o zabezpečenie zákonnosti pre

nemožnosť dosiahnuť meritórne rozhodnutie vo veci v primeranej lehote, považujem za

primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000 €. Právoplatné rozhodnutie súdu by do

budúcnosti pôsobilo aj preventívne na ostatných porušovateľov vlastníckeho práva k našim

nehnuteľnostiam a bola by nám zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených

záujmov, ako aj výchovné pôsobenie na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností

a na úctu k právam iných, tak ako to ustanovuje .“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

SR a právo na prejednanie jeho záležitostí súdom v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu v Žiline v konaní bolo porušené.

Okresnému súdu v Žiline prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,00 € (slovom: tritisíc

eur), ktoré mu je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

v sume 356,40 € na účet jeho právneho zástupcu Mgr. M. H., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -12

z 24. augusta 2011 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný

súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či

trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný

súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predseda

okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania, pretože

dospel k záveru, že od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu vo svojom podaní č. z 19. júla 2011, ktoré

bolo ústavnému súdu doručené 25. júla 2011, zaslal vyjadrenie zákonného sudcu, ktorý

uviedol chronologický prehľad úkonov okresného súdu a účastníkov konania v predmetnej

veci a poukázal na neúmernú zaťaženosť svojho senátu, na ktorú upozornil viackrát aj

vedenie okresného súdu, ale nedostal žiadnu odpoveď, pričom „stav sa dodnes nijako

nezmenil“. S vyjadrením zákonného sudcu sa predseda okresného súdu plne stotožnil, avšak

nijaké meritórne stanovisko k sťažnosti nezaujal a ani nenamietal žiadnu zo skutočností

uvedených v sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku z 29. septembra 2011, ktorým reagoval na

vyjadrenie predsedu okresného súdu z 19. júla 2011, uviedol:

„Porušovateľ vo svojom vyjadrení z 14. 07. 2011 v nadväznosti na vyjadrenie

z 19. 07. 2011 uznáva, že v predmetnej veci sú z jeho strany prieťahy v konaní a to je

porušenie môjho ústavného práva. Je neprípustné, aby trvajúce organizačné problémy

porušovateľa išli na moju ťarchu, keď mi je garantované právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov.“

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil tento priebeh namietaného konania:

1. Dňa 17. októbra 2007 doručil sťažovateľ okresnému súdu žalobu o zaplatenie

nájomného a vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanému; vec bola zapísaná do

registra Ro pod sp. zn. a následne 8. februára 2008 prevedená do registra C pod

sp. zn. a pridelená na vybavenie sudcovi Mgr. A. K.

2. Okresný súd uznesením z 11. marca 2008 uložil žalovanému povinnosť vyjadriť sa

k podanej žalobe; vyjadrenie žalovaného bolo okresnému súdu doručené 28. marca 2008.

3. Dňa 10. decembra 2009 nariadil zákonný sudca pojednávanie na 29. január 2010.

4. Dňa 29. januára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie bez prítomnosti sťažovateľa

(právny zástupca sťažovateľa bol zastúpený Mgr. K.) a bolo odročené na 19. marec 2010 na

účely výsluchu neprítomného sťažovateľa a vyžiadania správ z katastra nehnuteľností.

5. Žalovaný podaním zo 17. marca 2010 požiadal o odročenie pojednávania

nariadeného na 19. marec 2010 z dôvodu, že jeho právna zástupkyňa sa ho nemôže

zúčastniť (okresný súd oznámil žalovanému a jeho právnej zástupkyni, že ich žiadosť

neakceptuje).

6. Dňa 19. marca 2010 sa uskutočnilo pojednávanie za účasti účastníkov konania

a ich právnych zástupcov a bolo odročené na neurčito na vykonanie ďalšieho dokazovania

a zabezpečenie listinných dôkazov žalovaným (žalovaný doručil okresnému súdu

požadované doklady 31. októbra 2010).

7. Okresný súd 7. apríla 2010 vyzval Správu katastra Žilina na zaslanie spisovej

dokumentácie (doručená 21. apríla 2010), znalca Ing. M. na predloženie znaleckého

posudku (zaslaný 28. apríla 2010) a Ing. P. na zaslanie geometrického plánu (zaslaný 23.

apríla 2010).

8. Dňa 14. júla 2011 zákonný sudca nariadil pojednávanie na 11. október 2011, ktoré

bolo následne odročené na 25. november 2011 na vykonanie ďalšieho dokazovania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v , ako aj práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd vo vzťahu k posudzovanému súdnemu konaniu,

z obsahu spisu a z vyjadrení sťažovateľa a okresného súdu a nimi predložených na vec sa

vzťahujúcich listín nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej či skutkovej zložitosti

veci, ktorá by mohla spôsobovať predĺženie namietaného konania.

2. V súvislosti s hodnotením správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný

súd konštatoval, že sťažovateľ sa nezúčastnil jedného z dosiaľ uskutočnených pojednávaní,

čo ale nemalo zásadnejší vplyv na doterajšiu dĺžku namietaného konania. Sťažovateľ je

v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom a poskytuje okresnému súdu

požadovanú súčinnosť.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či v namietanom

konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu. Vychádzajúc

zo spisu sp. zn. ústavný súd zistil, že okresný súd bol bez ospravedlniteľného

dôvodu nečinný v obdobiach od 11. marca 2008, keď uznesením uložil žalovanému

povinnosť vyjadriť sa k žalobe (vyjadrenie bolo zaslané už 28. marca 2008),

do 10. decembra 2009, keď nariadil vo veci prvé pojednávanie, a následne v období

od pojednávania uskutočneného 19. marca 2010, resp. výziev na predloženie listinných

dôkazov zo 7. apríla 2010 do 14. júla 2011, keď nariadil pojednávanie na 11. október 2011,

hoci požadované listinné dôkazy mu boli doručené už v priebehu apríla 2010. Namietané

konanie v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti trvalo štyri roky a nebolo ešte

právoplatne skončené.

V nadväznosti na obranu okresného súdu, resp. zákonného sudcu poukazujúceho na

neprimerané množstvo vecí, ktoré mu boli pridelené, ústavný súd v nadväznosti na svoju

doterajšiu judikatúru (pozri napr. , , , ,

) konštatoval, že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo

vecí, v ktorých sa musia zabezpečiť súdne konania, by mohlo len dočasne ospravedlniť

vzniknuté prieťahy, a to len v prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia.

v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým

vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne

problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania

a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne

príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. ).

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že neodôvodnenou nečinnosťou

okresného súdu došlo v namietanom konaní k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa , ako aj jeho práva podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľ sa tiež domáhal, aby ústavný súd okresnému súdu uložil konať

v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov. V čase rozhodovania o sťažnosti nebolo

namietané konanie právoplatne skončené, a preto ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa

a prikázal okresnému súdu, aby v namietanom konaní konal bez zbytočných prieťahov

(bod 2 výroku tohto nálezu).

V zmysle a ústavný súd

môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva alebo

slobody boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Pretože ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom konaní

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a tiež práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ). Ústavný

súd dospel k záveru, že v danom prípade existujú dôvody na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,

s poukazom na to, že dlho trvajúci stav „nevhodne pôsobí aj na môj zdravotný stav najmä

psychicky“ a „som takto nútený trpieť nezákonné porušovanie môjho vlastníckeho práva

a z dôvodu neistoty postoja súdu k mojej žiadosti o zabezpečenie zákonnosti pre nemožnosť

dosiahnuť meritórne rozhodnutie vo veci v primeranej lehote“.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, zložitosť veci, ako aj správanie sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd

dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume

2 500 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľovi, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom (bod 4 výroku tohto nálezu). Za jeden úkon právnej služby

vykonaný v roku 2011 patrí podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov odmena 123,50 €, čo spolu s režijným paušálom

(7,41 €) predstavuje odmenu za jeden úkon právnej služby 130,91 €. Ústavný súd priznal

úhradu trov konania za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné

vyhotovenie sťažnosti), pričom úhradu v sume 261,82 € (dvakrát po 130,91 €) zvýšil o 20 %

DPH (52,36 €) vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH.

Celková suma trov konania tak predstavuje sumu 314,18 €, ktorú je okresný súd povinný

uhradiť sťažovateľovi na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

Vzhľadom na toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2011