Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 548/2011
PDF · 142.79 KB
No categories available
II. ÚS 548/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom doc. JUDr.
B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 15 C 63/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra
2011 doručená sťažnosť spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 63/2010.
Zo sťažnosti vyplýva, že žalobou podanou 14. júla 2010 sa sťažovateľka v konaní
vedenom okresným súdom pod sp. zn. 15 C 63/2010 domáha voči Slovenskej republike
v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky „... náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy...“, pričom podľa jej tvrdenia okresný súd v predmetnom konaní
do podania sťažnosti ústavnému súdu nevykonal žiadne relevantné procesné úkony
smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu o jej žalobe. Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla, že
okresný súd je v označenom konaní nečinný aj napriek tomu, že predsedovi okresného súdu
podala 1. augusta 2011 sťažnosť na prieťahy v označenom konaní, takže v dôsledku
zdĺhavého postupu okresného súdu sa neustále predlžuje stav jej právnej neistoty a odďaľuje
sa právoplatné skončenie sporu.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:
„Porušovateľ podľa informácií sťažovateľa doposiaľ nevykonal vo veci žiadny
procesný úkon, ktorý by viedol k ochrane legitímnych práv sťažovateľa a to napriek tomu,
že od podania návrhu uplynulo viac ako 14 mesiacov. ...
Tvrdíme, že pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, okresný súd prejednáva
spor o náhradu škody a nemajetkovej ujmy relatívne vysokej výšky, ktorý je však adekvátne
skutkovo opísaný a podložený dôkazmi a je právne podrobne zdôvodnený. Uznávame, že
predmetný spor nie je úplne právne a fakticky jednoduchý, avšak z vykonaných procesných
úkonov súdu nie je možné vyvodiť, že by sa súd s obsahom spisu doposiaľ oboznámil,
pretože vo veci doposiaľ nebolo nariadené ani prvé pojednávanie. Máme za to, že prípadná
skutková alebo právna zložitosť veci nemôže byť braná do úvahy, keďže na vznik, existenciu
a dĺžku trvania prieťahov nemá doposiaľ žiadny vplyv. Správanie sťažovateľa v priebehu
doterajšieho konania nemohlo v žiadnom prípade spôsobiť prieťahy. Naopak jeho aktívna
súčinnosť podporuje skoré ukončenie konania. Posúdenie tretieho kritéria je spojené s
vykonaním dokazovania v priebehu konania o ústavnej sťažnosti Ústavným súdom
Slovenskej republiky s využitím všetkých relevantných materiálov, najmä súdneho spisu
okresného súdu.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1) Základné právo spoločnosti L. a. s... B... na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15
C/63/2010 porušené bolo.
2) Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
15 C/63/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
3) Spoločnosti L. a. s... B... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 700,- €
(slovom: sedemsto eur), ktoré je jej Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4) Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť spoločnosti L. a. s... B... trovy
konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho
zástupcu F., s. r. o..., a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podstata námietok sťažovateľky spočíva v tvrdení, že v konaní vedenom pod sp. zn.
15 C 63/2010 je postup okresného súdu poznačený zbytočnými a neodôvodnenými
prieťahmi, v dôsledku čoho bolo porušené jej základné právo a právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z vyžiadaného súdneho spisu na účely vyhodnotenia možného prijatia sťažnosti na
ďalšie konanie ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 15 C 63/2010:
Žalobou doručenou okresnému súdu 14. júla 2010 sa sťažovateľka domáhala voči
žalovanému priznania náhrady škody z titulu nezákonného postupu Okresného súdu Žilina,
ktorý neprijal jej podania podané v elektronickej podobe, ako aj z titulu nezákonného
postupu a rozhodnutia ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 290/08
(v odôvodnení žaloby je však uvádzané konanie sp. zn. III. ÚS 252/07, pozn.). Následne
3. augusta 2010 sťažovateľka v súvislosti so svojou žalobou predložila okresnému súdu
dôkazový materiál a 30. augusta 2010 predložila ešte jednu kópiu už ňou predložených
dôkazov. Dňa 21. októbra 2010 sťažovateľka predložila ďalšie dôkazy (CD nosič).
Okresný súd uznesením z 22. novembra 2010 uložil sťažovateľke, aby do 15 dní
odstránila nedostatky žaloby, a 23. novembra 2010 okresný súd vyzval sťažovateľku na
zaplatenie súdneho poplatku za žalobu. Podaním doručeným okresnému súdu 6. decembra
2010 sťažovateľka žiadala okresný súd, aby pokračoval v konaní bez zaplatenia súdneho
poplatku, pretože podľa jej názoru je od jeho platenia zo zákona oslobodená. K výzve na
odstránenie nedostatkov žaloby sa sťažovateľka vyjadrila 14. decembra 2010 a 20. januára
2011 okresnému súdu oznámila zmenu korešpondenčnej adresy svojho právneho zástupcu.
Okresný súd uznesením z 18. marca 2011 zrušil svoju výzvu z 23. novembra 2010 na
zaplatenie súdneho poplatku a súčasne zaslal žalobu sťažovateľky na vyjadrenie
žalovanému. Dňa 4. augusta 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 22. november 2011.
Žalovaný sa vyjadril k žalobe sťažovateľky 19. októbra 2011, avšak pojednávanie nariadené
na 22. november 2011 bolo z dôvodu postúpenia spisu ústavnému súdu odročené na
neurčito.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03,
Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú
neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva
alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).
Preskúmaním účelnosti a časovej postupnosti procesných úkonov okresného súdu
vo veci vedenej pod sp. zn. 15 C 63/2010 ústavný súd v tomto skúmanom postupe
okresného súdu nezistil žiadne také obdobia nečinnosti (časový odstup medzi jednotlivými
procesnými úkonmi okresného súdu nebol dlhší ako 4 a pol mesiaca, pozn.), ktoré by bolo
možné vyhodnotiť ako zbytočné prieťahy v zmysle sťažovateľkou namietaného porušenia
čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom
prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Okrem uvedeného ústavný súd v súvislosti so sťažovateľkou podanou sťažnosťou na
prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu nad rámec poznamenáva, že ústavný súd už
viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva účastníka konania pred
všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto
súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym
postupom alebo svojou nečinnosťou.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala ústavnému súdu sťažnosť
28. septembra 2011, t. j. ani nie dva mesiace po tom, ako 1. augusta 2011 podala predsedovi
okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, takže z tohto hľadiska sťažovateľka
neposkytla okresnému súdu dostatočný časový priestor, aby v dôsledku využitia sťažnosti
na prieťahy adresovanej predsedovi okresného súdu, ktorú považuje ústavný súd za účinný
právny prostriedok ochrany označených práv, sám vo svojom postupe zjednal nápravu.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva stanovisko, že sťažnosť sťažovateľky
na prieťahy v konaní adresovaná predsedov0i okresného súdu bola v okolnostiach prípadu
zo strany sťažovateľky iba formálnym úkonom.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní
okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, ako aj rozhodnutie o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie
porušenia práva alebo slobôd sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa
touto časťou sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. decembra 2011