Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 452/2011
PDF · 174.82 KB
No categories available
I. ÚS 452/2011
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. novembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti N., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr.
E. M., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 NcC
14/2011 z 12. mája 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti N., a. s., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta
2011 doručená sťažnosť (doplnená podaním z 11. októbra 2011) spoločnosti N., a. s. (ďalej
len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu
v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 NcC 14/2011-57 z 12. mája 2011.
2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:
«Dňa 21. 01. 2011 podal J. U... (ďalej len „Žalobca“)... proti Sťažovateľovi na
Okresnom súde Michalovce žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
Žalobcu u Sťažovateľa, sp. zn. 21 C 12/2011.
Žalobca odôvodnil podanie žaloby na Okresný súd Michalovce tým, že podľa jeho
názoru prevádzka Sťažovateľa v S., okres M., je organizačnou zložkou Sťažovateľa a teda
mal za to, že miestna príslušnosť tohto súdu je daná podľa § 87 písm. c) zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Sťažovateľ... vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Michalovce
na konanie a rozhodnutie v tejto veci... vo vyjadrení, zo dňa 22. 03. 2011... V tomto podaní
Sťažovateľ podrobne odôvodnil svoju námietku miestnej nepríslušnosti tým, Že Sťažovateľ
nemá zriadené žiadne organizačné zložky a miestnu príslušnosť súdu nie je možné určiť
podľa žiadneho z ustanovení § 87 a § 88 Občianskeho súdneho poriadku a je ju potrebné
určiť podľa § 84 a § 85 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Miestne príslušným súdom
na konanie je všeobecný súd St'ažovateľa, ktorým je Okresný súd Bratislava II v Bratislave.
Okresný súd Michalovce doručil dňa 08. 04. 2011 právnemu zástupcovi Sťažovateľa
oznámenie o postúpení veci, zo dňa 31. 03. 2011, v ktorom uviedol, že vec postupuje
Okresnému súdu Bratislava II ako súdu miestne príslušnému na ďalšie konanie, z dôvodu,
že miestnu príslušnosť namietal žalovaný (pozn.: Sťažovateľ).
Žalobca... podal na Okresný súd Michalovce dňa 07. 04. 2011 námietku proti
postúpeniu veci na Okresný súd Bratislava II, podľa § 105 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku. Sťažovateľ sa k uvedenej námietke podrobne vyjadril... 15. 04. 2011.
Okresný súd Michalovce následne v rozpore s § 105 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku bez rozhodnutia a bez upovedomenia účastníkov postúpil spis na Krajský súd
v Košiciach za účelom rozhodnutia o námietke Žalobcu proti upovedomeniu o postúpení
veci na Okresný súd Bratislava II...
Krajský súd v Košiciach, hoci nebol príslušný na rozhodnutie v spore o miestnu
príslušnosť, vydal dňa 12. 05. 2011 uznesenie, č. k. 2 NcC 14/2011-57, ktorým rozhodol, že
na konanie je príslušný Okresný súd Michalovce. Toto rozhodnutie bolo vydané
nepríslušným súdom a je zjavne vecne nesprávne.
Následne Okresný súd Michalovce zaslal spis na základe podania Sťažovateľa, zo
dňa 14. 06. 2011, na Okresný súd Bratislava II, kde bol zaevidovaný pod sp. zn.
11 C 143/2011. Okresný súd Bratislava II postúpil spis Krajskému súdu v Bratislave, kde je
v čase podania tejto sťažnosti vedený pod sp. zn. 4 NcC 38/2011.»
3. Sťažovateľka ďalej uviedla, že „Táto sťažnosť smeruje v prvom rade proti
nesprávnemu opatreniu Okresného súdu Michalovce, ktorý v presne neidentifikovanom čase
medzi 08. 04. 2011 a 12. 05. 2011 postúpil spis, sp. zn. 21 C 12/2011, na Krajský súd
v Košiciach, za účelom rozhodnutia o námietke Žalobcu, podanej podľa § 105 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku, proti upovedomeniu o postúpení veci na Okresný súd
Bratislava II... smeruje aj voči nesprávnemu postupu Krajského súdu v Košiciach, ktorému
bola vec postúpená za účelom rozhodnutia o miestnej príslušnosti v dôsledku nesprávneho
opatrenia Okresného súdu Michalovce... a proti nesprávnemu uzneseniu Krajského súdu
v Košiciach, č. k. 2 NcC 14/2011-57, zo dňa 12. 05. 2011... ktorým Krajský súd v Košiciach,
bez toho, aby bol príslušný rozhodovať v spore o miestnu príslušnosť v danom konaní,
rozhodol o tom, že miestne príslušným na konanie bude Okresný súd Michalovce.“.
4. Podľa názoru sťažovateľky „Nesprávnym opatrením Okresného súdu
Michalovce... a nesprávnym postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach... bol
Sťažovateľ ukrátený na... základných právach a slobodách garantovaných Ústavou
Slovenskej republiky.“. Konkrétne uviedla porušenie základných práv upravených čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy.
5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol nálezom, ktorým „- vysloví, že
opatrením Okresného súdu Michalovce... a postupom a rozhodnutím Krajského súdu
v Košiciach... bolo porušené základné právo Sťažovateľa na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a základné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1
Ústavy... zruší uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2 NcC 14/2011-57, zo dňa
12. 05. 2011 a vráti vec Okresnému súdu Bratislava II za účelom postúpenia veci
Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o námietke Žalobcu podľa § 105 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku“.
Súčasne navrhla, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil vykonateľnosť
namietaného uznesenia krajského súdu, uložil menovaným všeobecným súdom dočasne sa
zdržať výkonu tohto uznesenia a uložil „tretím osobám“, aby sa dočasne zdržali ďalšieho
konania na podklade napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Požiadal tiež o náhradu trov
konania „vo výške 314,18 Eur“.
6. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd dopytom na
Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) zistil, že Krajský súd v Bratislave
uznesením sp. zn. 4 NcC 38/2011 zo 14. septembra 2011 rozhodol o námietke sťažovateľky
zo 14. júna 2011 vo veci príslušnosti a jej žiadosti o „vykonanie nápravy v uvedenom
procesnom postupe“ tak, že určil, že „miestne príslušným súdom na prejednanie
a rozhodnutie veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 11 C 143/2011 je
Okresný súd Bratislava II“.
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie.
9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie
sa namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu)
v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného
práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).
11. Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 1 ústavy uznesením krajského súdu sp. zn. 1 NcC 14/2011 z 12. mája 2011.
12. Ústavný súd pripomína, že podľa ústavy je systém ústavnej ochrany základných
práv a slobôd rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc
všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z toho vyplýva, že
ústavný súd zásadne nemá právomoc rozhodovať o návrhoch, o ktorých je oprávnený podľa
platných právnych predpisov rozhodovať iný (všeobecný) súd.
13. Obsahom základného práva na súdnu ochranu je predovšetkým poskytnúť
uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné
podmienky súdneho konania. Zmyslom tohto základného práva je umožniť každému reálny
prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu konať vo veci. K problematike práva
na spravodlivý proces je potrebné uviesť, že okrem prístupu k súdu sa čl. 46 ods. 1 ústavy
priznáva aj určitá kvalita súdneho konania, inak povedané, spravodlivý proces.
14. Ústavný súd zohľadňujúc svoju doterajšiu judikatúru pripomína, že nie je zásadne
oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri
výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred
všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne
závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na
kontrolu zlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu a uplatňovania s ústavou, respektíve
s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto
postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov
len v prípade, ak v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, alebo samotným rozhodnutím
došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného
súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené
závery boli zjavne neodôvodnené alebo svojvoľné, a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného
práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 82/04).
15. Ústavný súd považuje v okolnostiach danej veci za potrebné zvýrazniť, že
konaním a rozhodovaním všeobecných súdov je (ústavný súd) oprávnený zaoberať sa len
vtedy, ak sa nimi namieta porušenie takých základných práv alebo slobôd, ktorým nebola
poskytnutá účinná ochrana. Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd občana je
okrem iného opravný prostriedok (chápaný nielen formálne, ale tiež materiálne, pozn.),
ktorý má fyzická alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k tomu základnému právu
alebo slobode, porušenie ktorých namieta a ktorý mu umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom
vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 36/96).
Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd v rámci materiálnej ochrany ústavnosti
je tiež situácia, ak nosné dôvody namietanej procesnoprávnej neústavnosti sú v časovom
slede po prijatí prípadne neústavného súdneho rozhodnutia následne procesnoprávne
konvalidované, čo v okolnostiach danej veci znamenalo, že vo veci nebude ako miestne
príslušný rozhodovať Okresný súd Michalovce (ktorého miestnu príslušnosť a v tomto
ohľade aj neústavnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu namietala sťažovateľka),
ale ďalej bude rozhodovať okresný súd. Práve dosiahnutie tohto stavu vyplývalo z ratia
decidendi podanej sťažnosti.
16. Vychádzajúc zo zistenia uvedeného v bode 6 ústavný súd konštatuje, že
sťažovateľkou tvrdený „nesprávny postup“ krajského súdu a naň nadväzujúce „nesprávne
uznesenie“ o miestnej príslušnosti (pozri body 2 a 3) bol v priebehu následného konania
(procesného postupu) napravený/konvalidovaný rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave,
ktorý určil, že miestne príslušným na konanie v posudzovanej veci je Okresný súd
Bratislava II (pozri bod 6). Týmto – v poradí posudzujúcich miestnu príslušnosť v danej
veci – ostatným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, ktoré nadobudlo právnu moc,
sťažovateľka materiálne dosiahla to, o čo sa snažila podaním ústavnej sťažnosti, t. j.
určenia miestnej príslušnosti v spore, ktorého je účastníčkou, Okresnému súdu Bratislava II
(bod 5). Keďže v danom prípade (po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave) už nemohlo
dochádzať, resp. nedochádzalo k namietanému materiálnemu porušovaniu označených práv
sťažovateľky a tiež z dôvodu, že procesné, resp. vecné chyby spôsobené postupom
a namietaným rozhodnutím krajského súdu boli reparované uznesením Krajského súdu
v Bratislave, ústavný súd nepovažoval za dôvodné a najmä za účelné zaoberať sa
posudzovaním namietaného procesného postupu a rozhodovania krajského súdu (a ani
Okresného súdu Michalovce). Ústavný súd poznamenáva, že podanie sťažovateľky z 11.
októbra 2011 označené ako „Oznámenie sťažovateľa“ považuje za súčasť jej argumentácie
doplňujúcu odôvodnenie jej sťažnosti z 10. augusta 2011.
17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky
ako celok tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. novembra 2011