Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33T/155/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného F. F. a spol., pre trestný čin vydierania § 235 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 30.08.2018 takto

rozhodol:

I.

Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku sa

Obžalovaní:

1/ F. F. , narodený XX.XX.XXXX v W., trvale bytom F., O. XXXX/X,

2/ X. U. , narodený XX.XX.XXXX v N. nad M., trvale bytom M. nad M., N. XX/XXX,

3/ P. T. , narodený XX.XX.XXXX v A. W., trvale bytom N. nad M., ul. Q. XXX/X, 4/ F. P. , narodený XX.XX.XXXX v O., trvale bytom N. č. XXX a

5/ P. C. , narodený XX.XX.XXXX v N. nad M., trvale bytom M. nad M., ul. C. Y. XXX/X,

spod obžaloby Okresného prokurátora Komárno zo dňa 01.06.2010 pod sp. zn. 2Pv 126/09, podanej na Okresný súd Komárno dňa 01.06.2010 a postúpenej na Okresný súd Nitra dňa 29.11.2010, pre skutok v obžalobe v bode 1/ právne kvalifikovaný ako trestný čin vydierania podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona č.140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že:

„v presne nezistenom čase v mesiaci september roku 2003 po tom, ako obvinený F. F. nadobudol presvedčenie, že H. I. ušiel do C. republiky s peniazmi zo spotrebného úveru, ktorý si mal poškodený vybaviť za účelom splatenia fiktívneho dlhu obvinenému F. F., obvinený F. F. prikázal G. O. a obvinenému F. P. priviezť poškodeného H. I. z C. republiky pod zámienkou podpísania dokladov týkajúcich sa dlžoby, na základe čoho G. O. a obvinený F. P. v nočných hodinách presne nezisteného dňa v mesiaci september XXXX na vozidle X. Q. priviezli poškodeného H. I. z F. na územie X. republiky, následne podľa príkazu obvineného F. F. zaviezli poškodeného H. I. do F. do rekreačného zariadenia D., kde obvinený F. Monka, obvinený P. C., obvinený P. T. a G. O. poškodeného fyzicky napádali, udierali ho päsťami do tváre, hrudníka, pričom obvinený P. T. sa mu vyhrážal, že ak pôjde na políciu, niekoho z rodiny mu zabijú, sestry mu predajú, následne poškodeného zamkli v izbe ubytovacieho zariadenia D., po príchode obvineného F. F. tento mu spútal ruky za chrbtom, opaskom a drôtom mu zviazal nohy, a pritom poškodenému

neustále zdôrazňoval, že keď niekto niekomu dlhuje peniaze a nesplatí, za to sa zabíja, spomenul mu pritom úver, následne poškodenému na zadnej časti hlavy začal zapaľovačom páliť vlasy, následne obvinený P. C. a obvinený X. U., ktorí stáli pred dverami izby, na príkaz obvineného F. F. priniesli kombinačky, ktorými obvinený F. F. začal poškodenému stláčať prsty na rukách, po týchto útokoch a vyhrážkach poškodený H. I. musel sľúbiť obvinenému F. F., že si dlh odpracuje v nasledujúcich troch mesiacoch v stolárskej dielni v objekte bývalého štátneho majetku v M. nad M., a to pod dozorom G. O. a obvineného X. U., pričom poškodený H. I. po pustení z F. aj pracoval v stolárskej dielni pre obvineného F. F. do decembra XXXX,

o s l o b o d z u j ú,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

II.

E.

X. U. , narodený XX.XX.R. v N. nad M., trvale bytom M. nad M., N. XX/XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

v presne nezistenom čase si zadovážil a v záhrade pri rodinnom dome v M. nad M. na ulici X. armády č. XXX vypestoval rastliny známej ako konope siate (I. sativa L.), ktoré následne zozbieral a prechovával u seba v mieste svojho trvalého bydliska až do XX. marca XXXX, kedy bola príslušníkmi F. zboru vykonaná domová prehliadka, pri ktorej bola zaistená kovová fajka s obsahom malého množstva látok kanabinoidného typu, ďalej lepenková krabica obsahujúca XXX gramov rastlinného materiálu konope, z toho XX gramov použiteľného materiálu s obsahom X,X% hmotnostných tetrahydrokanabinolu (S.), pričom z uvedeného množstva by bolo možné vyrobiť najmenej XXX kusov marihuanových cigariet, pričom rastliny rodu I. sú zaradené v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok,

t e d a :

neoprávnene si omamnú látku zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu.

t ý m s p á c h a l :

trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § X87 odsek 1 písmeno b), písmeno d) S. zákona č. XXX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov. Z a t o m u s ú d u k l a d á :

F. § X87 odsek X S. zákona a § 40 odsek X S. zákona trest odňatia slobody vo výmere X (šesť) mesiacov.

F. § 58 odsek X písmeno a) S. zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. F. § 59 odsek 1 S. zákona mu určuje skúšobnú dobu na 1(jeden) rok.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby E. prokurátora v O., postúpenej z E. súdu O. na E. súd A. dňa XX.XX.XXXX pod č. X Pv XXX/XX/XXXX, prejednal súd trestnú vec proti obžalovaným F. F., X. U., P. T., F. P. a P. C. a na hlavných pojednávaniach v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchmi obžalovaných, výsluchom poškodeného H. I., svedkov T. F., P. O., U. Koňucha a T. F. , S. O., F. O., H. C., G.. Q. P., G.. F. M., G.. U. W., U. X., výsluchom znalcov F.. U. I., P.. F. Q. a P.. Q. O. a prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania ako aj prečítaním listinných dôkazov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Ad I.:

E. F. F. vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX a spáchanie skutku kategoricky poprel. V podrobnostiach poukazoval na významné nedostatky vyšetrovania ako aj výsledky dokazovania a domáhal sa zabezpečenia dôkazov svedčiacich v jeho prospech a preukazujúcich, že v čase, kedy malo prísť ku spáchaniu skutku, pravdepodobne ani nebol na území SR. W. sa tvrdením, že svedok G. O. ho chcel vydierať a použil na to poškodeného H. I., spoločne nahrali záznam na videokazetu a uviedli mu, že pokiaľ nezaplatí, predložia videokazetu polícii.

E. X. U. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vypovedal, že zo strany vyšetrovateľov pociťoval určitý fyzický nátlak, pretože mali za to, že skutok sa stal, že sa vlastne musel stať a výrazným spôsobom zneužili situáciu, že bol dovtedy bezúhonnou osobou, ktorá nemala žiadny konflikt so zákonom a v priebehu konfrontácie sa k nemu správali tak, že jeho výpoveď musela mať podobu, aká im vyhovovala. E. rozpory, ktoré vznikli s jeho výpoveďami z prípravného konania vysvetlil tak, že otázky zo strany vyšetrovateľa boli rozsiahle a boli zámerné a tak nie je možné vyvodiť, na ktorú zo skutočností odpovedal. N., že nikdy nikoho a teda ani H. Chyla nenapadol a nikdy nikoho, teda ani I., nevydieral. Ku skutku v bode 2/ obžalovaný vypovedal, že morálne sa necíti vinný, že to mal doma a pripustil, že to teda asi prechovával, ale podľa jeho názoru je zákon napísaný dosť zle a dodal, že v tom čase bol chorý a všemožne hľadal prostriedky, ktoré by mu pomohli sa uzdraviť a tak sa na internete dopracoval k istým podkladom, v dôsledku ktorých chcel tento alternatívny spôsob liečby vyskúšať. Z osobnej skúsenosti potvrdil, že z časti mu to asi pomohlo, ale keďže je nefajčiar a tá látka sa aplikuje predovšetkým fajčením, tak od jej ďalšieho užívania sám a dobrovoľne upustil. I. bolo, že to nechal všetko na povale v rodinnom dome rodičov v M. nad M., kde to bolo aj v rámci domovej prehliadky zaistené, pričom rastliny našiel na prechádzke pri rieke M..

E. P. T. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol že si nespomína, že by sa niekedy v septembri XXXX nachádzal v F. a vôbec netuší, prečo H. I. rozpráva a tvrdí veci, ktoré sú uvedené v obžalobe. X. F., U., P. a C. pozná, ale nevedel uviesť, ako dlho. T., že v roku XXXX mal vážnu dopravnú autonehodu, v dôsledku ktorej bol XX dni v kóme, mal rozsiahle zranenia, konkrétne aj na mozgu a v dôsledku toho si viacero vecí nepamätá a aj sa vyhýba akýmkoľvek konfliktom.

E. F. P. vypovedal dňa XX.XX.XXXX, že žiaden skutok sa nestal a viac nevedel, čo by k tomu povedal, bolo to už všetko dávno. V F. bol raz, ale už nevedel, z akého dôvodu ani za akých okolností a ani kto tam bol a či tam niekto bol s ním. H. I. pozná z konfrontácie, predtým ho asi nepoznal. Zo spoluobžalovaných pozná F. F., X. U. a tiež P. T., ale nevedel odkedy a ani za akých okolností sa zoznámili, nič bližšie k nim uviesť nevedel. C. videl raz pri výsluchu, predtým sa nevideli. G. O. pozná, párkrát ho videl, ale vyjadriť sa k nemu nevedel. H. s výpoveďami z prípravného konania vysvetlil odstupom času a pripustil, že pri návrate z C. republiky späť na X. sa s ním a O. viezol možno aj H. I., ktorý však bol vo vozidle dobrovoľne a bez nátlaku.

E. P. C. uviedol dňa XX.XX.XXXX ku skutku, že sa nestal, celé to bolo vykonštruované. Na všetko ho naviedol G. O., ktorý sa mu vyhrážal, že v dôsledku toho, že zbil H. I., zabezpečí proti jeho osobe dôkazy od lekárov a všelijakých ďalších známych, pokiaľ sa nepridá na jeho stranu v akcii proti F. F. a vyhrážal sa mu, že spraví z neho obvineného za skutok proti H. I.. T. ho k vyhotoveniu nahrávky, obsahom ktorej bolo usvedčenie F. F., čo mal urobiť ako výmenu za to, že ho O. nepôjde oznámiť na políciu, že zbil H. I.. F., že v tejto veci bol viackrát vypočutý a aj konfrontovaný, ale vo všetkých výpovediach uvádzal skutočnosti len pod nátlakom G. O., teda ako si želal, aby proti F. a ostatným vypovedal. S H. I. sa o tejto veci nerozprával a nevedel sa vyjadriť, prečo H. I. vypovedal zhodne ako on. H. I. udrel kvôli tomu, že nielen jemu ale aj ostatným chlapcom bol dlžný peniaze, ktoré nevyplatil. H. I. bol gambler. N. inú roztržku s I. nemal. Na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vysvetlil rozpory vo výpovediach tak, že napriek tomu, že bol vypočúvaný s odstupom troch rokov, stále pociťoval strach a aj istý rešpekt, pretože O. svoje vyhrážky myslel vážne a výpoveď v prípravnom konaní robil s vedomím, že potrebuje ochrániť seba aj svoju rodinu.

F. H. I. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že na okolnosti, ktoré sú uvedené v obžalobe, ho nahovoril G. O. a donútil ho opísať ich takým spôsobom. F., že ho veľmi mrzí, že klamal a všetkým sa ospravedlnil, najmä F. F.. Dodal, že výpoveď chcel zmeniť už pred troma rokmi, ale nikto ho nechcel počúvať. W. mladý a mal strach, pretože G. O. nie je normálny, je to zákerný človek. Na doplňujúce otázky uviedol, že v období mesiaca september XXXX bol v F. v zariadení s názvom D. a bol závislý na hracích automatoch. F. príchodom do F. ho bol v F., kde sa vtedy nachádzal, vyzdvihnúť G. O., pričom sa spolu riadne opili a G. O. mu zapálil vlasy a následne to chcel použiť proti F. F., pretože chcel od neho dostať aspoň milión korún. V F. zameriaval nábytok, stratil v tom období občiansky preukaz a vlastne všetko, čo v tejto veci v prípravnom konaní vypovedal, bola lož, s ktorou žil osem rokov. K prečítaným výpovediam z prípravného konania a k rozporom, ktoré vznikli, uviedol, že celé to bolo vymyslené cez G. O., hanbí sa za ich obsah, pretože v F. nebol nasilu, nikto ho nespútal, nikto mu nestláčal prsty, nemal žiadne modriny, celý priebeh skutku je vymyslený a zopakoval, že sa bál, a preto tak vypovedal.

X. T. F. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že nemá vedomosť o skutku, ktorý je uvedený v obžalobe. V mesiaci september XXXX a ani inokedy nemal žiaden otvorený konflikt so žiadnym obžalovaným a ani s poškodeným H. Chylom, či so svedkom G. O..

X. P. O. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX k veci uviedol, že o skutku nevie nič a o jeho podrobnostiach len to, čo bolo prečítané z obžaloby. H. s svojimi skoršími výpoveďami vysvetlil tak, že pokiaľ ide o sumu X.XXX.XXX,-Sk, ktorú chcel O. získať od obžalovaného F., tak pre odstup času na to už zabudol a potvrdil, že malo ísť o nejakú videokazetu, ktorou chcel O. obžalovaného F. vydierať.

X. U. O. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že o skutku nevie povedať nič a k tomu, čo mu bolo oboznámené z obžaloby, sa vyjadriť nevedel.

X. T. F. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že o skutku vôbec nič nevie.

X. S. O. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vypovedal, že vzhľadom na odstup času, ktorý uplynul od samotného skutku, si už podrobnosti nepamätá a v plnom rozsahu sa odvolal na svoju výpoveď z prípravného konania a dodal, že podľa neho sú obžalovaní krivo obvinení. K prečítaným výpovediam z prípravného konania a k ich rozporom na vysvetlenie uviedol, že XX.XX.XXXX bola výpoveď robená v réžii vyšetrovateľa, pretože ten si písal a koncipoval do zápisnice, čo chcel, taká bola realita v priebehu výsluchov pri vyšetrovaní v prípravnom konaní a dňa XX.XX.XXXX uvádzal to, že obžalovaný F. F. a spol. čelia vykonštruovanému obvineniu. S prečítanou výpoveďou súhlasil, nemal k nej čo dodať. T. XX.XX.XXXX uvádzal, že ho svedok G. O. nahováral na určitú formu účasti na intrige proti obžalovanému F. F. a že mal tendencie aj iné osoby zatiahnuť do vojny, ktorú chcel viesť proti F. F., tak sa to zakladá na pravde a zdôrazňujem, že ja som účasť na tomto O. pláne odmietol a predtým tak nevypovedal, pretože nemal dôveru ani k jednému z vyšetrovateľov, pretože oni nemali snahu počuť pravdu, ale mali skôr tendencie viesť vyšetrovanie tak, aby to všetko smerovalo v neprospech obžalovaného F. F..

X. F. O. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX k veci uviedol, že si na žiadne podrobnosti nepamätá a že skutok sa stal dávno, ak sa vôbec stal. S H. I. nepracoval v F. a v súvislosti so skutkom mu osobne neuvádzal, že by mu boli spôsobené zranenia konaním obžalovaných, pretože ho videl s hrivou na hlave, mal normálne vlasy a asi tri týždne neskôr ho stretol s vyholenou hlavou. O. je sviňa, v kritickom období ho bolo pravidelne možné vidieť v N. nad M. s rôznymi ľuďmi, ovplyvňoval I. a mohol ovplyvňovať aj ďalších. H. I. mal problémy s blikajúcimi prístrojmi a s hrou na nich, každému mohol byť v tom čase dlžný peniaze. H. I. mu uvádzal, že celá vec je vymyslená.

X. H. C. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že si na nič nepamätá a nepamätal si ani na výpoveď, ktorú urobil na polícii. A., či bol prítomný pri vyhotovovaní videozáznamu, O. naposledy videl pred rokmi, je to pre neho nepodstatný človek a potkan, ktorý ho chcel natiahnuť do nejakých jeho kšeftov. A., či pozná H. I..

X. G.. Q. P. na hlavných pojednávaniach dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX uviedol, že vec dokumentoval od začiatku ako vyšetrovateľ a pre veľký časový odstup podrobnosti uviesť nevedel, ale pamätal si, že vec nedokončil, nakoľko ju z dôvodu odchodu na R. boja proti organizovanej kriminalite odovzdával kolegovi W.. F. na prípade ako vyšetrovateľ E. boja proti korupcii až do odchodu a na okolnosti, za akých začalo vyšetrovanie, za akých prišlo k vzneseniu obvinenia, ani okolnosti, za ktorých prebiehali jednotlivé úkony vyšetrovania, si nespomenul. F. vo veci nevykonal vyšetrovací pokus ani rekonštrukciu, tak na konkrétne dôvody odmietnutia vykonania si nepamätal. Y. odmietol, že by používal metódy psychického nátlaku pri výkone svojho povolania, nikdy takýto nátlak na žiadnu vypočúvanú osobu nevyvíjal. F. si, že obvinenie bolo F. F. vznesené jednak pre túto násilnú trestnú činnosť a tiež pre ekonomickú trestnú činnosť. E. obžalovanému F. vzniesol na základe podkladov a materiálov, ktorými v tom čase disponoval, postup bol odobrený aj dozorujúcim prokurátorom. A. od žiadnej osoby nepočul, že by prejednávaná trestná vec bola vymyslená. O O. a I. mal len toľko vedomostí, že sú to svedok a poškodený v tejto veci, žiadne iné vedomosti o týchto osobách nemal, ani s nimi predtým neprišiel do styku. A., z akého dôvodu bolo odložené vznesenie obvinenia svedkovi G. O., ktorý bol považovaný a aj označený za jedného z organizátorov prejednávaného skutku. Od jeho v tom čase nadriadených na neho ako na vyšetrovateľa nebol vyvíjaný žiadny nátlak. T. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní doplnil, že predmetná trestná vec mu ako vyšetrovateľovi bola pridelená úplne štandardným spôsobom. V rámci prípravného konania bol G. O. zaradený do programu na ochranu svedkov v súlade so zákonom a po nejakom čase bol z tohto programu vyradený v dôsledku hrubého porušenia podmienok, ktoré osoba zaradená do programu musí dodržiavať. Y. vyšetrovateľ neuzatváral žiadnu dohodu o beztrestnosti, odmene alebo ochrane akejkoľvek osoby, ktorá bola vo veci vypočúvaná. Q. G. O. bola riadne zaprotokolovaná do zápisnice, vypovedal spontánne a sám, bez akéhokoľvek nátlaku.

X. G.. F. M. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že vo veci bol činný ako vyšetrovateľ po tom, ako bola vec odstúpená z W. bystrice na R. O., kde mu bola pridelená ako vyšetrovateľovi a vzhľadom na to, že od skončenia tejto trestnej veci vykonal úkony vo viacerých trestných veciach ako vyšetrovateľ, tak pre počet týchto vecí, ako aj pre odstup času, si na žiadne konkrétne skutočnosti nepamätá. H. ako dôkazný prostriedok nevykonal, pretože jej vykonanie nepovažoval za potrebné vzhľadom na ostatné dôkazy, ktoré už boli zabezpečené v spise. F., že by poškodenému I. neumožnil doplniť výpoveď.

X. G.. U. W. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že predmetná trestná vec mu bola pridelená služobným postupom ako vyšetrovateľovi po kolegovi P.. F. vo vyšetrovaní hlavne tej ekonomickej časti, kde bolo neskôr vyšetrovanie ukončené a vec bola zastavená. H. nepovažoval za potrebnú vykonať v čase, keď o tom návrhu rozhodoval.

X. U. X. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že z obžalovaných pozná len P. T. a G. O.. B. v roku XXXX alebo XXXX bol služobne činný a G. O. ho oslovil s otázkou, čo by mal robiť, pretože mal mať nejaký problém so svojim nadriadeným F. a tento problém sa mal týkať vozidla v cene asi XXX.XXX,- Sk, ktoré mu mal F. vziať, pričom O. mu tiež povedal, že má aj nejaké poznatky, či dôkazy, ktoré sa týkajú poškodeného I., ktorý mal byť unesený niekam do nejaké kempu a tam mal byť mučený kvôli nejakému vymyslenému dlhu a má aj existujúcu videonahrávku, ktorú mu dal. X. si nahrávku prezrel a keďže v tom čase pracoval na oddelení ekonomickej kriminality, tak skutočnosti, ktoré sa dozvedel od O., oznámil nadriadenému. O. mu tiež spomínal, že vo firme obžalovaného F. sa majú diať nejaké nezákonnosti, ktoré súvisia s ekonomickou trestnou činnosťou a ktoré by chcel oznámiť. Po vzhliadnutí videonahrávky spolu s nadriadeným usúdil, že sa môže jednať o protiprávne konanie, závažnosť ktorého presahuje ich okresné riaditeľstvo a možnosti toto objasniť a z toho dôvodu oznámili veci na O. riaditeľstvo do W. W. a odtiaľ následne prišli ľudia, ktorým odovzdali videonahrávku a tí si odviezli do W. W. na výsluch aj O.. V tejto trestnej veci nevykonával žiadne procesné úkony, nebol v postavení vyšetrovateľa, mal len sprostredkované informácie od G. O.. Na doplňujúce otázky uviedol, že nemal vedomosť o tom, či bola O. zo strany polície ponúknutá spolupráca, odmena alebo beztrestnosť, pretože O. išlo primárne o znovunadobudnutie auta, ktoré mu F. vzal a O. mu spomínal, že mu polícia sľúbila pomôcť pri znovuzískaní toho auta, resp. pri vyriešení toho problému. A. vedomosť o tom, že by prišlo medzi O. a F. k vydieraniu kvôli tej videonahrávke, ktorú mu O. ukázal aj dal.

N. F.. U. I. (z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých) na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX predniesol ním vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX, zameraný na obžalovaného F. F., po vyšetrení ktorého znalec nezistil žiadne výrazné negatívne vlastnosti v jeho osobnostnom profile, len zníženú sebadisciplínu a sebaovládanie.

N. P.. F. Q. (z odboru zdravotníctvo - psychiatria, sexuológia) na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX predniesol ním vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX a č. XX/XXXX, ktorý vypracoval P.. S. P., kde sa podrobne vyjadrovali k obžalovanému F. F. a mohli konštatovať, že tento netrpel žiadnou duševnou chorobou ani poruchou v čase vyšetrovaného skutku, jeho ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti boli zachované a že tento aj je schopný chápať zmysel trestného konania, pričom nezistili závislosť na žiadnej návykovej látke a nevideli dôvod na uloženie akéhokoľvek ochranného liečenia s tým, že pobyt obžalovaného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX a č. XX/XXXX znalcov P.. S. P. a P.. F. Q. (z odboru zdravotníctvo

- psychiatria, sexuológia), ktorý súd prečítal na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX podľa § X68 odsek 2 S. poriadku, vyplynulo, že po vyšetrení obžalovaného P. T. dospeli znalci k rovnakým záverom, keď zistili obžalovaný netrpel a ani netrpí duševnou chorobou ani poruchou, mal a má zachované ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti a je schopný chápať zmysel trestného konania, pričom nezistili závislosť na žiadnej návykovej látke, neexistovala potreba uložiť mu ochranné liečenie.

N. P.. Q. O. (z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia) uviedol, že mal k dispozícii výpovede poškodeného I. a obžalovaného C. a rozhodne nemal k dispozícii fotografiu poškodeného. Y. závery posudku neboli hypotetické, potreboval by na zodpovedanie zadaných úloh minimálne lekársku správu o ošetrení poškodeného po tom, ako mu vznikli zranenia, eventuálne aspoň fotodokumentáciu. F., že ak sa poškodený I. sťažoval na začervenanie pokožky, mohlo ísť o popáleninu I. stupňa, pričom rozhodne vylúčil, že by po popálení mohla koža omodrieť. F. I. stupňa možno rozlíšiť podľa následkov na 1A a XB, kde je 1A je začervenanie pokožky, čo je najľahšia forma takého úrazu a 1B je o niečo závažnejšia, ak vznikne aj pľuzgier. F. nedostatok poznatkov sa nevedel spoľahlivo vyjadriť, o aký typ popáleniny sa malo jednať u poškodeného I.. I. iným zranením je zhorenie všetkých vlasov, ak by tieto po zapálení vzbĺkli. W. objektívneho nálezu sa preto k tejto otázke nie je možné vyjadriť. F. pomliaždení tváre a nosa by celkom jednoznačne boli také zranenia nasledujúci deň po ich vzniku viditeľné, pretože je nesporné, že koža a podkožie na tvári priliehajú na kosť. Už v deň vzniku zranení by sa jednalo o zmodranie a už po pár hodinách by takéto zranenia boli vidno, prišlo by k opuchu a k omodreniu, za súčasnej prítomnosti krvných podliatin. S. „farebné zmeny“ by bolo vidno v rozsahu najmenej desať dní. H. tak sa nemohol spoľahlivo vyjadriť k následkom, ktoré by u poškodeného vznikli v dôsledku použitia kombinačiek, alebo kliešťov na prstoch ruky, pretože subjektívne popísanie závisí od prahu bolesti, ktorý má každý človek iný. N. dôrazne zopakoval, že jeho posudok nemôže byť objektívny vzhľadom na absenciu podkladov, ktoré by ho takým mohli robiť, to znamená objektívny nález, lekárska správa, vyšetrenie poškodeného a pod. Q. predpoklad, že po bitke v rozsahu a v intenzite, ako popisoval poškodený, by vzhľadom na poznatky z jeho praxe prišlo k spôsobeniu viditeľných zranení v tvárovej časti hlavy od začervenia, cez opuchy až po vznik krvných podliatin, ktoré by sa vstrebávali až niekoľko dní, farebne by sa menili a v rozsahu XX až XX dní by prišlo k ich vymiznutiu. S. viditeľné zranenia by boli aj v iných častiach tela poškodeného, pretože ten mal byť bitý do hrudníka, chrbta a iných častí hlavy. N. absolútne nepripustil možnosť, že by si takéto zranenia a následky po nich na tvári poškodeného nikto nevšimol.

X. na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 26X odsek 3 písmeno a) S. poriadku prečítal výpovede svedka G. O., a to konkrétne z dní XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a tiež z dní XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, kedy svedok vypovedal sám spontánne, alebo vypovedal v rámci konfrontácií, ktoré podstúpil s jednotlivými obžalovanými a svedkami ako aj výpoveď, ktorú učinil pred súdom C. republiky na dožiadanie E. súdu A.. Z týchto výpovedí súd zistil, že svedok vo svojej prvotnej výpovedi veľmi rozsiahlo a podrobne popísal okolnosti, ktoré boli následne prevzaté do uznesenia o vznesení obvinenia a tvorili aj podstatný základ pre podanie samotnej obžaloby, na základe čoho bolo všetkým piatim obžalovaným ako organizovanej skupine kladené za vinu spáchanie trestného činu vydierania, pričom sám svedok bol zároveň jedným z členov skupiny. A. bol svedok v priebehu prípravného konania konfrontovaný s obžalovanými, ale tiež so svedkami, kde súd z jeho výpovedí zistil, že sa ku jednotlivým skutočnostiam podstatným pre objasnenie

skutku a odstránenie rozporov žiadnym spôsobom nevyjadril, ale neustále odkazoval na svoju prvotnú výpoveď, žiadne okolnosti už sám spontánne nezopakoval a tento postoj odôvodňoval tým, že si pre odstup času na podrobnosti ako ani na obsah svojej pôvodnej výpovede nepamätá. A., pri výsluchu pred sudcom na E. súde Mělník v C. republike dňa XX.XX.XXXX svoju pôvodnú usvedčujúcu výpoveď celkom odvolal a opakoval, že skutok bol vymyslený, pretože k takému obvineniu obžalovaných bol donútený zo strany vyšetrovateľov a zo strachu pred následkami, ktorými mu hrozili.

X. ďalej vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise, a to uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zápisnicu o domovej prehliadke a fotodokumentáciu, uznesenie OS W. W. sp. zn. Tp/XX/XXXX, uznesenie R., záznam vyšetrovateľa PZ, lekárske správy, odborné vyjadrenie, správy o povesti, evidenčný lístok OP, doklady z RZ D., zápisnicu o E. a fotodokumentáciu, správu z F. nemocnice O., uznesenie ÚS SR, čestné vyhlásenie a vyjadrenie poškodeného H. I., uznesenie R. a rozsudok OS N. nad M. sp. zn. XT/ XXX/XXXX, úradný záznam a správu z MV SR, správu z F. PZ a odpisy registra trestov na svedka G. Konôpku a všetkých piatich obžalovaných. Z týchto dôkazov súd predovšetkým zistil, že trestné stíhanie v predmetnej trestnej veci začalo až potom, ako už bolo v inej trestnej veci vedené trestné stíhanie proti obžalovanému F. F., X. U., P. T. (a ďalším osobám, iným a rozdielnym od osôb obžalovaných v prejednávanej trestnej veci) pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § X85a odsek 1 S. zákona č. XXX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov a iné na základe uznesenia pod C.: F.- XX/BPK-S-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej boli vyššie uvedení obžalovaní aj vzatí do väzby a túto vykonávali od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy boli na príkaz prokurátora z väzby prepustení. N. súd zistil, že okrem prejednávanej trestnej veci prišlo súčasne aj v rámci citovanej inej trestnej veci k udeleniu súhlasu na dočasné odloženie vznesenia obvinenia G. O.. S. iná trestná vec bola podľa zistenia súdu vybavená rozhodnutím prokurátora R. špeciálnej prokuratúry GP SR sp. zn. Q. Gv XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že podľa § 2X5 odsek 1 písmeno b) S. poriadku prišlo k zastaveniu trestného stíhania, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. P. súd zistil, že rozsudkom E. súdu N. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol G. O. uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 odsek X S. zákona, pričom skutok sa týkal motorového vozidla značky X. L. Q., rok výroby XXXX, modrej metalízy, s ktorým neoprávnene nakladal a podvodne konal v období od augusta XXXX do XX.XX.XXXX. P. súd tiež zistil, že poškodený H. I. vyhotovil písomné čestné vyhlásenie, v ktorom absolútne poprel skutočnosti, ktoré sa obžalovaným kládli za vinu a vysvetlil, že vec bola vymyslená na popud svedka G. O. s cieľom pomstiť sa obžalovanému F. F. pre prípad, že tento nebude ochotný zaplatiť peniaze za videokazetu, na ktorej bolo zaznamenané obvinenie z vydierania a ublíženia na zdraví. Zo správy P. vnútra SR ako aj zo správy F. F. zboru vyplynulo, že predmetná trestná vec netrpela žiadnymi chybami vo vzťahu k zákonnosti vykonávania úkonov jednotlivých vyšetrovateľov. X. tiež z jednotlivých lekárskych správ mohol zistiť, že obžalovaný P. T. utrpel v roku XXXX vážny úraz hlavy, v dôsledku čoho mal poranený mozog a s tým súvisiace zdravotné komplikácie, týkajúce sa organického poškodenia I. ako aj poúrazových osobnostných zmien. Z listinných dôkazov tiež vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX bola v mieste bydliska obžalovaného X. U. vykonaná domová prehliadka, v rámci ktorej prišlo k zaisteniu množstva vecí súvisiacich s inou jeho trestnou činnosťou (ekonomická kriminalita), medzi inými tiež rastlín konope, a to v rozsahu, ktorý O. a expertízny ústav F. PZ ustálil neskôr na XX gramov použiteľného materiálu s obsahom X,X% hmotnostných S. s možnosťou výroby najmenej XXX kusov marihuanových cigariet. X. mal tiež možnosť zistiť, že obžalovaní F. P., X. U. a P. T. nemajú žiadny záznam v registri trestov a na obžalovaných F. F. a P. C. sa toho času hľadí akoby neboli odsúdení. X. G. O. bol doposiaľ jedenásťkrát súdne trestaný, naposledy v roku XXXX E. súdom F. X a predtým v roku XXXX E. súdom P.. X. už ďalšie dôkazy nevykonal, pretože v zmysle vyššie v texte rozpísaných dôkazov nepovažoval za potrebné vykonané dokazovanie ešte dopĺňať. W. tomu tak preto, že rozsah vykonaného dokazovania vytváral súdu dostatočný podklad pre meritórne rozhodnutie a dôkazy, vykonanie ktorých navrhovala obhajoba, by boli podľa názoru súdu z časti nadbytočné, pretože by sa prostredníctvom nich len potvrdili už objasnené skutočnosti (návrh na zabezpečenie odborníka na popáleniny, vykonanie konfrontácií medzi obžalovaným F. F. a poškodeným H. I., svedkom G. O., obžalovaným P. C., medzi svedkami S. O. a G. O., medzi svedkom S. O. a obžalovaným P. C. a medzi obžalovaným P. C. a poškodeným H. Chylom ako aj ďalšie navrhované konfrontácie, doplnenie znaleckého posudku znalca F.. U. I. a predvolanie a vypočutie svedka D. F.) a z časti boli návrhy obhajoby celkom zjavne nedôvodné (návrh na vykonanie rekonštrukcie, zadováženie O. hostí H. zariadenia D. zo septembra XXXX, prehratie videokazety z č.l.

XXXX, predvolanie a vypočutie sudcu U.. P. S., zabezpečenie výpisov prijatých hovorov za mesiac september XXXX z telefónneho čísla XXXX XXX XXX). F., súd považoval za nadbytočné vykonávať dôkazy, ktoré pre odstup času už celkom zjavne nemohli slúžiť k objasneniu skutočností dôležitých pre trestné konanie (zabezpečovanie dôkazov, ktoré pre uplynutie času už neexistujú, pretože ich povinná doba ich archivácie skončila, prípadne sa celkom zmení tvár a podoba miesta činu, etc.) a rovnako súd nazeral aj na vykonávanie dôkazov, ktoré úplne stratili opodstatnenie pre významnú zmenu dôkaznej situácie, pretože pokiaľ napríklad svedok zmení podstatným spôsobom výpoveď, stratí sa úplne význam ako aj potreba vykonávať s ním konfrontáciu, pretože niet rozporov, ktoré by mohli byť v rámci konfrontácie odstránené.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a dospel k záveru, že tieto mu vo vzťahu ku skutku v bode 1/ neumožňujú prijať záver o tom, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní F. F., X. U., P. T., F. P. a P. C. trestne stíhaní. Vo vzťahu ku skutku v bode 2/ dospel súd po vyhodnotení dôkazov k záveru, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný X. U., ktorý svojim konaním naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § X87 odsek 1 písmeno b), písmeno d) S. zákona č. XXX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov.

V danom prípade súd predovšetkým nedokázal po relatívne rozsiahlom dokazovaní (čo sa týka množstva dôkazov, ale aj dĺžky samotného konania, a to nielen konania v štádiu po podaní obžaloby, ale aj prípravného konania) ustáliť skutkový stav takým spôsobom, aby odstránil všetky rozumné a dôvodné pochybnosti, existencia ktorých mu bránila prijať jednoznačný a nepochybný záver o tom, že sa skutok v bode 1/ obžaloby stal a že sa stal tak, ako bol zažalovaný a že ho spáchali piati obžalovaní ako organizovaná skupina.

V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že zásada „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obvineného) je jednou z kľúčových zásad, ktoré sa v rámci trestného konania aplikujú, pričom vychádza už z právnych myšlienok rímskeho práva a je neoddeliteľne spätá s princípom prezumpcie neviny, ktorý má pre trestný proces zásadný význam. F. prezumpcie neviny je natoľko významný, že je priamo (expressis verbis) zakotvený nielen v medzinárodných dokumentoch garantujúcich základné ľudské práva a slobody, ale aj priamo v R. X. republiky a samozrejme aj v S. poriadku a v rámci trestného procesu je potrebné ho chápať ako jednu z jeho „základných zásad". F. práva garantujúceho prezumpciu neviny znamená porušenie základného ľudského práva, ktoré vychádza z kľúčového predpokladu, že každý sa považuje za dobrého a čestného, kým nie je preukázaný opak (praesumptio boni viri). To znamená, že vo vzťahu ku každému jednotlivcovi platí právna fikcia o jeho nevinne (bezúhonnosti) až do momentu, kedy nadobudne právoplatnosť odsudzujúci rozsudok. F. neviny teda vyjadruje objektívny stav, podľa ktorého o vine obvineného môže rozhodnúť len súd, pričom rozhodnutie musí vychádzať z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého existuje jednoznačný záver, že žalovaný skutok spáchala určitá osoba/ určité osoby. V danom prípade považuje súd pre úplnosť za potrebné dodať, že ani povinnosť rešpektovania prezumpcie neviny určitej osoby nemôže zabrániť tomu, aby boli využité všetky zákonné prostriedky, ktoré smerujú k obmedzeniu osobnej slobody, ak je to v konkrétnom trestnom prípade nevyhnutné, pretože ani z väzobného stíhania (ku ktorému aj v tejto trestnej veci preukázateľne prišlo) ešte nemohol v žiadnom smere rezultovať záver o vine obžalovaných, ktorí boli do výkonu väzby vzatí (F. F., X. U. a P. T.), pretože v čase ich vzatia do väzby postačovali na takéto rozhodnutie dôkazy, z ktorých aspoň s vyššou mierou pravdepodobnosti bolo v tom čase možné vyvodiť, že sa skutok stal, vykazoval znaky nejakého trestného činu a že osoby, na ktoré bol podaný návrh na vzatie do väzby, bolo možné dôvodne podozrievať zo spáchania trestného činu. K samotnému obsahu práva prezumpcie neviny je tiež nutné uviesť, že toto v sebe zakotvuje dve základné požiadavky. Po prvé, aby osoba, voči ktorej sa vedie trestné stíhanie, nebola označovaná za „vinného", pokiaľ tak právoplatne nerozhodne súd a po druhé, predmetná zásada má svoje odzrkadlenie najmä v dokazovaní, pri ktorom sa vychádza z predpokladu, že obvinenému sa musí spáchanie skutku relevantne preukázať. V tejto súvislosti preto možno chápať prezumpciu neviny z hľadiska hmotnoprávneho, v zmysle ktorého sú jasne dané hranice, v medziach ktorých sa možno o obvinenom vyjadrovať vo vzťahu k jeho vine pred

právoplatným rozhodnutím súdu (súd, orgány činné v trestnom konaní, ale aj verejnosť) a z hľadiska procesnoprávneho, v zmysle ktorého platia záväzné pravidlá súdneho dokazovania:

- obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu (nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech),

- nedokázaná vina = dokázaná nevina (obvinenému musí byť vina preukázaná) a

- v pochybnostiach v prospech obvineného (in dubio pro reo).

V prejednávanom prípade bolo relevantné predovšetkým pravidlo, podľa ktorého „pokiaľ existujú o otázke viny obvineného naďalej rozumné pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť inými dôkazmi, je nutné rozhodnúť v jeho prospech“ (rozumej oslobodiť ho spod obžaloby). F. musia spočívať v skutkovom stave veci a musia mať určitý logický základ, teda nemôže ísť o akékoľvek pochybnosti alebo nezrovnalosti v dokazovaní, ktoré nemajú v posudzovanej veci relevantný význam. F. úplnosť je potrebné dodať, že použitie zásady „in dubio pro reo" je prípustné až vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov a <http://www.najpravo.sk/clanky/nad-moznostou-prokuratora-vyuzit-zasadu-in- dubio-pro-reo.html>platí pravidlo, že aplikácia tejto zásady je výlučnou doménou súdu. Q. z už skôr zdôvodnených a vysvetlených zásad a pravidiel súd v tomto prípade nedokázal po vyhodnotení dôkazov či už jednotlivo, alebo v ich súhrne a v kontexte toho, ako sa od seba odvíjali, alebo ako sa vzájomne negovali, odstrániť tie rozumné pochybnosti, ktoré vo veci vznikli, a to aj s prihliadnutím na to, že vo veci už nebolo možné vykonať a získať ďalšie dôkazy, ktoré by mohli slúžiť na odstránenie týchto pochybností.

F. názoru súdu, v tejto trestnej veci vykonané dôkazy nekorešpondovali obžalobným tvrdeniam, resp. nevyúsťovali do takého jednoznačného a nepochybného záveru, ktorý by netrpel prítomnosťou rozumných pochybností a zároveň v tejto súvislosti súd poznamenáva, že mu nebolo známe, akým iným dôkazom by bolo ešte možné tieto existujúce rozumné pochybnosti odstrániť, pričom o správnosti aplikovania predmetnej zásady nie je vôbec možné polemizovať. Y., keďže obhajoba sa domáhala prijatia takého rozhodnutia už v skoršom štádiu trestného konania (od prokurátora v rámci prípravného konania), súd znova pripomína, že aplikovanie zásady in dubio pro reo prináleží výsostne súdu a prokurátor môže v štádiu prípravného konania rozhodnúť „iba“ o zastavení trestného stíhania a aj to len v takom prípade, ak (práve naopak) neexistujú pochybnosti o skutočnosti, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie alebo ak neexistujú pochybnosti, že stíhaný skutok nespáchal obvinený. G. slovami povedané, súd ako jediný subjekt môže len po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov aplikovať zásadu in dubio pro reo, teda rozhodnúť v prospech obžalovaného, keď existujú isté rozumené pochybnosti, zatiaľ čo prokurátor môže rozhodnúť o zastavení trestného stíhania vtedy, keď takému rozhodnutiu nebránia vôbec žiadne pochybnosti, pretože neexistujú. F. názoru súdu v predmetnej trestnej veci prokurátor takú situáciu vytvorenú nemal a bol povinný podať na súd obžalobu. F. obžalovaných pred súd nasvedčovala dôkazná situácia po ukončení vyšetrovania a bolo dôvodné navrhovať vykonanie dokazovania v konaní pred súdom, pričom prokurátor nemal žiadny relevantný dôvod pochybovať a nemohol teda ani predvídať, že po podaní obžaloby príde na súde k takej zásadnej zmene dôkaznej situácie, aká reálne nastala. F. názoru súdu nič nenasvedčovalo tomu, že príde k podstatnej zmene skutočností, vyplývajúcich z dovtedy zabezpečených dôkazov.

X. však zistil, že prípravné konanie trpelo takými zrejmými chybami a nedostatkami, ktoré vo svojej podstate založili dôvod pre nemožnosť vyvodzovania záverov o vine obžalovaných a tieto chyby sa ani v súdnom konaní nepodarilo odstrániť. F., už potom, ako bolo obžalovanému F. F. a ďalším obžalovaným uznesením o vznesení obvinenia oznámené, z čoho sú obvinení, súdu neboli takmer vôbec spoločne s obžalobou a vyšetrovacím spisom predložené dôkazy svedčiace v prospech obžalovaných, pričom absolútne nie je možné tvrdiť, že by v predmetnej trestnej veci v tejto súvislosti existovala situácia dôkaznej núdze. F. naopak, všetko nasvedčovalo tomu, že skutok, pre ktorý boli obžalovaní postavení pred súd, sa stal a že vykazuje znaky trestného činu vydierania. Y., vykonaným dokazovaním nebolo preukázané a nepodarilo sa jednoznačne objasniť ani také základné skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné pre ustálenie skutkového deja, a to takým spôsobom, aby bol skutok nezameniteľný a aby z neho jednoznačne a nepochybne vyplývalo naplnenie všetkých zákonom vyžadovaných znakov, najmä čas skutku, miesto skutku a nakoniec najmä tiež spôsob konania páchateľov.

V prvom rade, súd nepovažoval za jednoznačne preukázaný čas skutku, pretože zažalovanie skutku opisným spôsobom „v presne nezistenom čase mesiaca september XXXX“ bolo podľa názoru súdu výslovne nepostačujúce. A. celému radu vykonaných dôkazov vôbec nebolo možné dospieť k užšie vymedzenému termínu, resp. nebolo možné získať ani aspoň približne menej všeobecný a menej abstraktný časový údaj. A. tohto zjavného nedostatku považoval súd za rozhodujúce, pretože pokiaľ nemal k dispozícii tento časový údaj (a zároveň nebolo možné získať ho bez rozumných pochybností), nemohli platiť ani ďalšie, iné obžalobné tvrdenia, ktoré na tento časový údaj nadväzovali. W. tomu tak preto, že tým sa vzniknuté dôvodné pochybnosti nielen potvrdili, ale sa ešte rozrástli. Zo spisu bolo súdu zrejmé (na základe výpovedí svedka G. O. a poškodeného H. I.), že by bolo možné zmeniť tento časový údaj a spresniť ho tak, že sa skutok stal pravdepodobne koncom mesiaca september roku XXXX. Ak by súd vychádzal z toho, že „koncom septembra“ je potrebné rozumieť tretí až štvrtý týždeň v mesiaci a porovnal by túto skutočnosť s tým, že minimálne v dvoch až v troch výpovediach svedkov sa objavil údaj „koncom septembra“ zároveň s vyjadrením, že sa skutok mal stať niekedy zo štvrtka na piatok, tak by mal súd k dispozícii dve možnosti, a síce, že sa skutok stal z XX. na XX. septembra XXXX, alebo že sa skutok stal z XX. na XX. septembra XXXX. Y., už existencia týchto dvoch možných časových alternatív, z ktorých žiadnu nebolo možné ďalším dôkazom vylúčiť, vytvorila súdu takú výraznú a vážnu pochybnosť, ktorá mu bránila v ustálení aj ďalšieho skutkového deja a vytvorila v obžalobe prvú významnú trhlinu. S. skutočnosť nebolo možné zistiť ani z rozsudku E. súdu N. nad M. sp. zn. XT/XXX/XXXX, ktorý pri posudzovaní trestnej veci svedka G. O. (v tom prípade obžalovaného) riešil trestný čin podvodu vo vzťahu k vozidlu X. L. Q., na ktorom mal byť poškodený H. I. dovezený z F. do F., pretože v predmetnom rozsudku sa nenachádzala informácia o tom, od akého konkrétneho dátumu mal svedok G. O. predmetné vozidlo k dispozícii. V súvislosti s objasňovaním času spáchania skutku neušlo pozornosti súdu, že orgány činné v trestnom konaní nevykonali žiadne dôkazy smerujúce minimálne k prevereniu obrany obžalovaného F. F., hoci im povinnosť vykonávať dôkazy aj v prospech obžalovaného ukladá zákon. F. súd sa tak stalo vykonanie takého dôkazu nemožným, a to s poukazom na čas, ktorý uplynul od obdobia, kedy malo prísť k spáchaniu skutku, pričom neexistovala možnosť odstrániť vážnu pochybnosť o tom, či sa obžalovaný F. F. mohol nachádzať „v presne nezistený deň mesiaca september XXXX“ alebo „koncom mesiaca september XXXX“ vôbec na území X. republiky a následne tak aj konkrétne v rekreačnom zariadení D. v obci F. (najmä s poukazom na to, že mal v organizovanej skupine stáť na jej čele).

H. tak zostala pre súd neobjasnená okolnosť vzťahujúca sa k miestu skutku, pretože z dokazovania nebolo možné náležitým spôsobom ustáliť, v ktorej konkrétnej časti rekreačného zariadenia D. malo prísť k fyzickému napadnutiu a následnému vydieraniu poškodeného H. I. a vyvíjaniu nedovoleného nátlaku na jeho osobu, keďže orgány činné v trestnom konaní dokazovaniu zameranému na presné zistenie týchto skutočností nevenovali pozornosť a súčasne bez akéhokoľvek vysvetlenia nevykonali rekonštrukciu skutku a ani previerku výpovedí na mieste činu v čase, kedy to malo vo veci svoje zjavné opodstatnenie. A. tak napriek tomu, že minimálne obžalovaný F. F. sa vykonania takého dôkazu domáhal (v rámci preukázateľne prezentovanej obrany) a tiež napriek tomu, že kvalitu takto získaného dôkazu celkom zreteľne ovplyvňuje včasnosť jeho vykonania. Q. tento druh dôkazného prostriedku malo svoju relevanciu po začatí trestného stíhania, pretože dlhší odstup času od spáchania skutku nielen vážne ohrozil, ale celkom znemožnil odstrániť pochybnosti, ktoré vznikli po zmene dôkaznej situácie, najmä s poukazom na zásadnú zmenu výpovedí poškodeného H. Chyla a svedka G. O. ako aj obžalovaných X. U. a P. C.. V tejto súvislosti tiež nezostalo bez významu, že nevykonanie tohto dôkazného prostriedku dostatočne včasne viedlo následne aj k znemožneniu vyhľadania a ustálenia možných svedkov skutku.

V neposlednom rade, pochybenia a nedostatky orgánov činných v trestnom konaní pri vykonávaní dôkazov podmienili tiež vznik pochybností ohľadne spôsobu konania obžalovaných, pretože súd vo veci nemohol jednoznačne a nado všetky pochybnosti ustáliť, akým spôsobom sa mali konkrétni páchatelia skutku dopustiť, aký konkrétny následok mal byť ich konaním spôsobený a tiež nebolo možné nespochybniteľne dať ich konanie a následok do súvisu a konsolidovať tak príčinnú súvislosť, prípadne tiež zistiť motív ich konania.

F. názoru súdu bolo vo veci dôležité (a to aj vo vzťahu k posudzovaniu iných okolností) hodnotenie vierohodnosti výpovedí svedka G. O. a výpovedí poškodeného H. I., ale tiež zisťovanie a preverenie motívu konania svedka G. O. a ním vyprovokovaného, prípadne podmieneného konania poškodeného H. I., čo sa však v predmetnej trestnej veci zjavne nestalo. X. veta zažalovaného skutku totižto obsahovala skutočnosť, že sa skutku mal dopustiť aj svedok G. O. ako jeden z páchateľov, avšak nijako

v nej nebola obsiahnutá informácia, že mu bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia (absentoval tiež odkaz na rozhodnutie, ktorým sa tak zo strany prokurátora stalo). K prijatiu uvedeného záveru pristúpil súd na podklade listinnými dôkazmi preukázaných skutočností, že svedok G. O. bol už v čase podávania trestného oznámenia v tejto veci kriminálne závadovou osobou, čomu nasvedčovali viaceré záznamy v jeho registri trestov ako aj skutočnosť, že bol už v tom čase trestne stíhaný pre podvod, podstata ktorého sa vzťahovala na motorové vozidlo, ktoré malo byť použité aj na spáchanie v prejednávanej veci zažalovaného skutku, pričom v rámci toho trestného stíhania bol obžalovaný F. F. v procesnom postavení svedka, ktorý G. O. zo spáchania trestného činu podvodu usvedčoval (pozri rozsudok E. súdu N. nad M. sp. zn. XT/XXX/XXXX) a za ktorý bol G. O. aj právoplatne odsúdený. F. súd preto zostalo svedectvo G. O. nejasné (a pre absenciu dôkazov tiež nepreskúmateľné), keď mu orgány činné v trestnom konaní umožnili získať procesné postavenie svedka tým, že vo vzťahu k jeho osobe prišlo k dočasnému odloženiu vznesenia obvinenia, a to nielen pre zažalovaný trestný čin, ale aj pre ďalšie, právne závažnejšie trestné činy. S. záver zreteľne vyplýva aj zo skutočnosti, že orgány činné v trestnom konaní nevyvodili žiadne konzekvencie voči svedkovi G. O. ani po tom, čo prišlo k zastaveniu trestného stíhania pre oveľa závažnejší (skutkovo aj právne náročnejší) trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny a naň nadväzujúci a s ním súvisiaci trestný čin neodvedenia dane a poistného voči osobám, ktoré boli jednak väzobne trestne stíhané a boli stíhané ako zločinecká skupina (medzi nimi aj F. F., X. U. a P. T.). E. činné v trestnom konaní nechali svedka G. O. bez povšimnutia a bez povšimnutia nechali aj fakt, že skutočnosti, o ktorých svedok G. O. vypovedal, vyústili do zastavenia trestného stíhania a nebola postihnutá žiadna z väzobne stíhaných osôb. X. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nielen z výroku, ale tiež z odôvodnenia uznesenia prokurátora R. špeciálnej prokuratúry vyplýva, že trestné stíhanie bolo zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nebol dôvod postúpiť túto vec, pretože prišlo k chybnému posúdeniu konania daňových subjektov ohľadne možností uplatnenia tzv. vratky T. a k základnému pochybeniu pri výklade N. o dani z pridanej hodnoty a o daňovom konaní. Vo vzťahu k svedkovi G. O. považoval súd za potrebné tiež dodať, že vo veci nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by mal mať tento svedok z niekoho strach, prípadne že by nejakým spôsobom bol obmedzovaný na svojich právach, alebo vystavený nejakému tlaku alebo nútený k spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní. A. úlohou tohto súdu zisťovať, či bol G. O. osobou záujmovou, podozrivou, alebo spolupracujúcou, ale z dokazovania v tejto trestnej veci vznikla rozumná pochybnosť o dôveryhodnosti tohto svedka a vierohodnosti jeho výpovedí, ako aj o úmysloch a motívoch jeho konania. X. nemôže založiť svoje rozhodnutie na domnienkach alebo špekuláciách, hoc by boli také domnienky aj logické. Je však regulárne nadobudnúť vážne pochybnosti v situácii, keď bol svedok G. O. právoplatne uznaný za vinného z trestného činu podvodu, ku ktorému prišlo v septembri XXXX a keď aj z jeho výpovedi vyplynulo, že medzi ním a obžalovaným F. F. bola závažná roztržka, o ktorej vypovedali aj svedkovia S. O. a H. C. a z časti aj poškodený H. I., pretože v dôsledku toho vznikla minimálne druhá alternatíva ako verzia skutkového deja a znela rovnako logicky a pravdepodobne. Q. tak priestor pre úvahu, že G. O. mohol mať svoje dôvody na to, aby sa obžalovanému F. F. priamo pomstil, alebo aby si s ním minimálne „vyrovnával účty“, pričom súd znova pripomína, že nebolo jeho úlohou zisťovať, o aké účty malo ísť.

P. bolo vo veci nemenej významné, že z vykonaného dokazovania nebolo pre súd možné jednoznačne pri spôsobe konania ustáliť ani popísanú bitku tak, ako bola táto obžalovaným kladená za vinu. F. názoru súdu bolo veľmi dôležité a podstatné preukázať, akým konkrétnym spôsobom malo prísť k obmedzovaniu osobnej slobody, k zastrašovaniu, alebo k takému núteniu (či už použitím násilia alebo jeho hrozbou), aby poškodený H. I. niečo konal, niečo strpel, alebo niečo opomenul, a to najmä v prípade, kedy bolo postavených pred súd päť osôb, ktoré mali konať ako organizovaná skupina. X. sa nemohol uspokojiť len so všeobecným tvrdením, ktoré navyše vykonaným dokazovaním nebolo možné spresniť, ale práve naopak, bolo stále viac nejasné a v hodnoteniach čiastkového konania jednotlivých obžalovaných súd strácal možnosť stabilizovať skutkový dej a konanie páchateľov takým spôsobom, aby mohol z toho vyvodiť záver, že sa obžalovaní dopustili vydierania ako organizovaná skupina. Vo veci nebolo možné ustáliť, o akú bitku sa malo jednať, v akom rozsahu mala byť vykonaná, akej intenzity mala byť a ani čas, po aký mala bitka trvať. V nadväznosti na to musel súd konštatovať, že vo veci nebol spoľahlivo a nepochybne preukázaný nielen spôsob konania, ale ani následok, tzn. čo malo byť konaním, ktoré bolo obžalovaným kladené za vinu, spôsobené a že následok mal vzniknúť v príčinnej súvislosti s konaním (kauzálny nexus). T. o vzniku následku, ktorý mal byť poškodenému H. I. spôsobený, v konaní absolútne absentuje.

F. išlo o fotografiu H. I. z jeho občianskeho preukazu, považoval súd za nevyhnutné vziať do úvahy, že vo veci nemal možnosť ustáliť čas skutku, a preto bolo absolútne irelevantné vyvodzovať akékoľvek úvahy vo vzťahu k tejto fotografii. Tá nemôže mať a ani nemá charakter usvedčujúceho, ale ani ospravedlňujúceho dôkazu, pretože pokiaľ sa dokazovaním nepodarilo zistiť dátum skutku, kedy mal byť poškodený H. I. vystavený násiliu, súd z toho logicky vyvodil, že nemôže slúžiť ani na exkulpáciu (vyvinenie) obžalovaných a už vonkoncom nemôže slúžiť na ich usvedčenie. V tejto súvislosti prihliadol súd na znaleckým dokazovaním ustálený čas hojenia najmenej XX dní, ktorý by bol nevyhnutný na to, aby poškodenému z tváre vymizli stopy vo forme modriny, krvnej podliatiny, alebo opuchu (pretože tvár je časť tela, kde sa nachádza veľmi jemné a citlivé tkanivo), keďže mal byť udieraný päsťou na tvár. P. tiež vo vzťahu k následkom, ktoré mali obžalovaní protiprávnym konaním spôsobiť poškodenému H. I. (okrem bitky a ňou spôsobených zranení), súd mal veľmi vážne pochybnosti aj o tom, či H. I. vôbec musel strpieť podmienky vytvorené zo strany obžalovaného F. F. na jeho ďalšiu prácu v období mesiacov september až december XXXX, kedy mal nedobrovoľne a pod nátlakom alebo pod hrozbou násilia vykonávať prácu pre tohto obžalovaného v nejakej stolárskej dielni bez nároku na odmenu. X. nebol predložený dôkaz, ktorý by nasvedčoval tejto skutočnosti, pretože vo veci žiadna z vypočutých osôb nepotvrdila, že by bol poškodený obmedzovaný na osobnej slobode, resp. že by bol držaný v takých prísnych podmienkach a za takých striktných pravidiel, ktoré by bezprostredne súviseli s vydaním pokynu zo strany obžalovaného F. F.. F. naopak, vo veci sám poškodený uvádzal, že sa mohol slobodne hýbať a slobodne navštevovať rôzne miesta a nebol nepretržite pod žiadnym dozorom, ani pod nejakou predstieranou ochranou, či v područí nejakej osoby, ktorá by ho ustavične XX hodín v období troch mesiacov strážila a vynucovala si od neho výkon práce bez nároku na odmenu.

Vo veci bolo podľa názoru súdu potrebné skúmať aj mieru účasti a zavinenia svedka G. O., pretože vychádzajúc zo znenia skutkovej vety obžaloby sa jednalo o jedného z páchateľov zažalovaného skutku a skúmať tiež dôvody vedúce k dočasnému odloženiu vznesenia obvinenia voči osobe, ktorá bola autorom podaného trestného oznámenia. O spornosti motívu konania G. O. jednoznačne svedčí vyhotovenie videokaziet odovzdaných polícii, pričom súd v tejto súvislosti poznamenáva, že skutočnosti na túto okolnosť nadväzujúce, alebo z nej vyplývajúce a podmieňujúce ďalšie svedecké výpovede zamerané na vyhotovenie obrazovo-zvukových záznamov (vo vzťahu ku ktorým boli vypočutí aj svedkovia C. a O.), boli pre súd v tomto konaní irelevantné. A. však možné ponechať bez povšimnutia, že vyššie opísané konanie svedka G. O. mohlo vykazovať znaky konkrétneho trestného činu (napríklad vydierania), pričom ale objasňovanie okolností vzťahujúcich sa na dôvody a spôsob vyhotovenia videokaziet nebolo úlohou súdu v tomto trestnom konaní a na prejednanie týchto skutočností súd nebol vecne ani miestne príslušný, nemal naň zákonné podklady, avšak vyhodnotil ich ako nepriamy dôkaz nasvedčujúci protiprávnosti konania svedka G. O.. N. išlo o ďalší markantný dôkaz o tom, že orgány činné v trestnom konaní flagrantne opomenuli vykonať všetky dostupné dôkazy smerujúce k odstráneniu nejasností a nezrovnalostí ohľadne skutočností, ktoré sa odohrávali medzi svedkom G. O. a obžalovaným F. F. v rozhodnom čase, tzn. v období, ktoré predchádzalo septembru XXXX až do konca kalendárneho roka XXXX. W. tomu tak preto, že z vykonaného dokazovania súd zistil, že na sklonku kalendárneho roku XXXX začal svedok G. O. vykonávať aktivity smerujúce ku kontaktovaniu svedkov O. a C., ako aj obžalovaného P. C. a poškodeného H. I. a v zmysle výpovedí týchto osôb bolo zrejmé, že sa ich mal snažiť ovplyvňovať ako aj použiť na účely diskreditácie obžalovaného F. F..

F. išlo o zákonnosť a obhajobou napádané získavanie výpovedí svedkov, alebo vykonanie konfrontácií, k tomuto súd uvádza, že je potrebné si uvedomiť, že k začatiu trestného stíhania prišlo v roku XXXX za účinnosti S. poriadku č. XXX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov, takže dovolávanie sa kontradiktórnosti v rokoch XXXX a XXXX považoval súd za zjavné nereflektovanie na princípy, ktoré platili v týchto rokoch a v tejto súvislosti si súd tiež dovoľuje podotknúť, že ani kontradiktórnosť zavedená po rekodifikácii trestného práva s účinnosťou od XX.XX.XXXX sa nepremietla do trestného procesu absolútne, ale S. poriadok č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov obsahuje len „prvky kontradiktórnosti“ a nie je tak možné hovoriť o tom, že trestný proces je kompletne kontradiktórny. X. preto neuznal námietky vzťahujúce sa na nezákonnosť postupu pri získavaní výpovedí svedkov, pretože orgánom činným v trestnom konaní z ničoho nevyplývala povinnosť vykonávať úkony výlučne len za účasti obžalovaných (alebo konkrétneho obžalovaného) a preto žiadny z vykonaných dôkazov, ktoré súd na hlavnom pojednávaní prečítal, nebolo možné označiť za dôkaz vykonaný nezákonným spôsobom. X. sa však stotožnil s tou časťou obhajobných tvrdení, v ktorej prišlo k namietaniu jednotlivých vykonaných konfrontácií, pretože spôsob aplikovania tohto dôkazného prostriedku bol v príkrom rozpore

so znením ustanovenia § 125 S. poriadku č. XXX/XXXX Z. z. v znení neskorších predpisov pre vážne nerešpektovanie základných predpokladov na vykonanie úkonu smerujúcemu k odstráneniu vzniknutých a zistených rozporov vo výpovediach vypočúvaných osôb. X. už len pripomína, že konfrontácia je úkon, pri ktorom majú byť konfrontované osoby postavené proti sebe tvárou v tvár s výzvou, aby vysvetlili, zopakovali a ozrejmili určitú skutočnosť, o ktorej už má mať vyšetrovateľ istý poznatok, ktorý je zo strany jednej, či druhej konfrontovanej osoby vo výpovedi podávaný rozporuplne. X. absolútne odmietol prihliadnuť na dôkaz získaný z vykonaných konfrontácií v tejto trestnej veci, pretože predčítavanie celých častí pôvodne poskytnutej výpovede konfrontovanej osoby druhej z konfrontovaných osôb je celkom neprípustné a v nadväznosti na to súd dopĺňa, že je rovnako neprípustné, aby orgán dozerajúci na zákonnosť takto vykonávaného úkonu pripustil, aby sa konfrontovaná osoba vyjadrovala len všeobecne a odvolávala sa na svoje predchádzajúce výpovede bez toho, aby označila, o ktorú konkrétnu výpoveď sa jedná a bez toho, aby zopakovala tvrdenia, rozpornosť ktorých podmienila vykonanie konfrontácie. Z dôvodov rozpísaných v texte vyššie preto súd výpovede svedka G. O. a konfrontácie s ním vykonané (aj s ohľadom na celkovú zmenu postoja tohto svedka k prejednávanej trestnej veci) považuje za evidentný spôsob vyhýbania sa potvrdeniu skutočností, ktoré boli obsiahnuté v ním poskytnutej v poradí prvej výpovedi. X. G. O. teda podľa názoru súdu nezotrval na skutočnostiach, ktoré bol dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX na polícii oznámiť, pričom už tento moment mal byť alarmujúci pre orgány činné v trestnom konaní a svedkovi G. O. malo byť vysvetlené, že je osobou, ktorá sa mala podieľať na spáchaní trestného činu, že mu bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia a že za predpokladu, že ním oznámené skutočnosti nepovedú k relevantným záverom vo vzťahu k páchateľom, ktorých za páchateľov sám označil, dočasne odložené vznesenie obvinia bude zrušené a že bude predmetom ďalšieho dokazovania objasňovať skutočnosti dôležité pre trestné konanie, teda aj tie, prečo oznámil spáchanie skutku, spáchanie ktorého následne v priebehu trestného konania poprel. X. G. O. mal byť riadne poučený o následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede. Y., súdu sa v konaní nepodarilo zistiť, z akého dôvodu a na akom podklade prišlo k dočasnému odloženiu vznesenia obvinenia svedkovi G. O., pretože záznam o tomto rozhodnutí neobsahuje odôvodnenie a zároveň sa súdu nepodarilo zistiť, z akého dôvodu zostala nepovšimnutá skutočnosť, že svedok G. O. svoje usvedčujúce tvrdenia odvolal a nebol voči nemu vyvodený žiadny trestnoprávny dôsledok.

K ďalším skutočnostiam, ktoré súd považoval za podstatné a v dôsledku ktorých prišlo k vzniku zásadných medzier, ktoré súd nemohol odstrániť ani vyplniť žiadnym ďalším dostupným dôkazom a ktoré prispeli k vytvoreniu a pretrvaniu pochybností, patrili podľa názoru súdu skutočnosti rozhodne a jednoznačne nasvedčujúce záveru, že orgány činné v trestnom konaní z bližšie nezisteného dôvodu nevykonali absolútne žiaden dôkaz na preverenie obrany obžalovaných, resp. dôkaz svedčiaci v ich prospech. To bolo hrubým porušením jednej zo základných zásad trestného konania (náležité objasnenie skutkového stavu a v rámci toho povinnosť zabezpečovať dôkazy nielen v neprospech, ale aj v prospech obžalovaného).S. postupom vytvorili situáciu, kedy zjavne prezentovanú obranu nielen obžalovaného F. F. ale aj ďalších, nepreverili a v spise sa nenachádzala žiadna stopa, dôkaz ani skutočnosť, z ktorých by súd mohol zistiť, z akého dôvodu orgány činné v trestnom konaní nekonali. T. zabezpečované v štádiu trestného konania podstatne neskôr (nie riadne a včas) nebolo možné označiť za dôkazy vykonané v prospech obžalovaných, pretože napríklad ohliadka miesta činu vykonaná v roku XXXX už bola vykonaná celkom zbytočne a jej význam sa s odstupom času stratil. A. dôkazov vzťahujúcich sa, alebo vyplývajúcich nielen z prezentovanej obrany obžalovaného, ale vyplývajúcich aj z trestného oznámenia a z výpovedí svedkov H. I. a G. O. spôsobilo, že oznámené skutočnosti neboli dôsledne preverované a nebolo zabezpečené eliminovanie vzniku všetkých možných ďalších vysvetlení a alternatív, ktoré mohli mať vplyv na priebeh skutkového deja a ktoré nakoniec podmienili vznik závažných pochybností. E. činné v trestnom konaní nepreverili svedkov, ktorí mohli byť prítomní na mieste činu, nepreverili priestory, v ktorých sa mal stať trestný čin, nepreverili ďalšie na to nadväzujúce udalosti a hlavne, nevykonávali dokazovanie v čase, kedy bola pamäťová stopa svedkov, ktorí vo veci mohli mať nejaké poznatky dôležité pre trestné konanie, čerstvá a nezabezpečovali stopy, ktoré boli ešte v určitom čase po skutku relevantné.

K absencii dôkazov spoľahlivo preukazujúcich obžalobné tvrdenia súd tiež poznamenáva, že vo veci boli vypočutí aj svedkovia, ktorí sa mohli vyjadriť k tomu, ako vnímali poškodeného H. I. v rozhodnom období v septembri XXXX v rekreačnom zariadení D. a žiaden z nich nepopisoval, že by na ňom videl zranenia, ktoré mali byť aj podľa znalca P.. Q. O. neprehliadnuteľné. Navyše, z výpovede poškodeného H. I. vyplývalo, že sa slobodne a voľne pohyboval aj po M. na M. aj v dielni a mohol ísť navštíviť aj príbuzných,

tzn. znova neboli vykonané žiadne dôkazy vypočutím príbuzných, alebo ďalších ľudí, ktorí boli alebo mohli byť s poškodeným H. I. v rozhodnom čase v kontakte, v dôsledku čoho zostali tieto skutočnosti nepreverené a následne aj nepotvrdené, a teda nepreukázané. F. naopak, výpoveďou svedka T. F. a aj ďalších osôb prišlo k ich vyvráteniu.

Vo vzťahu k nevykonaniu dôkazov navrhovaných obhajobou a k dôvodom, pre ktoré súd označil svedka G. O. za osobu nedosiahnuteľnú, je potrebné vysvetliť, že:

- svedok G. O. sa dlhodobo zdržiaval na neznámom mieste, pričom mu nebolo možné žiadnym spôsobom doručiť písomností a bez úspechu zostali aj žiadosti súdu o poskytnutie súčinnosti zo strany polície, v dôsledku čoho súd vydal uznesenie podľa § 88 S. poriadku na účely obmedzenia osobnej slobody tohto svedka, avšak k jeho vypočutiu prišlo až na základe dožiadania o medzinárodnú spoluprácu s E. súdom P. a vo veci neexistovala žiadna zákonná prekážka, ktorá by súdu bránila vykonať dôkaz prečítaním takto získanej výpovede svedka a zároveň brať do úvahy aj výpovede, vo vzťahu ku ktorým sa svedok v rámci výpovede pred súdom C. republiky vyjadroval;

- paradoxne však obhajobou predložený dôkaz - T., ktoré bolo súdu predložené so zabezpečením nahrávky nejakej súdu absolútne neznámej osoby (keďže podoba svedka G. O. súdu nebola známa), bez možnosti overiť totožnosť takej osoby, vyhodnotil súd nahratie takého záznamu na T. nosič ako nelegálne vykonaný a zabezpečený dôkaz, v dôsledku čoho neexistoval žiadny podklad na to, aby súd z jeho obsahu vyvodzoval závery relevantné pre posúdenie zažalovaného skutku.

F. teda išlo o svedka G. O. a ním učinené výpovede, súd dospel k záveru, že svedok jednoznačne klamal a klamal aj poškodený H. I., avšak súd ani po takto rozsiahlo vykonanom dokazovaní nedokázal spoľahlivo ustáliť a zistiť, kedy a vo vzťahu k opisovaniu ktorých okolností tieto osoby klamali.

Q. na všetky tieto skutočnosti sa súd musel vysporiadať aj s výpoveďami, ktoré mali charakter z časti usvedčujúcich dôkazov po tom, ako bola obžaloba podaná na súd, pretože výpovede obžalovaných X. U., F. P. a P. C. v prípravnom konaní boli získané zákonným spôsobom a rozhodne neboli urobené pod nátlakom. X. absolútne odmieta obranu týchto obžalovaných, spočívajúcu v namietaní násilia zo strany vyšetrovateľov a neuveril ani tomu, že vo veci mala byť proti nim políciou zosnovaná konšpirácia alebo vopred dôkladne vytvorený komplot, pretože súd mal úplnú dôveru v zákonný spôsob vykonávania úkonov zo stany vyšetrovateľa P. a aj G.. W.. N. a rozhodujúce pre prijatie tohto záveru bolo, že z jednotlivých obžalovanými napádaných zápisníc o ich výsluchoch bolo zrejmé, že pri úkonoch boli prítomní aj obhajcovia obžalovaných a neexistoval žiadny iný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné spochybniť zákonnosť získania výpovedí bez toho, aby o vyvíjanom (domnelom) nátlaku nebol v zápisniciach zaznamenaný postoj obžalovaného alebo jeho obhajcu, prípadne prítomného obhajcu iného obžalovaného. V konaní nebolo preukázané, a to ani po previerkach inšpekčnej služby a F. PZ, že by zo strany orgánov činných v trestnom konaní prišlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa, alebo že by prišlo ku korupcii alebo úplatkárstvu. X. preto vôbec nepripustil, že by v predmetnom trestnom konaní boli niektorí z obžalovaných alebo aj svedkov k výpovediam donucovaní.

Y., ako už súd odôvodňoval v texte vyššie, vo veci vznikli vážne pochybnosti o zákonnosti vedenia vyšetrovania smerujúceho k náležitému objasneniu skutkového stavu veci. X. presne tak isto ako vo vzťahu k otázke viny obžalovaných, tak aj vo vzťahu k otázke hodnotenia dôkazov, nemôže vychádzať z toho, čo sa mu javí, alebo čo sa mu zdá, nemôže vychádzať z domnienok, z hypotéz, alebo z predpokladov. Súd musí vychádzať len z dôkazov, a aj to len z dôkazov získaných zákonným spôsobom, pretože na dôkazy nezískané zákonným spôsobom neprihliada. Súd vzal do úvahy aj skutočnosti, ktorými odôvodňovali poškodený H. I. a svedok G. O. zmenu svojich výpovedí, pretože aj tieto výpovede nemohol súd hodnotiť izolovane, ale hodnotil ich v kontexte ďalších vykonaných dôkazov. Poškodený H. I. celý čas tvrdil, že sa neuveriteľne bál svedka G. O., ktorý ho zastrašoval, vyhrážal sa mu, robil na neho nátlak, ale zároveň svedok G. O. tvrdil, že za celý čas prípravného konania nebol vystavený žiadnej hrozbe a ani sa nikomu nevyhrážal a ani nikoho do ničoho nenútil. Súd na tomto mieste podotýka, že výpovede je potrebné hodnotiť en bloc (ako celok) a nie je možné z nich vyberať len časti, ktoré by sa mohli do úvah a do záverečného hodnotenia dať použiť a ostatné časti obísť alebo úplne ignorovať. Tzn., ak súd uveril komplexne zmenenej výpovedi svedka G. O., tak uveril aj tomu, že na nikoho žiaden tlak nevyvíjal, nikoho nezastrašoval, nikoho k ničomu nenútil a konanie poškodeného Róberta I. nepodmieňoval žiadnou hrozbou. A súčasne, ak súd uveril en bloc zmenenej výpovedi poškodeného Róberta Chyla (že si to všetko na obžalovaných vymyslel), musel uveriť aj tomu, že to tak robil, lebo ho zastrašoval O., ktorý ho na to nahovoril, nútil ho a vyhrážal sa mu.

Po vykonaní množstva výsluchov a konfrontácií a opätovnom vypočúvaní jednotlivých svedkov, každá ďalšia výpoveď neviedla k odstráneniu už vzniknutých rozporov, ale vytvorila podmienky pre ich rozmnoženie a súd preto konštatuje, že ako poškodený H. I. tak aj svedok G. O. klamali. N. čo obžalovaný je v procesnom postavení osoby, ktorá na svoju obranu môže uvádzať čokoľvek a môže aj klamať, to neplatí vo vzťahu k svedkovi G. O. a ani k poškodenému H. I., ktorí boli obaja po zákonnom poučení povinní uvádzať len pravdu a nič nezamlčať. F. súd prijal záver, že výpovede svedkov G. O. a H. I. z prípravného konania boli motivované doposiaľ nezistenou skutočnosťou a ich výpovede v konaní pred súdom (kedy obaja ako kajúcnici čestne vyhlasovali a tvrdili, že to, čo hovorili v prípravnom konaní, nie je pravda), sú klamstvá, vykazujú znaky protiprávneho konania, pričom nie je možné celkom vylúčiť, že svedkovi G. O. mohlo hroziť trestné stíhanie za veci, ktoré sa v tomto konaní nepotvrdili a ktoré neviedli ani k právoplatnému odsúdeniu obžalovaného F. F. a ďalších osôb za trestný čin zosnovania a založenia zločineckej a protiteroristickej skupiny a ani za trestný čin neodvedenia dane a poistného.

Ad II.:

F. išlo o odsudzujúci výrok vo vzťahu k obžalovanému X. U., súd mal jednoznačne za preukázané, že tento sa dopustil spáchania drogového trestného činu, zažalovaného v bode X/. E. obydlie bolo podrobené domovej prehliadke, o výsledkoch ktorej nemal súd absolútne žiadne pochybnosti ani v otázke zákonnosti jej vykonania (E. súd W. W. sudcom pre prípravné konanie vydal legitímny príkaz na vykonanie tohto zaisťovacieho úkonu) a ani v otázke vecí, ktoré boli zaistené. U. z takých zaistených vecí bola látka, ktorá bola následne podrobená znaleckému skúmaniu na O. F. v W. a z preskúmania ktorej vyšlo, že je látkou, na držanie ktorej treba mať špeciálne povolenie P. zdravotníctva SR, pričom vo veci nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný X. U. takéto oprávnenie nemal. X. preto mohol dospieť k záveru, že sa dopustil nedovoleného držania omamnej látky, konkrétne rastliny známej ako konope siate a s malými korektúrami v skutkovej vete (kedy z nej súd vypustil skutočnosti, ktoré považoval za nadbytočné a len spresnil, že sa jednalo najmenej o XXX marihuanových cigariet) ustálil, že si neoprávnene omamnú látku zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu.

E. obžalovaného X. U., že bol v tom čase chorý a uprednostnil držanie tejto látky a jej aplikovanie z liečebných dôvodov, ako aj jeho vyhlásenie o tom, ako sa necíti byť morálne vinný, považoval súd za celkom nespôsobilé vyvrátiť jeho vinu a najmä za právne irelevantné, teda bezvýznamné. F. obžalovaného, ktorý sa snažil polemizovať o dôvodnosti trestnoprávneho postihu, nesprávnosti a nevhodnosti posudzovania jeho konania ako trestného činu a ktorý sa tiež snažil bagatelizovať skutočnosť, že u neho bola nájdená zakázaná látka, vyhodnotil súd ako mierne prehnaný predovšetkým v kontexte skutočnosti, že neznalosť zákona ho neospravedlňuje presne tak isto ako aj ním vyslovený nesúhlas so znením S. zákona a postihovaním konania, ktoré nie je na území X. republiky dovolené.

Q. na skutočnosť, že obžalovaný X. U. bol v čase do spáchania skutku osobou bezúhonnou a aj s poukazom na skutočnosť, že skutok bol dokonaný dňa XX.XX.XXXX (dňom, kedy bola vykonaná domová prehliadka), súd len upravil, že obžalovaný látku nevyrobil (na účely marihuany sa tento výraz nepoužíva a zároveň nebolo vo veci preukázané, že by látku vypestoval) a že si ju teda „len“ neoprávneným spôsobom v presne nezistenom čase zadovážil a aj prechovával po akúkoľvek dobu, minimálne do XX.XX.XXXX. X. prihliadol aj na doznávajúcu sa výpoveď obžalovaného, v ktorej uveriteľným spôsobom opísal, prečo si marihuanu zadovážil, prechovával a priznal tiež, že bola jeho. A. zmenu výpovede považoval súd len za účelovú obranu v snahe svoju vinu aspoň zoslabiť alebo aj celkom vyvrátiť.

X. reflektoval na bezúhonnosť obžalovaného a na odstup času, ktorý uplynul od spáchania skutku a vo vzťahu k potrestaniu podľa trestnej sadzby, ktorá obžalovanému hrozila podľa § X87 odsek 1 S. zákona č. XXX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov (trest odňatia slobody na dva roky až osem rokov, alebo peňažný trest), považoval za vhodné a spravodlivé použiť ustanovenie § 40 S. zákona č. XXX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov a mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu, pretože trest uložený vo výmere na dva roky hoci aj s podmienečným odkladom jeho výkonu by neplnil svoj účel a bol by pre obžalovaného neprimerane prísny. X. do druhu a výmery uloženého trestu premietol odstup času (ukladanie trestu po viac ako XX rokoch od spáchania skutku), pretože obžalovaný X. U. sa žiadnym spôsobom nepričinil o dĺžku času, ktorý medzi spáchaným skutkom a vyhlásením rozsudku preukázateľne uplynul. Aj to boli dôvody, pre ktoré súd nemal splnené podmienky na uloženie trestu

nepodmienečného, prípadne trestu vo vyššej výmere, a to aj s poukazom na to, že obžalovaný sa nedopustil žiadneho iného protiprávneho konania ani po roku XXXX. Na uloženie iného, alternatívneho trestu (ktorý S. zákon v § X87 odsek 1 tiež umožňoval), nemal súd splnené podmienky pre absenciu dokazovania zameraného napríklad na zistenie a preverenie aktuálnych osobných a majetkových pomerov obžalovaného, ktorý sa hlavného pojednávania dlhodobo nezúčastňoval a nejavil záujem o možnosť realizovať svoje právo na obhajobu osobne.

Z uvedených dôvodov súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, mimoriadne znížený pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby a jeho výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu, ktorú určil v najkratšej zákonom prípustnej dobe, a to na jeden rok s tým, že takto uložený trest považoval ako z hľadiska individuálnej tak aj z hľadiska generálnej prevencie za správny, zákonný a súčasne spravodlivý, spôsobilý primäť obžalovaného k náprave a odradiť ostatných od páchania tohto typu trestného činu.