Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 573/2011
PDF · 165.15 KB
No categories available
II. ÚS 573/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. decembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom doc.
JUDr. B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I
v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 67/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra
2011 doručená sťažnosť spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 67/2010.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom podaným okresnému
súdu 14. júla 2010 domáha proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky náhrady „majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“.
Konanie je okresným súdom vedené pod sp. zn. 18 C 67/2010. Sťažovateľka tvrdí, že podľa
jej „informácií“ okresný súd v predmetnom konaní do podania sťažnosti ústavnému súdu
„nevykonal vo veci žiadny procesný úkon, ktorý by viedol k ochrane legitímnych práv
sťažovateľa a to napriek tomu, že od podania návrhu uplynulo viac ako 14 mesiacov“.
Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla, že vzhľadom na nečinnosť okresného súdu podala
listom z 25. júla 2011 sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní.
Podľa názoru sťažovateľky postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy, „keď bez zjavných príčin, svojou nesystematickou prácou spôsobuje sťažovateľovi
neprimerane veľké ťažkosti – obmedzuje jeho vlastnícke právo, pretože po dobu viac ako 14
mesiacov nie je schopný vyriešiť pretrvávajúci stav právnej neistoty.
Porušovateľ svojím postupom taktiež porušil a sústavne porušuje právo sťažovateľa
na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konanie súdu, k dnešnému dňu v trvaní viac
ako 14 mesiacov, vo veci náhrady škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď sťažovateľ
spolupracuje so súdom, v podanom návrhu označila všetky dôležité skutočnosti a podložila
ich relevantnými dôkazmi, pričom doposiaľ nedošlo ani k prvému pojednávaniu a vôbec nie
k rozhodnutiu, nemožno hodnotiť tak, že by garantovalo rozhodnutie o veci v primeranej
lehote...
Tvrdíme, že pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, okresný súd prejednáva
spor o náhradu škody a nemajetkovej ujmy relatívne vysokej výšky, ktorý je však adekvátne
skutkovo opísaný a podložený dôkazmi a je právne podrobne zdôvodnený. Uznávame, že
predmetný spor nie je úplne právne a fakticky jednoduchý, avšak z vykonaných procesných
úkonov súdu nie je možné vyvodiť, že by sa súd s obsahom spisu doposiaľ oboznámil,
pretože vo veci doposiaľ nebolo nariadené ani prvé pojednávanie. Máme za to, že prípadná
skutková alebo právna zložitosť veci nemôže byť braná do úvahy, keďže na vznik, existenciu
a dĺžku trvania prieťahov nemá doposiaľ žiadny vplyv. Správanie sťažovateľa v priebehu
doterajšieho konania nemohlo v žiadnom prípade spôsobiť prieťahy. Naopak jeho aktívna
súčinnosť podporuje skoré ukončenie konania. Posúdenie tretieho kritéria je spojené
s vykonaním dokazovania v priebehu konania o ústavnej sťažnosti Ústavným súdom
Slovenskej republiky s využitím všetkých relevantných materiálov, najmä súdneho spisu
okresného súdu.“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1) Základné právo spoločnosti L. a. s.,... B... na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
18 C /67/2010 porušené bolo.
2) Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
18 C/67/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
3) Spoločnosti L. a. s.,... B... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 700,- €...,
ktoré je jej Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
4) Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť spoločnosti L. a. s.,... B... trovy
konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho
zástupcu F., s. r. o..., a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podstata námietok sťažovateľky spočíva v tvrdení, že postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 67/2010 došlo k porušeniu jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03,
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva
účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je
poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav
zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou.
1. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených
v sťažnosti považovať označený postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 146/06). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48
ods. 2 ústavy i čl. 6 ods. 1 dohovoru je pojem autonómny, ktorý možno vykladať
a aplikovať predovšetkým materiálne. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich
rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov
sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov v konaní zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 42/01,
Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že postup okresného
súdu v napadnutom konaní sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by
bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Vychádzajúc z uvedených skutočností a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu
v napadnutom konaní po prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako
porušenie práv sťažovateľky zaručených v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto
ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
2. Sťažovateľka sa na ústavnom súde domáha ochrany svojho základného práva
a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ku ktorých došlo postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 67/2010, sťažnosťou z 26. septembra
2011 (ústavnému súdu bola doručená 28. septembra 2011), pričom z tejto sťažnosti a jej
príloh vyplýva, že sťažovateľka podala ústavnému súdu túto sťažnosť ani nie dva mesiace
po tom, ako 1. augusta 2011 podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v konaní, takže z tohto hľadiska sťažovateľka neposkytla okresnému súdu dostatočný
časový priestor, aby v dôsledku využitia sťažnosti na prieťahy adresovanej predsedovi
okresného súdu, ktorú ústavný súd považuje za účinný právny prostriedok ochrany
označených práv, sám okresný súd zjednal nápravu vo svojom dovtedy zdĺhavom postupe.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva stanovisko, že sťažnosť sťažovateľky na
prieťahy v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu bola v okolnostiach prípadu
zo strany sťažovateľky iba formálnym úkonom. Je síce možné konštatovať, že sťažovateľka
podala pred tým, než sa obrátila na ústavný súd, sťažnosť predsedovi okresného súdu, avšak
takéto formálne využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde sťažovateľkou nemožno považovať za efektívny postup, ktorý by
predstavoval splnenie podmienky prípustnosti sťažnosti podľa označeného ustanovenia
zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažnosť mu bola sťažovateľkou
podaná v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho
prostriedku, ktorý zákon sťažovateľke na ochranu jej základných práv a slobôd účinne
poskytuje a na použitie ktorého je oprávnená podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné
a neprinieslo ním sledovaný cieľ, ani k záveru, že napriek jeho využitiu predseda okresného
súdu primerane nereagoval a nevyužil príležitosť, aby sám urobil nápravu a odstránil
protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu.
Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím
na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote základom pre záver
ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní odmietol
ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd však nad rámec poznamenáva, že ak by sa v napádanom postupe
okresného súdu opätovne vyskytovali prieťahy v konaní, sťažovateľka má právo opätovne
sa domáhať ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote novou sťažnosťou podanou
ústavnému súdu.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní
okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, ako aj rozhodnutie o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov právneho zastúpenia je viazané na
vyslovenie porušenia práva alebo slobôd sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy),
ústavný súd sa touto časťou sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. decembra 2011