Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 317/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2011

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa

Mészárosa o sťažnosti J. Š., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

16 C 288/1995 v období od vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 12. januára 2005 takto

rozhodol:

1. Základné právo J. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. v období od

vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12. januára

2005 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré

j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť J. Š. trovy konania v sume 314,18 €

(slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. S. J., B.,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k.

-16 z 30. júna 2011 na ďalšie konanie sťažnosť J. Š. (ďalej len

„sťažovateľ“), v ktorej tvrdil, že postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v období od vydania nálezu

ústavného súdu sp. zn. z 12. januára 2005 bolo porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

2. V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:

„K porušovaniu uvedených základných práv a slobôd sťažovateľa dochádza

nečinnosťou súdu a prieťahmi v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov po rozvode vedenom pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn.

proti odporcovi: Slovenská republika zast. Okresným súdom Bratislava II...

K prieťahom dochádza napriek dvom nálezom Ústavného súdu SR, v ktorých sa konštatuje

porušenie práva sťažovateľa. Ide o nálezy vydané pod č. k. -25 a IV. ÚS

307/04-28. ...

Dňa 25.10.1995 bola podaná žaloba na Okresný súd Bratislava II podľa dôkazu č. 1

na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov...

Napriek tomuto nálezu Ústavného súdu SR dochádzalo i naďalej k prieťahom, čo

nakoniec vyústilo do podania ďalšej ústavnej sťažnosti. O tejto Ústavný súd SR rozhodol

nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -28 z 12. januára 2005,

v ktorom konštatoval, že Okresný súd Bratislava II porušil právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. ...

Okresný súd Bratislava II však tieto nálezy nerešpektoval a vo veci ani po uplynutí

šiestich rokov rozhodnutia o druhej ústavnej sťažnosti, nerozhodol. Vec sa stále nachádza

vo fáze prvostupňového konania.

Vo veci sťažovateľa v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov po rozvode, vedenej Okresným súdom Bratislava II pod č. k. , odo

dňa podania žaloby príslušnému súdu dňa 25.10.1995 do súčasnosti, t.j. po dobu viac ako

pätnásť rokov od začatia konania, nebol Okresným súdom Bratislava II vydaný rozsudok.

Sťažovateľ prejavuje svojou účasťou na jednotlivých pojednávaniach, ktoré sú

vytyčované snahu o vyriešenie súdneho sporu s konečnou platnosťou...

Okresný súd Bratislava II po viac ako pätnástich rokoch ešte nevydal meritórne

rozhodnutie – rozsudok, pričom opakované prípady nečinnosti súdu, ktoré podľa názoru

sťažovateľa nie je čím ospravedlniť sú termíny medzi jednotlivými termínmi pojednávania.

Konkrétne ide o nasledovné obdobia od 26.06.2006 do 28.05.2008 (23 mesiacov), od

24.09.2008 do 03.03.2010 (18 mesiacov) a od 16.06.2010 do 03.12.2010 (6 mesiacov).

Takto skoro štyri roky z celkovej relevantnej doby 6 rokov od rozhodnutia o poslednej

ústavnej sťažnosti, boli prieťahy spôsobené len nečinnosťou Okresného súdu Bratislava II.

Podaním sťažností na Ústavný súd sťažovateľ preukázal evidentný záujem na tom,

aby sa konanie pred Okresným súdom Bratislava II vedené pod sp. zn. skončilo

meritórnym rozhodnutím a aby boli odstránené prieťahy v konaní. Nerešpektovanie nálezov

Ústavného súdu odôvodňuje opätovnú sťažnosť na porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručených v Slovenskej

republiky...

... ako aj práva sťažovateľa na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa článku 6

ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Vyššie uvedené ustanovenie SR je premietnuté aj v

...,

Právna otázka predložená sťažovateľom Okresnému súdu Bratislava II

nepredstavuje právne ani fakticky tak zložitú problematiku, aby si vyžadovala riešenie po

dobu viac ako pätnástich rokov. Uplatňované právo nie je zložité a tvorí bežnú súčasť

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, pričom rozhodovacia činnosť všeobecných súdov

v obdobných veciach sa opiera o ustálenú judikatúru. ...

Správanie sťažovateľa ako účastníka konania možno, počas celej doby konania,

hodnotiť ako aktívne a súčinné, v dôsledku čoho nemohlo prispieť k zdĺhavosti konania

a nevykazuje znaky, ktoré by mali byť v neprospech sťažovateľa pri posudzovaní zbytočných

prieťahov v tomto konaní. Nie sú tu prítomné žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by

bolo možné vyvodiť, že sťažovateľ svojím správaním prispel k doterajšej (viac než

pätnásťročnej) dĺžke namietaného konania.

Pokiaľ ide o postup Okresného súdu Bratislava II v posudzovanom konaní, z analýzy

dosiaľ vykonaných úkonov vyplýva, že súd bol v spore takmer nečinný...

Fakt, že v predmetnej veci Okresný súd Bratislava II určité úkony vykonal, nemôže

sám o sebe vylúčiť existenciu zbytočných prieťahov v konaní. Obdobie poznamenané

nečinnosťou všeobecného súdu alebo iného zodpovedného orgánu, keď jeho konaniu

nebráni žiadna zákonná prekážka, Ústavný súd posudzuje ako zbytočný prieťah v konaní

(napr. ).

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu (napr. rozhodnutia sp. zn. ,

), nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj

skutočnosť, že Slovenská republika nevie, alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších zamestnancov, ktorých oprávnený subjekt požiadal

o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát

zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní...

Len konanie vedené a riadne ukončené v súlade so zásadou rýchlosti konania

v primeranej lehote s ohľadom na okolnosti, ako aj faktickú a právnu zložitosť

prejednávanej veci, dokáže sťažovateľovi ako účastníkovi poskytnúť právnu istotu a splniť

tak samotný účel konania pred súdom.“

Sťažovateľ navrhol, aby mu ústavný súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy

vo výške 15 000 €, čo odôvodnil tým, že „Okresný súd Bratislava II koná, vzhľadom na

povahu veci, s neospravedlniteľnými a neprimeranými prieťahmi, pričom v dôsledku jeho

nečinnosti nie je sťažovateľovi umožnené dosiahnuť účinnú nápravu zásahu do jeho

základných práv.“.

2.1 Sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo J. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

v období od vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.

ÚS 307/04 z 12. januára 2005 porušené bolo.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava II v konaní sp. zn.

ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva J. Š. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15.000

EUR (slovom: Päťnásťtísíc EUR), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný sťažovateľovi

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi J. Š. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

314,18 EUR, ktorú je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť do 15 dní od

právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. S. J...“

3. Podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti sťažovateľa v podaní

sp. zn. Spr. 2099/2011 doručenom ústavnému súdu 25. júla 2011 uviedla:

„Po oboznámení sa s jej obsahom (sťažnosti, pozn.), ako aj obsahom predmetného

spisu mám za to, že v tomto konaní nedošlo zo strany tunajšieho súdu k prieťahom v konaní.

Vo veci boli nariadené pojednávania na deň 16.02.2005, 27.04.2005, 22.06.2005,

19.10.2005, 18.01.2005, 13.03.2006, 15.05.2006, 26.06.2006. Uznesením č. k.

-322 bolo nariadené znalecké dokazovanie na určenie ceny hnuteľných vecí

patriacich do BSM. Znalecké posudky boli znalcami vypracované a doručené súdu

31.11.2006, 12.01.2007, 13.09.2007, 27.09.2007, 21.01.2008. Úpravou sudkyne zo dňa

06.05.2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 28.05.2008, ktoré bolo odročené na

24.09.2008, na ktorom bol dopočutý znalec Ing. W., následne bolo nariadené kontrolné

znalecké dokazovanie ohľadom hodnoty nehnuteľností. Vypracovaný znalecký posudok bol

doručený súdu 23.03.2009. Dňa 13.10.2009 bola vec prikázaná opatrením predsedníčky

súdu z dôvodu dočasného pridelenia zákonnej sudkyne JUDr. A. S. na Krajský súd

v Bratislave, na vybavenie JUDr. Z. M. Vo veci bol nariadený termín pojednávania na deň

03.03.2010, následne bol nariadený termín pojednávania na deň 19.05.2010, 16.06.2010,

03.12.2010, 28.02.2011 za účelom doplnenia dokazovania. Vec bola pripravená na

rozhodnutie, posledný termín pojednávania bol zrušený z dôvodu potreby aktualizácie

všeobecnej hodnoty nehnuteľností súdnou znalkyňou a na žiadosť navrhovateľky, ktorá

ukončila zmluvu o právnom zastupovaní so svojim advokátom a zvolila si nového právneho

zástupcu. Aktualizácie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti bola doručená súdu dňa

21.04.2011. Vo veci je nariadený termín pojednávania na deň 09.09.2011, na ktorom je

predpoklad vynesenia rozsudku.

Navrhujem, aby ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľa na rýchlu súdnu

ochranu a spravodlivý proces v konaní po 12. januári 2005 porušené nebolo, aj keď vo veci

nebolo meritórne rozhodnuté. Podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne vec bola pripravená na

rozhodnutie už k termínu 24.06.2011, pojednávanie bolo zrušené z dôvodu, že spis bol

vyžiadaný na Ústavný súd SR, kam bol zaslaný dňa 01.06.2011 a vrátený bol 27.06.2011.“

4. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu

doručené 21. júla 2011, uviedol, že sťažovateľ netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po

oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti, k nej priložených písomností a z vyjadrení účastníkov konania

ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

v posudzovanom období:

Dňa 16. februára 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na účely

ďalšieho dokazovania.

Dňa 27. apríla 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že

opätovne bude predvolaný svedok F. F.

Dňa 22. júna 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že právny

zástupca navrhovateľky v lehote 30 dní predloží súdu rozsudok o pôžičke, ktorú poskytla

matka navrhovateľky účastníkom konania, a oznámi súdu zostatok pôžičky FKSP ku dňu

zániku manželstva, právny zástupca odporcu oznámi súdu v lehote 30 dní, či trvá na

výsluchu svedkov V. H., J. T. a J. Š., a opätovne bude predvolaný svedok F. F.

Dňa 19. októbra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že

právna zástupkyňa navrhovateľky zabezpečí účasť svojej klientky na pojednávaní a sporné

strany oznámia v lehote 10 dní mená a adresy svedkov, ktorých žiadajú vo veci vypočuť.

Dňa 18. januára 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že

bude predvolaný svedok L. T., navrhovateľka mala súdu oznámiť zostatok

mladomanželskej pôžičky ku dňu zániku manželstva a odporca mal predložiť súdu doklady

o splácaní pôžičky v sume 135 000 Sk v lehote 30 dní.

Dňa 13. marca 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že bude

predvolaná svedkyňa A. N. a sťažovateľ v lehote 10 dní oznámi súdu číslo účtu a stav účtu,

na ktorom sa viedlo účtovníctvo firmy ku dňu rozvodu manželstva, a dátum narodenia

svedka J. A.

Dňa 15. mája 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že

opätovne bude predvolaný svedok J. A. a sťažovateľ doloží súdu fotokópiu výpisu z účtu

z 25. októbra 1996 a doklady preukazujúce skutočnosť, že došlo k splácaniu lízingu na

motorové vozidlo i po rozvode manželstva.

Dňa 26. júna 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

s tým, že bude vykonané znalecké dokazovanie a bude pripojený spis sp. zn. .

Dňa 4. septembra 2006 okresný súd uznesením sp. zn. ustanovil

znalca z odboru umeleckých diel a bytového zariadenia.

Dňa 16. októbra 2006 znalec oznámil súdu, že účastníci mu neposkytujú súčinnosť.

Dňa 27. októbra 2006 konajúci súd vyzval účastníkov na poskytnutie súčinnosti

znalcovi.

Dňa 4. decembra 2006 bol vypracovaný znalecký posudok.

Dňa 10. januára 2007 bol vypracovaný ďalší znalecký posudok.

Dňa 10. septembra 2007 bol vypracovaný ďalší znalecký posudok.

Dňa 5. decembra 2007 bolo zvolané miestne šetrenie na účely znaleckého posudku.

Dňa 17. januára 2008 bol vypracovaný ďalší znalecký posudok.

Dňa 21. apríla 2008 bol vypracovaný ďalší znalecký posudok.

Dňa 28. mája 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že bude

predvolaný znalec P. V.

Dňa 24. septembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že bude vykonané kontrolné znalecké dokazovanie týkajúce sa hodnoty

nehnuteľností.

Dňa 14. novembra 2008 okresný súd uznesením ustanovil znalca z odboru

stavebníctva.

Dňa 11. marca 2008 bol doručený ďalší znalecký posudok.

Dňa 3. marca 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým,

že bude predvolaná znalkyňa, bude zisťovaný stav exekúcie u exekútora, bude sa zisťovať

stav mladomanželskej pôžičky, a navrhovateľke bolo uložené v lehote 7 dní doručiť číslo

účtu mladomanželskej pôžičky.

Dňa 16. júna 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 30. júla 2010 navrhovateľka podala námietky proti znaleckému posudku.

Dňa 3. decembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 20. apríla 2011 bol súdu doručený znalecký posudok.

Dňa 15. mája 2011 navrhovateľka vyjadrila nesúhlas so znaleckým posudkom.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v dohovoru

v období od vydania nálezu ústavného súdu sp. zn. z 12. januára 2005.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v napadnutom konaní môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci s potrebou

vykonania viacnásobného znaleckého dokazovania, avšak doterajší neobyčajne zdĺhavý

priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti

prerokovávanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadne významné okolnosti, ktoré by mali

byť osobitne zohľadnené na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov

došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ neprispel svojím

správaním k zbytočným prieťahom v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a predovšetkým poukazuje na to, že viac ako 16-ročné trvanie preskúmavaného konania je

už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané a neospravedlniteľné. Okrem toho ústavný

súd už v súvislosti s napadnutým konaním dvakrát vyslovil porušenie

okresným súdom nálezom č. k. -25 a č. k. -28 a prikázal súdu

konať bez zbytočných prieťahov, pričom tento príkaz nebol rešpektovaný, pretože okresný

súd bol opakovane absolútne nečinný napr. v období od 3. marca 2009 do 16. júna 2010,

alebo neefektívne činný, napr. v rokoch 1996 až 1998, keď neobyčajne dlho toleroval

vypracovanie znaleckých posudkov. Na základe prehľadu úkonov okresného súdu ústavný

súd konštatuje, že takmer celý doterajší priebeh konania je poznačený neefektívnosťou jeho

postupu, čo malo vplyv na doterajšiu dĺžku sporu.

Uvedený postup okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľný, pretože okresný súd

opakovane a napriek príkazu ústavného súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov

nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku a dohovoru (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo

k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale

v dôsledku postupu súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov

(pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného v dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ navrhol, aby mu bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie

v sume 15 000 €, pretože „Okresný súd Bratislava II koná, vzhľadom na povahu veci,

s neospravedlniteľnými a neprimeranými prieťahmi, pričom v dôsledku jeho nečinnosti nie

je sťažovateľovi umožnené dosiahnuť účinnú nápravu zásahu do jeho základných práv.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie

podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom

na celkovo neobvykle dlhé trvanie napadnutého konania a nerešpektovanie rozhodnutí

ústavného súdu č. k. -25 a č. k. -28 považuje za primerané

v sume 5 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľovi, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom. Sťažovateľ

žiadal, aby mu boli uhradené trovy konania súvisiace s jeho právnym zastupovaním

v konaní pred ústavným súdom v sume 314,18 €. Keďže suma uplatnená sťažovateľom

neprekračovala sumu vypočítanú podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov

konania v sume, v akej ju požadoval.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľom

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2011