Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 169/2011
PDF · 277.82 KB
No categories available
II. ÚS 169/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2011
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa
Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť O. B., Č., a J. B., K., zastúpených advokátkou
JUDr. A. K., Č., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 1079/99 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1079/99 p o r u š i l
základné právo O. B. a J. B., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. Okresnému súdu Čadca vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 1079/99 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. O. B. a J. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume po 3 000 €
(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. O. B. a J. B. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 754 €
(slovom sedemstopäťdesiatštyri eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť
na účet ich advokátky JUDr. A. K., Č., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 169/2011-10 z 20. apríla 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť O. B., Č. (ďalej aj „sťažovateľ 1“), a J. B., K.
(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 1079/99 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že „(...) Sťažovatelia O. B. a J. B. na základe návrhu
navrhovateľov v prvom rade M. N. a spol. o určenie vlastníckeho práva k podielom
v nehnuteľnosti C-KN 3556/2 kat. územia H., doručený súdu 12. 04. 1999 sú účastníkmi
konania Okresného súdu Čadca 8 C1079/1999. Vo veci boli nariadené občasné
pojednávania a to dňa 02. 02. 2000, ohliadka na mieste samom dňa 06. 10. 2000 a po
zmene návrhu navrhovateľov doručený súdu dňa 10. 09. 2004 bolo pojednávanie dňa
15. 11. 2004, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd zmätočnému návrhu vyhovel.
Sťažovateľ v prvom rade a právna predchodkyňa sťažovateľa v druhom rade podali proti
rozsudku odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 19. 12. 2005 pod sp. zn.
6Co130/05 bol rozsudok Okresného súdu v Čadci zrušený a vrátený súdu na ďalšie
konanie. Podľa tohto uznesenia Krajského súdu v Žiline, rozsudok bol zrušený pre
zmätočnosť, nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a nevykonateľnosť. V zmysle citovaného
uznesenia, súd má skúmať podmienky určitosti a zrozumiteľnosti žalobného návrhu, aby
žalobný návrh zodpovedal ustanoveniu § 79 ods. 1 OSP a § 42 ods. 3 OSP. Súd na
odstránenie vád návrhu mal postupovať podľa § 43 ods. 1 OSP, teda v prípade
neodstránenia vád podania, mal tento návrh odmietnuť. Navrhovatelia zmenili návrh bez
výzvy súdu, ktorý taktiež nespĺňal podmienky návrhu podľa § 79 ods. 1 OSP. Súd nevyzval
navrhovateľa na odstránenie vád zmeneného návrhu, ale opätovne na základe zmätočného
návrhu rozhodol a tomuto vyhovel a to dňa 15. 01. 2009. Proti rozsudku opäť sťažovatelia
podali odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 07. 2009 pod sp. zn.
7Co 179/2009 bol opäť rozsudok Okresného súdu Čadca zrušený pre jeho neurčitosť,
nezrozumiteľnosť a nevykonateľnosť. Krajský súd v zrušujúcom uznesení opäť uviedol, že
petit zmeneného návrhu je nezrozumiteľný a nevykonateľný v zmysle § 34 ods. 1 zák.
162/1995 Z. z. v platnom znení. Podľa tohto uznesenia má súd odstrániť vady podania a má
postupovať podľa § 43 ods. 1, 2 OSP. Dňa 18. 02. 2010 bol doručený súdu zmenený návrh,
ktorý podľa názoru sťažovateľov 1, 2 nezodpovedá podmienkam podľa § 79 ods. 1 OSP.
Súd pripustil zmenu návrhu a nariadil znalecké dokazovanie na výšku podielov
navrhovateľov, avšak neskúmal základ veci, to jest či došlo k deľbe medzi pôvodnými
podielovými spoluvlastníkmi k uvedenej parcele a na túto okolnosť doposiaľ nevypočul
svedkov navrhnutých odporcami 1, 2.
Z uvedeného vyplýva, že po dobu 11 rokov súd neodstránil vady podaného návrhu
navrhovateľmi čo dokazuje, že zo strany súdu došlo k nesprávnemu postupu v tejto veci.
V konaní vedenom na Okresnom súde Čadca 8C1079/1999, v ktorom sú sťažovatelia
účastníkmi konania dochádza k zbytočným prieťahom. Lehoty ktoré uplynuli medzi
jednotlivými pojednávaniami sú neprimerane dlhé, nijak nezdôvodniteľné keď v rokoch
2001, 2002, 2003 sa nevykonalo ani jedno pojednávanie. Prieťahy v konaní sú spôsobené aj
zmätočnými rozsudkami zo dňa 15. 11. 2004 a 15. 01. 2009, lebo návrhy navrhovateľov
nespĺňali podmienky podľa § 79 ods. 1 OSP a súd namiesto odstránenia vád týchto podaní
-návrhov, takýmto návrhom vyhovel. Napokon súd nepostupoval v ďalšom konaní
v intenciách uznesení Krajského súdu Žilina zo dňa 19. 12. 2005 a 31. 07. 2009.
Toto súdne konanie trvá už neprimerane dlho, začalo sa dňom 12. 04. 1999 a
doposiaľ nie je právoplatne skončené a vzhľadom na postup súdu nie je ani predpoklad, že
by sa skončilo v krátkej dobe. Sťažovatelia ako účastníci konania pred všeobecným súdom
nie sú chránení pred nadmernou zdĺhavosťou výkonu spravodlivosti, hoci predmet konania
sa týka ich ústavných práv vlastniť majetok. (...)
Sťažovatelia vidia porušenie svojho ústavného práva v neprimeraných časových
prieťahoch spôsobených nečinnosťou súdu a opakovanými zmätočnými rozhodnutiami
vydanými na základe zmätočných návrhov a nedodržaním intencií uvedených v uzneseniach
Krajského súdu Žilina. Teda zo strany súdu okrem nečinnosti dochádza k nesprávnemu
postupu, čo má za následok zbytočné prieťahy v konaní. Okresný súd v Čadci porušil
základné právo sťažovateľov 1, 2 podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. (...)
Právna a faktická zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti za
prieťahy v konaní, zapríčinené nesprávnou organizáciou práce, nesprávnym postupom súdu
a nedokonalým poznaním obsahu samotnej podstaty veci.
Sťažovatelia 1, 2 ničím neprispeli k prieťahom konania, na svoje tvrdenia
predkladanú dôkazy, ktoré súd do úvahy neberie a to bez vysvetlenia, pričom navrhujú
dôkazy, ktoré doposiaľ vykonané neboli. (...)
Sťažovatelia 1, 2 poukazujú, že nečinnosťou súdu a nesprávnym postupom po 11
rokoch nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej.
Porušovanie svojho základného práva sťažovatelia vnímajú mimoriadne citlivo,
vzhľadom aj na vysoký vek sťažovateľa v prvom rade 82 rokov. Predchádzajúcim spôsobom
života si vytvoril maximálne predpoklady na pokojné a kľudné prežitie staroby, ktoré mu
celkom zmarili zbytočné prieťahy v súdnom konaní, ktorého je účastníkom. U sťažovateľa
v druhom rade ide o dlhodobý stres a stav právnej neistoty, čo ma mimoriadne negatívny
vplyv aj na jeho rodinný život. Okrem psychickej ujmy sťažovatelia 1, 2 utrpeli aj majetkovú
ujmu(...)
Vzhľadom k tomu, že postupom OS v Čadci v konaní 8C1079/1999 neustále
dochádza k porušovaniu základného ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (nakoľko vo veci počas viac ako 11 rokov nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci
samej a nie je predpoklad vzhľadom na postup súdu, že by v kratšom čase sa vo veci
právoplatne rozhodlo) žiadajú sťažovatelia 1, 2, aby Ústavný súd SR priznal finančné
zadosťučinenie sťažovateľovi v prvom rade 5.000,- € a sťažovateľovi v druhom rade 3.000,-
€.
Sťažovatelia žiadajú priznať trovy tohto konania z titulu právneho zastúpenia
v zmysle vyhl. 655/2004 Z. z. v platnom znení(...), čo predstavuje celkom 261,82 €.
Sťažovatelia 1, 2 navrhujú Ústavnému súdu SR, aby vo veci vydal tento nález:
Základné právo O. B. a J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Čadca v konaní vedenom na OS Čadca pod sp. zn. 8C1079/1999 porušené bolo.
Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8C1079/1999 prikazuje konať
bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi v prvom rade O. B. primerané finančné
zadosťučinenie v sume 5.000,- € a sťažovateľovi v druhom rade J. B. priznáva primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- €, ktoré je povinný Okresný súd Čadca vyplatiť
O. B. a J. B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Ústavný súd SR priznáva
O. B. a J. B. náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82 €, ktorú sumuje OS Čadca
povinný vyplatiť na účet ich právnej zástupkyne do jedného mesiaca od právoplatnosti
nálezu.“.
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom, listom sp. zn. Spr 610/11 z 21. júla
2011 a právna zástupkyňa sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného
súdu z 9. augusta 2011.
3.1 Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol tieto relevantné
skutočnosti:
„(...) Po preštudovaní spisového materiálu konštatujem prieťahy zo strany súdu, ako
aj zo strany účastníkov konania. K prieťahom prispel i súdom ustanovený znalec, ktorý
podal znalecký posudok po lehote (viď napr. č. l. 87, 131, 187, 434, 481, 539 spisu).
Netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu(...)“
3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu
podpredsedu okresného súdu uviedla:
„(...) Okresný súd v Čadci vo svojom vyjadrení konštatuje prieťahy zo strany súdu,
ako aj zo strany účastníkov konania. Poukazujeme na to, že prieťahy zo strany odporcov 1,
2 v tomto konaní neboli preukázané, skôr práve naopak, odporcovia 1, 2 so súdom
spolupracovali bez prieťahov. Preto nesúhlasíme len s konštatovaním Okresného súdu
Čadca, že prieťahy boli aj zo strany účastníkov konania, lebo tieto boli zapríčinené zo
strany navrhovateľova nie odporcov, čo je podstatný rozdiel.“
Sťažovatelia inak už vo svojej sťažnosti uviedli, že súhlasia s tým, aby ústavný súd
rozhodol v danej veci na neverejnom pojednávaní.
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 1079/99:
Dňa 12. apríla 1999 bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania
navrhovateľov M. N. a spol. (ďalej aj „navrhovatelia“) proti odporcom O. B., M. B.
a L., š. p., a spol., o určenie spoluvlastníckych podielov nehnuteľností.
Dňa 14. apríla 1999 okresný súd vyzval navrhovateľov na určenie výšky predmetu
sporu.
Dňa 20. apríla 1999 navrhovatelia doručili okresnému súdu návrh na pripustenie
ďalšieho účastníka konania na strane navrhovateľov.
Dňa 14. januára 2000 okresný súd stanovil termín pojednávania na 2. február 2000.
Dňa 2. februára 2000 okresný súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu
vyžiadania potrebnej dokumentácie.
Dňa 13. júna 2000 okresný súd vyzval niektorých z navrhovateľov na uvedenie
dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania.
Dňa 21. septembra 2000 okresný súd stanovil termín ohliadky miesta na 6. október
2000, ktorá sa v tento deň aj uskutočnila.
Dňa 12. októbra 2000 okresný súd uznesením ustanovil v konaní znalca z odboru
geodézie a kartografie.
Dňa 26. apríla 2001 ustanovený znalec listom oznámil, že navrhovateľka M. N.
oznámila námietky proti jeho osobe. Vzhľadom na to znalec vrátil okresnému súdu spis
s vyúčtovaním doterajších nákladov.
Dňa 18. mája 2001 okresný súd uznesením ustanovil v konaní nového znalca
z odboru geodézie a kartografie.
Dňa 21. júna 2001 bol spis zaslaný znalcovi.
Dňa 9. januára 2002 znalec doručil okresnému súdu vypracovaný znalecký posudok.
Dňa 5. februára 2002 okresný súd doručil znalecký posudok na vyjadrenie
účastníkom konania.
Dňa 2. júla 2002 okresný súd uznesením rozhodol o uložení povinnosti
navrhovateľov zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku.
Dňa 23. júla 2002 okresný súd uznesením priznal znalcovi odmenu za podanie
znaleckého posudku.
Dňa 10. januára 2003 časť navrhovateľov [V. M. (6.) a M. M. (7.)] doručila
okresnému súdu späťvzatie návrhu na začatie konania týkajúce sa ich osôb.
Dňa 8. septembra 2003 okresný súd vyzval znalca na doloženie dokladov
k znaleckému posudku.
Dňa 12. februára 2004 okresný súd uzneseniami rozhodol o preúčtovaní zložených
záloh, priznaní náhrady za použitie motorového vozidla a o priznaní odmeny v konaní
ustanoveným znalcom.
Dňa 26. marca 2004 okresný súd stanovil termín pojednávania na 3. jún 2004.
Dňa 3. júna 2004 okresný súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu zisťovania
dedičov medzičasom zomrelých navrhovateľov.
Dňa 19. augusta 2004 okresný súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľov na
úpravu návrhu na začatie konania.
Dňa 15. októbra 2004 okresný súd stanovil termín pojednávania na 15. november
2004.
Dňa 15. novembra 2004 okresný súd vyhlásil rozsudok vo veci.
Dňa 7. februára 2005 sťažovateľ 1 a ostatní odporcovia vo veci podali odvolanie
proti rozsudku.
Dňa 29. marca 2005 bola vec predložená Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský
súd“) na rozhodnutie o odvolaní.
Dňa 19. decembra 2005 krajský súd uznesením zrušil rozsudok okresného súdu a vec
vrátil na ďalšie konanie. Spis bol vrátený okresnému súdu 8. marca 2006.
Dňa 19. apríla 2006 okresný súd v zmysle pokynov krajského súdu výzvami vykonal
ďalšie potrebné zisťovania vo veci.
Dňa 3. mája 2006 okresný súd vyzval odporcov na vyjadrenie sa k čiastočnému
späťvzatiu návrhu na začatie konania.
Dňa 16. mája 2006 navrhovatelia doplnili návrh na začatie konania.
Dňa 26. júla 2006 okresný súd uznesením konanie v časti zastavil a vyzval
navrhovateľov na upresnenie návrhu na začatie konania.
Dňa 27. marca 2007 okresný súd uznesením pripustil pristúpenie účastníkov konania
na strane odporcu a zmenu návrhu na začatie konania. Uvedené uznesenie bolo v čase od
4. apríla 2007 do septembra 2007 doručované účastníkom konania.
Dňa 3. októbra 2007 okresný súd stanovil termín pojednávania na 22. október 2007.
Dňa 22. októbra 2007 okresný súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu
doplnenia dokazovania.
Dňa 19. novembra 2007 navrhovatelia doručili okresnému súdu zmenu návrhu na
začatie konania.
Dňa 28. apríla 2008 okresný súd vyzval navrhovateľov na upresnenie návrhu
z 19. novembra 2007.
Dňa 23. júla 2008 okresný súd stanovil termín pojednávania na 11. september 2008.
Dňa 11. septembra 2008 okresný súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu
vykonania ďalšieho dokazovania.
Dňa 3. októbra 2008 navrhovatelia doplnili návrh na začatie konania.
Dňa 10. decembra 2008 okresný súd stanovil termín pojednávania na 15. január
2009.
Dňa 15. januára 2009 okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok.
Dňa 2. marca 2009 sťažovatelia podali odvolanie proti rozsudku.
Dňa 18. júna 2009 bola vec predložená krajskému súdu pre účely rozhodnutia
o odvolaní.
Dňa 31. júla 2009 krajský súd uznesením zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil
na ďalšie konanie. Spis bol vrátený okresnému súdu 2. septembra 2009.
Dňa 18. januára 2010 okresný súd stanovil termín pojednávania na 18. február 2010.
Dňa 18. februára 2010 okresný súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu
vykonania ďalšieho dokazovania.
Dňa 31. mája 2010 okresný súd uznesením konanie v časti zastavil.
Dňa 21. júla 2010 okresný súd stanovil termín pojednávania na 6. september 2010.
Dňa 6. septembra 2010 okresný súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu
vykonania ďalšieho dokazovania.
Dňa 13. decembra 2010 navrhovatelia doručili okresnému súdu upresnenie návrhu na
začatie konania.
Dňa 10. januára 2011 okresný súd uznesením ustanovil vo veci znalca z odboru
geodézie a kartografie a súčasne uložil navrhovateľom zložiť preddavok na trovy spojené
s podaním znaleckého posudku.
Dňa 28. januára 2011 ustanovený znalec listom z 26. januára 2011 oznámil
okresnému súdu dôvody nemožnosti vyhotoviť znalecký posudok.
Dňa 23. februára 2011 okresný súd uznesením ustanovil vo veci nového znalca
z odboru geodézie a kartografie.
Dňa 24. mája 2011 znalec predložil súdu vypracovaný znalecký posudok.
Dňa 27. júna 2011 okresný súd uznesením priznal znalcovi odmenu za vykonanie
znaleckého posudku.
Dňa 11. júla 2011 okresný súd uznesením konanie v časti zastavil a vyzval časť
navrhovateľov na upresnenie návrhu na začatie konania.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1079/99 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých
kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
v napadnutom konaní môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci s viacerými
účastníkmi konania a potrebou znaleckého dokazovania, avšak doterajší neobyčajne zdĺhavý
priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti
prerokovávanej veci. Napokon ani podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení
nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadne významné okolnosti, ktoré by mali
byť osobitne zohľadnené na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovatelia neprispeli svojím správaním
k zbytočným prieťahom v konaní, hoci opakovane využili možnosti podľa Občianskeho
súdneho poriadku (podať odvolania), avšak využitie možností daných účastníkom konania
procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom
konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako
postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci
a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania už viac ako 12 rokov
(začaté bolo 12. apríla 1999) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané (aj keď vec
bola celkove cca štrnásť mesiacov na krajskom súde, za postup ktorého okresný súd
nezodpovedá). Ústavný súd tiež konštatuje, že okresný súd bol v danej veci nečinný od
20. apríla 1999 do 14. januára 2000 (deväť mesiacov). Okrem toho znalec ustanovený
12. októbra 2000, ako aj znalec ustanovený 18. mája 2001 vrátili vypracovanie znaleckej
úlohy alebo podali znalecký posudok „po lehote“, ako to uviedol sám podpredseda
okresného súdu, a obaja znalci tak zapríčinili minimálne jednoročnú nečinnosť súdu.
Všeobecný súd pritom v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie
efektívneho postupu znalca (napr. III. ÚS 111/01, II. ÚS 216/09 a iné). Ďalej treba poukázať
na to, že okresný súd v období od 5. februára 2002 do 26. marca 2004, teda viac ako dva
roky, okrem priznania odmeny za znalecký posudok a pár jednoduchých úkonov nevykonal
vo veci žiadne efektívne úkony. Uvedený postup okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľný, pretože počas najmenej troch rokov a deviatich mesiacov súd
nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom
práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02).
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo
k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale
v dôsledku postupu súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2
zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia
umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov
(pozri napr. I. ÚS 119/03).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovatelia navrhli priznať primerané finančné zadosťučinenie „sťažovateľovi(...)
O. B.(...) v sume 5.000,- € a sťažovateľovi(...) J. B.(...) vo výške 3.000,- €.
Porušovanie svojho základného práva sťažovatelia vnímajú mimoriadne citlivo,
vzhľadom aj na vysoký vek sťažovateľa v prvom rade 82 rokov. Predchádzajúcim spôsobom
života si vytvoril maximálne predpoklady na pokojné a kľudné prežitie staroby, ktoré mu
celkom zmarili zbytočné prieťahy v súdnom konaní, ktorého je účastníkom. U sťažovateľa
v druhom rade ide o dlhodobý stres a stav právnej neistoty, čo ma mimoriadne negatívny
vplyv aj na jeho rodinný život. Okrem psychickej ujmy sťažovatelia 1, 2 utrpeli aj majetkovú
ujmu(...).“
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre
sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné
zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad
spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov,
najmä vzhľadom na celkovo neobvykle dlhé trvanie napadnutého konania považuje za
primerané každému zo sťažovateľov v sume po 3 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti
a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu). Za tri úkony vykonané v roku 2011
patrí odmena v sume trikrát po 123,50 €, teda 370,50 €, a trikrát režijný paušál v sume
7,41 €, teda 22,23 €, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa predstavujú
sumu 392,73 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, pretože išlo
o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 314,18 €
v prípade jedného sťažovateľa. V prípade dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej
služby advokátom celkovú sumu 628,36 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov. K uvedenej sume bolo treba pripočítať 20 %
DPH, teda sumu 170,72 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľov predstavujú celkovú
sumu 754 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2011