Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 420/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. T. a maloletého F. T., zastúpeného zákonnou

zástupkyňou M. T., obaja bytom P., právne zastúpených advokátkou JUDr. M. K., P., vo

veci namietaného porušenia ich základných práv podľa a

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. T. a maloletého F. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra

2011 doručená sťažnosť M. T. (ďalej len „sťažovateľka“) a maloletého F. T. (ďalej len

„sťažovateľ“, spolu len „sťažovatelia“), zastúpeného zákonnou zástupkyňou M. T., právne

zastúpených advokátkou JUDr. M. K., vo veci namietaného porušenia ich základných práv

podľa a (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi konania o určenie

otcovstva k sťažovateľovi a úpravy práv a povinností voči nemu v napadnutom konaní

vedenom okresným súdom.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:

„ V celom, zatiaľ vyše 1 a pol roku konaní Okresný súd Piešťany vytýčil len jedno

pojednávanie dňa 12. 01. 2011, t. j. po 9 mesiacoch od podania návrhu, a to len na základe

sťažnosti adresovanej predsedníčke súdu dňa 15. 11. 2010. Toto pojednávanie bolo

odročené na neurčito z dôvodu ustanovenia znalca. Nakoľko ani po ďalších 6- tich týždňoch

súd neustanovil znalca, sťažovateľka opäť podala k rukám predsedníčky súdu sťažnosť a

súd po dvoch mesiacoch vydal uznesenie o ustanovení znalca... V uznesení bol ustanovený

znalec, ktorý má, resp. mal vypracovať v lehote 60 dní odo dňa doručenia spisového

materiálu znalecký posudok. Nakoľko súd, už po prvej sťažnosti mal konať vo veci bez

prieťahov do dnešného dňa nie je znalecký posudok vypracovaný čím toleruje pasivitu

znalca () . Vec má však i iné pozadie: keďže ide o maloleté dieťa, v tom čase 1

rok, požiadali sme dňa 28. 03. 2011 o súhlas k odberu biologického materiálu u všeobecnej

lekárky maloletého. V tom čase 23. 03. 2011 požiadal znalec súd o preddavok vo výške

300 € na zakúpenie spotrebného materiálu. Okresný súd do dnešného dňa nerozhodol ani

o našej ani o znalcovej žiadosti čo inými slovami znamená, že súd porušil i právo na súdnu

ochranu oboch sťažovateľov.“

Sťažovatelia považujú postup okresného súdu v napadnutom konaní za neefektívny,

spôsobujúci prieťahy, ktoré prehlbujú ich právnu neistotu. Podľa názoru sťažovateľov si

povaha veci vyžadovala mimoriadnu pozornosť okresného súdu „venovanú efektívnemu

a rýchlemu postupu, tak aby bol naplnený účel určenia otcovstva a úpravy práv a

povinností voči maloletému dieťaťu“.

Sťažovatelia v sťažnosti ďalej zdôraznili, že využili všetky iné právne prostriedky,

ktoré im zákon na ochranu ich základných práv účinne poskytuje tak, aby boli odstránené

prieťahy v napadnutom konaní, avšak bezúčelne.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví:

„I. Základné právo sťažovateľov v I. a II. rade, na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v zmysle SR a práva na súdnu ochranu

SR bolo postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené..

II. Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez ďalších prieťahov.

III. M. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 € (slovom:

dvetisíc Eur), ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

IV. mal. F. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 € (slovom:

dvetisíc Eur), ktorému ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

V. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne

úkony vykonané v roku 2011 v zmysle § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3

a Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb) M. T. a mal. F. T. v sume 276,64 €... advokátke JUDr. M. K.

P... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu

v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval označené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva

na súdnu ochranu zaručeného , ako aj základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorý označili za neefektívny a zdĺhavý,

spôsobujúci zbytočné prieťahy v konaní.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa ods. každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch ().

Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa

postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (, , ).

Zo sťažnosti, z jej príloh a zo zistenia ústavného súdu vyplynulo, že žaloba o určenie

otcovstva k sťažovateľovi a o úpravu rodičovských práv a povinností spolu s návrhom na

nariadenie predbežného opatrenia bola okresnému súdu doručená 13. apríla 2010 a na

základe výzvy okresného súdu sťažovateľmi doplnená podaním z 18. mája 2010. Okresný

súd 14. júna 2010 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zveril sťažovateľa do osobnej

starostlivosti sťažovateľky, ako aj zaviazal odporcu (domnelého otca sťažovateľa)

prispievať na jeho výživu. Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 12. januára 2011 a bolo

odročené na neurčito z dôvodu vykonania znaleckého dokazovania. Uznesením z 10. marca

2011 okresný súd ustanovil znalca z odboru genetiky a zaviazal ho, aby v lehote 60 dní odo

dňa doručenia spisového materiálu v tejto veci vypracoval znalecký posudok, ktorého

cieľom je zistiť, či odporca je otcom sťažovateľa, a súčasne uložil odporcovi zložiť

preddavok na trovy tohto znaleckého dokazovania v sume 360 €. Odporca uvedené

uznesenie okresného súdu v časti, ktorou mu okresný súd uložil povinnosť zložiť preddavok

na znalecké dokazovanie, napadol odvolaním doručeným 6. apríla 2011 a súčasne požiadal

o oslobodenie od súdnych poplatkov. V ďalšom období okresný súd vykonal zisťovanie

majetkových pomerov odporcu.

Ústavný súd v súvislosti s namietanými prieťahmi v napadnutom konaní okresného

súdu opakovane poukazuje na skutočnosť, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (, ). Nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa [ dohovoru (napr. ,

, )].

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti, ako aj v jej prílohách ústavný súd

konštatuje, že konanie v predmetnej veci dosiaľ trvá 18 mesiacov a vzhľadom na citlivú

povahu predmetu konania, ktorým je určenie otcovstva a úprava práv a povinností rodičov

k maloletému (sťažovateľovi), si vyžaduje určitú rýchlosť konania. Ústavný súd tiež dospel

k záveru, že v predmetnej veci došlo k určitým prieťahom v postupe okresného súdu,

čo však podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať za taký závažný nedostatok

v konaní, ktorý by po prijatí sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie umožňoval reálne

dospieť k záveru, že v predmetnej veci okresný súd svojím postupom v konaní vedenom

pod sp. zn. porušil základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez

zbytočných prieťahov podľa (podobne pozri napr. ,

).

Z petitu podanej sťažnosti tiež vyplýva, že sťažovatelia žiadajú ústavný súd aj

o vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1

v označenom konaní pred okresným súdom. Tento návrh sťažovatelia v sťažnosti

zdôvodnili postupom okresného súdu, ktorý dosiaľ nerozhodol o ich žiadosti o súhlas

s odberom biologického materiálu sťažovateľa u všeobecného lekára ani o žiadosti

ustanoveného znalca o preddavok.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa

je umožniť každému reálny prístup k súdu. Tomuto základnému právu

zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť ().

Preskúmanie postupu okresného súdu nesignalizuje taký postup súdu, z ktorého by sa

dalo odvodiť, že sťažovateľom nebolo umožnené domáhať sa svojich práv na nestrannom

a nezávislom súde; sťažovatelia majú možnosť v konaní predkladať návrhy a vyjadrenia

a zúčastňovať sa nariadených pojednávaní v prerokúvanej veci. Ústavný súd teda nezistil

porušenie základného práva sťažovateľov podľa v konaní okresného

súdu vedenom pod sp. zn. . Ústavný súd z hľadiska svojej konštantnej

judikatúry uvádza, že prieťahy v súdnom konaní nemajú za následok porušenie základného

práva na súdnu ochranu (). Okresný súd svojím postupom neodoprel

sťažovateľom poskytnutie súdnej ochrany, bol im totiž umožnený reálny prístup k súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľov odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľov stratilo opodstatnenie a ústavný súd sa už nimi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2011