Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 521/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. decembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. D., Česká republika, zastúpeného advokátom

JUDr. J. L., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru P., Úradu

justičnej a kriminálnej polície vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-60/OVK-PD-2007 a

jeho uznesením z 19. augusta 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. D. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2011

doručená sťažnosť M. D., Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. J. L., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len ,a“) postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru P., Úradu justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo

Policajného zboru“) a jeho uznesením sp. zn. ČVS: ORP-60/OVK-PD-2007 z 19. augusta

2010 (ďalej aj ,,namietané uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na Okresnom riaditeľstve Policajného

zboru T. bolo vedené (na základe podania sťažovateľa ako poškodeného z 9. októbra 2006)

trestné konanie vo veci podozrenia zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 a zo zločinu

hrubého nátlaku podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len ,,“).

Uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru v T. (ďalej len „krajské

riaditeľstvo Policajného zboru“) sp. zn. KRP-27-3/ÚJKP-OVK-2006 z 20. decembra 2006

bolo podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na základe návrhu sťažovateľa (z 9. októbra 2006

a 27. októbra 2006) vyšetrovanie vo veci podozrenia zo zločinu vydierania podľa § 189

ods. 1 a zo zločinu hrubého nátlaku podľa

vedenej na krajskom riaditeľstve Policajného zboru odňaté Úradu justičnej a kriminálnej

polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru T. a vec bola prikázaná na vyšetrovanie

okresnému riaditeľstvu Policajného zboru.

Uznesením okresného riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-60/OVK-

PD-2007 z 28. januára 2007 bolo podľa začaté trestné

stíhanie pre zločin vydierania podľa . Sťažovateľ vystupoval

v procesnom postavení poškodeného.

Uznesením okresného riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-60/OVK-

PD-2007 z 19. augusta 2010 bolo podľa trestné

stíhanie pre zločin vydierania podľa zastavené s poukazom

na to, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

Proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania podal sťažovateľ sťažnosť. Uznesením

Okresnej prokuratúry T. (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -51

z 22. septembra 2010 bola sťažnosť podľa

zamietnutá ako nedôvodná.

V odôvodnení označeného uznesenia okresnej prokuratúry sa okrem iného uvádza:

„... Preskúmaním vyšetrovacieho spisu a sťažnosti som zistil, že sťažnosť bola

podaná oprávnenou osobou a včas, avšak sťažnosť je nedôvodná.

Ako nadriadený orgán rozhodujúci o sťažnosti som zistil, že vyšetrovateľom boli

vypočuté osoby formou žiadosti o právnu pomoc, ako aj bolo požiadané o vykonanie

výsluchu poškodenej strany M. D. v Českej republike, pričom v písomnom vyjadrení M. D.

podrobne popisuje celú genézu jednak svojho súčasného stavu, ako aj časti vývoja svojej

podnikateľskej činnosti, súvislosti spoznania sa s L. T., vzájomnú spoluprácu, ktorú však s

odstupom času už hodnotí úvahou o zrejme premyslenom konaní L. T. získať náklonnosť M.

D. a preto tieto okolnosti riešil M. D. z obavy pred možným neoprávneným konaním L. T.

odchodom do Českej republiky. Ďalej bolo zistené, že je preukázaná existencia vzájomného

finančného záväzku vo výške 400tis. Slovenských korún popísaná v účtovných dokladoch

ako pôžičke, ktorá bola vrátená s riadne zaúčtovaným dokladom o vrátení, keď túto účtovnú

operáciu vykonala externá účtovnícka firma, k čomu bola ako svedok vypočutá jej

zamestnankyňa. I prokurátor si osvojil právny záver vyšetrovateľa v tom, že M. D. vo

svojom vyjadrení síce popisuje svoje obavy pod tlakom, ktorých mimo iné sa aj rozhodol

odsťahovať do Českej republiky, avšak jedná sa najmä o úvahu, síce podloženú zrejme

osobnou negatívnou skúsenosťou z praktík, o ktorých počul aj v súvislosti s inými osobami,

avšak tieto vyjadrenia nepreukazujú naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty zločinu

vydierania, či iného trestného činu a preto nemohlo byť sťažnosti vyhovené.“

Podnetom na preskúmanie zákonnosti postupu prokurátora z 19. októbra 2010 sa

sťažovateľ domáhal preskúmania postupu a rozhodnutia okresnej prokuratúry a postupu

vyšetrovateľa okresného riaditeľstva Policajného zboru. Jeho podnet bol prípisom Krajskej

prokuratúry v T. (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. -10 z 20. decembra

2010 ako nedôvodný odložený.

Z označeného prípisu krajskej prokuratúry vyplýva, že prokurátorka krajskej

prokuratúry sa stotožnila s odôvodnením uvedeným v uznesení okresnej prokuratúry

a na toto v podrobnostiach odkazuje, pričom sa podrobne vysporiadala s námietkami

sťažovateľa. V prípise sa okrem iného uvádza: ,,... Podanie JUDr. J. L., právneho zástupcu

poškodeného M. D., zo dňa 19. 10. 2010 som posúdila ako podnet v zmysle zákona č.

o prokuratúre. Z tohto dôvodu som preskúmala na vec sa vzťahujúce spisy,

pričom som zistila, že tento podnet nie je dôvodný.

Trestného činu vydierania podľa , sa dopustí ten, kto

iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal,

opomenul alebo trpel.

Objektom tohto trestného činu je slobodné rozhodovanie človeka, pričom objektívna

stránka spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby niečo konal, opomenul

alebo trpel, a to násilím alebo hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy, kedy čin je dokonaný

uvedeným násilným konaním, resp. uvedenou hrozbou.

Na naplnenie tejto skutkovej podstaty sa vyžaduje z hľadiska zavinenia úmysel

páchateľa spočívajúci v násilí, hrozbe násilia alebo hrozbe inej ťažkej ujmy, smerujúcej

k núteniu, aby poškodený niečo konal, opomenul alebo trpel.

V danom prípade však absentuje tak objektívna, ako aj subjektívna zložka predmetnej

skutkovej podstaty, a to práve samotné úmyselné konanie páchateľa, nakoľko počas

vyšetrovania a vykonaného dokazovania v prípravnom konaní sa zistilo, že skutok, pre ktorý

sa predmetné trestné stíhanie vedie, sa nestal, a rovnako ako aj skutočnosť, že v danej veci

neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu vydierania podľa § 189

ods. 1 .

Z vykonaného dokazovania a predloženého spisového materiálu vyplýva, že

predmetom podaného trestného oznámenia mala byť aj skutočnosť, že neznámy páchateľ,

podľa vyjadrenia oznamovateľa M. D. ním mal byť L. T., prostredníctvom inej osoby žiadal

o vyplatenie sumy 400.000,-Sk od oznamovateľa M. D. s následným nátlakom na

oznamovateľa, že ak peniaze nebudú zaplatené, bude zatknutý a bude voči nemu začaté

trestné stíhanie.

Počas prípravného konania boli k predmetnej veci vypočutí viacerí svedkovia

a zadovážené písomné materiály a doklady, z ktorých okrem iného vyplynulo, že

na predmetných 400.000,- Sk bola uzatvorená dňa 25. 10. 2004 zmluva o pôžičke medzi

spoločnosťami R. a. s., zastúpená predsedom predstavenstva M. D. a L. T. - L., zastúpená L.

T. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj príjmový pokladničný doklad č. 24HP120 a

výdavkový pokladničný doklad zo dňa 25. 10. 2004, ako doklady o odovzdaní a prevzatí

vyššie uvedenej sumy v deň podpisu predmetnej zmluvy, a tiež výdavkový pokladničný

doklad č. 25HV072 a príjmový pokladničný doklad zo dňa 23. 02. 2005, kedy došlo k

vráteniu uvedenej sumy od L. T. spoločnosti oznamovateľa v zmysle podpísanej zmluvy o

pôžičke. Uvedenú skutočnosť vo svojej výpovedi zo dňa 19. 08. 2010 potvrdila aj svedkyňa

E. F., ktorá vrátenie uvedenej sumy od L. T. účtovala. Táto potvrdila, že podpis na

príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 23. 02. 2005 je jej, nakoľko v tom čase ich

spoločnosť Ú., s. r. o., D. viedla účtovníctvo pre spoločnosť R. a. s.

Vzhľadom na všetko vyššie uvedené mám za to, že skutok, pre ktorý sa predmetné

trestné stíhanie vedie, sa nestal. Zároveň vykonaním dokazovaním nebol preukázaný úmysel

páchateľa iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútiť, aby niečo

konal, opomenul alebo trpel. ...

K jednotlivým bodom podnetu JUDr. J. L. uvádzam nasledovné:

1/ Predmetná trestná vec bola v zmysle uznesenia riaditeľa Úradu justičnej

a kriminálnej polície OR PZ T. zo dňa 20. 12. 2006 odňatá príslušnému vyšetrovateľovi a

vec bola prikázaná na vyšetrovanie Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ P. Po

vydaní predmetného uznesenia v danej veci postupoval a vyšetrovanie viedol osobne

príslušný vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ P., ktorý v zmysle

ustanovení postupoval tak, aby čo najrýchlejšie zadovážil podklady, v

danom prípade zabezpečil vykonanie výsluchu svedkov, na objasnenie skutku v rozsahu

potrebnom na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa trestného činu. V zmysle ustanovenia

je policajt oprávnený vykonať jednotlivé úkony trestného konania

mimo svojho obvodu dožiadaním iného policajta, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný.

Napriek skutočnosti, že predmetné výsluchy vykonal vyšetrovateľ OR PZ v T., o konečnom

postupe a vyhodnotení týchto dôkazov, v priamej súvislosti aj s ostatnými zadováženými

dôkazmi a materiálmi, rozhodoval príslušný vyšetrovateľ OR PZ v P.

2/ Rozhodnutie o zastavení trestného stíhania je determinované hodnotením

zadovážených dôkazov, pri ktorom sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov podľa

. Skutkový stav bol spoľahlivo preukázaný ostatnými

dôkaznými prostriedkami, ktoré vyšetrovateľ do vyšetrovacieho spisu zabezpečil a vykonal,

preto aj výsluch osoby Ing. M. K. sa javí pre komplexné posúdenie veci ako nadbytočný.

Vyšetrovateľ do vyšetrovacieho spisu zabezpečil relevantné listinné materiály týkajúce sa

osoby Ing. M. K., a to uznesenie o prerušení trestného stíhania zo dňa 27. 02. 2006 a

zápisnicu o výsluchu svedka-poškodeného Ing. M. K. zo dňa 08. 08. 2005 a plnomocenstvo

od M. D.

Oznamovateľom navrhovaný výsluch Ing. M. K. by podľa názoru tunajšej

prokuratúry neviedol k zisteniu nových relevantných skutočností dôležitých pre toto trestné

konanie, pričom na správne a objektívne rozhodnutie bolo zabezpečených dostatok iných

dôkazných materiálov tak, ako je uvedené aj vyššie.

3/ Vykonanie predmetných konfrontácií sa opäť v kontexte s ostatnými dôkazmi javí

ako nadbytočné a neúčelné, pričom treba poukázať na skutočnosť, že na správne

a objektívne rozhodnutie bolo zabezpečených dostatok iných dôkazných materiálov, ktoré

v potrebnom rozsahu preukázali skutočnosť odôvodňujúcu postup vyšetrovateľa spočívajúci

v zastavení predmetného trestného stíhania, a to v súvislosti s už spomenutou zásadou

voľného hodnotenia dôkazov.

4/ Odopretie poškodenému nazrieť do vyšetrovacieho spisu bolo vyšetrovateľom

odôvodnené v správe Okresnej prokuratúry T. zo dňa 10. 09. 2008, ktorá rozhodovala o

žiadosti poškodeného M. D., podanej prostredníctvom vtedajšieho právneho zástupcu

JUDr. D. A., o preskúmanie dôvodov odmietnutia práva nahliadnuť do vyšetrovacieho

spisu. V danom prípade vyšetrovateľ postupoval v súlade s ustanovením § 69 ods. 2

, ktorého postup bol zo strany Okresnej prokuratúry T. aj následne

preskúmaný a akceptovaný. Zo strany poškodeného alebo jeho právneho zástupcu nebola

podaná ďalšia žiadosť na preskúmanie dôvodnosti postupu prokurátora Okresnej

prokuratúry T. v zmysle .

Na základe uvedeného považujem rozhodnutie vyšetrovateľa o zastavení trestného

stíhania ako aj uznesenie prokurátora o zamietnutí sťažnosti za správne a zákonné, bez

zistení akýchkoľvek nedostatkov. Preto Váš podnet zo dňa 19. 10. 2010 ako nedôvodný

odkladám, bez prijatia prokurátorských opatrení a týmto ho považujem zo strany Krajskej

prokuratúry T. za vybavený.“

Opakovaným podnetom na preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu

z 24. februára 2011 sa sťažovateľ domáhal preskúmania postupu a rozhodnutia krajskej

prokuratúry. Jeho opakovaný podnet bol prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len ,,generálna prokuratúra“) č. k. -7 z 19. apríla 2011 ako

nedôvodný odložený.

Z označeného prípisu generálnej prokuratúry vyplýva, že prokurátor generálnej

prokuratúry sa stotožnil s odôvodnením uvedeným v prípise krajskej prokuratúry, na ktoré

v podrobnostiach odkazuje. V prípise sa okrem iného uvádza: ,,...Vaše námietky, uvedené

v opakovanom podnete nie sú nové. Uvádzali ste ich v priebehu vyšetrovania i v pôvodnom

podnete. Krajská prokuratúra sa nimi podrobne zaoberala, vo svojom vybavení na ne veľmi

podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom reagovala a v konečnom dôsledku sa s nimi

bezozbytku vyrovnala. Ak napriek tomu uvedené námietky opakujete a nad ich rámec

neuvádzate žiadne nové skutočnosti, potom treba Vaše námietky označiť za subjektívnu

polemiku so závermi prokuratúry, a ako také ich označiť za nespôsobilé revidovať citované

vybavenie.

Nad rámec dôvodov, uvádzaných v citovanom vybavení považujeme za potrebné ešte

uviesť:

Pokiaľ sa domáhate v opakovanom podnete opakovaného preskúmania skutočnosti,

že hoci vec bola pridelená vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva policajného zboru v P. a

napriek tomu časť úkonov vykonal vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva policajného zboru

v T., ktorému bola pre možnú zaujatosť odňatá, treba poukázať na skutočnosť, že Vaše

metódy zastupovania poškodeného boli obdobné. Napriek závažnosti skutku, pre ktorý bolo

trestné stíhanie začaté ste sa prakticky nezúčastnili žiadneho vyšetrovacieho úkonu, ale na

tieto ste posielali svojho advokátskeho koncipienta, ktorý sa taktiež žiadneho úkonu

nezúčastnil, poznatky o priebehu konania Vám odovzdával len sprostredkovane. V priebehu

vyšetrovania ste ani Vy, ani Váš predchodca JUDr. A. nenamietal ani raz, že úkony

vykonáva dožiadaný vyšetrovateľ, že vypočutý svedok M. K. nie je ten svedok, výsluchu

ktorého sa dožadujete. Pokiaľ teda namietate podľa Vás hrubé porušenie zákona zo strany

vyšetrovateľa, treba pripomenúť, že ani Vaše počínanie v procesnom postavení zástupcu

poškodeného nie je celkom v súlade so zákonom a záujmami klienta.

K meritu veci treba ešte pripomenúť ustanovenie podľa ktorého

orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutočný stav veci a to,

v rozsahu nevyhnutnom pre ich rozhodnutie. Podriadené prokuratúry správne zhodnotili, že

zadovážené dôkazy na takéto rozhodnutie postačujú, pričom vykonanie iných dôkazov

nemôže dokumentáciu skutkového stavu zásadne zmeniť. S týmto záverom sa bezvýhradne

stotožňujeme, a v súlade s nimi existujúca dôkazná situácia v objektívnej rovine neumožňuje

dospieť k záveru o vyvodení trestnej zodpovednosti voči konkrétnej osobe.

Aj vo zvyšnom obsahu považujeme písomné vybavenie krajskej prokuratúry za vecne

i obsahovo správne, a pretože neuvádzate žiadne iné, nové argumenty, než tie, ktoré boli

predmetom toho vybavenia odkazujeme na ich správne skutkové a právne závery.

S poukazom na uvedené dôvody Váš opakovaný podnet zo dňa 24. februára 2010 ako

nedôvodný odkladáme.“

Sťažovateľ sa podaním zo 4. mája 2011 označeným ako ,,Žiadosť o preskúmanie

postupu prokurátora pri vybavení jeho opakovaného podnetu“ domáhal preskúmania

postupu prokurátora generálnej prokuratúry. Jeho podnet bol prípisom generálnej

prokuratúry č. k. -4 z 10. mája 2011 ,,bez prijatia ďalších opatrení“

odložený.

Sťažovateľ tvrdí, že ,,... ako poškodený v trestnom konaní uvedenom v bode I. tejto

sťažnosti, ktoré bolo na základe rozhodnutia o odňatí a prikázaní veci od začiatku vedené

na Okresnom riaditeľstve PZ v P., Úrad justičnej a kriminálnej polície, sa v súlade

s ustanovením dal na základe plnomocenstva zo dňa 7. 6. 2010

udeleného advokátovi JUDr. J. L., T., zastupovať v tomto trestnom konaní

splnomocnencom. Túto skutočnosť splnomocnenec sťažovateľa oznámil príslušnému

vyšetrovateľovi PZ, ktorý vec realizoval, listom zo dňa 23. 6. 2010, ktorým zároveň požiadal

o informáciu o stave trestného konania a tiež v zmysle oznámil, že sa

chce zúčastniť na všetkých úkonoch, na ktorých sa môže zúčastniť poškodený a požiadal o

oznámenie času a miesta vykonania takýchto úkonov, pričom v prílohe tohto listu bolo

vyšetrovateľovi PZ predložené plnomocenstvo na zastupovanie poškodeného. Následne

splnomocnenec poškodeného prostredníctvom advokátskeho koncipienta požiadal

vyšetrovateľa PZ o možnosť vyhotovenia fotokópií z listín obsiahnutých vo vyšetrovacom

spise za účelom ich preštudovania a podania dôkazných návrhov v súlade s jeho

oprávnením ako splnomocnenca poškodeného podľa Vyhotovenie

fotokópií z listín obsiahnutých vo vyšetrovacom spise nebolo splnomocnencovi poškodeného

umožnené a bolo mu umožnené len preštudovanie vyšetrovacieho spisu s možnosťou

robenia poznámok z jeho obsahu, čo aj splnomocnenec poškodeného realizoval

prostredníctvom advokátskeho koncipienta. Toto bolo umožnené splnomocnencovi

poškodeného až dňa 26. 8. 2010, pričom však už dňa 19. 8. 2010 vyšetrovateľ PZ vydal

uznesenie, ktorým podľa trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., zastavil z dôvodu, že je nepochybné, že sa

nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a takéto uznesenie aj doručil advokátskemu

koncipientovi splnomocnenca poškodeného pri realizácii nahliadnutia do vyšetrovacieho

spisu na Okresnom riaditeľstve PZ v P., Úrad justičnej a kriminálnej polície dňa 26. 8.

2010. Splnomocnenec poškodeného proti tomuto uzneseniu vyšetrovateľa PZ podal sťažnosť

zo dňa 30. 8. 2010, pričom pri jej vyhotovení mohol vychádzať len zo skutočností, ktoré

preštudovaním vyšetrovacieho spisu a urobením poznámok z jeho obsahu zabezpečeným

prostredníctvom advokátskeho koncipienta zistil. Až následne na základe opakovaných

telefonických žiadostí a aj za súčinnosti prokurátora Okresnej prokuratúry T. bolo zo strany

vyšetrovateľa PZ umožnené splnomocnencovi poškodeného dňa 12. 10. 2010 vyhotoviť

fotokópie z obsahu vyšetrovacieho spisu v danej veci, čo splnomocnenec poškodeného

zabezpečil prostredníctvom advokátskeho koncipienta. Až z obsahu takto získaných listín z

vyšetrovacieho spisu splnomocnenec poškodeného zistil, že zo strany vyšetrovateľa PZ,

ktorý na Okresnom riaditeľstve PZ v P., Úrad justičnej a kriminálnej polície túto trestnú vec

realizoval, došlo k viacerým hrubým pochybeniam pri vedení vyšetrovania v tejto veci, ktoré

mali za následok nesprávne a prinajmenej predčasné rozhodnutie o zastavení trestného

stíhania. Najzávažnejšie z týchto pochybení spočívalo v tom, že hoci zo skutočností

uvedených v bode I. tejto sťažnosti vyplýva, že trestné konanie bolo od začiatku vedené na

Okresnom riaditeľstve PZ v P., Úrad justičnej a kriminálnej polície práve preto, že

vyšetrovanie tejto veci bolo v záujme dosiahnutia nezávislosti a nestrannosti vedenia

vyšetrovania odňaté Okresnému riaditeľstvu PZ v T., Úrad justičnej a kriminálnej polície z

dôvodov uvedených v rozhodnutí o odňatí a prikázaní veci, tak napriek tomu výsluchy

podstatnej časti svedkov boli vykonané prostredníctvom dožiadaného vyšetrovateľa PZ na

Okresnom riaditeľstve PZ v T., Úrad justičnej a kriminálnej polície. Tým bol podľa

sťažovateľa celkom zmarený účel rozhodnutia o odňatí a prikázaní veci, ktoré smerovalo k

zabezpečeniu vykonania trestného konania nezávislým a nestranným orgánom činným v

trestnom konaní. Zároveň došlo vo vyšetrovaní tejto trestnej veci aj k ďalším hrubým

pochybeniam, ktoré však pre posúdenie dôvodnosti tejto sťažnosti nie sú právne významné.“

Sťažovateľ taktiež namieta, že ,,napriek hrubým pochybeniam vo vyšetrovaní danej

trestnej veci vrátane realizácie viacerých vyšetrovacích úkonov prostredníctvom orgánu,

ktorému bola vec v záujme zabezpečenia jej nezávislého a nestranného vyšetrovania

odňatá, bola sťažnosť poškodeného proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ o zastavení trestného

stíhania zamietnutá podľa uznesením Okresnej prokuratúry T.

č. -51 zo dňa 22. 9. 2010, z odôvodnenia ktorého nie je vôbec zrejmé, ako sa

prokurátor vyporiadal so skutočnosťou, že podstatná časť vyšetrovacích úkonov bola

vykonaná orgánom činným v trestnom konaní, ktorému bolo vyšetrovanie veci odňaté.“.

Podľa sťažovateľa ,,postupom popísaným v bode II. tejto sťažnosti došlo pri

vyšetrovaní trestnej veci, ktorá bola vedená na Okresnom riaditeľstve PZ v P., Úrad

justičnej a kriminálnej polície pod ČVS: ORP-60/OVK-PD-2007, k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prejednanie veci na nezávislom a nestrannom orgáne Slovenskej

republiky podľa článku 46 ods. 1 ako aj podľa článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Sťažovateľ tvrdí ,,že jeho základné právo na prejednanie veci na nezávislom

a nestrannom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Slovenskej

republiky ako aj podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd bolo porušené tým, že vo vyšetrovaní v trestnej veci vedenej na Okresnom

riaditeľstve PZ v P., Úrad justičnej a kriminálnej polície pod ČVS: ORP-60/OVK-PD-2007,

v ktorom bol sťažovateľ procesnou stranou ako poškodený, bola vykonaná podstatná časť

vyšetrovacích úkonov prostredníctvom policajného orgánu, ktorému bolo vyšetrovanie veci

odňaté a že nápravu tohto protiprávneho stavu je možné dosiahnuť len zrušením

právoplatného uznesenia o zastavení trestného stíhania a následným riadnym vykonaním

vyšetrovania tým policajným orgánom, ktorému bola vec prikázaná na vyšetrovanie. Preto

sa sťažovateľ domáha touto sťažnosťou jednak vyslovenia porušenia jeho základného práva

týmto spôsobom a jednak zrušenia tohto rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie

tomu policajnému orgánu, ktorý mal vyšetrovanie v danej trestnej veci podľa rozhodnutia o

odňatí a prikázaní veci vykonať.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo M. D. na prejednanie veci na nezávislom a nestrannom orgáne

Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 postupom pri

vyšetrovaní trestnej veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ v P., Úrad justičnej a

kriminálnej polície pod ČVS: ORP-60/OVK-PD-2007 vykonaním úkonov vyšetrovania

vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ v T., Úradu justičnej a kriminálnej polície,

ktorému bola vec odňatá, porušené bolo.

2) Uznesenie vyšetrovateľa PZ, Okresného riaditeľstva PZ v P., Úrad justičnej a

kriminálnej polície pod ČVS: ORP-60/OVK-PD-2007 zo dňa 19. 8. 2010, ktorým bolo

podľa zastavené trestné stíhanie začaté za zločin vydierania

podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému riaditeľstvu PZ v P.,

Odbor kriminálnej polície na ďalšie konanie.

3) Okresné riaditeľstvo PZ v P. je povinné nahradiť M. D. trovy konania vo výške

314,18 EUR, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. L., advokáta v T., vedený vo V. a. s.

pobočka T., č. ú..., VS: 3810 do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

(napr. m. m. , , ), o to viac, že je v konaní

zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého ústavný súd nie je oprávnený prijať na ďalšie konanie sťažnosť fyzickej

osoby alebo právnickej osoby vo veci porušenia jej základných práv alebo slobôd, ak

o ochrane týchto práv a slobôd rozhoduje iný súd, ktorý v súlade so všeobecnou

právomocou podľa má aj zákonom vymedzenú právomoc konať

o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody ().

Ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou

ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa

na ochrane ústavnosti podieľajú ().

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ, zastúpený v tomto prípade kvalifikovaným

právnym zástupcom, namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

postupom okresného riaditeľstva Policajného zboru ako orgánu činného v prípravnom

konaní (konkrétne vyšetrovateľa), teda vo fáze trestného stíhania do podania obžaloby

a jeho uznesením sp. zn. ČVS: ORP-60/OVK-PD-2007 z 19. augusta 2010.

Podľa dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred

začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor, ktorý má vo svojej

dispozícii právne prostriedky, ktorých uplatnenie mohol sťažovateľ uplatňovať.

Právnym prostriedkom, ktorým sa sťažovateľ môže v rámci prípravného konania

domáhať preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí vyšetrovateľa a prokurátora, je aj

podnet podľa a nasl. o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“). Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre môže

podávateľ podnetu žiadať o preskúmanie zákonnosti jeho vybavenia opakovaným

podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený

vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa názoru ústavného súdu je podnet podľa § 31 zákona o prokuratúre

a opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre účinný prostriedok, ktorým

sťažovateľ mohol žiadať (a aj žiadal) o preskúmanie postupu dozorujúceho prokurátora

a domáhať sa ochrany svojho základného práva nebyť stíhaný inak, ako z dôvodov

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (m. m. , , ).

Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal v trestnom konaní (konkrétne

v konaní predchádzajúcemu podaniu obžaloby) k dispozícii právne prostriedky, ktorými

mohol (a ktoré aj využil) v rámci uplatnenia svojho práva na obhajobu účinne namietať

porušenie svojich základných práv nezákonným postupom vyšetrovateľa, ktoré neboli

odstránené v priebehu prípravného konania.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa je

založená na princípe subsidiarity. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je

ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto

ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý

pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne , ,

, ).

Aplikujúc princíp subidiarity na vec sťažovateľa ústavný súd konštatoval, že

v danom prípade nemá právomoc preskúmavať namietaný postup a namietané uznesenie

okresného riaditeľstva Policajného zboru o zastavení trestného stíhania, keďže toto

podliehalo prieskumnej právomoci okresnej prokuratúry, ktorá ho aj na základe sťažnosti

sťažovateľa preskúmala. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľa ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa jeho ďalšími návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011