Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 532/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

15. decembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Z. H., D., zastúpeného advokátom

JUDr. Ing. Š. N., D., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a a práva podľa Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom M. D. pri

vybavovaní petície „Petícia vlastníkov a užívateľov garáží na ... v D. podľa zákona

č. o petičnom práve“ a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Z. H. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. októbra 2011 doručená sťažnosť JUDr. Z. H., D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. Ing. Š. N., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

obracať sa sám alebo s inými vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na

štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami (ďalej

len „petičné právo“) podľa (ďalej len „“) a

jeho základného práva vlastniť majetok podľa a práva na pokojné

užívanie svojho majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom M. D.

(ďalej len „mesto“) „pri prešetrení a vybavení“ petície „Petícia vlastníkov a užívateľov

garáží na ... v D. podľa o petičnom práve“ (ďalej len „petícia

vlastníkov garáží“).

V sťažnosti sa okrem iného uvádza:

«Odporca (mesto, pozn.) dňa 7. 9. 2009 pod č. 1089/2/Výst/2009-003/SOÚ vydal

stavebné povolenie, ktoré sa dotýka okrem iných pozemkov aj hlavného prístupu -

parc. č. ... a ktorým povolil žiadateľovi stavbu „Rozšírenie teplovodných rozvodov v meste

D.“. Následne odporca svojim rozhodnutím č. 2404/031/2011 zo dňa 9. 3. 2011 povolil

zvláštne užívanie cesty - rozkopávku miestnej komunikácie, chodníka a verejnej zelene

v záujme stavby „Rozšírenie teplovodných rozvodov v meste D.“. Pre túto ústavnú sťažnosť

má relevanciu rozkopávka miestnej komunikácie, chodníka a verejnej zelene na ...

Na základe vyššie uvedených povolení sa začiatkom apríla 2011 začali výkopové

práce na ... v D., t. j. aj na parcele č. ..., najprv v podobe odstránenia asfaltového povrchu

vozovky a výkopu montážnej jamy. Tieto práce však postupovali pomaly, napr. až koncom

mája 2011 sa znemožnil celkový prístup ku garážam a tento stav trval do 19. 8. 2011, kedy

miesto montážnych jám sa spevnilo betónom.

Keďže vychádzajúc z doteraz spozorovaného pracovného tempa zamestnancov

pracujúcich na výkopových prácach bola jasná dlhodobá nemožnosť prístupu k našim

garážam a ich riadneho užívania, dňa 31. 5. 2011 sme ako vlastníci garáží pripravili a dňa

2. 6. 2011 podali na mestský úrad odporcu petíciu domáhajúc sa v nej znovunastolenia

nášho neobmedzeného vlastníckeho (resp. užívacieho) práva. Petíciu podpísali aj takí

vlastníci, ktorí vlastnia viac garáží v danej lokalite (napr. A. B. alebo A. W., ktorí spolu

vlastnia až 13 garáží).

Ustanovením ) o petičnom práve je daná doba

30 pracovných dní plynúcich od doručenia petície na prešetrenie a vybavenie petície ako aj

na oznámenie výsledku vybavenia petície. V mojom prípade táto lehota uplynula dňa

14. 7. 2011, avšak petícia nebola nijako vybavená.

Dňa 3. 8. 2011 mi bol doručený list odporcu, datovaný ku dňu 15. 7. 2011, v ktorom

mi oznamuje predĺženie doby na vybavenie petície z dôvodu, že petícia má byť predložená

na najbližšie zasadnutie mestského zastupiteľstva. Doba dodatočne predĺžená na vybavenie

petície uplynula dňa 25. 8. 2011.

Z oznámenia odporcu na moju žiadosť o poskytnutie informácie vyplýva, že v čase

po doručení petície na mestský úrad odporcu sa konali zasadnutia mestského zastupiteľstva

v dňoch 28. 6. 2011 a 19. 7. 2011.

Dňa 20. 7. 2011 som podal sťažnosť na nečinnosť orgánu verejnej správy pri

vybavení petície - pritom som vychádzal z ustanovenia § 7 ods. 2) zákona o petičnom práve,

ktoré pre kontrolu vybavenia petície predpokladá podanie sťažnosti podľa zákona

o sťažnostiach. Doba 60 pracovných dní na vybavenie sťažnosti uplynula dňa 14. 10. 2011.

Odporca dňa 23. 9. 2011 doručil odpoveď na podanú petíciu, v ktorej oznamuje, že petíciu

nepredkladá mestskému zastupiteľstvu z dôvodu ukončenia stavebných prác a obnovy

užívacieho práva ku garážam. Na sťažnosť ale nereagoval.

K uvedenému postupu odporcu prednášam tieto námietky, ktoré tvoria základ tejto

ústavnej sťažnosti:

1. odporca zmaril moje petičné právo, pričom toto zmarenie petičného práva spočíva

v nerešpektovaní zákonného príkazu ustanoveného zákonodarcom v podobe doby

na vybavenie petície. Zákonodarcom určená doba zrejme nebola stanovená ako následok

jeho voľnej úvahy, ale práve naopak, účelovo s cieľom poskytnúť v merite petície relatívne

včasnú a primeranú reakciu na to povolaného orgánu verejnej správy. Odporca mal

možnosť petíciu prejednať na zasadnutí mestského zastupiteľstva napr. dňa 28. 6. 2011

alebo dňa 19. 7. 2011, ale sa tak nestalo. Následná reakcia odporcu v období od 20. 7.

2011 až dodnes sa vyznačuje nečinnosťou odporcu, resp. pre ňu je príznačný ignorantský

prístup k ústavným právam vlastných občanov. Odporca na moje podanie meritórne

nereagoval ani v dodatočne predĺženej dobe na vybavenie petície ani v dobe na vybavenie

sťažnosti. Uvedený postup odporcu mal priamy dopad aj na moje vlastnícke právo. I keď

odporca oznámil, že petíciu nepredloží mestskému zastupiteľstvu, žiadne iné riešenie

neprijal, nakoľko vec sa vyriešila bez pričinenia odporcu nadväzujúceho na petíciu.

2. odporca v povoľovacom konaní (stavebné povolenie a povolanie na zvláštne

užívanie cesty) sa nezaoberal ochranou vlastníckeho práva subjektov dotknutých

výkopovými prácami, nakoľko uvedené dve povolenia neobsahujú žiadnu zmienku týkajúcu

sa opatrení eventuálne požadovaných odporcom ako orgánom verejnej správy

na žiadateľovi (investorovi) v záujme ochrany vlastníckeho práva iných dotknutých

subjektov. I keď počas výkopových prác sa na mestskom úrade odporcu opakovali sťažnosti

občanov, odporca sa obmedzil na 3 písomné výzvy adresované investorovi, S., s. r. o. D. na

dodržanie podmienok.

Ústavný súd SR napr. v konaní č. sa vyjadril v otázke petičného

práva, keď uviedol, že medzi komponenty ústavne zaručeného petičného práva patrí

povinnosť petíciu prijať, ďalej povinnosť vybaviť ju, teda vecne sa zaoberať jej obsahom

v lehote, ktorá neznemožní dosiahnutie jej účelu a v rozsahu a spôsobom, ktorý vychádza

z povahy kompetencie a postavenia orgánu verejnej moci, proti ktorému petícia smeruje

a ďalej povinnosť písomne oznámiť výsledok vybavenia osobe, ktorá ju podala. Ak má mať

vybavenie petície nejaký zmysel z hľadiska jej predkladateľov, musí k nemu dôjsť

v primeranej dobe od jej podania. Ústavný súd SR viackrát judikoval, že porušenie

(prekročenie) zákonom stanovenej doby 30 pracovných dní (prípadne predĺžených o ďalších

30 pracovných dní) nie automaticky znamená porušenie základného práva garantovaného

a medzinárodnými dokumentmi, a preto posudzuje otázku možného porušenia

základného práva sťažovateľa aj z toho hľadiska, či nedodržaním poriadkových dôb bol

alebo nebol zmarený základný účel, či zmysel sledovaný petíciou.

Je nepochybné, že odporca mal možnosť reagovať na petíciu napr. prostredníctvom

stavebného úradu alebo na zasadnutí mestského zastupiteľstva v dňoch dňa 28. 6. 2011

alebo dňa 19. 7. 2011.

Taktiež je nepochybné, že stavebné práce nepostupovali rýchlo, čo uznal aj investor

-spoločnosť S., s. r. o. D., napr. v článku D. č. 14, ročník 19. ročník zo dňa 20. 7. 2011 pod

názvom „Nečakané ´prekvapenia´ brzdili tempo prác“. Tieto práce nakoniec boli ukončené,

a to bez prispenia odporcu.

Je tiež nepochybné, že v čase iniciovania petície ako vlastníci a užívatelia garáží sme

pociťovali nemožnosť ich riadneho užívania ako takú okolnosť, na ktorú sme sa snažili nájsť

riešenie.

Mám za to, že je dôvodné priznať primerané finančné zadosťučinenie, hoci aj len

v symbolickej výške, nakoľko iný prostriedok nápravy neprichádza do úvahy. Spôsobený

následok nie je možné inak napraviť, než poskytnutím primeraného finančného

zadosťučinenia. Vzhľadom na (oneskorené) dokončenie stavebných prác petícia v

súčasnosti nemá opodstatnenie a vďaka postupu odporcu nemôže byť reč o včasnej reakcii

na aktuálnu spoločenskú potrebu dotknutej skupiny vlastníkov, ktorí minimálne 3 mesiace

boli vylúčení z užívania svojho majetku. Pre dokreslenie potreby včasnej reakcie odporcu

na vzniknutú situáciu uvádzam, že počas obdobia nemožnosti užívania garáží 3 autá z tých,

ktoré inak sú garážované a boli nútene zaparkované na verejnom priestranstve, boli

poškodené trestnou činnosťou. Žiadaná suma má pre mňa principiálny význam, ktorý

pramení z nečinnosti odporcu ako orgánu verejnej moci. Problém, z ktorého sa vzišla

petícia nakoniec sa vyriešil sám - bez akéhokoľvek prispenia odporcu. Takto sa petícia javí

ako „zbytočná“.»

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

«Základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa ) SR a

Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a základné právo sťažovateľa podľa ) SR postupom M. D. pri

prešetrení a vybavení petície „Petícia vlastníkov a užívateľov garáží na ... v D. podľa

o petičnom práve“ podanej dňa 2. 6. 2011 bolo porušené.

M. D. je povinné zaplatiť sťažovateľovi 1,- € titulom primeraného zadosťučinenia, a

to v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

M. D. je povinné nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania titulom odmeny

právneho zástupcu sťažovateľa vo výške 261,82- €, a to v lehote 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu

návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha.

Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2

ods. 2 ).

Sťažovateľ tvrdí, že postupom mesta pri vybavovaní petície vlastníkov garáží malo

dôjsť k porušeniu jeho základných práv podľa a a práva

podľa čl. 1 dodatkového protokolu. K porušeniu základného práva podľa čl. 27 ods. 1

malo dôjsť postupom mesta, resp. jeho nečinnosťou, ktorá spočíva

v „nerešpektovaní zákonného príkazu ustanoveného zákonodarcom v podobe doby na

vybavenie petície“ (ďalej aj „námietka porušenia základného práva podľa čl. 27 ods. 1

“). Druhá námietka sťažovateľa sa dotýka (ne)konania mesta, ktoré „v povoľovacom

konaní (stavebné povolenie a povolenie na zvláštne užívanie cesty) sa nezaoberal ochranou

vlastníckeho práva subjektov dotknutých výkopovými prácami, nakoľko uvedené dve

povolenia neobsahujú žiadnu zmienku týkajúcu sa opatrení eventuálne požadovaných

odporcom ako orgánom verejnej správy na žiadateľovi (investorovi) v záujme ochrany

vlastníckeho práva iných dotknutých subjektov.“, čím malo dôjsť k porušeniu základného

práva vlastniť majetok podľa a práva podľa dodatkového

protokolu (ďalej aj „námietka porušenia základného práva podľa a práva

podľa čl. 1 dodatkového protokolu“).

Podľa petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo

s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány

a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

V súlade s čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok.

II.1 K námietke porušenia základného práva podľa

vo svojom zaručuje každému petičné právo, ktoré vymedzuje

tým spôsobom, že každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo

iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami,

návrhmi a sťažnosťami. Takto vymedzené subjektívne právo je priamo aplikovateľné

(), v rovine zákonnej je však jeho výkon ďalej upravený predovšetkým zákonom

o petičnom práve. Ústavný súd sa vo svojej doterajšej judikatúre zaoberal obsahom

uvedeného základného práva, pričom vymedzil niektoré jeho komponenty tak vo fáze

zostavovania petície (pozri ), ako aj vo vzťahu k jej vybaveniu (pozri napr.

, , ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre už vyslovil právny názor, podľa ktorého petičné

právo ako základné právo zahrnuté do politických práv predstavuje jednu z foriem priamej

demokracie. Je jedným z prostriedkov, prostredníctvom ktorých dochádza k uplatneniu

princípu suverenity občanov zakladajúceho ich legitímny nárok zúčastňovať sa na správe

vecí verejných (napr. ).

Základné právo jednotlivca obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného

záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi,

sťažnosťami zaručuje fyzickým osobám, ale aj právnickým osobám nikým nerušený výkon

petičného práva aj s prihliadnutím na za predpokladu, že nie sú

prekročené jeho medze určené v a 3 (petíciou nemožno vyzývať

na porušovanie základných práv a slobôd ani zasahovať do nezávislosti súdu).

Aj vzhľadom na skutočnosť, že základné právo zaručené v nie je

vymenované medzi základnými právami, ktorých sa v zmysle možno domáhať

len v medziach zákonov, ktoré tieto práva vykonávajú, možno petičné právo

charakterizovať ako právo aplikovateľné priamo z , t. j. základné právo

na bezprostrednú realizáciu ktorého nie je potrebné prijatie príslušného zákona.

Ak však takýto zákon existuje [v danom prípade ide o

o petičnom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“)], je

bez akýchkoľvek pochybností potrebné postupovať podľa neho, prihliadajúc pritom na

generálne interpretačné pravidlo, v zmysle ktorého výklad a uplatňovanie ústavných

zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade

s touto (ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre vyvodzuje toto pravidlo

predovšetkým z , pozn.).

Podľa § 1 ods. 1 zákona o petičnom práve každý má právo sám alebo spoločne

s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány

a orgány územnej samosprávy (ďalej len „orgán verejnej správy“) so žiadosťami, návrhmi

a sťažnosťami (ďalej len „petícia“).

Zákon o petičnom práve vo všeobecnosti podrobnejšie špecifikuje možnosti

realizácie petičného práva (najmä § 1 až § 5). Pre naplnenie petičného práva zaväzuje tento

zákon príslušný orgán verejnej správy, aby petíciu prijal a v určenej lehote písomne

odpovedal tomu, kto petíciu podal, alebo tomu, kto zastupuje členov petičného výboru.

K úplnému naplneniu petičného práva dochádza momentom, keď osoba, ktorá petíciu

podala, alebo osoba poverená zastupovať petičný výbor v styku s príslušným orgánom štátu

(ďalej len „osoba, ktorá petíciu podala“) dostala písomnú odpoveď o spôsobe vybavenia

petície (obdobne napr. ). Výnimku v tomto smere ustanovuje § 5 ods. 5 zákona

o petičnom práve zbavujúci príslušný orgán povinnosti prešetriť petíciu v prípade, keď

osoba, ktorá petíciu podala, neodstráni aj napriek výzve v určenej lehote vecné nedostatky

petície brániace jej prešetreniu. Ďalšiu výnimku ustanovuje § 5 ods. 6 zákona o petičnom

práve, ktorý umožňuje v prípade obsahovo totožných petícií v tej istej veci oznámiť

osobám, ktoré petície podali, stanovisko a spôsob vybavenia pôvodnej petície, v prípade

hromadného podávania petícií aj formou oznámenia vo verejných informačných

prostriedkoch, v miestnej tlači alebo prostredníctvom miestneho rozhlasu.

Orgán verejnej správy, ktorý petíciu prijal, je povinný posúdiť jej obsah. Ustanovenie

§ 5 ods. 7 zákona o petičnom práve určuje orgánu verejnej správy príslušnému na vybavenie

petície povinnosť prešetriť a vybaviť petíciu tak, aby zistil skutočný stav veci, jeho súlad

alebo rozpor s právnymi predpismi a verejným alebo iným spoločným záujmom. Výsledok

vybavenia petície písomne oznámi do 30 pracovných dní od doručenia petície alebo

od odstránenia jej nedostatkov osobe, ktorá petíciu podala. Ak nie je možné vybaviť petíciu

v tejto lehote, písomne tejto osobe oznámi, že petícia bude vybavená v ďalšej 30-dňovej

lehote.

Uvedené kritériá predstavovali východisko pre posúdenie namietaného porušenia

uvedeného základného práva sťažovateľa. S ohľadom na doterajšiu judikatúru ústavného

súdu možno zhrnúť, že medzi komponenty garantovaného petičného práva potom,

ako bola petícia podaná, patrí v prvom rade povinnosť prijať petíciu. Pokiaľ podaná petícia

spĺňa formálne náležitosti, je orgán verejnej moci, ktorému bola petícia určená, povinný

vybaviť ju, teda vecne sa zaoberať jej obsahom v lehote, ktorá neznemožní dosiahnutie jej

účelu, a v rozsahu a spôsobom, ktorý vychádza z povahy kompetencie a postavenia orgánu

verejnej moci, proti ktorému petícia smeruje, a písomne oznámiť výsledok vybavenia osobe,

ktorá ju podala.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že mesto ako stavebný úrad príslušný podľa

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) vydalo 7. septembra 2009 stavebné povolenie na

stavbu „Rozšírenie teplovodných rozvodov v meste D.“ (ďalej len „stavebné povolenie“)

stavebníkovi – obchodnej spoločnosti S., s. r. o., zastúpenej jej konateľom Ing. P. B. (ďalej

len „stavebník“). Na základe stavebného povolenia následne mesto vykonávajúc miestnu

štátnu správu vo veciach miestnych a účelových komunikácií (oddelenie územného

plánovania, výstavby a dopravy mesta) rozhodnutím sp. zn. z 9. marca 2011

vydalo v súlade s ustanoveniami o pozemných komunikáciách

v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) povolenie na zvláštne užívanie

cesty [«rozkopávku miestnej komunikácie, chodníka a verejnej zelene v záujme stavby

„Rozšírenie teplovodných rozvodov v meste D. » (ďalej len „povolenie na užívanie cesty“)]

vzťahujúce sa aj na ..., a to na dobu určitú od 14. marca 2011 do 31. augusta 2011. Dňa

2. júna 2011 bola mestu doručená petícia vlastníkov garáží, v ktorej sa okrem iného uvádza:

„Rekonštrukciou teplovodu na ... v D. je znemožnený prístup k našim garážam, a to

tak autom, ako aj pešo. Prebiehajúcimi stavebnými prácami naše garáže sú nevyužiteľné

pre zrušený prístup k nim. Napriek tomu, že sme vlastníkmi alebo oprávnenými užívateľmi

garáží, sme nútení svoje autá zaparkovať mimo týchto garáží, často aj mimo priameho

dohľadu. Máme za to, že uvedené konanie držiteľa stavebného povolenia, investora

a realizujúcej stavebnej firmy vykazujú znaky núteného obmedzenia vlastníckeho práva...

Svojou petíciou sa domáhame nápravy zjavne nezákonného stavu, a to pokiaľ možno

nariadenia vykonania takých úkonov, uložených stavebným úradom pre držiteľa stavebného

povolenia, investora a realizujúcu stavebnú firmu, ktoré umožňujú využívanie predmetov

nášho vlastníckeho práva (napr. vo forme dostatočného a bezpečného prekrytia staveniska

a prístupových ciest).“

Zo zistení ústavného súdu ďalej vyplýva, že po doručení petície vlastníkov garáží

mestu (2. júna 2011, pozn.) primátor mesta vyzval stavebníka na dodržanie podmienok

prípismi sp. zn. z 29. júna 2011, sp. zn.

z 9. augusta 2011 a sp. zn. z 12. augusta 2011 (ďalej len „výzvy

na dodržanie podmienok“). V uvedených výzvach primátor mesta poukázal na nedodržanie

podmienok určených v povolení na užívanie cesty (predovšetkým nedodržanie podmienok

doby využívania cesty, pozn.) zo strany stavebníka a v súvislosti s tým ho vyzval

na predloženie nového povolenia (výzvy z 29. júna 2011 a 9. augusta 2011, pozn.)

a zároveň na dokončenie stavebných prác do 31. augusta 2011 (výzva z 12. augusta 2011,

pozn.).

Z dokumentácie priloženej k sťažnosti ďalej vyplýva, že mesto najprv sťažovateľovi

v súlade s § 5 ods. 7 zákona o petičnom práve oznámilo „predĺženie“ lehoty na vybavenie

petície prípisom č. z 15. júla 2011 (sám sťažovateľ v liste

z 19. júla 2011 adresovanom mestu uvádza, že „Lehota 30 pracovných dní uplynula dňa

15. 7. 2011“, pozn.) a následne mu v prípise č. 14871/3592/2011/115-FZ

zo 14. septembra 2011 (posledný deň lehoty uplynul podľa sťažovateľa 26. augusta 2011,

pozn.) oznámilo, že „petícia nebude predkladaná na 11. riadne zasadnutie Mestského

zastupiteľstva v D., ktoré sa koná dňa 27. 09. 2011 z nasledovného dôvodu:

Tohto času sú rekonštrukčné práce ohľadne rozšírenia teplovodných rozvodov

ukončené a miestna komunikácia vedúca k bytovému domu so súpisným číslom ...

a garážam je daná do riadneho užívania, čím užívacie právo vlastníkov a užívateľov garáží

je neobmedzené. K predmetu petície poznamenávame, že mestský úrad výzvami viackrát

upozornil S., s. r. o. na dodržanie podmienok určené v rozhodnutí č. 2404/031/2011 zo dňa

09. 03. 2011 o povolení na zvláštne užívanie cesty.“.

Navyše, z príloh k sťažnosti vyplýva, že v prílohe k prípisu mesta

č. 13576/4290/2011/031-ZZ z 24. augusta 2011 boli sťažovateľovi zaslané aj už spomínané

výzvy na dodržanie podmienok ako „opatrenia mestského úradu“ smerujúce k naplneniu

účelu sledovaného petíciou.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie základného práva podľa čl. 27

ods. 1 vo vzťahu k času, ktorý uplynul od podania petície vlastníkov garáží do jeho

vyrozumenia o jej vybavení („odporca zmaril moje petičné právo, pričom toto zmarenie...

spočíva v nerešpektovaní zákonného príkazu ustanovenému zákonodarcom v podobe doby

na vybavenie petície“). Ústavný súd konštatuje, že podľa jeho zistení bol sťažovateľ

vyrozumený o jej vybavení po uplynutí lehoty ustanovenej zákonom o petičnom práve (a to

aj predĺženej v zmysle § 5 ods. 7 tretej vety tohto zákona, pozn.). V tejto súvislosti ale

ústavný súd zároveň poukazuje na právne názory vyslovené v jeho doterajšej judikatúre,

v zmysle ktorých samotné nedodržanie poriadkovej lehoty 30 dní (resp. ďalšej dodatočnej

lehoty 30 dní) na vybavenie petície podľa § 5 ods. 7 petičného zákona nie je porušením

uvedeného základného práva. Ani prípadné oneskorené poskytnutie, príp. oznámenie

informácie o výsledku vybavenia petície až na základe výzvy osoby, ktorá petíciu podala,

nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie (napr. ).

Ústavný súd nevidí dôvod, aby z uvedených právnych názorov nevychádzal aj pri

preskúmavaní sťažnosti sťažovateľa.

Vo svojej doterajšej judikatúre ústavný súd už tiež uviedol, že kritériom posúdenia,

či v danom prípade mohlo dôjsť k porušeniu základného práva podľa

vo väzbe na prekročenie lehôt ustanovených v § 5 ods. 7 zákona o petičnom práve, je to,

či by v dôsledku toho došlo (mohlo dôjsť) k zmareniu samotného účelu petície (m. m.

).

Podľa § 8 ods. 1 cestného zákona na užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií

iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré sú určené (ďalej len

„zvláštne užívanie“), je potrebné povolenie cestného správneho orgánu s výnimkou

prípadov uvedených v odsekoch 6, 7 a 8 vydané so súhlasom dopravného inšpektorátu.

Cestný správny orgán môže v povolení určiť podmienky na zvláštne užívanie a pre ich

nesplnenie môže udelené povolenie zrušiť. Zvláštne užívanie sa povoľuje na dobu určitú, ak

u užívateľa trvajú dôvody, pre ktoré bolo povolenie udelené. Pri zmene užívateľa,

podmienok užívania a podobne je potrebné požiadať o nové povolenie, prípadne o zmenu

povolenia.

Účel petície vlastníkov garáží možno identifikovať ako „uloženie povinnosti

zo strany stavebného úradu stavebníkovi, aby vykonal také úkony, ktoré umožňujú

využívanie predmetov vlastníckeho práva (garáží, pozn.)“, a to v dôsledku nedodržania

podmienok stanovených v povolení na užívanie cesty, keďže „vychádzajúc z doteraz

spozorovaného pracovného tempa zamestnancov pracujúcich na výkopových prácach bola

jasná dlhodobá nemožnosť prístupu k našim garážam a ich riadneho užívania...“.

Posúdenie otázky, či postup orgánu verejnej správy pri vybavovaní petície obstojí

z hľadiska , sa odvíja od obsahu a povahy jeho právomoci, k výkonu

ktorej sa vzťahuje obsah tejto petície. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné posúdenie

vybavovania petície zo strany mesta vo vzťahu k splneniu účelu petície posúdiť z pohľadu

obsahu a povahy právomoci mesta ako orgánu verejnej správy.

Z už uvedeného vyplýva, že mesto (primátor mesta) po doručení petície vlastníkov

garáží uskutočnilo v rámci svojich kompetencií viacero opatrení smerujúcich k naplneniu

účelu petície, a to výzvami na dodržanie podmienok adresovaných stavebníkovi, ako aj

výzvami na predloženie nového povolenia a na dokončenie stavebných prác

do 31. augusta 2011 adresovaných stavebníkovi.

S prihliadnutím na citovanú právnu úpravu vzťahujúcu sa na kompetencie mesta

prislúchajúce mu ako cestnému správnemu orgánu možno podľa názoru ústavného súdu

postup mesta smerujúci k vybaveniu petície vlastníkov garáží považovať za ústavne

konformný, teda zodpovedajúci obsahu základného práva vyplývajúceho z čl. 27 ods. 1

, a teda v konečnom dôsledku taký, ktorý nezmaril účel tejto petície, a to aj pri

akceptovaní skutočnosti, že v danom prípade nebola dodržaná poriadková lehota

na vybavenie petície podľa § 5 ods. 7 petičného zákona.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol túto časť

sťažnosti podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

II.2 K námietke porušenia základného práva podľa a práva

podľa čl. 1 dodatkového protokolu

Sťažovateľ v sťažnosti zároveň namietal nečinnosť mesta v rámci konania o vydanie

stavebného povolenia a konania o povolení užívania cesty, „nakoľko uvedené dve povolenia

neobsahujú žiadnu zmienku týkajúcu sa opatrení eventuálne požadovaných odporcom ako

orgánom verejnej správy na žiadateľovi (investorovi) v záujme ochrany vlastníckeho práva

iných dotknutých subjektov“, čím podľa sťažovateľa malo dôjsť k porušeniu základného

práva vlastniť majetok podľa a práva na pokojné užívanie majetku

podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu.

Ústavný súd považoval za potrebné v tejto súvislosti upozorniť na skutočnosť, že

sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť

majetok podľa a práva na pokojné užívanie majetku v súlade s

ods. 1 dodatkového protokolu v spojení s postupom mesta pri vybavovaní petície (pozri text

petitu sťažnosti, pozn.), pričom ale namietané porušenia týchto práv odôvodňuje (podľa

citovaného, pozn.) nečinnosťou mesta v rámci konania o vydanie stavebného povolenia

a konania o povolení užívania cesty, teda nie v rámci vybavovania petície.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi dôvodmi, na ktorých

zakladá sťažovateľ namietané porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, a spôsobom vybavovania petície vlastníkov

garáží neexistuje priama príčinná súvislosť. Ústavný súd preto aj v tejto časti sťažnosť

sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa formulovanými v jej petite.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že

nespochybňuje právo sťažovateľa domáhať sa ochrany svojho základného práva podľa

a práva podľa dodatkového protokolu (ne)konaním orgánu

verejnej správy (v danom prípade mesta) v rámci konania o vydaní stavebného povolenia

a konania o povolení užívania cesty. Keďže v oboch prípadoch ide o správne konania,

sťažovateľ mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv v týchto správnych konaniach

jednak prostredníctvom právnych prostriedkov obsiahnutých v správnom poriadku

a následne príp. prostredníctvom žaloby v rámci správneho súdnictva (§ 244 a nasl.

), pričom uplatnenie uvedených právnych prostriedkov

ochrany vzhľadom na subsidiaritu právomoci ústavného súdu musí predchádzať podaniu

sťažnosti ústavnému súdu podľa . Z uvedeného vyplýva, že aj keby bol

sťažovateľ namietal porušenie svojich práv nečinnosťou mesta v uvedených správnych

konaniach samostatne, t. j. bez spojenia s postupom mesta pri vybavovaní petície vlastníkov

garáží, musel by ústavný súd túto časť jeho sťažnosti odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011