Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 235/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2011

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Jána Lubyho v konaní o sťažnosti R. H., M., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., Ž., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a podľa Listiny základných

práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Žilina, takto

rozhodol:

1. Základné právo R. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa Listiny základných práv a slobôd

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. R. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktoré mu j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť R. H. trovy konania v sume

261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. J. S., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 9. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť R. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a podľa

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 30. júla 2008 okresnému súdu návrh

na zaplatenie sumy 229 563 Sk.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „podal dňa 30. 07. 2008

prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na začatie konania podľa § 80 písm. b)

Okresný súd vytýčil prvé pojednávanie vo veci na 10. 03. 2010 po prvej sťažnosti

navrhovateľa na prieťahy v konaní zo dňa 04. 02. 2010. Pojednávanie bolo odročené

z dôvodu neprítomnosti ako odporcu, tak jeho právneho zástupcu. Do dnešného dňa súd

pojednávanie nevytýčil napriek ďalšej sťažnosti navrhovateľa zo dňa 15. 10. 2010.

Nakoľko od podania návrhu uplynuli dva roky a osem mesiacov, sťažovateľ má za to,

že okresný súd vo veci vôbec nekoná.“.

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v jeho právnej veci právoplatne skončené.

Okrem toho, že sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa listiny

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

zároveň požadoval prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných

prieťahov. Napokon žiadal priznanie finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € a úhradu

trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. z 27. mája 2011, v ktorom sa okrem iného uvádza:

«Podľa vyjadrenia konajúceho sudcu okolnosti nasvedčujú tomu, že k prieťahom

v konaní došlo, ale boli objektívneho charakteru. Vybavovanie veci bolo poznačené

celkovou zaťaženosťou súdneho oddelenia, pričom boli vybavované staršie veci, a to podľa

poradia od najstarších. Staršie veci sú pritom spravidla skutkovo zložité a navyše bol súd

personálne nestabilný s dopadom na tunajšie oddelenie najmä v podobe zmien na poste

tajomníčky a asistentky senátu. V tomto prípade nejde o prednostnú vec osobného stavu

výživného, pracovného sporu, ochrany osobnosti, alebo otázky spojenej s bytovou potrebou.

Termín pojednávania bol stanovený na deň 10. 03. 2010 a aktuálne na 27. 06. 2011.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a po oboznámení s prehľadom úkonov

uskutočnených vo veci možno konštatovať, že vo veci sa riadne konalo od podania návrhu

na súd dňa 30. 07. 2008. Nasledujúci deň 31. 07. 2008 bola zasielaná výzva právnemu

zástupcovi navrhovateľa a z dôvodu uplatnenia nezákonného úroku bola vec dňa

05. 09. 2008 prevedená do registra „C“. Uznesením následne súd poučil odporcu a vyzval

ho na zaslanie stanoviska k návrhu. Po predložení spisu sudcovi, bol termín pojednávania

nariadený na deň 10. 03. 2010 a pojednávanie bolo odročené za účelom ďalšieho konania

po odpadnutí prekážky, keďže na pojednávanie sa nedostavil odporca ani jeho právny

zástupca. Následne došlo k zdržaniu vo veci, a to zrejme v dôsledku nedostatočnej

organizácie práce v senáte spolu so značným nápadom a množstvom nerozhodnutých vecí,

teda aj z objektívnych dôvodov. K zdržaniu došlo predovšetkým v roku 2010. Aktuálne bol

vo veci nariadený termín pojednávania na 29. 06. 2011.

Na základe uvedených skutočností tak možno konštatovať, že s výnimkou časti roku

2010 nie je v konaní žiadne obdobie, v ktorom by dochádzalo k zdržaniu, resp. k prieťahom

zavineným Okresným súdom Žilina.»

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad procesných

úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania:

«1. dňa 30. 7. 2008 – návrh na začatie konania zapísaný pod 8

2. 31. 7. 2008 – výzva pre PZ (právneho zástupcu, pozn.) navrhovateľa o oznámenie

právnej skutočnosti, na základe ktorej si uplatňuje úrok z omeškania

3. 5. 9. 2008 – vec prevedená do „C“ registra z dôvodu z dôvodu uplatnenia si

nezákonného úroku – vedené pod

4. Dňa 4. 9. 2008 – vydané uznesenie, ktorým súd poučuje odporcu a vyzýva

na vyjadrenie sa k návrhu ( č. k. -17)

5. Dňa 26. 9. 2008 – VSÚ (vyšší súdny úradník, pozn.) predkladá spis zákonnému

sudcovi na ďalší postup

6. Dňa 5. 2. 2010 – vytýčené pojednávanie na deň 10. 3. 2010

7. Pojednávania 10. 3. 2010 odročené na neurčito za účelom ďalšieho konania

po odpadnutí prekážky na pojednávanie sa nedostavil odporca a jeho právny zástupca)

8. Dňa 26. 5. 2011 – vytýčené pojednávanie na deň 29. 6. 2011.»

K vyjadreniu okresného súdu zaujal sťažovateľ stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 13. októbra 2011, v ktorom okrem iného uviedol:

„Vyjadrenie porušovateľa základných práv p. R. H. najmä zo strany podpredsedu je

alibistické a poukazuje na neschopnosť vedenia súdu riešiť elementárne problémy súdu.

Okresný súd napriek dvom sťažnostiam absolútne tieto ignoroval a schováva sa

za skutočnosti, že nejde o dôležitú vec ako uvádza sudca JUDr. C.

Prečo vedenie súdu riadne nepreskúmalo postup zákonného sudcu už po prvom

pojednávaní, ktoré bolo z nelogického dôvodu odročené – pre chorobu advokátky, ktorá

v tom čase však mala vo svojej advokátskej kancelárii adekvátnu náhradu. Okrem iného

táto advokátka potom nastúpila na materskú dovolenku a je zaujímavé, že ďalšie

pojednávanie súd vytýčil, keď právna zástupkyňa odporcu nastúpila do práce. Sám konajúci

sudca priznáva pochybenie, ktoré však odôvodňuje objektívnymi okolnosťami. Musíme

poukázať na to, že tieto okolnosti môjho klienta ako účastníka nezaujímajú, je vecou súdu

ako funguje, ako kontroluje prácu sudcov, aké opatrenia prijíma, aby konanie prebehlo tak,

že sa účastník nemusí dožadovať pojednávania sťažnosťami.

Máme za to, že v konaní došlo jednoznačne k prieťahom, súd nedokázal riadnym

spôsobom túto skutočnosť vyvrátiť a je teda v záujme poškodeného občana, aby sa mu ušla

dostatočná satisfakcia.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa a podľa listiny, podľa ktorých každý má právo, aby

sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o listiny a

dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a podľa listiny

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

1. V napadnutom konaní sa sťažovateľ domáha od odporcu zaplatenia sumy

229 563 Sk (7 620,10 €). Uvedený typ sporov patrí do bežnej rozhodovacej agendy

všeobecných súdov a v zásade tieto konania nie sú ani po právnej, ani po skutkovej stránke

zložité. Aj v danom prípade ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie nevykazuje

žiadne črty právnej alebo skutkovej zložitosti.

2. Ústavný súd hodnotiac priebeh napadnutého konania nezistil skutočnosti, ktoré by

z pohľadu doterajšej dĺžky konania bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľa.

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd

prihliadal na prvú vetu , podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje

v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Z dosiaľ vykonaných úkonov okresného súdu vyplýva, že okresný súd bol

v prevažnej časti jeho doterajšieho priebehu v podstate nečinný. Okrem výzvy právnemu

zástupcovi sťažovateľa (31. júl 2008) a nariadenia pojednávania na 10. marec 2010, ktoré

bolo z dôvodu neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu odročené na neurčito, bolo

napadnuté konanie do podania sťažnosti ústavnému súdu (14. marec 2011) poznačené

úplnou nečinnosťou okresného súdu. Posledným úkonom vo veci bolo pojednávanie

uskutočnené 29. júna 2011, ktoré bolo odročené na neurčito. Argumenty, ktorými okresný

súd ospravedlňoval svoju nečinnosť ako „nedostatočná organizácia práce v senáte spolu so

značným nápadom a množstvom nerozhodnutých vecí“, ústavný súd nemohol akceptovať

a poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru (napr. , ),

v ktorej konštatoval, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,

ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa listiny a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 listiny a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru bolo postupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez

zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ

domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

4 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na to, že u neho

pretrváva pocit neistoty, márnosti a nespravodlivosti, pričom tieto negatívne pocity

vyvolané postupom súdu mu spôsobujú permanentný stres, ohrozujú jeho zdravie a pre spor

trvajúci už viac ako dva roky nemôže usporiadať svoj život tak, aby tým neutrpela celá jeho

rodina.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako

aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne

skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

advokátom JUDr. J. S. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2010, ktorá bola 741 €. Úhradu

priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti

a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) v sume 247 € (za dva úkony právnej služby) a 2 x 7,41 € režijný paušál (§ 16

ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 261,82 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2011