Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 573/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. decembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom doc.

JUDr. B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra

2011 doručená sťažnosť spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom podaným okresnému

súdu 14. júla 2010 domáha proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky náhrady „majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“.

Konanie je okresným súdom vedené pod sp. zn. . Sťažovateľka tvrdí, že podľa

jej „informácií“ okresný súd v predmetnom konaní do podania sťažnosti ústavnému súdu

„nevykonal vo veci žiadny procesný úkon, ktorý by viedol k ochrane legitímnych práv

sťažovateľa a to napriek tomu, že od podania návrhu uplynulo viac ako 14 mesiacov“.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla, že vzhľadom na nečinnosť okresného súdu podala

listom z 25. júla 2011 sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní.

Podľa názoru sťažovateľky postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, „keď bez zjavných príčin, svojou nesystematickou prácou spôsobuje sťažovateľovi

neprimerane veľké ťažkosti – obmedzuje jeho vlastnícke právo, pretože po dobu viac ako 14

mesiacov nie je schopný vyriešiť pretrvávajúci stav právnej neistoty.

Porušovateľ svojím postupom taktiež porušil a sústavne porušuje právo sťažovateľa

na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konanie súdu, k dnešnému dňu v trvaní viac

ako 14 mesiacov, vo veci náhrady škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď sťažovateľ

spolupracuje so súdom, v podanom návrhu označila všetky dôležité skutočnosti a podložila

ich relevantnými dôkazmi, pričom doposiaľ nedošlo ani k prvému pojednávaniu a vôbec nie

k rozhodnutiu, nemožno hodnotiť tak, že by garantovalo rozhodnutie o veci v primeranej

lehote...

Tvrdíme, že pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, okresný súd prejednáva

spor o náhradu škody a nemajetkovej ujmy relatívne vysokej výšky, ktorý je však adekvátne

skutkovo opísaný a podložený dôkazmi a je právne podrobne zdôvodnený. Uznávame, že

predmetný spor nie je úplne právne a fakticky jednoduchý, avšak z vykonaných procesných

úkonov súdu nie je možné vyvodiť, že by sa súd s obsahom spisu doposiaľ oboznámil,

pretože vo veci doposiaľ nebolo nariadené ani prvé pojednávanie. Máme za to, že prípadná

skutková alebo právna zložitosť veci nemôže byť braná do úvahy, keďže na vznik, existenciu

a dĺžku trvania prieťahov nemá doposiaľ žiadny vplyv. Správanie sťažovateľa v priebehu

doterajšieho konania nemohlo v žiadnom prípade spôsobiť prieťahy. Naopak jeho aktívna

súčinnosť podporuje skoré ukončenie konania. Posúdenie tretieho kritéria je spojené

s vykonaním dokazovania v priebehu konania o ústavnej sťažnosti Ústavným súdom

Slovenskej republiky s využitím všetkých relevantných materiálov, najmä súdneho spisu

okresného súdu.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo spoločnosti L. a. s.,... B... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2) Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3) Spoločnosti L. a. s.,... B... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 700,- €...,

ktoré je jej Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4) Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť spoločnosti L. a. s.,... B... trovy

konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho

zástupcu F., s. r. o..., a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata námietok sťažovateľky spočíva v tvrdení, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

, ).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav

zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou.

1. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených

v sťažnosti považovať označený postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle a dohovoru.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(, , ). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48

ods. 2 i dohovoru je pojem autonómny, ktorý možno vykladať

a aplikovať predovšetkým materiálne. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich

rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov

sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v konaní zaručeného v a práva na prejednanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. ,

).

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že postup okresného

súdu v napadnutom konaní sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by

bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle a

dohovoru.

Vychádzajúc z uvedených skutočností a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v napadnutom konaní po prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako

porušenie práv sťažovateľky zaručených v a dohovoru, preto

ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažovateľka sa na ústavnom súde domáha ochrany svojho základného práva

a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ku ktorých došlo postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , sťažnosťou z 26. septembra

2011 (ústavnému súdu bola doručená 28. septembra 2011), pričom z tejto sťažnosti a jej

príloh vyplýva, že sťažovateľka podala ústavnému súdu túto sťažnosť ani nie dva mesiace

po tom, ako 1. augusta 2011 podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní, takže z tohto hľadiska sťažovateľka neposkytla okresnému súdu dostatočný

časový priestor, aby v dôsledku využitia sťažnosti na prieťahy adresovanej predsedovi

okresného súdu, ktorú ústavný súd považuje za účinný právny prostriedok ochrany

označených práv, sám okresný súd zjednal nápravu vo svojom dovtedy zdĺhavom postupe.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva stanovisko, že sťažnosť sťažovateľky na

prieťahy v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu bola v okolnostiach prípadu

zo strany sťažovateľky iba formálnym úkonom. Je síce možné konštatovať, že sťažovateľka

podala pred tým, než sa obrátila na ústavný súd, sťažnosť predsedovi okresného súdu, avšak

takéto formálne využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde sťažovateľkou nemožno považovať za efektívny postup, ktorý by

predstavoval splnenie podmienky prípustnosti sťažnosti podľa označeného ustanovenia

. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažnosť mu bola sťažovateľkou

podaná v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho

prostriedku, ktorý zákon sťažovateľke na ochranu jej základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na použitie ktorého je oprávnená podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné

a neprinieslo ním sledovaný cieľ, ani k záveru, že napriek jeho využitiu predseda okresného

súdu primerane nereagoval a nevyužil príležitosť, aby sám urobil nápravu a odstránil

protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu.

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím

na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote základom pre záver

ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní odmietol

ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Ústavný súd však nad rámec poznamenáva, že ak by sa v napádanom postupe

okresného súdu opätovne vyskytovali prieťahy v konaní, sťažovateľka má právo opätovne

sa domáhať ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote novou sťažnosťou podanou

ústavnému súdu.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, ako aj rozhodnutie o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov právneho zastúpenia je viazané na

vyslovenie porušenia práva alebo slobôd sťažovateľky ( prvá veta ),

ústavný súd sa touto časťou sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011