Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 252/2011
PDF · 253.71 KB
No categories available
II. ÚS 252/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2011
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa
Mészárosa o prijatej sťažnosti JUDr. P. P., Ž., zastúpeného JUDr. K. M. P., Advokátska
kancelária, Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III
v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 6/2004 takto
rozhodol:
1. Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 6/2004
p o r u š e n é b o l o .
2. JUDr. P. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť mu do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. JUDr. P. P. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82 €
(slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov), ktoré j e Okresný súd
Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. K. M. P.,
Advokátska kancelária, Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 252/2011-24 z 9. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. P. P., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), vo
veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a
práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v právnej veci sťažovateľa ako žalobcu proti
žalovaným: 1. Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,
B.; 2. Krajské zastupiteľstvo Policajného zboru v B., Úrad justičnej a kriminálnej polície
Policajného zboru, B.; 3. kpt. RNDr. O. M., H., a 4. Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, B., o ochranu osobnosti, ktorá bola na okresnom súde ako súde prvého stupňa
vedená pod sp. zn. 6 C 6/2004, bolo okresnému súdu 19. februára 2009 doručené dovolanie
sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) č. k. 9 Co 307/07-182, 9 Co 308/07 zo 4. decembra 2008. Toto dovolanie sťažovateľa
bolo okresným súdom zaevidované tiež pod sp. zn. 6 C 6/2004.
Sťažovateľ porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote postupom okresného
súdu v konaní o jeho dovolaní vedenom pod sp. zn. 6 C 6/2004 v danej právnej veci
odôvodňuje najmä takto:
„... Odporca od februára 2009 doslova strpčuje život sťažovateľovi nielen
nezákonnými, ale i nezmyselnými uzneseniami a výzvami. Odporca zasahuje neoprávnene
do majetkových práv, pretože mu nezmyselne zvyšuje náklady na právne služby súvisiace
s opravnými prostriedkami podkladmi proti nezákonným rozhodnutiam. Odporca dňa
24. 03. 2009 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške
1.792,47,- EUR bez špecifikácie použitej položky sadzobníka súdnych poplatkov, pričom
výška súdneho poplatku je nesprávna. Výzva bola doručená 02. 04. 2009. ... Sťažovateľ
písomným podaním zo 06. 04. 2009 požiadal o riadne vyčíslenie súdneho poplatku.
Na tomto mieste treba poznamenať, že sťažovateľ nezaplatil súdny poplatok za dovolanie
pri jeho podaní kolkovými známkami alebo v hotovosti, pretože mu v tom bránilo
ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
o súdnych poplatkoch) a očakával vyrubenie súdneho poplatku a označenie identifikačných
údajov k zaplateniu súdneho poplatku poštovým poukazom alebo prevodom z účtu. ... Na
žiadosť zo 06. 04. 2009 reagoval odporca odpoveďou z 15. 05. 2009 s nezmyselným
obsahom a nezákonným uznesením č. k. 6 C/6/2004-206 z 21. 05. 2009, č. k. 6 C/6/2004-
204 z 21. 05. 2009, ktorými bola sťažovateľovi uložená povinnosť doplatiť súdny poplatok
za odvolanie 1.261,- EUR a za námietku 1.261,- EUR. Reakciou bola i nová výzva
na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie v novourčenej výške 2.522,- EUR bez
špecifikácie položky sadzobníka súdnych poplatkov. Písomnosti odporu boli doručené
27. 05. 2009. ... Dňa 29. 05. 2009 doručil sťažovateľ odporcovi stanovisko, v ktorom
opakovane upozornil na nesprávne vyčíslený súdny poplatok za dovolanie,
nepreskúmateľnosť výzvy pre absencia označenia položky sadzobníka súdnych poplatkov
a na prieťahy v konaní. Zároveň doručil odvolanie proti uzneseniu z 21. 05. 2009. ...
Odporca nereagoval na stanovisko žalobcu, ale uznesením č. k. 6 C/6/2004-219
z 08. 06. 2009 zastavil dovolacie konanie. ... Sťažovateľ podal proti uzneseniu
z 08. 06. 2009 odvolanie a podľa vlastných výpočtov zaplatil dňa 24. 06. 2009 súdny
poplatok za dovolanie vo výške 1.128,57,- EUR. Znova treba poznamenať, že podľa § 10
ods. 2 písm. e/ zákona o súdnych poplatkoch pre nezaplatenie poplatku prvostupňový súd
konanie nezastaví, ak žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave tohto
zákona. ... Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3 Co/226/2009-232, 3 Co/227/2009-
233, 3 Co/229/2009 všetko z 23. 11. 2009 zrušil všetky uznesenia odporcu. ... Dňa 19. 01.
2010 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní. ... Na sťažnosť odpovedal
podpredseda odporcu pod č. Spr 2001/10 z 22. 02. 2010, ktorý nezistil prieťahy v konaní. ...
Písomným podaním z 22. 03. 2010 oznámila zákonná sudkyňa, že sťažovateľ zaplatil súdny
poplatok za dovolanie v správnej výške (!). Dôvody, pre ktoré bol opakovane vyrubovaný
súdny poplatok v nesprávnej výške vo svojom oznámení neuviedla. Dňa 10. 05. 2010
a 19. 05. 2010 sú sťažovateľovi doručené vyjadrenia žalovaných k dovolaniu. Dňa
17. 12. 2010 a 01. 10. 2010 sú sťažovateľovi doručené opravné uznesenia Krajského súdu
v Bratislave zo 04. 08. 2010 a 23. 09. 2010, ktoré majú nepodstatný charakter z pohľadu
dovolania. Dňa 24. 08. 2010 je sťažovateľovi doručené opravné uznesenie odporu z
11. 08. 2010. Dňa 17. 12. 2010 je doručené sťažovateľovi uznesenie, ktorým sa ukladá
sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie z 13. 04. 2007. Uznesenie je
pre nedostatok dôkazov nepreskúmateľné a je v úplnom rozpore s obsahom oznámenia
zákonnej svedkyne z 22. 03. 2010 (strana druhá). ... Z uvedených faktov vyplýva, že ani po
takmer 23 mesiacoch súd prvého stupňa bez zavinenia sťažovateľa nepredložil vec
dovolania súdu. ... Postup súdu prvého stupňa sa vyznačuje nečinnosťou a nesprávnou
činnosťou, čím ovplyvňuje priebeh dovolacieho konania a spôsobuje výlučne sám prieťahy
v konaní. Činnosť odporcu opakovane sa vyznačuje neznalosťou základných predpisov
občianskeho súdneho konania a zákona o súdnych poplatkoch, o čom svedčí neschopnosť
správne vyrubiť súdny poplatok a nasledujúce nezákonné uznesenie. Vinou nezákonných
uznesení sa vec predkladá odvolaciemu súdu nielen na rozhodnutie o odvolaní, ale aj
na opravné uznesenie. ... Sťažovateľ je toho názoru, že nečinnosť a nesprávna činnosť
Okresného súdu Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C/6/2004 porušuje jeho
základné právo upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo, aby sa
jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Sťažovateľ je toho názoru, že postup Okresného
súdu Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C/6/2004 porušuje jeho základné právo
uvedené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa
ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného
obvinenia proti nemu.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto
rozhodol:
„1/ Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6 C/6/2004 porušené bolo.
2/ Okresnému súdu Bratislava III prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C/6/2004
konať bez zbytočných prieťahov.
3/ JUDr. P. P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- EUR (slovom
tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4/ Okresný súd Bratislava III je povinný v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
nálezu nahradiť trovy konania JUDr. P. P. na účet právnej zástupkyne JUDr. K. M. P....
tak, ako budú vyčíslené na výzvu Ústavného súdu SR.“
2. Ústavný súd požiadal obidvoch účastníkov konania, aby sa vyjadrili k veci a aj
k tomu, či súhlasia s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej
sťažnosti.
2.1 Okresný súd na výzvu ústavného súdu z 11. júla 2011 oznámil, že sa nemôže
vyjadriť k prijatej sťažnosti, pretože predmetný spis sa nachádza na Najvyššom súde
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Ani po viacerých urgenciách zo strany
ústavného súdu okresný súd nevyužil právo vyjadriť sa k prijatej sťažnosti. Listom
sp. zn. Spr. 3493/2011 doručeným ústavnému súdu 23. novembra 2011 iba oznámil, že „...
vo veci ústavnej sťažnosti JUDr. P. P. súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti“.
2.2 Na uvedené oznámenie okresného súdu reagovala právna zástupkyňa sťažovateľa
podaním doručeným ústavnému súdu 7. decembra 2011, v ktorom okrem vyčíslenia trov
ústavnému súdu oznámila, že „... sťažovateľ súhlasí s tým, aby Ústavný súd SR upustil
od ústneho pojednávania vo veci...“.
3. Ústavný súd tak podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci
od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov
k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie
na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená
povahou týchto práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný
prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j.
rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa
vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného
okresným súdom o dovolaní sťažovateľa pod sp. zn. 6 C 6/2004:
- 19. február 2009 – okresnému súdu bolo doručené dovolanie sťažovateľa podané
prostredníctvom jeho vtedajšej právnej zástupkyne proti právoplatnému rozsudku krajského
súdu č. k. 9 Co 307/07-182, 9 Co 308/07 zo 4. decembra 2008,
- 24. február 2009 – okresným súdom bol vyhotovený úradný záznam o tom, že sťažovateľ
súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 27 000 Sk dosiaľ neuhradil,
- 24. marec 2009 – okresný súd pod hrozbou zastavenia konania vyzval sťažovateľa
na úhradu súdneho poplatku za dovolanie v sume 1 792,47 €,
- 8. apríl 2009 – okresnému súdu bolo doručené podanie vtedajšej právnej zástupkyne
sťažovateľa, ktorým namietala nesprávnosť výšky súdneho poplatku za dovolanie a súčasne
žiadala o jeho správne vyčíslenie podľa príslušnej položky sadzobníka súdnych poplatkov,
- 15. máj 2009 – okresný súd v liste adresovanom vtedajšej právnej zástupkyni sťažovateľa
podrobne uviedol postup a spôsob, akým dospel k „správnej výške“ súdneho poplatku
za dovolanie v sume 2 522 €, ako aj k výške nedoplatku na súdnom poplatku za žalobu
v sume 1 261 €, ako aj za odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu
č. k. 6 C 6/2004-123 z 13. apríla 2007 v sume 1 261 €,
- 21. máj 2009 – okresný súd vyrubil sťažovateľovi uznesením č. k. 6 C 6/2004-204
doplatok súdneho poplatku za žalobu v sume 1 261 €, uznesením č. k. 6 C 6/2004-206
doplatok súdneho poplatku za odvolanie v sume 1 261 € a súčasne ho pod hrozbou
zastavenia konania vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie v sume 2 522 €,
- 29. máj 2009 – vtedajšia právna zástupkyňa sťažovateľa podala proti uzneseniu okresného
súdu č. k. 6 C 6/2004-204, ako aj proti jeho uzneseniu č. k. 6 C 6/2004-206 odvolanie
a zároveň osobitným podaním namietala nesprávnosť výšky súdneho poplatku za dovolanie
v sume 2 522 €, pričom upozornila aj na prieťahy v konaní o dovolaní, ďalším osobitným
podaním sa tiež vyjadrila k obsahu listu okresného súdu z 15. mája 2009,
- 8. jún 2009 – okresným súdom bol vyhotovený úradný záznam, podľa ktorého sťažovateľ
vyrubený doplatok súdneho poplatku za žalobu v sume 1 261 €, ako ani vyrubený doplatok
súdneho poplatku za ním podané odvolanie v sume 1 261 € dosiaľ neuhradil, súčasne
uznesením č. k. 6 C 6/2004-219 konanie o dovolaní zastavil,
- 29. jún 2009 – sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu č. k. 6 C 6/2004-219
z 8. júna 2009 podal odvolanie,
- 30. jún 2009 – okresný súd vyhotovil úradný záznam o tom, že sťažovateľ uhradil súdny
poplatok v sume 1 128,57 €,
- 3. júl 2009 – vtedajšia právna zástupkyňa sťažovateľa okresnému súdu oznámila, že
sťažovateľ 24. júna 2009 súdny poplatok za dovolanie v sume 1 128,57 € uhradil,
- 3. júl 2009 – okresný súd postúpil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaniach
sťažovateľa z 29. mája 2009, ako aj odvolaní sťažovateľa z 29. júna 2009,
- 7. júl 2009 – spis bol doručený krajskému súdu,
- 23. november 2009 – krajský súd na základe odvolaní sťažovateľa uznesením
č. k. 3 Co 226/09-232 uznesenie okresného súdu č. k. 6 C 6/2004-204 z 21. mája 2009 zrušil
a zároveň ďalším svojím uznesením č. k. 3 Co 227/09-233, 3 Co 229/09 zrušil aj uznesenie
okresného súdu č. k. 6 C 6/2004-206 z 21. mája 2009 a uznesenie okresného súdu
č. k. 6 C 6/2004-219 z 8. júna 2009, pričom vec mu vrátil na ďalšie konanie,
- 31. december 2009 – spis bol doručený okresnému súdu,
- 7. január 2010 – okresný súd zaslal uznesenia krajského súdu všetkým účastníkom konania
na účely ich doručenia,
- 22. február 2010 – predseda okresného súdu prípisom č. Spr. 2001/10 sťažnosť
sťažovateľa z 19. januára 2010 vyhodnotil tak, že prieťahy v konaní spôsobené
subjektívnymi okolnosťami na strane zákonného sudcu nezistil (č. l. 239 spisu),
- 22. marec 2010 – okresný súd prípisom adresovaným vtedajšej právnej zástupkyni
sťažovateľa okrem iného oznámil, že sťažovateľom zaplatený súdny poplatok v sume
1 128,57 € považuje za úhradu súdneho poplatku za dovolanie, pričom súdny poplatok za
odvolanie v sume 564 € už nebude od sťažovateľa vymáhať,
- 22. marec 2010 – okresný súd výzvou adresovanou žalovaným v 1. až 3. rade žiadal, aby
sa vyjadrili k dovolaniu sťažovateľa,
- 9. apríl 2010 – žalovaní v 1., 2. a 4. rade sa k dovolaniu sťažovateľa vyjadrili,
- 3. máj 2010 – okresný súd vyzval vtedajšiu právnu zástupkyňu sťažovateľa, žalovaných
v 2. a 3. rade, aby sa vyjadrili k spoločnému podaniu – vyjadreniu žalovaných v 1. a 4. rade,
- 10. máj 2010 – okresný súd vyzval vtedajšiu právnu zástupkyňu sťažovateľa, žalovaných
v 1., 3. a 4. rade, aby sa vyjadrili k podaniu – vyjadreniu žalovaného 2. rade,
- 12. máj 2010 – právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila okresnému súdu, že spoločné
vyjadrenie žalovaných v 1. a 4. rade z 9. apríla 2010 ponecháva bez stanoviska,
- 17. jún 2010 – okresný súd vec postúpil krajskému súdu na účely vydania opravného
uznesenia, pretože v záhlaví uznesení krajského súdu z 23. novembra 2009 nebol uvedený
žalovaný vo 4. rade,
- 21. jún 2010 – spis bol doručený krajskému súdu,
- 4. august 2010 – krajský súd vydal opravné uznesenie č. k. 3 Co 227/2009-234,
3 Co 229/2009, ktorým opravil svoje uznesenie sp. zn. 3 Co 227/2009, 3 Co 229/2009
z 23. novembra 2009 tak, že do záhlavia doplnil žalovaného vo 4. rade,
- 10. august 2010 – spis bol doručený späť okresnému súdu,
- 11. august 2010 – okresný súd opravným uznesením č. k. 6 C 6/2004-260 opravil svoje
uznesenie č. k. 6 C 6/2004-219 z 8. júna 2009 o zastavení dovolacieho konania tak, že
do záhlavia doplnil žalovaného vo 4. rade,
- 17. august 2010 – okresný súd vec opäť postúpil krajskému súdu na opravu záhlavia
uznesenia krajského súdu č. k. 3 Co 226/2009-232 z 23. novembra 2009, v ktorom tak isto
nebol uvedený žalovaný vo 4. rade,
- 17. september 2010 – spis bol doručený krajskému súdu,
- 23. september 2010 – krajský súd opravným uznesením č. k. 3 Co 226/2009-263 opravil
záhlavie svojho uznesenia č. k. 226/2009-232 z 23. novembra 2009,
- 1. október 2010 – spis bol doručený okresnému súdu,
- 8. október 2010 – okresný súd zaslal opravné uznesenie krajského súdu z 23. septembra
2010 účastníkom konania na účely doručenia,
- 10. november 2010 – okresný súd vyzval žalovaných v 1. až 4. rade, aby sa vyjadrili
k dovolaniu sťažovateľa,
- 19. november 2010 – žalovaní v 1. a 4. rade spoločnou emailovou správou s poukazom na
to, že k dovolaniu sťažovateľa sa už vyjadrili, žiadali okresný súd o oznámenie, či je
potrebné opakovane sa k dovolaniu vyjadriť,
- 22. november 2010 – okresný súd prostredníctvom emailovej správy okrem iného
žalovaným v 1. a 4. rade oznámil, že k dovolaniu sa už nie je potrebné opakovane
vyjadrovať,
- 25. november 2010 – žalovaná v 3. rade sa podaním vyjadrila k dovolaniu sťažovateľa,
- 9. december 2010 – okresný súd uznesením č. k. 6 C 6/2004-273 sťažovateľovi vyrubil
súdny poplatok v sume 563,50 € za odvolanie,
- 31. december 2010 – vtedajšia právna zástupkyňa sťažovateľa proti uzneseniu okresného
súdu č. k. 6 C 6/2004-273 z 9. decembra 2010 podala odvolanie,
- 5. január 2011 – vtedajšia právna zástupkyňa sťažovateľa svojím podaním okrem iného
oznámila okresnému súdu, že nie je oprávnená prijímať rozhodnutia vzťahujúce
sa na konanie o žalobe do jeho právoplatného skončenia, t. j. do 26. januára 2009, súčasne
sťažovateľ osobitným podaním okrem iného oznámil okresnému súdu, že jeho vtedajšia
právna zástupkyňa je oprávnená v jeho mene prijímať písomnosti a rozhodnutia týkajúce sa
výhradne už iba konania o dovolaní,
- 12. január 2011 – okresný súd uznesením č. k. 6 C 6/2004-279 zrušil svoje uznesenie
č. k. 6 C 6/2004-273 z 9. decembra 2010 o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie,
- 23. marec 2011 – vec bola postúpená najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným
prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza
spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto
právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 6/2004 o dovolaní sťažovateľa došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného
v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05).
Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, vzhľadom na to, že právomoc okresného
súdu v konaní o dovolaní v zmysle § 241 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) je obmedzená iba na procesné
úkony spojené s odstraňovaním prípadných vád dovolania, avšak o dovolaní ako takom už
rozhoduje najvyšší súd, prípadnú zložitosť veci odôvodňujúcu časovú náročnosť postupu
v konaní o dovolaní, nie je možné v prospech okresného súdu nijako zohľadniť. V danej
veci takú okolnosť, ktorá by zakladala jej zložitosť, ústavný súd nevzhliadol ani v postupe
okresného súdu v zmysle ustanovení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), t. j. v jeho úkonoch spojených s určením
a vyrubením súdneho poplatku za sťažovateľom podané dovolanie. Inými slovami, ústavný
súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by zakladala faktickú alebo právnu zložitosť postupu
okresného súdu v konaní o dovolaní, a tým súčasne príčinu odôvodňujúcu jeho priebeh
o časovom trvaní viac ako 2 roky.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd
predovšetkým uvádza, že v zmysle ustanovení zákona o súdnych poplatkoch je splnenie
poplatkovej povinnosti, resp. povinnosti zaplatiť súdny poplatok jednou zo základných
podmienok konania. Aj keď na jednej strane je pravdou, že v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1
písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká a súdny poplatok je
splatný podaním dovolania, na druhej strane v zmysle § 10 ods. 1 zákona o súdnych
poplatkoch okresný súd ako súd prvého stupňa je povinný poplatníka, v danom prípade
dovolateľa, pod hrozbou zastavenia konania na zaplatenie súdneho poplatku vyzvať s tým,
že ak dovolateľ súdny poplatok v súdom určenej lehote nezaplatí, dovolacie konanie
zastaví. Vychádzajúc z uvedeného napriek tomu, že sťažovateľ si svoju povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za dovolanie nesplnil pri jeho podaní, túto skutočnosť samo osebe, resp.
vzhľadom na ostatné okolnosti prípadu (pozri ďalej, pozn.), nijako nemožno považovať za
takú, ktorú by z hľadiska prekážok pre plynulosť konania bolo možné pričítať na jeho
ťarchu. A teda ústavný súd nezistil žiadne také na ťarchu sťažovateľa pričítateľné relevantné
skutočnosti, ktoré by bránili postupovať v konaní o jeho dovolaní plynulo a bez prieťahov.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom okresného súdu a v tejto súvislosti
prihliadol aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom
súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.
Ústavný súd zistil, že postup okresného súdu v konaní o dovolaní sťažovateľa sa
nevyznačoval plynulým a efektívnym postupom. V prvom rade treba na ťarchu okresného
súdu pričítať zbytočné a neúmerné zaťaženie postupu o dovolaní dodatočným vyrubovaním
súdnych poplatkov za žalobu a za odvolanie sťažovateľa potom, čo konanie o žalobe bolo
nadobudnutím právoplatnosti rozsudku krajského súdu č. k. 9 Co 307/07-182, 9 Co 308/07
zo 4. decembra 2008, t. j. dňom 26. januára 2009, už právoplatne ukončené. Uvedené platí
o to viac, že súdne poplatky za žalobu a za odvolanie sa stali splatnými ich podaním
sťažovateľom ešte v roku 2004, resp. v roku 2007. Navyše, okresný súd nebol schopný
súdny poplatok za dovolanie v správnej výške určiť, keď sťažovateľa 24. marca 2009
vyzval na jeho úhradu v sume 1 792,47 € a následne 15. mája 2009 už v sume 2 522 €.
Okresný súd tak svojou neefektívnou činnosťou od 24. marca 2009 až do 31. decembra
2009, keď mu bol spis po zrušení jeho uznesenia o zastavení konania o dovolaní pre
nezaplatenie súdneho poplatku krajským súdom vrátený, spôsobil prieťahy v trvaní viac ako
9 mesiacov.
Ústavný súd pripisuje istú mieru spoluzodpovednosti okresnému súdu za ďalšie
predlžovanie konania aj dôsledkom neuvedenia žalovaného vo 4. rade v záhlaví uznesení
krajského súdu z 23. novembra 2009, a tým vyvolanej nevyhnutnosti vec opäť postúpiť
krajskému súdu na vykonanie opravy, keď okresný súd žalovaného vo 4. rade opomenul
uviesť už v uznesení o zastavení konania o dovolaní z 8. júna 2009, ktoré napokon okresný
súd opravil až uznesením č. k. 6 C 6/2004-260 z 11. augusta 2010.
Tak isto treba na ťarchu okresného súdu pričítať nekoncentrovanosť jeho postupu,
a to, že dovolanie sťažovateľa zaslal ostatným účastníkom konania na vyjadrenie
sa duplicitne najprv 22. marca 2010 a následne 10. novembra 2010, a nakoniec, avšak v nie
poslednom rade, keď uznesením 9. decembra 2010 sťažovateľovi vyrubil súdny poplatok
za odvolanie potom, čo 22. marca 2010 jeho vtedajšej právnej zástupkyni oznámil, že súdny
poplatok za odvolanie už nebude vymáhať.
Vzhľadom na uvedené a berúc do úvahy najmä skutočnosť, že okresný súd dovolanie
sťažovateľa postúpil najvyššiemu súdu na rozhodnutie až 23. marca 2011, teda po uplynutí
viac ako dvoch rokov od jeho podania, pričom sťažovateľ sa o zistené prieťahy žiadnym
relevantným spôsobom nepričinil, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného
súdu v konaní o dovolaní vedenom pod sp. zn. 6 C 6/2004 došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
4. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
3 000 €.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného
v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd
preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa
citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti,
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na zistený rozsah zbytočných
prieťahov, značnú mieru neefektívnej činnosti a nekoncetrovaného postupu okresného súdu
v konaní o dovolaní, k čomu sťažovateľ žiadnym relevantným spôsobom neprispel,
považuje za primerané v sume 2 000 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto
rozhodnutia.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil
(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.
5. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich
náhradu v sume 261,82 €.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby
uskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota režijného paušálu je 7,41 €.
S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov
konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2011 (prevzatie a príprava
zastúpenia a vypracovanie sťažnosti) v sume 247 € a 2 x režijný paušál v sume 14,82 €, teda
v celkovej sume 261,82 € tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na skutočnosť, že toho času v právnej veci dovolania sťažovateľa už
prebieha konanie na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Cdo 38/2011 (v rámci ktorého podľa
zistenia ústavného súdu dosiaľ nebolo rozhodnuté) a za danej procesnej situácie už okresný
súd nemá možnosť priebeh tohto konania nijako ovplyvniť, ústavný súd o prikázaní
okresnému súdu konať o dovolaní bez zbytočných prieťahov už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. decembra 2011