Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 576/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. decembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom doc.

JUDr. B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava

I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra

2011 doručená sťažnosť spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že žalobou podanou 14. júla 2010 sa sťažovateľka v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. domáha voči Slovenskej republike

v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky „... náhrady majetkovej

škody a nemajetkovej ujmy...“, pričom podľa jej tvrdenia okresný súd v predmetnom konaní

do podania sťažnosti ústavnému súdu nevykonal žiadne relevantné procesné úkony

smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu o jej žalobe. Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla, že

okresný súd je v označenom konaní nečinný aj napriek tomu, že predsedovi okresného súdu

podala 1. augusta 2011 sťažnosť na prieťahy v označenom konaní, takže v dôsledku

zdĺhavého postupu okresného súdu sa neustále predlžuje stav jej právnej neistoty a odďaľuje

sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Porušovateľ podľa informácií sťažovateľa doposiaľ nevykonal vo veci žiadny

procesný úkon, ktorý by viedol k ochrane legitímnych práv sťažovateľa a to napriek tomu,

že od podania návrhu uplynulo viac ako 14 mesiacov. ...

Tvrdíme, že pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, okresný súd prejednáva

spor o náhradu škody a nemajetkovej ujmy relatívne vysokej výšky, ktorý je však adekvátne

skutkovo opísaný a podložený dôkazmi a je právne podrobne zdôvodnený. Uznávame, že

predmetný spor nie je úplne právne a fakticky jednoduchý, avšak z vykonaných procesných

úkonov súdu nie je možné vyvodiť, že by sa súd s obsahom spisu doposiaľ oboznámil,

pretože vo veci doposiaľ nebolo nariadené ani prvé pojednávanie. Máme za to, že prípadná

skutková alebo právna zložitosť veci nemôže byť braná do úvahy, keďže na vznik, existenciu

a dĺžku trvania prieťahov nemá doposiaľ žiadny vplyv. Správanie sťažovateľa v priebehu

doterajšieho konania nemohlo v žiadnom prípade spôsobiť prieťahy. Naopak jeho aktívna

súčinnosť podporuje skoré ukončenie konania. Posúdenie tretieho kritéria je spojené

s vykonaním dokazovania v priebehu konania o ústavnej sťažnosti Ústavným súdom

Slovenskej republiky s využitím všetkých relevantných materiálov, najmä súdneho spisu

okresného súdu.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo spoločnosti L. a. s... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2) Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3) Spoločnosti L. a. s... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 700,- € (slovom:

sedemsto eur), ktoré je jej Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4) Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť spoločnosti L. a. s... trovy konania,

tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho zástupcu F.,

s. r. o..., a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata námietok sťažovateľky spočíva v tvrdení, že v konaní vedenom pod sp. zn.

je postup okresného súdu poznačený zbytočnými a neodôvodnenými

prieťahmi, v dôsledku čoho bolo porušené jej základné právo a právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené v a dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (,

, , ).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav

zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou.

1. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených

v sťažnosti považovať označený postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle a dohovoru.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(, , ). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48

ods. 2 i dohovoru je pojem autonómny, ktorý možno vykladať

a aplikovať predovšetkým materiálne. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich

rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov,

sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v konaní zaručeného v a práva na prejednanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. ,

).

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že postup okresného

súdu v napadnutom konaní sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by

bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle a

dohovoru.

Vychádzajúc z uvedených skutočností a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v napadnutom konaní po prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako

porušenie práv sťažovateľky zaručených v a dohovoru, preto

ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažovateľka sa na ústavnom súde domáha ochrany svojho základného práva

a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v postupe okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. sťažnosťou z 26. septembra 2011 (ústavnému súdu bola

doručená 28. septembra 2011), pričom z tejto sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka

podala ústavnému súdu túto sťažnosť ani nie dva mesiace potom, ako 1. augusta 2011

podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, takže z tohto hľadiska

neposkytla okresnému súdu dostatočný časový priestor, aby v dôsledku využitia sťažnosti

na prieťahy adresovanej predsedovi okresného súdu, ktorú ústavný súd považuje za účinný

právny prostriedok ochrany označených práv, porušenie ktorých sa namieta, sám okresný

súd urobil nápravu vo svojom dovtedy zdĺhavom postupe.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva stanovisko, že sťažnosť sťažovateľky

na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu bola v okolnostiach prípadu

z jej strany iba formálnym úkonom. Možno síce konštatovať, že sťažovateľka podala

predtým, ako sa obrátila na ústavný súd, sťažnosť predsedovi okresného súdu, avšak takéto

formálne využitie právneho prostriedku nápravy podľa

sťažovateľkou nemožno považovať za efektívny postup, ktorý by predstavoval splnenie

podmienky prípustnosti sťažnosti podľa označeného ustanovenia .

Ústavný súd preto konštatuje, že sťažnosť mu bola sťažovateľkou podaná v čase, keď ešte

nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon

sťažovateľke na ochranu jej základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie

ktorého je oprávnená podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ním

sledovaný cieľ, ani k záveru, že napriek jeho využitiu predseda okresného súdu primerane

nereagoval a nevyužil príležitosť, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav

zapríčinený nečinnosťou okresného súdu.

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím

na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľky už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Ústavný súd však nad rámec poznamenáva, že ak by sa v napádanom postupe

okresného súdu opätovne vyskytovali prieťahy v konaní, sťažovateľka má právo opätovne

sa domáhať ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov novou sťažnosťou podanou ústavnému súdu.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, ako aj rozhodnutie o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobôd sťažovateľky ( prvá veta ), ústavný súd sa

touto časťou sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011