Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 582/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. decembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť K. N., B., t. č. vo väzbe B., vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky uzneseniami Okresného súdu Bratislava IV č. k. -597 z 27. októbra

2011 a č. k. -602 z 27. októbra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. N. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra

2011 doručená sťažnosť K. N., B., t. č. vo väzbe B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uzneseniami Okresného súdu Bratislava IV (ďalej

len „okresný súd“) č. k. -597 z 27. októbra 2011 a č. k. -602 z 27.

októbra 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre prečin

ohovárania podľa a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) v jednočinnom súbehu s prečinom

krivého obvinenia podľa a pre prečin výtržníctva podľa

a v jednočinnom súbehu s prečinom ohovárania

podľa a . Pre tieto trestné činy prokurátor Okresnej

prokuratúry Bratislava IV (ďalej len „okresná prokuratúra“) podal 26. októbra 2011 na

sťažovateľa obžalobu.

Po podaní obžaloby okresný súd uznesením č. k. -597 z 27. októbra

2011 rozhodol podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o tom, že trestnú vec

sťažovateľa postupuje na prerokovanie a rozhodnutie miestne príslušnému Okresnému

súdu Bratislava I. Zároveň v ten istý deň, t. j. 27. októbra 2011 uznesením č. k.

-602 podľa s poukazom na

okresný súd rozhodol o ponechaní sťažovateľa vo väzbe aj po podaní

obžaloby, pretože dôvody väzby uvedené v a

u sťažovateľa naďalej trvali.

Podľa názoru sťažovateľa týmito rozhodnutiami okresný súd porušil jeho právo

na „spravodlivý súdny proces“, pretože «OS BA IV sa po tom, čo rozhodol o postúpení

spisu na OS BA I, nemal „ex post“ zaoberať a rozhodovať o uznesení trvania dôvodov

väzby... z dôvodu porušenia kauzálneho nexusu a týmto vykonal nenapraviteľnú procesnú

chybu, ktorá nespadá do rozhodovacej právomoci procesne nadradeného KS BA alebo NS

SR. Táto procesná chyba je nesporne zjavná v uznesení č. k. -602-603!».

Sťažovateľ je presvedčený, že po rozhodnutí o postúpení trestnej veci inému –

miestne príslušnému súdu – okresný súd už nemohol vo veci konať, a preto rozhodnutie,

ktoré podľa čísla listov v súdnom spise bolo vydané neskôr (rozhodnutie o ponechaní

sťažovateľa vo väzbe), je nezákonné.

Vzhľadom na uvedené je sťažovateľ presvedčený, že označenými rozhodnutiami

okresného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v , a z tohto dôvodu požaduje svoje prepustenie z väzby na slobodu

a zaplatenie „škody“ v sume 5 000 €.

Zároveň sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní vedenom

pred ústavným súdom.

Ústavnému súdu bola 5. decembra 2011 doručená znova tá istá sťažnosť sťažovateľa

spolu s časťou tých istých príloh, preto ju ústavný súd nepovažoval za doplnenie podania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo

slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata sťažnosti sťažovateľa spočíva v námietke porušenia jeho základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v , ku ktorému malo dôjsť uzneseniami

okresného súdu č. k. -597 z 27. októbra 2011 a č. k. -602

z 27. októbra 2011 tým, že okresný súd podľa zoradenia súdneho spisu skorším

rozhodnutím rozhodol o postúpení trestnej veci sťažovateľa miestne príslušnému

Okresnému súdu Bratislava I a následne neskorším rozhodnutím (podľa čísla listov súdneho

spisu) rozhodol o ďalšom trvaní väzby sťažovateľa. Podľa názoru sťažovateľa však

po rozhodnutí o postúpení veci okresný súd už nemohol vykonávať ďalšie úkony, a teda ani

rozhodovať o jeho osobnej slobode – väzbe.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd už viackrát vo svojej judikatúre uviedol, že vzhľadom na princíp

subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného ,

môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých

je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže

domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených práv alebo slobôd

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už

po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých

práv, porušenie ktorých v súvislosti s napádaným postupom okresného súdu sťažovateľ

namieta v konaní pred ústavným súdom, neposkytuje iný všeobecný súd na základe

sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne

prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.

Zo samotných napadnutých uznesení okresného súdu vyplýva, že proti obom týmto

rozhodnutiam bola prípustná sťažnosť, o ktorej by rozhodoval druhostupňový súd.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma

nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania tak

postupu, ako aj rozhodnutí okresného súdu vydaných 27. októbra 2011 v konaní vedenom

pod sp. zn. využitím riadneho opravného prostriedku, a to sťažnosti.

Na základe sťažovateľom podanej sťažnosti by bolo povinnosťou krajského súdu v rozsahu

svojho preskúmavacieho revízneho oprávnenia vo vzťahu k uzneseniam okresného súdu,

ako aj k postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v podstate vyrovnať sa s rovnakými

skutkovými a právnymi argumentmi, aké sťažovateľ na adresu tohto rozhodnutia a postupu

okresného súdu uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.

Vzhľadom na uvedené (najmä vzhľadom na citované zákonné ustanovenie) ústavný

súd neakceptoval tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd „vykonal nenapraviteľnú procesnú

chybu, ktorá nespadá do rozhodovacej právomoci procesne nadradeného KS BA alebo NS

SR“.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie ( ).

Navyše z obsahu sťažnosti vyplýva, že uznesením, ktorým malo byť zasiahnuté

do sťažovateľovho základného práva, je uznesenie o jeho ďalšom ponechaní vo väzbe aj

po podaní obžaloby. Vyplýva to predovšetkým z formulácie sťažovateľa: „Táto procesná

chyba je nesporne zjavná v uznesení č. k. -602-603!“

Takéto rozhodnutie je v zmysle ustanovení

rozhodnutím o väzbe, t. j. rozhodnutím o osobnej slobode.

Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v , ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane konštatoval (napr.

, , ), že ide o všeobecné ustanovenie, ktoré

upravuje základné právo na súdnu ochranu, a to vo vzťahu ku konaniu vo veci samej,

a nevzťahuje sa na konanie o väzbe, na ktoré je aplikovateľné ustanovenie čl. 17 ods. 2 a 5

, ktoré je vo vzťahu k v pomere špeciality a sú v ňom implicitne

obsiahnuté hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane

práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. Táto súdna

ochrana zahŕňa základné procesné garancie spravodlivého súdneho konania s prihliadnutím

na povahu a účel konania o väzbe, a preto sú na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe

aplikovateľné špeciálne ustanovenia a 5 o osobnej slobode, a nie

všeobecné ustanovenie .

Sťažovateľ teda namietal porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1

uznesením okresného súdu, ktorým rozhodol o jeho ponechaní vo väzbe po podaní

obžaloby, teda takým rozhodnutím všeobecného súdu, na ktoré sa vecne

nevzťahuje. Pretože neexistuje žiadna vecná súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím

okresného súdu o väzbe a namietaným porušením označeného článku , je sťažnosť

sťažovateľa zjavne neopodstatnenou, a preto ju ústavný súd mohol odmietnuť podľa § 25

ods. 2 aj z toho dôvodu.

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy

rozhodovať o jeho ďalších požiadavkách, rozhodovanie o ktorých je podmienené

vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa žiadosťou

sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011