Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 490/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom mestskej časti Bratislava

– Nové Mesto v konaní vedenom pod sp. zn. 176/2003-642093-Já a postupom Krajského

súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra

2011 doručená sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom mestskej časti Bratislava – Nové Mesto (ďalej len „mestská

časť“) v konaní vedenom pod sp. zn. 176/2003-642093-Já a postupom Krajského súdu v

Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu tejto opakovanej sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie

svojich práv „v preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu súdom zo dňa 15. 3. 2010

Krajským súdom v Bratislave pod č. k. “. Sťažovateľ poukázal na obsah svojej

sťažnosti z 24. júna 2011 adresovanej ústavnému súdu (sp. zn. )

a v podrobnostiach uviedol:

„Nestačí len protizákonne konať o podanej žiadosti, ale je nutné konať efektívne,

predovšetkým právoplatne vec rozhodnúť. Ako účastník konania som sa snažil o efektívne

právoplatné rozhodnutie vo veci samej, najmä podávaním nápravných prostriedkov...

Naposledy bola dňa 30. 05. 2011 podaná sťažnosť na prieťahy v konaní vedená na

Krajskom súde v Bratislave pod č. k. , kedy súd efektívne nekonal.

Krajský súd v Bratislave pod Spr. 2112/2011 zo dňa 14. 06. 2011 sťažnosť na

prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. vyhodnotil ako dôvodnú a uviedol, že

vec sp. zn. bude prevedená do režimu sledovania vecí podpredsedníčkou

krajského súdu za účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní.

Napriek prísľubu zo dňa 14. 06. 2011 podpredsedníčky Krajského súdu v Bratislave,

že ďalšie bezprieťahové vybavovanie veci bude pravidelne sledovať, vo veci súd stále

nekoná.“

Sťažovateľ podávajúc sťažnosť na postup krajského súdu proti porušovaniu práva na

verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov žiadal ústavný súd o zistenie, z akých

dôvodov sa v uvedenej veci nekoná, a o zabezpečenie nápravy vzniknutého stavu veci.

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Vychádzajúc z obsahu podania ústavný súd konštatuje, že podaná sťažnosť nespĺňa

náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ktoré sú

ustanovené v a a .

Nedostatky spočívajú predovšetkým v absencii jednoznačne formulovaného návrhu na

rozhodnutie ústavného súdu vo veci, t. j. petitu sťažnosti, v ktorom nie je dostatočne

označené základné právo, ktorého vyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha. Zmätočnosť

sťažnosti spočíva aj v skutočnosti, že napriek úvodnému označeniu mestskej časti

a krajského súdu ako porušovateľov základných práv v opísaných dôvodoch sťažnosti, ako

aj v návrhu rozhodnutia vo veci sťažovateľ napáda len postup krajského súdu.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži

inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ).

Aj keď ústavný súd zistil nedostatky v náležitostiach sťažnosti, vzhľadom na to, že

sťažovateľ nemal právneho zástupcu, ktorý by ho zastupoval v konaní pred ústavným

súdom, a ani o neho nepožiadal, posúdil sťažnosť podľa celkového obsahu ako sťažnosť

namietajúcu porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru postupom mestskej časti v konaní vedenom pod sp. zn. 176/2003-642093-

Já a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

S prihliadnutím na obsah sťažnosti, ako aj na obsah predchádzajúcej sťažnosti

sťažovateľa z 24. júna 2011 vedenej ústavným súdom pod sp. zn. , na ktorú

posudzovaná sťažnosť doručená 9. septembra 2011 priamo nadväzuje, ústavný súd dospel

k záveru, že by bolo bez právneho významu ustanoviť sťažovateľovi právneho zástupcu,

keďže už pri predbežnom prerokovaní ústavný súd považoval za dôvodné sťažnosť

odmietnuť aj bez toho, aby sťažovateľa vyzýval na jej ďalšie doplnenie.

Podstatou sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľa s dĺžkou konania krajského súdu

vedeného pod sp. zn. preskúmavajúceho v správnom súdnictve vybavenie

jeho žiadosti o jednorazovú dávku sociálnej pomoci na úhradu mimoriadnych výdavkov

mestskou časťou v konaní vedenom pod sp. zn. 176/2003-642093-Já.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestskej časti v konaní vedenom pod sp. zn.

176/2003-642093-Já

Podľa návrh nie je prípustný ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ namieta postup mestskej časti v konaní vedenom

pod sp. zn. 176/2003-642093-Já, považuje ústavný súd za neprípustnú podľa § 24 zákona

o ústavnom súde, pretože sa týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol a tento nedostatok

podmienky konania (t. j. nedostatok právomoci ústavného súdu), pre ktorý bola skoršia

sťažnosť odmietnutá uznesením sp. zn. z 3. augusta 2011, nie je možné

považovať za odstránený.

Uvedený nedostatok podmienky konania vyplýva z princípu subsidiarity zakotveného

v , v zmysle ktorého ústavný súd môže konať o namietanom porušení

práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže

v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným

súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje.

V danom prípade, ako už konštatoval ústavný súd v uznesení sp. zn.

z 3. augusta 2011 vo veci žiadosti sťažovateľa vedenej mestskou časťou, je na preskúmanie

nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorým je aj mestská časť, daná právomoc všeobecného

súdu v rámci správneho súdnictva (

v znení neskorších predpisov). Túto právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť

konaním pred ústavným súdom.

Keďže z okolností uvádzaných sťažovateľom v sťažnosti nevyplýva, že by už

špecifikovaná podmienka konania bola splnená, vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorou

sťažovateľ namietal prieťahy v konaní vedenom mestskou časťou pod sp. zn.

176/2003-642093-Já, považoval ústavný súd sťažnosť podľa § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde za neprípustnú.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Predchádzajúcu sťažnosť doručenú ústavnému súdu 27. júna 2011, ktorou sťažovateľ

prvýkrát namietal porušenie označených práv postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , ústavný súd uznesením sp. zn. z 3. augusta 2011

odmietol z dôvodu jej neprípustnosti s poukazom na .

Uvádzaný dôvod neprípustnosti vyplýval z toho, že sťažovateľ ani nie do jedného mesiaca

od podania sťažnosti na vznik prieťahov v konaní predsedníčke krajského súdu podal

sťažnosť pre porušenie označených základných práv aj ústavnému súdu, a teda neposkytol

krajskému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia

protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou namietaného

súdu.

Opätovná sťažnosť, ktorú ústavný súd prerokováva v tomto konaní, bola doručená 9.

septembra 2011, teda približne tri mesiace po doručení sťažnosti sťažovateľa predsedníčke

krajského súdu na prieťahy v konaní krajského súdu v jeho právnej veci. V tomto období

bol sťažovateľ listom č. Spr. 2112/2011 zo 14. júna 2011 vyrozumený podpredsedníčkou

krajského súdu okrem iného aj o tom, že zákonná sudkyňa ešte 16. mája 2011 nariadila vo

veci termín pojednávania na 11. október 2011 o 10.00 h. Ústavný súd v rámci prípravy na

predbežné prerokovanie sťažnosti zistil, že krajský súd 11. októbra 2011 vo veci rozhodol

rozsudkom a v čase prerokovávania tejto sťažnosti ústavným súdom boli zákonnou

sudkyňou krajského súdu realizované nadväzujúce úkony smerujúce k úplnému skončeniu

veci, najmä písomné vyhotovenie rozsudku.

K týmto skutočnostiam ústavný súd v zhode so svojou doterajšou judikatúrou

poznamenáva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 [i práva podľa dohovoru (, ,

, , , , )].

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry berie do úvahy, že odmietnuť

sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba

konania pred súdom..., ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť

zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa “

(), „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti

takú intenzitu porušenia základného práva podľa , aby bola sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie“ (), resp. že „na základe skutočností uvedených v

sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom

prerokovaní možné porušenie základného práva sťažovateľa podľa “ (III.

ÚS 204/09).

Ak ústavný súd dospeje k záveru, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné posúdiť ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (i práva podľa dohovoru), nevysloví porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ,

) alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. ,

, , , , ).

Podľa názoru ústavného súdu postup krajského súdu v období po podaní sťažnosti

predsedníčke krajského súdu podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov signalizuje nápravu stavu

nečinnosti v posudzovanom konaní. Sťažovateľ bol oboznámený s úkonmi zákonnej

sudkyne vo veci, predovšetkým s tým, že vo veci nariadila termín pojednávania na

11. október 2011. Súčasne ústavný súd považoval za potrebné vziať zreteľ aj na skutočnosť,

že na tomto pojednávaní bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom. Prihliadajúc na uvedené

skutočnosti potom podľa ústavného súdu argumenty sťažovateľa uvedené v sťažnosti

nepreukázali takú intenzitu porušenia základného práva podľa , aby bolo

dôvodné sťažnosť prijať na ďalšie konanie. Naopak, v tom čase krajský súd vo veci konal

(bolo nariadené pojednávanie) a mesiac po podaní sťažnosti ústavnému súdu krajský súd o

opravnom prostriedku sťažovateľa proti rozhodnutiu mestskej časti z 15. marca 2010 aj

rozhodol.

K nečinnosti krajského súdu, ktorá bola konštatovaná podpredsedníčkou krajského

súdu listom č. Spr. 2112/2011 zo 14. júna 2011, ústavný súd uvádza, že časové obdobie

tejto nečinnosti, ktoré trvalo od 10. mája 2010, keď súd vyzval účastníkov konania na

vyjadrenie, či súhlasia s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania, do 16. mája 2011,

keď krajský súd určil termín pojednávania, je na mieste hodnotiť ako ojedinelý prieťah,

ktorý s prihliadnutím na ustálenú judikatúru ústavného súdu, ako aj celkovú dĺžku konania

pred krajským súdom svojou intenzitou relevantne nezasiahol do sťažovateľom označeného

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, prípadne práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

S prihliadnutím na uvedené ústavný súd tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal

porušenie označených práv postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, odmietol podľa považujúc ju za zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. novembra 2011