Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 334/2011
PDF · 229.97 KB
No categories available
IV. ÚS 334/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. augusta 2011
predbežne prerokoval sťažnosť M. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom mestskej časti Bratislava
– Nové Mesto v konaní vedenom pod sp. zn. 176/2003-642093-Já a postupom Krajského
súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sp/22/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. P. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júna 2011
doručená sťažnosť M. P., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestskej časti Bratislava – Nové Mesto (ďalej len
„mestská časť“) v konaní vedenom pod sp. zn. 176/2003-642093-Já a postupom Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sp/22/2010.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 9. júna 2003 mestskej časti „žiadosť
o jednorazovú dávku sociálnej pomoci na úhradu mimoriadnych výdavkov“.
Mestská časť žiadosť sťažovateľa zamietla rozhodnutím z 2. júla 2003, ktoré
na základe podaného opravného prostriedku Okresný súd Bratislava III rozsudkom
z 19. januára 2004 č. k. 32 S/13/2003-32 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Následne mestská časť žiadosť zamietla rozhodnutím z 23. februára 2004,
ktoré na základe opravného prostriedku krajský súd rozsudkom zo 14. mája 2007
č. k. 3 Sp/220/2005-38 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Žiadosť sťažovateľa mestská časť opätovne zamietla rozhodnutím
z 20. augusta 2007, ktoré krajský súd rozsudkom č. k. 3 Sp/58/2007-33 z 23. februára 2010
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Následne mestská časť žiadosť sťažovateľa zamietla rozhodnutím z 15. marca 2010.
Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ 29. marca 2010 opravný prostriedok, o ktorom
rozhoduje krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sp/22/2010.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:
„Z dôvodu, že Mestská časť... pod č. k. soc. 176/2003-642093-Já, dlhodobo priamo
diskriminuje moju osobu a vo veci nekoná tak, ako prikazuje Zákon č. 71/1967 o správnom
poriadku, dňa 15. 03. 2010 bola podaná žaloba vo veci porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania. Žaloba sa prejednáva na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.:
44 C 32/2010...
Ďalej Krajský súd... vo veci opravného prostriedku pod sp. zn. 3 Sp 22/2010
efektívne nekonal, preto som dňa 30. 05. 2011 podal sťažnosť na prieťahy v súdnom
konaní...
V upovedomení o vybavení sťažnosti podpredsedníčka Krajského súdu... pod
Spr. 2112/2011 zo dňa 14. 06. 2011 konštatuje, že moja sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní je dôvodná a vyzvala zákonnú sudkyňu, aby neodkladne prijala ďalšie opatrenia
na odstránenie prieťahov...
V podstate sa od podania mojej žiadosti zo dňa 09. 06. 2003 na Mestskej časti
Bratislava - Nové Mesto pod sp. zn. soc. 176/2003-642093-Já nekoná vôbec, v zmysle ust.
Zák. 71/1967 o správnom poriadku. Správny orgán v rámci svojho rozhodovania neberie
na vedomie rozhodnutia správnych súdov. Úmyselne koná vo veci tak, aby správny súd
po prešetrení, vec opätovne vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
A postupom prešetrenia rozhodnutia správneho orgánu, Krajský súd v Bratislave pod
sp. zn. 3 Sp 22/2010 koná zbytočné prieťahy.
Ako účastník konania som po celú dobu rozhodovania správnemu orgánu,
napomáhal k odstraňovaniu právnej neistoty podaním riadnych opravných prostriedkov.
Predmetom konania išlo o štandardnú vec patriacu do rozhodovacej agendy správneho
orgánu, teda nešlo o žiadnu právnu či fakticky zložitú vec, o ktorej správny orgán
rozhodoval...
Podotýkam, že všeobecnému súdu bola poskytnutá primeraná lehota na prijatie
opatrení na odstránenie zistených prieťahov v súdnom konaní, ale súd doposiaľ neuviedol
termín pojednávania vo veci samej, čím sa otvára časový priestor na pokračovanie
zbytočných prieťahov, teda súd doposiaľ neodstránil právnu neistotu.“
Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol
nálezom:
„Základné právo M. P. … podľa… čl. 48 ods. 2 Ústavy… a právo… podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru… postupom Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto v konaní vedenom pod
č. k. soc. 176/2003-642093-Já porušené boli.
Základné právo M. P. … podľa… čl. 48 ods. 2 Ústavy… a právo… podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru… postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. 3 Sp
22/2010 porušené boli.
Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.
soc. 176/2003-642093-Já konala bez zbytočných prieťahov.
Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k. 3 Sp 22/2010
konal bez zbytočných prieťahov.
M. P. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.000 €…, ktoré mu je Mestská časť
Bratislava - Nové Mesto povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
M. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie... 2.500 €..., ktorý mu je Krajský
súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Sťažovateľ návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil
„... nezodpovedným prístupom orgánov k vybavovaniu... žiadosti vo veci pod č. k. soc.
176/2003-642093-Já a opravného prostriedku pod č. k. 3Sp 22/2010, neodôvodnenou
nečinnosťou, kedy svojim zdĺhavým konaním (resp. nekonaním) spôsobili u sťažovateľa stav
právnej neistoty...
Postup správneho orgánu ako aj súdu pociťujem ako ujmu na ľudskej dôstojnosti ako
dôchodcu, ktorý je odkázaný na soc. pomoc a preto sa domáham primeraného
zadosťučinenia aj v peniazoch. Ako invalidný dôchodca, zvlášť citlivo vnímam právnu
neistotu a liknavosť správneho orgánu a súdu pri vybavovaní svojich záležitostí, čo viedlo
k mojej psychickej ujme, ale i k hmotnej núdzi, vzhľadom na môj príjem na hranici
životného minima, ako invalidného dôchodcu.“.
Sťažovateľ priložil k sťažnosti ako prílohu okrem iných aj list podpredsedníčky
krajského súdu označený ako „VEC Sťažnosť na prieťahy v konaní“, ktorý bol
sťažovateľovi doručený 20. júna 2011. V uvedenom dokumente podpredsedníčka krajského
súdu okrem iného uviedla:
„Potvrdzujem prevzatie Vašej sťažnosti zo dňa 30. 5. 2011, ktorá bola Krajskému
súdu v Bratislave doručená dna 30. 5. 2011, v ktorej sa sťažujete na prieťahy v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3 Sp 22/2010...
Vašu sťažnosť som prešetrila... a dospela som k záveru, že... je dôvodná.
Šetrením bolo zistené, že vec vedená pod sp. zn. 3 Sp 22/2010 napadla na Krajský
súd v Bratislave dňa 14. 4. 2010. Tunajší súd listom zo dňa 10. 5. 2010 vyzval navrhovateľa
ako aj odporcu na vyjadrenie, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Nahliadnutím do spisu som zistila, že dňa 16. 5. 2011 bol vo veci určený termín
pojednávania na 11. októbra 2011 o 10.00 hodine. Podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne
JUDr. A. P. časový posun v určení termínu pojednávania bol spôsobený najmä opakovaným
prevzatím vecí po troch sudcoch v zmysle zmeny rozvrhu práce, ďalej pridelením prevažne
reštančných vecí poznačenými prieťahmi, ktoré bolo potrebné prednostne naštudovať
a prejednať aj vzhľadom na to, že išlo o veci výrazne staršie ako vec sp. zn. 3 Sp 22/2010...
Po oboznámení sa so skutočnosťami potrebnými na zistenie stavu veci musím
konštatovať, že som v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3 Sp 22/2011 zistila
prieťahy, ktorých príčiny sú dané okolnosťami objektívnej povahy so zreteľom na množstvo
nevybavených vecí v oddelení 3Sp, pridelenie množstva reštančných veci zákonnej sudkyni
na prejednanie a opakované zmeny rozvrhu práce.
Vzhľadom na vyššie uvedené si Vám preto dovoľujem oznámiť, že som Vašu sťažnosť
na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sp 22/2010 vyhodnotila ako dôvodnú. Dovoľte
mi preto, aby som sa Vám v mene správy a riadenia súdu za vzniknuté objektívne prieťahy
ospravedlnila. Zároveň Vám oznamujem, že vec budem naďalej sledovať z hľadiska jej
bezprieťahovosti a plynulosti až do jej rozhodnutia tunajším súdom, pričom vyzvem
konajúcu samosudkyňu, aby neodkladne prijala ďalšie opatrenia na odstránenie
vzniknutých prieťahov. Súčasne uvádzam, že vec sp. zn. 3 Sp 22/2010 bude prevedená
do režimu sledovania vecí podpredsedníčkou krajského súdu za účelom zabránenia vzniku
ďalších prieťahov v konaní.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako
aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a porušenie práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestskej časti
v konaní vedenom pod sp. zn. 176/2003-642093-Já a postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 Sp/22/2010.
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestskej časti v konaní vedenom pod sp. zn.
176/2003-642093-Já
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych
veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť
rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v občianskom
súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy
a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú
o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej
samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády
a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné
orgány.
Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako
aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb,
pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy (pozri § 244 ods. 3 OSP).
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán
verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť
orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ
nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľa je daná právomoc
všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy,
ktorým je aj mestská časť. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť konaním
pred ústavným súdom.
Z obsahu sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že nepodal žalobu podľa § 250t OSP.
Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú
fyzickú osobu alebo právnickú osobu namietajúcu porušenie svojho základného práva. Preto
každý musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému
súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza
právomoci ústavného súdu (I. ÚS 189/07).
Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľom
ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že v časti sťažnosti, v ktorej
sťažovateľ namieta porušenie svojich práv mestskou časťou, nie je daná jeho právomoc,
a preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v tejto časti odmietol z dôvodu
nedostatku svojej právomoci.
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť aj postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sp/22/2010.
Zo sťažnosti sťažovateľa a z jej príloh vyplýva, že opravný prostriedok sťažovateľa
podľa Občianskeho súdneho poriadku bol doručený krajskému súdu 14. apríla 2010 s tým,
že prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na 11. október 2011.
Zo sťažnosti a z jej príloh je tiež zrejmé, že sťažovateľ podal predsedovi krajského
súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“).
Sťažnosť vyhodnotila podpredsedníčka krajského súdu ako dôvodnú, pričom
konštatovala, že v predmetnej veci zákonná sudkyňa nariadila pojednávanie na 11. október
2011 a vec vedenú pod sp. zn. 3 Sp/22/2010 previedla do „režimu sledovania vecí
podpredsedníčkou krajského súdu za účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov
v konaní“. Tieto skutočnosti oznámila podpredsedníčka krajského súdu sťažovateľovi
listom zo 14. júna 2011, ktorý bol sťažovateľovi doručený 20. júna 2011.
Sťažnosť sťažovateľa podľa čl. 127 ods. 1 ústavy bola doručená ústavnému súdu
27. júna 2011, teda ani nie mesiac po doručení sťažnosti na prieťahy v konaní krajskému
súdu.
V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že vo svojej doterajšej
judikatúre opakovane vyslovuje, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,
v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, vyžaduje,
aby sťažovatelia preukázali využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 3 ods. 7 a § 62
a nasl. zákona o súdoch, t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného
všeobecného súdu. Podanie takejto sťažnosti ústavný súd totiž zásadne považuje za účinný
prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu
ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr.
IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Preto podanie sťažnosti podľa príslušných ustanovení
zákona o súdoch ústavný súd považuje za jeden z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienku konania vo veci individuálnej ochrany základných
práv a slobôd pred ústavným súdom.
V danom prípade bola sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní doručená
krajskému súdu 30. mája 2011, pričom sťažnosť sťažovateľa podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
bola ústavnému súdu doručená 27. júna 2011. V týchto súvislostiach ústavný súd
konštatuje, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch
sťažovateľom v posudzovanej veci sa javí ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať
účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by bola podpredsedníčke krajského súdu
poskytnutá primeraná (rozumná) lehota na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom
vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05, I. ÚS 233/08). Ústavný
súd totiž vo svojej doterajšej judikatúre zdôrazňuje, že po podaní sťažnosti podľa
príslušných ustanovení zákona o súdoch je potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový
priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu
zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08,
IV. ÚS 27/09). Sťažovateľ neposkytol v tomto smere krajskému súdu žiaden časový priestor
na vykonanie opatrení, a preto ústavný súd posúdil sťažnosť sťažovateľa v tejto časti
ako predčasne predloženú ústavnému súdu a odmietol ju v tejto časti podľa § 25 ods. 2
v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej neprípustnosti.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa aj ďalšími
návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. augusta 2011