Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 173/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júla 2012 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

o prijatej sťažnosti U., Ž., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. M. P., advokátka,

s. r. o., Ž., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ing. J. L., vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a Listiny základných práv a slobôd

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo U. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a Listiny základných práv a slobôd a právo na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. U. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur),

ktoré mu j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť U. trovy konania v sume 323,50 € (slovom

tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) na účet jeho právneho zástupcu Advokátska

kancelária JUDr. M. P., advokátka, s. r. o., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 z 18. apríla 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť U., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietalo porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ v právnej veci, ktorej predmetom

je žaloba o zaplatenie nájomného v sume 55 500,80 Sk (1 842,29 €) a vydanie

bezdôvodného obohatenia v sume 58 311 Sk (1 935,57 €), je v procesnom postavení

žalovaného.

Ústavný súd 18. mája 2012 vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a zaslanie relevantného súdneho spisu.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 11. júna 2012. V jeho

prílohe predseda okresného súdu predložil súdny spis a vyjadrenie zákonného sudcu.

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bola aj podrobná chronológia úkonov okresného súdu

i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

1. Dňa 17. októbra 2007 doručil navrhovateľ okresnému súdu žalobu o zaplatenie

nájomného a vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanému (sťažovateľovi); vec bola

zapísaná do registra Ro pod sp. zn. a následne bola 8. februára 2008 prevedená

do registra C pod sp. zn. a pridelená na vybavenie sudcovi Mgr. A. K.

2. Okresný súd uznesením z 11. marca 2008 uložil žalovanému povinnosť vyjadriť sa

k podanej žalobe; vyjadrenie žalovaného bolo okresnému súdu doručené 28. marca 2008.

3. Dňa 29. januára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie bez prítomnosti navrhovateľa

a bolo odročené na 19. marec 2010 pre účely výsluchu neprítomného navrhovateľa

a vyžiadania správ z katastra nehnuteľností.

4. Dňa 19. marca 2010 sa uskutočnilo pojednávanie za účasti účastníkov konania

a ich právnych zástupcov a bolo odročené na neurčito na účely vykonania ďalšieho

dokazovania.

5. Dňa 11. októbra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 25. november 2011 na účely vykonania ďalšieho dokazovania.

6. Dňa 25. novembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 10. február 2012 za účelom vykonania ďalšieho dokazovania.

7. Dňa 10. februára 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 3. apríl 2012 na účely vykonania ďalšieho dokazovania.

8. Dňa 3. apríla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 29. máj

2012 z dôvodu oboznámenia sa s ďalšími navrhovanými dôkazmi.

9. Dňa 29. mája 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 7. september 2012 na účely výsluchu navrhovaného svedka.

K rovnakým skutkovým zisteniam dospel aj ústavný súd preskúmaním zapožičaného

spisu okresného súdu.

Z vyjadrenia zákonného sudcu v napadnutom konaní vyplynulo, že v období

od 11. októbra 2011 do 7. septembra 2012 bolo nariadených šesť pojednávaní a tieto „boli

odročované z toho dôvodu, že navrhovateľ na každom pojednávaní produkoval nové návrhy

na dokazovanie“.

V závere svojho vyjadrenia predseda okresného súdu vyjadril súhlas s upustením

od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Právny zástupca sa k stanovisku okresného súdu vyjadril podaním doručeným

20. júna 2012, v ktorom uviedol, že „sudcovi bol spis predložený 2.4.2008, pričom

pojednávanie bolo nariadené až na deň 29.1.2010, teda po uplynutí 2 rokov. Rovnako

v období od 19.3.2010 do 11.10.2011 súd opäť vo veci nekonal.“. V podaní ďalej právny

zástupca sťažovateľa poukázal aj na viaceré ustanovenia Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), konkrétne na § 79 ods. 1

, ktoré upravuje povinnosti navrhovateľa okrem iného aj označiť dôkazy, na

ods. 1 , v zmysle ktorého súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Právny

zástupca sťažovateľa v závere svojho vyjadrenia súhlasil s upustením od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v a

ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa a listiny každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd vo vzťahu k posudzovanému súdnemu konaniu

z obsahu spisu a vyjadrení sťažovateľa a okresného súdu a nimi predložených na vec sa

vzťahujúcich listín nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej či skutkovej zložitosti

veci, ktorá by mohla spôsobovať predĺženie namietaného konania.

2. V súvislosti s hodnotením správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný

súd konštatuje, že sťažovateľ reagoval na výzvy okresného súdu včas a poskytoval

okresnému súdu požadovanú súčinnosť.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či v namietanom

konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu. Vychádzajúc

zo spisu sp. zn. ústavný súd zistil, že okresný súd bol bez ospravedlniteľného

dôvodu nečinný v obdobiach od 11. marca 2008, keď uznesením uložil sťažovateľovi

povinnosť vyjadriť sa k žalobe (vyjadrenie bolo zaslané už 28. marca 2008),

do 10. decembra 2009, keď nariadil vo veci prvé pojednávanie, a následne v období

od pojednávania uskutočneného 19. marca 2010, resp. výziev na predloženie listinných

dôkazov zo 7. apríla 2010, do pojednávania konaného 11. októbra 2011, hoci požadované

listinné dôkazy mu boli doručené už v priebehu apríla 2010. Napadnuté konanie v čase

rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti trvalo viac ako päť rokov a nebolo ešte

právoplatne skončené.

V nadväznosti na obranu okresného súdu, resp. zákonného sudcu poukazujúceho

na neprimerané množstvo vecí, ktoré mu boli pridelené, ústavný súd v nadväznosti na svoju

doterajšiu judikatúru (pozri napr. , , , ,

) konštatoval, že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo

vecí, v ktorých sa musia zabezpečiť súdne konania, by mohlo len dočasne ospravedlniť

vzniknuté prieťahy, a to len v prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia.

v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým

vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne

problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania

a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne

príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. ).

Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým

sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. ,

, ).

Pokiaľ ide o vyjadrenie zákonného sudcu v napadnutej veci, že nariadené

pojednávania „boli odročované z toho dôvodu, že navrhovateľ na každom pojednávaní

produkoval nové návrhy na dokazovanie“, tak v tejto súvislosti ústavný súd poukazuje

okrem na už citované ustanovenia aj na ustanovenie

ods. 1 , podľa ktorého súd pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci

spravidla na jednom pojednávaní. Z chronológie úkonov okresného súdu a účastníkov

konania však vyplýva, že v napadnutom konaní bolo nariadených celkom osem pojednávaní

(okresný súd nariadil termín pojednávania vo veci na 7. september 2012, pozn.),

čo naznačuje, že okresný súd postupoval v konaní nesústredene a neefektívne,

nerešpektoval citované ustanovenia , a tým ani označené

práva sťažovateľa, v dôsledku čoho ani po viac ako piatich rokoch nie je ukončený ani len

proces dokazovania.

Navyše, pozornosti ústavného súdu neušlo, že ústavný súd v napadnutom konaní už

vyslovil porušenie základného práva iného účastníka napadnutého konania zaručeného

a práva podľa dohovoru konkrétne nálezom sp. zn.

z 18. apríla 2012, ktorým zároveň prikázal okresnému súdu, aby

v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že neodôvodnenou nečinnosťou

a nesústredeným postupom okresného súdu došlo v namietanom konaní k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto

nálezu).

Keďže ústavný súd v náleze sp. zn. z 18. apríla 2012 prikázal

okresnému súdu, aby v napadnutom konaní postupoval bez zbytočných prieťahov, nebolo

už potrebné, navyše v tak krátkom časovom odstupe, rovnaký príkaz okresnému súdu

ukladať.

III.

V zmysle a ústavný súd

môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva alebo

slobody boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

3 000 €, ktoré odôvodnil intenzitou zásahov do jeho práv, ako aj dĺžkou ich trvania.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

nečinnosť a tiež neefektívny postup, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde

a všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 2 500 €

za primerané finančné zadosťučinenie podľa (bod 2

výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré

mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľa si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 323,50 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2011

v sume 763 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2012 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 127,16 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,63 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady

zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov konania, ktorú

ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu takto činí sumu 323,50 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 56 ods. 5 zákona

o ústavnom súde).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2012