Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 525/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť S. V., P. V. a K. V., všetci bytom B., a P. V., H.,

zastúpených advokátkou Mgr. L. P., B., pre namietané porušenie ich základného práva na

súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. -236 z 24. septembra 2008

a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -331 z 19. októbra 2010

a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. V., P. V., K. V. a P. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. októbra

2011 doručená a 16. novembra 2011 doplnená sťažnosť S. V., P. V. a K. V., všetci bytom

B., a P. V., H. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou Mgr. L. P., B.,

pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) č. k. -236

z 24. septembra 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -331 z 19. októbra 2010.

Sťažovatelia v sťažnosti podrobne opísali skutkový a právny stav konania o vrátenie

daru a určenie spoluvlastníctva vedeného okresným súdom pod sp. zn. , ktoré

skončilo zamietnutím návrhu navrhovateľov – G. V. a S. V. rozsudkom č. k. 24 C 86/2005-

236 z 24. septembra 2008 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. -331

z 19. októbra 2010; tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 30. decembra 2010. Keďže

sa sťažovatelia uvedenými rozhodnutiami všeobecných súdov cítili poškodení, 15. februára

2011 podali podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“), ktorý bol listom Krajskej

prokuratúry v B. č. k. Kc 49/11-9 z 31. marca 2011 odložený. Rovnako bol odložený aj ich

opakovaný podnet zo 4. júla 2011, a to listom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

(ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. VI/2 Pz 512/11-7 z 23. augusta 2011.

Sťažovatelia tvrdia, že uvedenými rozhodnutiami všeobecných súdov nebola

zabezpečená spravodlivá ochrana ich práv a oprávnených záujmov ako účastníkov

občianskeho súdneho konania, a tým došlo k porušeniu ich základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru. Z tohto dôvodu žiadajú, aby ústavný súd vyslovil porušenie označených práv

rozsudkom okresného súdu č. k. -236 z 24. septembra 2008 a rozsudkom

krajského súdu č. k. -331 z 19. októbra 2010, aby uvedené rozhodnutia zrušil

a vec vrátil všeobecným súdom na ďalšie konanie a aby im priznal náhradu trov právneho

zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľov na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru rozsudkom okresného súdu č. k. -236 z 24. septembra 2008

a rozsudkom krajského súdu č. k. -331 z 19. októbra 2010.

1. V rámci svojej judikatúry ústavný súd už vyslovil, že princíp subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplývajúci z je ústavným príkazom pre

každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie

svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu

ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci

ústavného súdu (podobne , , , ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

Sťažovatelia sa ochrany svojich základných práv vo vzťahu k rozsudku okresného

súdu č. k. -236 z 24. septembra 2008 domáhali podaním opravného

prostriedku (odvolania), o ktorom krajský súd aj rozhodol, preto ústavný súd sťažnosť

v tejto časti odmietol podľa pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie.

2. Podľa možno sťažnosť podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo

inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť.

Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť,

pretože to kogentné ustanovenie neumožňuje

(napr. , , ).

Z doložky právoplatnosti vyznačenej na sťažovateľmi predloženom rozsudku

okresného súdu č. k. -236 z 24. septembra 2008 vyplýva, že tento v spojení

s rozsudkom krajského súdu č. k. -331 z 19. októbra 2010 nadobudol

právoplatnosť 30. decembra 2010.

Sťažnosť sťažovateľov, ktorou namietali porušenie označených práv rozhodnutiami

všeobecných súdov, však bola doručená ústavnému súdu až 26. októbra 2011, teda zjavne

po uplynutí lehoty na podanie sťažnosti ustanovenej .

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ).

Keďže sťažovatelia sa ústavnej ochrany označených práv domáhali nepochybne až

po uplynutí zákonnej lehoty uvedenej v , ústavný súd

ich sťažnosť v tejto časti odmietol podľa ako

oneskorene podanú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľov v nej uvedených nerozhodoval.

Nad rámec uvedeného ústavný súd však považoval za potrebné odkázať na svoju

konštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že základné právo podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou

základného práva na inú právnu ochranu podľa je nepochybne aj právo

dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už

prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov), pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa

takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť.

Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry

jeho podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. , , ).

Na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho

dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo

na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto

podnetu vyhovieť. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá,

alebo nepodá mimoriadne dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že

oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je

poskytovaná ústavnoprávna ochrana (, , , ,

, ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2011