Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 420/2011
PDF · 157.33 KB
No categories available
I. ÚS 420/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť M. T. a maloletého F. T., zastúpeného zákonnou
zástupkyňou M. T., obaja bytom P., právne zastúpených advokátkou JUDr. M. K., P., vo
veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.
9 C 59/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. T. a maloletého F. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra
2011 doručená sťažnosť M. T. (ďalej len „sťažovateľka“) a maloletého F. T. (ďalej len
„sťažovateľ“, spolu len „sťažovatelia“), zastúpeného zákonnou zástupkyňou M. T., právne
zastúpených advokátkou JUDr. M. K., vo veci namietaného porušenia ich základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 9 C 59/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi konania o určenie
otcovstva k sťažovateľovi a úpravy práv a povinností voči nemu v napadnutom konaní
vedenom okresným súdom.
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:
„ V celom, zatiaľ vyše 1 a pol roku konaní Okresný súd Piešťany vytýčil len jedno
pojednávanie dňa 12. 01. 2011, t. j. po 9 mesiacoch od podania návrhu, a to len na základe
sťažnosti adresovanej predsedníčke súdu dňa 15. 11. 2010. Toto pojednávanie bolo
odročené na neurčito z dôvodu ustanovenia znalca. Nakoľko ani po ďalších 6- tich týždňoch
súd neustanovil znalca, sťažovateľka opäť podala k rukám predsedníčky súdu sťažnosť a
súd po dvoch mesiacoch vydal uznesenie o ustanovení znalca... V uznesení bol ustanovený
znalec, ktorý má, resp. mal vypracovať v lehote 60 dní odo dňa doručenia spisového
materiálu znalecký posudok. Nakoľko súd, už po prvej sťažnosti mal konať vo veci bez
prieťahov do dnešného dňa nie je znalecký posudok vypracovaný čím toleruje pasivitu
znalca (II. ÚS 10/01) . Vec má však i iné pozadie: keďže ide o maloleté dieťa, v tom čase 1
rok, požiadali sme dňa 28. 03. 2011 o súhlas k odberu biologického materiálu u všeobecnej
lekárky maloletého. V tom čase 23. 03. 2011 požiadal znalec súd o preddavok vo výške
300 € na zakúpenie spotrebného materiálu. Okresný súd do dnešného dňa nerozhodol ani
o našej ani o znalcovej žiadosti čo inými slovami znamená, že súd porušil i právo na súdnu
ochranu oboch sťažovateľov.“
Sťažovatelia považujú postup okresného súdu v napadnutom konaní za neefektívny,
spôsobujúci prieťahy, ktoré prehlbujú ich právnu neistotu. Podľa názoru sťažovateľov si
povaha veci vyžadovala mimoriadnu pozornosť okresného súdu „venovanú efektívnemu
a rýchlemu postupu, tak aby bol naplnený účel určenia otcovstva a úpravy práv a
povinností voči maloletému dieťaťu“.
Sťažovatelia v sťažnosti ďalej zdôraznili, že využili všetky iné právne prostriedky,
ktoré im zákon na ochranu ich základných práv účinne poskytuje tak, aby boli odstránené
prieťahy v napadnutom konaní, avšak bezúčelne.
Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom
vysloví:
„I. Základné právo sťažovateľov v I. a II. rade, na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na súdnu ochranu čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR bolo postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/59/2010
porušené..
II. Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
9C/59/2010 konal bez ďalších prieťahov.
III. M. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 € (slovom:
dvetisíc Eur), ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
IV. mal. F. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 € (slovom:
dvetisíc Eur), ktorému ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
V. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne
úkony vykonané v roku 2011 v zmysle § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3
a § 13 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb) M. T. a mal. F. T. v sume 276,64 €... advokátke JUDr. M. K.
P... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu
v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré
označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy,
ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,
ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval označené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva
na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 59/2010, ktorý označili za neefektívny a zdĺhavý,
spôsobujúci zbytočné prieťahy v konaní.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na
konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že
porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch (II. ÚS 92/05).
Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa
postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04).
Zo sťažnosti, z jej príloh a zo zistenia ústavného súdu vyplynulo, že žaloba o určenie
otcovstva k sťažovateľovi a o úpravu rodičovských práv a povinností spolu s návrhom na
nariadenie predbežného opatrenia bola okresnému súdu doručená 13. apríla 2010 a na
základe výzvy okresného súdu sťažovateľmi doplnená podaním z 18. mája 2010. Okresný
súd 14. júna 2010 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zveril sťažovateľa do osobnej
starostlivosti sťažovateľky, ako aj zaviazal odporcu (domnelého otca sťažovateľa)
prispievať na jeho výživu. Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 12. januára 2011 a bolo
odročené na neurčito z dôvodu vykonania znaleckého dokazovania. Uznesením z 10. marca
2011 okresný súd ustanovil znalca z odboru genetiky a zaviazal ho, aby v lehote 60 dní odo
dňa doručenia spisového materiálu v tejto veci vypracoval znalecký posudok, ktorého
cieľom je zistiť, či odporca je otcom sťažovateľa, a súčasne uložil odporcovi zložiť
preddavok na trovy tohto znaleckého dokazovania v sume 360 €. Odporca uvedené
uznesenie okresného súdu v časti, ktorou mu okresný súd uložil povinnosť zložiť preddavok
na znalecké dokazovanie, napadol odvolaním doručeným 6. apríla 2011 a súčasne požiadal
o oslobodenie od súdnych poplatkov. V ďalšom období okresný súd vykonal zisťovanie
majetkových pomerov odporcu.
Ústavný súd v súvislosti s namietanými prieťahmi v napadnutom konaní okresného
súdu opakovane poukazuje na skutočnosť, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní
niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy [čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 46/01,
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti, ako aj v jej prílohách ústavný súd
konštatuje, že konanie v predmetnej veci dosiaľ trvá 18 mesiacov a vzhľadom na citlivú
povahu predmetu konania, ktorým je určenie otcovstva a úprava práv a povinností rodičov
k maloletému (sťažovateľovi), si vyžaduje určitú rýchlosť konania. Ústavný súd tiež dospel
k záveru, že v predmetnej veci došlo k určitým prieťahom v postupe okresného súdu,
čo však podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať za taký závažný nedostatok
v konaní, ktorý by po prijatí sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie umožňoval reálne
dospieť k záveru, že v predmetnej veci okresný súd svojím postupom v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 C 59/2010 porušil základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (podobne pozri napr. I. ÚS 35/01,
Z petitu podanej sťažnosti tiež vyplýva, že sťažovatelia žiadajú ústavný súd aj
o vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1
ústavy v označenom konaní pred okresným súdom. Tento návrh sťažovatelia v sťažnosti
zdôvodnili postupom okresného súdu, ktorý dosiaľ nerozhodol o ich žiadosti o súhlas
s odberom biologického materiálu sťažovateľa u všeobecného lekára ani o žiadosti
ustanoveného znalca o preddavok.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy je umožniť každému reálny prístup k súdu. Tomuto základnému právu
zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01).
Preskúmanie postupu okresného súdu nesignalizuje taký postup súdu, z ktorého by sa
dalo odvodiť, že sťažovateľom nebolo umožnené domáhať sa svojich práv na nestrannom
a nezávislom súde; sťažovatelia majú možnosť v konaní predkladať návrhy a vyjadrenia
a zúčastňovať sa nariadených pojednávaní v prerokúvanej veci. Ústavný súd teda nezistil
porušenie základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v konaní okresného
súdu vedenom pod sp. zn. 9 C 59/2010. Ústavný súd z hľadiska svojej konštantnej
judikatúry uvádza, že prieťahy v súdnom konaní nemajú za následok porušenie základného
práva na súdnu ochranu (II. ÚS 154/05). Okresný súd svojím postupom neodoprel
sťažovateľom poskytnutie súdnej ochrany, bol im totiž umožnený reálny prístup k súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
sťažnosť sťažovateľov odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľov stratilo opodstatnenie a ústavný súd sa už nimi nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. novembra 2011