Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 417/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2011

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti I. G., P., zastúpenej advokátom JUDr. S. R., P., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo I. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. I. G. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť I. G. trovy právneho zastúpenia v

sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jej právneho zástupcu

JUDr. S. R., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. septembra

2011 doručená sťažnosť I. G., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. S.

R., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Na základe návrhu zo dňa 25. 10. 2005 mňa navrhovateľky I. G... proti odporkyni

M. L… prebieha na Okresnom súde Trenčín konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva – nás účastníčok konania k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 4795 kat.

úz. P...

Od podania tohto návrhu uplynulo takmer 6 rokov, za toto obdobie sa uskutočnilo

v podstate iba jedno pojednávanie, bolo nariadené znalecké dokazovanie a bola vykonaná

ohliadka na mieste samom za účasti znalkyne Ing. S., napriek tomu nedošlo k ukončeniu

veci.

Tvrdím, že takýmto postupom v súdnom konaní, ktoré trvá takmer 6 rokov došlo

k porušeniu môjho ústavného práva vyplývajúceho z / SR, podľa ktorého

každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Poukazujem na to, že úkony súdu a účastníkov boli vykonávané v nasledovnom

časovom slede:

- 25. 10. 2005 – Podanie návrhu na OS Pov. Bystrica

- 16. 11. 2005 – Uznesenie KS Trenčín o vylúčení sudcov OS Pov. Bystrica

a prikázanie veci na prejednanie a rozhodnutie OS Trenčín

- 04. 10. 2006 – Vyjadrenie odporkyne

- 20. 10. 2006 – Stanovisko navrhovateľky

- 21. 11. 2007 – Konanie pred súdom

- 14. 01. 2008 – Uznesenie OS Trenčín o ustanovení znalca Ing. Š.

- 01. 12. 2008 – Uznesenie OS Trenčín o ustanovení znalca Ing. M.

- 13. 01. 2009 – Uznesenie OS Trenčín o ustanovení znalkyne Ing. Z.

- 20. 02. 2009 – Uznesenie OS Trenčín o ustanovení znalca Ing. K.

- 07. 05. 2009 – Uznesenie OS Trenčín o ustanovení znalca Ing. G.

- 28. 10. 2009 – Uznesenie OS Trenčín o ustanovení znalkyne Ing. S.

- 03. 07. 2010 – Ohliadka na mieste samom za účasti znalkyne Ing. S.

- 04. 01. 2011 – Uznesenie OS Trenčín o predĺžení lehoty na vypracovanie

znaleckého posudku do 31. 03. 2011

- 13. 04. 2011 – Uznesenie OS Trenčín o predĺžení lehoty na vypracovanie

znaleckého posudku do 31. 05. 2011

Už z porovnania týchto termínov je zrejmé, že jednotlivé úkony neboli vykonávané

účinne, resp. medzi jednotlivými úkonmi dochádzalo k veľkým časovým odstupom, čo

spôsobovalo nedôvodné prieťahy v konaní.

Doterajšie konanie považujem za neefektívne, neracionálne. Poukazujem na to, že sa

medzi nami účastníčkami jedná o vyporiadanie majetkových práv a bez účinného

vyporiadania týchto majetkových práv nemôžem riadne uplatňovať svoje vlastnícke právo.

Poukazujem tiež na to, že som na základe výzvy súdu zo dňa 23. 01. 2006 zaplatila súdny

poplatok v nemalej sume – vo výške 36 010,- Sk (1 195,31 €), preto konanie, ktoré dosahuje

t. č. takmer 6 rokov a nie je predpoklad vydania meritórneho rozhodnutia, v krátkom čase

považujem za neprimerane dlhé a za prieťahy v konaní.

Ja navrhovateľka som vykonávala rôzne podnety na urýchlenie konania dňa:

- 04. 06. 2008, žiadosť na OS Trenčín o ustanovenie nového znalca a o urýchlenie

konania vo veci

- 02. 09. 2008, žiadosť na OS Trenčín o urýchlenie konania

- 06. 10. 2008, sťažnosť na nečinnosť a žiadosť o vykonanie opatrenia na urýchlenie

konania vo vecí zaslaná predsedníčke OS Trenčín

- 08. 10. 2008, odpoveď predsedníčky OS Trenčín

- 25. 11. 2008, sťažnosť na prieťahy v konaní na Ministerstvo spravodlivosti SR

- 24. 02. 2009, oznámenie MS SR

- 25. 03. 2009, list predsedu KS Trenčín

- 13. 10. 2009, žiadosť predsedníčke OS Trenčín o vykonanie opatrení na urýchlenie

konania

- 30. 10. 2009, odpoveď predsedníčky OS Trenčín

- 28. 04. 2010, opakovaná žiadosť predsedníčke OS Trenčín o vykonanie opatrenia

na urýchlenie konania vo veci

- 04. 05. 2010, odpoveď predsedníčky OS Trenčín

V dôsledku prieťahov v konaní sa nachádzam neprimerane dlho v právnej neistote, je

mi tým spôsobovaná ujma, že nemôžem vyriešiť svoje majetkové pomery a zabezpečiť si

ďalšie existenčné podmienky do budúcnosti. Z tohto dôvodu nemôžu moji synovia započať

plánovanú výstavbu rodinných domov, ktorú mienili uskutočniť na pozemkoch v mojom

vlastníctve. Plynutím takéhoto dlhého času sa zmenili a menia aj cenové pomery týkajúce sa

nehnuteľností, preto som nemohla reálne uskutočniť predaj tých nehnuteľností, o ktoré mali

záujem iné osoby. Nie je bezvýznamné, že predmetom konania je výmera cca 3 ha, z čoho

2

môj podiel predstavuje 1/2, z celkovej výmery je takmer 9 000 mzastavaná plocha a aj

ďalšie nehnuteľnosti sú určené na výstavbu...“

Sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby vydal nález, v ktorom vysloví, že okresný

súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jej základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , prikáže mu

v predmetnom konaní konať bez zbytočných prieťahov a prizná jej primerané finančné

zadosťučinenie v sume 6 000 €, ako aj náhradu trov konania v sume 906,12 €.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -11

z 3. novembra 2011 ju prijal na ďalšie konanie.

Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril podpredseda okresného súdu listom

sp. zn. Spr 871/2011 z 15. novembra 2011, v ktorom podrobne opísal priebeh doterajšieho

konania vo veci vednej pod sp. zn. a uviedol, že „prieťahy v konaní boli

spôsobené z objektívnych dôvodov. Z dôvodu neustálych žiadostí znalcov o zmenu znalca,

súd musel meniť uznesenie o pribratí znalca. V neposlednom rade boli prieťahy spôsobené

znalkyňou, ktorá prevzala spis dňa 19. januára 2010 a vypracovaný znalecký posudok bol

súdu predložený až 06. septembra 2011.“.

Právny zástupca sťažovateľky vo vyjadrení z 28. novembra 2011 zotrval na

dôvodoch sťažnosti.

Podpredseda okresného súdu vo vyjadrení z 15. novembra 2011 a právny zástupca

sťažovateľky vo vyjadrení z 28. novembra 2011 ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na

tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2

upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné

očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pokiaľ

ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na

súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci. Podľa uvedených kritérií posudzoval

ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom posudzovaného

konania vedeného okresným súdom je vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.

Žaloby tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

Napriek tomu určitú právnu a skutkovú náročnosť posúdenia nárokov sťažovateľky mohla

predstavovať potreba znaleckého skúmania rozhodných skutočností, ako i odmietavý postoj

znalcov k podaniu znaleckého posudku.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd

v posudzovanom konaní vedenom okresným súdom nezistil žiadne okolnosti, ktorými by

sťažovateľka prispela k prieťahom v konaní okresného súdu.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil takýto

priebeh konania:

Konanie vo veci začalo 25. októbra 2005 doručením návrhu sťažovateľky

Okresnému súdu Považská Bystrica, ktorým sa domáhala vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Z dôvodu vylúčenia sudcov Okresného súdu Považská

Bystrica z prejednania a rozhodovania veci bola táto vec prikázaná na ďalšie konanie

okresnému súdu, ktorý viedol konanie od 27. decembra 2005.

Sťažovateľka po výzve okresného súdu z januára 2006 zaplatila súdny poplatok

za návrh vo februári 2006 a následne okresný súd doručoval návrh odporkyni, ktorá sa

k nemu vyjadrila 23. októbra 2006.

Ďalším úkonom okresného súdu bolo nariadenie a vykonanie pojednávania vo veci

21. novembra 2007, ktoré bolo odročené „za účelom nariadenia znaleckého dokazovania –

geodetom na možnosť reálneho rozdelenia sporných parciel“.

Okresný súd v ďalšom priebehu konania od januára 2008 do októbra 2009

ustanovoval znalcov a po ich oznámeniach o ich pracovnej zaťaženosti či vyškrtnutí

zo zoznamu znalcov zrušoval ich ustanovenia. Znalecký posudok bol vypracovaný až

znalkyňou Ing. Strhanovou ustanovenou uznesením okresného súdu z 28. októbra 2009,

ktorý bol okresnému súdu znalkyňou doručený 6. septembra 2011.

Okresný súd 6. októbra 2011 uznesením rozhodol o odmene znalkyne, zaslal

znalecký posudok účastníkom na vyjadrenie a 7. októbra 2011 nariadil vo veci ďalšie

pojednávanie na 7. december 2011.

Pokiaľ ide o hodnotenie postupu okresného súdu v napadnutom konaní, je potrebné

konštatovať, že postup okresného súdu sa vyznačoval nesústredenosťou a bol poznačený

neefektívnosťou. Uvedené charakterizuje postup okresného súdu pri nariadení znaleckého

dokazovania o opakovanom ustanovovaní znalcov a rušení ustanovených znalcov, ako

aj neprimerane dlhé časové obdobie vypracovania znaleckého posudku ostatne ustanovenou

znalkyňou. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj

nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak

činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv,

kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr.

, , ). Ústavný súd zároveň uznáva, že k predĺženiu

konania prispeli aj samotné odmietavé postoje znalcov k ich ustanoveniu z dôvodu

pracovnej zaneprázdnenosti a pod. V prípade znalkyne, ktorej ustanovenie nebolo zrušené,

všeobecný súd mal možnosť riešiť zdĺhavé vypracúvanie posudku v súlade so zákonom

a využiť všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon poskytuje v záujme urýchlenia

znaleckého dokazovania.

Ústavný súd konštatuje, že vec vedená okresným súdom sp. zn. nie je

právoplatne ukončená ani po šiestich rokoch od podania žaloby, nachádza sa v štádiu

prvostupňového konania a vyznačuje sa neefektívnou činnosťou súdu najmä v období od

januára 2008 do septembra 2011.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v posudzovanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a teda aj

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa .

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde a prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

6 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € sťažovateľke za primerané finančné

zadosťučinenie podľa . Pri ustálení sumy finančného

zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na doterajšiu dobu posudzovaného súdneho konania

a jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch

v posudzovanom konaní.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci

úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný

súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011

(prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu). Vychádzal

pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je

odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej

služby vykonaný v roku je 1/6 z výpočtového základu zo sumy 741 €, čo predstavuje za

jeden úkon právnej služby odmenu v sume 123,50 € a 7,41 € režijný paušál, teda za dva

úkony právnej služby sumu 261,82 €. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto nálezu. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní

pred ústavným súdom zvýšená o daň z pridanej hodnoty (keďže advokát je jej platcom)

predstavuje celkovú sumu 314,18 € (261,82 € plus 20 % daň z pridanej hodnoty zo sumy

261,82 € t. j. plus 52,364 € = 314,18 €). Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to

je uvedené vo výroku tohto nálezu.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný vyplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2011