Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 576/2011
PDF · 147.62 KB
No categories available
II. ÚS 576/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. decembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom doc.
JUDr. B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava
I v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 158/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra
2011 doručená sťažnosť spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 158/2010.
Zo sťažnosti vyplýva, že žalobou podanou 14. júla 2010 sa sťažovateľka v konaní
vedenom okresným súdom pod sp. zn. 5 C 158/2010 domáha voči Slovenskej republike
v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky „... náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy...“, pričom podľa jej tvrdenia okresný súd v predmetnom konaní
do podania sťažnosti ústavnému súdu nevykonal žiadne relevantné procesné úkony
smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu o jej žalobe. Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla, že
okresný súd je v označenom konaní nečinný aj napriek tomu, že predsedovi okresného súdu
podala 1. augusta 2011 sťažnosť na prieťahy v označenom konaní, takže v dôsledku
zdĺhavého postupu okresného súdu sa neustále predlžuje stav jej právnej neistoty a odďaľuje
sa právoplatné skončenie sporu.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:
„Porušovateľ podľa informácií sťažovateľa doposiaľ nevykonal vo veci žiadny
procesný úkon, ktorý by viedol k ochrane legitímnych práv sťažovateľa a to napriek tomu,
že od podania návrhu uplynulo viac ako 14 mesiacov. ...
Tvrdíme, že pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, okresný súd prejednáva
spor o náhradu škody a nemajetkovej ujmy relatívne vysokej výšky, ktorý je však adekvátne
skutkovo opísaný a podložený dôkazmi a je právne podrobne zdôvodnený. Uznávame, že
predmetný spor nie je úplne právne a fakticky jednoduchý, avšak z vykonaných procesných
úkonov súdu nie je možné vyvodiť, že by sa súd s obsahom spisu doposiaľ oboznámil,
pretože vo veci doposiaľ nebolo nariadené ani prvé pojednávanie. Máme za to, že prípadná
skutková alebo právna zložitosť veci nemôže byť braná do úvahy, keďže na vznik, existenciu
a dĺžku trvania prieťahov nemá doposiaľ žiadny vplyv. Správanie sťažovateľa v priebehu
doterajšieho konania nemohlo v žiadnom prípade spôsobiť prieťahy. Naopak jeho aktívna
súčinnosť podporuje skoré ukončenie konania. Posúdenie tretieho kritéria je spojené
s vykonaním dokazovania v priebehu konania o ústavnej sťažnosti Ústavným súdom
Slovenskej republiky s využitím všetkých relevantných materiálov, najmä súdneho spisu
okresného súdu.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1) Základné právo spoločnosti L. a. s... na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
5 C/158/2010 porušené bolo.
2) Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
5 C/158/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
3) Spoločnosti L. a. s... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 700,- € (slovom:
sedemsto eur), ktoré je jej Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4) Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť spoločnosti L. a. s... trovy konania,
tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho zástupcu F.,
s. r. o..., a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podstata námietok sťažovateľky spočíva v tvrdení, že v konaní vedenom pod sp. zn.
5 C 158/2010 je postup okresného súdu poznačený zbytočnými a neodôvodnenými
prieťahmi, v dôsledku čoho bolo porušené jej základné právo a právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98,
I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva
účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je
poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav
zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou.
1. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených
v sťažnosti považovať označený postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 146/06). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48
ods. 2 ústavy i čl. 6 ods. 1 dohovoru je pojem autonómny, ktorý možno vykladať
a aplikovať predovšetkým materiálne. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich
rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov,
sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov v konaní zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 42/01,
Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že postup okresného
súdu v napadnutom konaní sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by
bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Vychádzajúc z uvedených skutočností a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu
v napadnutom konaní po prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako
porušenie práv sťažovateľky zaručených v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto
ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
2. Sťažovateľka sa na ústavnom súde domáha ochrany svojho základného práva
a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v postupe okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 C 158/2010 sťažnosťou z 26. septembra 2011 (ústavnému súdu bola
doručená 28. septembra 2011), pričom z tejto sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka
podala ústavnému súdu túto sťažnosť ani nie dva mesiace potom, ako 1. augusta 2011
podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, takže z tohto hľadiska
neposkytla okresnému súdu dostatočný časový priestor, aby v dôsledku využitia sťažnosti
na prieťahy adresovanej predsedovi okresného súdu, ktorú ústavný súd považuje za účinný
právny prostriedok ochrany označených práv, porušenie ktorých sa namieta, sám okresný
súd urobil nápravu vo svojom dovtedy zdĺhavom postupe.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva stanovisko, že sťažnosť sťažovateľky
na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu bola v okolnostiach prípadu
z jej strany iba formálnym úkonom. Možno síce konštatovať, že sťažovateľka podala
predtým, ako sa obrátila na ústavný súd, sťažnosť predsedovi okresného súdu, avšak takéto
formálne využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
sťažovateľkou nemožno považovať za efektívny postup, ktorý by predstavoval splnenie
podmienky prípustnosti sťažnosti podľa označeného ustanovenia zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd preto konštatuje, že sťažnosť mu bola sťažovateľkou podaná v čase, keď ešte
nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon
sťažovateľke na ochranu jej základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie
ktorého je oprávnená podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ním
sledovaný cieľ, ani k záveru, že napriek jeho využitiu predseda okresného súdu primerane
nereagoval a nevyužil príležitosť, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav
zapríčinený nečinnosťou okresného súdu.
Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím
na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľky už po jej
predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Ústavný súd však nad rámec poznamenáva, že ak by sa v napádanom postupe
okresného súdu opätovne vyskytovali prieťahy v konaní, sťažovateľka má právo opätovne
sa domáhať ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov novou sťažnosťou podanou ústavnému súdu.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní
okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, ako aj rozhodnutie o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie
porušenia práva alebo slobôd sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa
touto časťou sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. decembra 2011