Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 488/2011
PDF · 230 KB
No categories available
I. ÚS 488/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. decembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť S. J., H., zastúpeného advokátom JUDr. M. I., Z., vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:
KRP-19/OVK-NR-2006 a postupom Okresnej prokuratúry Komárno v bližšie
nešpecifikovanom konaní, ako aj postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod
sp. zn. 33 T/155/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť S. J. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra
2011 doručená sťažnosť S. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície v Nitre (ďalej len „krajské riaditeľstvo“)
v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006 a postupom Okresnej
prokuratúry Komárno (ďalej len „okresná prokuratúra“) v bližšie nešpecifikovanom konaní,
ako aj postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp.
zn. 33 T/155/2010.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „... K porušovaniu uvedených základných práv
a slobôd sťažovateľa došlo postupom orgánov činných v trestnom konaní a to konkrétne
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Úradu justičnej a kriminálnej polície
v Nitre v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006 a okresnej
prokurátorky v Komárne, a naďalej dochádza nečinnosťou Okresného súdu Nitra
a prieťahmi v trestnom konaní v právnej veci sťažovateľa vedenej pod sp. zn.:
33 T 155/2010 pre trestný čin vydierania... a pre trestný čin nedovolenej výroby a držby
omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi...
Uznesením vyšetrovateľa Odboru boja proti korupcii Stred Banská Bystrica zo dňa
12. 03. 2004. sp. zn.: ČVS: PPZ-12/BPK-S-2004 bolo začaté trestné stíhanie voči
sťažovateľovi S. J. a spol. pre trestný čin vydierania... a tým istým dňom bolo tiež vznesené
obvinenie. S. J. a spol. sú stíhaný preto, že sa mali dopustiť trestného činu vydierania ako
členovia organizovanej skupiny.
Dňa 10. 11. 2004 bolo Uznesením vyšetrovateľa Odboru boja proti korupcii Stred
Banská Bystrica začaté trestné stíhanie a zároveň vznesené obvinenie sťažovateľovi S. J. za
trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a
prekurzora a obchodovanie s nimi...
Predmetná trestná vec sťažovateľa S. J. a spol. a trestná vec sťažovateľa S. J. bola v
zmysle § 23 ods. 1 Trestného poriadku... dňa 27. 12. 2005 vylúčená na samostatné konanie
ďalej vedené pred Krajským riaditeľstvom PZ v Nitre - Úrad justičnej a kriminálnej polície
pod sp. zn.: ČVS: KRP-19/OVK-NR- 2006.
Trestné stíhanie bolo prerušené Uznesením Krajského riaditeľstva Policajného
zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Nitre, sp. zn.: ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006,
zo dňa 28. 09. 2007 pre neprítomnosť svedkov a Uznesením Krajského riaditeľstva
Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Nitre, sp. zn.: ČVS: KRP-
19/OVK-NR-2006, zo dňa 18. 02. 2009 bolo nariadené pokračovanie v trestnom stíhaní,
nakoľko pominul dôvod na jeho prerušenie...
Dňa 01. 06. 2010 okresná prokurátorka v Komárne podala na Okresný súd Komárno
návrh na obžalobu, zo dňa 31. 05. 2010, sp. zn.: Pv 126/2009-84, na sťažovateľa S. J. a
spol. pre trestný čin vydierania... a na sťažovateľa S. J. aj pre trestný čin nedovolenej
výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie
s nimi... Následne Okresný súd Komárno vydal Uznesenie zo dňa 14. 06. 2010. sp. zn.: 2 T
91/2010-1573, ktorým postúpil uvedenú trestnú vec na prejednanie a rozhodnutie
Okresnému súdu v Nitre ako miestne a vecne príslušnému súdu. Predmetná trestná vec je
vedená pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn.: 33 T 155/2010 a nakoľko do dnešného dňa
nebol zo strany súdu urobený akýkoľvek úkon, ktorý by smeroval k príprave na prejednanie
obžaloby, resp, k prejednaniu obžaloby. Sťažovateľ bol nútený zaslať predsedovi Okresného
súdu Nitra Žiadosť o odstránenie prieťahov v konaní zo dňa 12. 08. 2011. Posledným nám
známym úkonom v predmetnej veci zo strany Okresného súdu Nitra bolo zaslanie odpovede,
na vyššie uvedenú Žiadosť, Okresným súdom Nitra zo dňa 05. 09. 2011, ktorou iba stručne
skonštatoval priebeh konania od podania obžaloby až po pridelenie trestnej veci sudkyni
Okresného súdu Nitra, Mgr. P. Z. Ďalej uviedol, že sudkyňa stanovila termín verejného
zasadnutia na 29. 04. 2011, ktorý bol však zrušený, a že celú vec s ňou prejednal, no
vzhľadom na rozsiahlosť veci stanoví termín až v mesiaci október 2011. Máme však za to, že
Okresný súd Nitra neberie do úvahy skutočnosť, že sťažovateľ bol a je v celom priebehu
trestného konania na základe pomalého postupu nielen Okresného súdu Nitra ale aj
orgánov činných v trestnom konaní v stave dlhodobej právnej neistoty...
Vyššie uvedeným postupom orgánov činných v trestnom konaní a to konkrétne
Krajského riaditeľstva PZ v Nitre, Úradu justičnej a kriminálnej polície, a okresnej
prokurátorky v Komárne v predmetnom trestnom konaní, a tiež nečinnosťou Okresného
súdu Nitra bolo porušené právo sťažovateľa ako obžalovaného na prešetrenie jeho veci bez
zbytočných prieťahov, ktoré mu zaručuje čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj
právo na prejednanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a zároveň jedna zo základných zásad trestného
konania...“
3. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia:
„Základné právo S. J... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd bolo porušené postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície v Nitre vedenej pod
sp. zn.: ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006, okresnej prokurátorky v Komárne a Okresného súdu
Nitra v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 33 T/155/2010.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Nitra v konaní, sp. zn.: 33 T/155/2010,
rozhodnúť o otázke viny a trestu bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd SR priznáva S. J. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,-
EUR (slovom: desaťtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Nitra povinný sťažovateľovi zaplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Ústavný súd SR priznáva S. J. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,-
EUR (slovom: desaťtisíc EUR), ktoré je Okresná prokuratúra Komárno povinná
sťažovateľovi zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Ústavný súd SR priznáva S. J. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,-
EUR (slovom: desaťtisíc EUR), ktoré je Krajské riaditeľstvo PZ Nitra povinné sťažovateľovi
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi S. J. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
261,82 EUR, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho
zástupcu sťažovateľa JUDr. M. I...“
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
7. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu,
krajského riaditeľstva a okresnej prokuratúry došlo k porušeniu jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l dohovoru, pretože
okresný súd „doteraz v predmetnom konaní neprijal meritórne rozhodnutie vo veci podanej
obžaloby“ a tiež z dôvodu, že „ bola doba prípravného konania neprimerane dlhá“.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
9. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú
zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu
základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená
v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tomto čase
ešte trvalo (napr. II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, II. ÚS 55/02, IV. ÚS 102/05). Zjavná
neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže preto vyplývať aj z toho, že
porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už
okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
II.A
K namietanému postupu krajským riaditeľstvom v konaní vedenom pod
sp. zn. ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006
10. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v časti,
ktorá sa dotýka krajského riaditeľstva, bola podaná oneskorene, a preto ju bolo potrebné
odmietnuť.
11. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok
prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta
odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.
I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej
lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia
§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie
lehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).
12. Krajské riaditeľstvo v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006
vec odstúpilo okresnej prokuratúre najneskôr 31. mája 2010, lebo okresná prokuratúra
31. mája 2010 pod sp. zn. Pv 126/2009 spracovala obžalobu na sťažovateľa a 1. júna 2010
ju predložila Okresnému súdu Komárno (ďalej aj „okresný súd II“) na prerokovanie
a rozhodnutie o nej. Krajské riaditeľstvo po 31. máji 2010 už nie je oprávnené vo veci
konať. Sťažovateľ dávno pred podaním ústavnej sťažnosti mal vedomosti o tom, že krajské
riaditeľstvo vo veci už nekoná. Z uvedeného vyplýva, že krajské riaditeľstvo v čase podania
sťažnosti ústavnému súdu nemohlo žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť
priebeh konania, prípadne spôsobiť prieťahy v ňom, a teda nemohlo ani porušovať
v sťažnosti označené práva sťažovateľa. V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už vo
veci sťažovateľa prebiehalo konanie na okresnom súde, proti ktorému sťažnosť tiež
smeruje.
13. Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 17. októbra 2011, teda
v čase, keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde a ústavný
súd sa nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Preto bolo
potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako
oneskorene podanú.
II.B
K namietanému postupu okresnej prokuratúry
14. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť aj
v časti, ktorá sa dotýka okresnej prokuratúry, bola podaná oneskorene, a preto ju bolo
potrebné odmietnuť.
15. Okresná prokuratúra sp zn. Pv 126/2009 1. júna 2010 podala na okresnom súde II
obžalobu na sťažovateľa. Podaním obžaloby na uvedenom okresnom súde okresná
prokuratúra vykonala všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie
stavu právnej neistoty sťažovateľa. Okresná prokuratúra po 1. júni 2010 už nie je oprávnená
vo veci konať, a teda ani nemôže žiadnym ústavne relevantným spôsobom porušovať
označené základné práva sťažovateľa. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že Okresný súd
Komárno uznesením č. k. 2 T 91/2010-1573 zo 14. júna 2010 postúpil vec sťažovateľa na
prerokovanie a rozhodnutie okresnému súdu. Z toho dôvodu 12. augusta 2011 už podal
sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu. Sťažovateľ ešte pred podaním ústavnej
sťažnosti mal vedomosti o tom, že okresná prokuratúra vo veci už nekoná. V čase doručenia
sťažnosti ústavnému súdu už vo veci sťažovateľa prebiehalo konanie na okresnom súde,
proti ktorému taktiež sťažnosť smeruje.
16. Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 17. októbra 2011, teda
dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty (pozri bod 2), preto bolo potrebné sťažnosť aj
v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.
17. Ústavný súd v neposlednom rade pripomína, že v sťažnosti je oddelený petit od
jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný
návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na
návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť
len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu
subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). V tejto súvislosti
sťažovateľ okrem iného bližšie neoznačil/neidentifikoval konanie vedené pred okresnou
prokuratúrou. Sťažovateľ (kvalifikovane zastúpený advokátom) teda ústavnému súdu
nepredložil kvalifikovanú sťažnosť proti okresnej prokuratúre, keďže neoznačil číslo
konania, pod ktorým sa jeho vec vyšetrovala na okresnej prokuratúre. Ústavný súd preto
sťažnosť sťažovateľa proti okresnej prokuratúre odmietol aj pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
II.C
K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 33 T/155/2010
18. Z obsahu sťažnosti, jej príloh a dopytom na okresnom súde ústavný súd dospel
k záveru, že sťažnosť aj v časti, ktorá sa týka okresného súdu, je neprípustná, a preto ju bolo
potrebné odmietnuť.
19. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej
normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa
odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
20. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak
sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
21. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj
so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na
účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na
ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
22. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
23. Predseda okresného súdu uviedol v liste sp. zn. Spr. 1957/2011 z 5. septembra
2011, ktorý bol doručený sťažovateľovi, že konanie vedené pod sp. zn. 33 T/155/2010
začalo 29. novembra 2010, keď bol spis postúpený okresnému súdu. Po primeranom čase na
naštudovanie veci sudkyňa stanovila termín verejného zasadnutia na 29. apríl 2011, ktorý
bol zrušený. Predseda okresného súdu celú vec prerokoval so zákonnou sudkyňou
a v odpovedi uviedol: „vzhľadom na rozsiahlosť veci bude stanovený termín v mesiaci
október 2011.“ Okresný súd vo veci priebežne koná, pretože 26. októbra 2011 uskutočnil
hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené na 7. december 2011.
24. Vzhľadom na to, že od podania sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní
z 12. augusta 2011 (na ktorú odpovedal predseda okresného súdu listom z 5. septembra
2011, pozn.) do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (17. októbra 2011) uplynul len krátky
čas na zjednanie nápravy, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona
o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky,
ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú
(rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne
II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06). Postup sťažovateľa v okolnostiach daného
prípadu preto podľa ústavného súdu nemožno považovať za splnenie požiadavky namietania
prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd
dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných
práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje,
aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia.
Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok
nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“
25. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť aj v tejto časti proti okresnému súdu nie je prípustná,
a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
IV.
26. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.
27. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie v časti, ktorá sa týka len
okresného súdu, nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných
náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného
súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. decembra 2011