Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 521/2011
PDF · 243.28 KB
No categories available
IV. ÚS 521/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. decembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. D., Česká republika, zastúpeného advokátom
JUDr. J. L., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru P., Úradu
justičnej a kriminálnej polície vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-60/OVK-PD-2007 a
jeho uznesením z 19. augusta 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. D. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2011
doručená sťažnosť M. D., Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. J. L., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) postupom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru P., Úradu justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo
Policajného zboru“) a jeho uznesením sp. zn. ČVS: ORP-60/OVK-PD-2007 z 19. augusta
2010 (ďalej aj ,,namietané uznesenie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na Okresnom riaditeľstve Policajného
zboru T. bolo vedené (na základe podania sťažovateľa ako poškodeného z 9. októbra 2006)
trestné konanie vo veci podozrenia zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 a zo zločinu
hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,Trestný zákon“).
Uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru v T. (ďalej len „krajské
riaditeľstvo Policajného zboru“) sp. zn. KRP-27-3/ÚJKP-OVK-2006 z 20. decembra 2006
bolo podľa § 23 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) na základe návrhu sťažovateľa (z 9. októbra 2006
a 27. októbra 2006) vyšetrovanie vo veci podozrenia zo zločinu vydierania podľa § 189
ods. 1 Trestného zákona a zo zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1 Trestného zákona
vedenej na krajskom riaditeľstve Policajného zboru odňaté Úradu justičnej a kriminálnej
polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru T. a vec bola prikázaná na vyšetrovanie
okresnému riaditeľstvu Policajného zboru.
Uznesením okresného riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-60/OVK-
PD-2007 z 28. januára 2007 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné
stíhanie pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona. Sťažovateľ vystupoval
v procesnom postavení poškodeného.
Uznesením okresného riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-60/OVK-
PD-2007 z 19. augusta 2010 bolo podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné
stíhanie pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona zastavené s poukazom
na to, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.
Proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania podal sťažovateľ sťažnosť. Uznesením
Okresnej prokuratúry T. (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pv 81/2007-51
z 22. septembra 2010 bola sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
zamietnutá ako nedôvodná.
V odôvodnení označeného uznesenia okresnej prokuratúry sa okrem iného uvádza:
„... Preskúmaním vyšetrovacieho spisu a sťažnosti som zistil, že sťažnosť bola
podaná oprávnenou osobou a včas, avšak sťažnosť je nedôvodná.
Ako nadriadený orgán rozhodujúci o sťažnosti som zistil, že vyšetrovateľom boli
vypočuté osoby formou žiadosti o právnu pomoc, ako aj bolo požiadané o vykonanie
výsluchu poškodenej strany M. D. v Českej republike, pričom v písomnom vyjadrení M. D.
podrobne popisuje celú genézu jednak svojho súčasného stavu, ako aj časti vývoja svojej
podnikateľskej činnosti, súvislosti spoznania sa s L. T., vzájomnú spoluprácu, ktorú však s
odstupom času už hodnotí úvahou o zrejme premyslenom konaní L. T. získať náklonnosť M.
D. a preto tieto okolnosti riešil M. D. z obavy pred možným neoprávneným konaním L. T.
odchodom do Českej republiky. Ďalej bolo zistené, že je preukázaná existencia vzájomného
finančného záväzku vo výške 400tis. Slovenských korún popísaná v účtovných dokladoch
ako pôžičke, ktorá bola vrátená s riadne zaúčtovaným dokladom o vrátení, keď túto účtovnú
operáciu vykonala externá účtovnícka firma, k čomu bola ako svedok vypočutá jej
zamestnankyňa. I prokurátor si osvojil právny záver vyšetrovateľa v tom, že M. D. vo
svojom vyjadrení síce popisuje svoje obavy pod tlakom, ktorých mimo iné sa aj rozhodol
odsťahovať do Českej republiky, avšak jedná sa najmä o úvahu, síce podloženú zrejme
osobnou negatívnou skúsenosťou z praktík, o ktorých počul aj v súvislosti s inými osobami,
avšak tieto vyjadrenia nepreukazujú naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty zločinu
vydierania, či iného trestného činu a preto nemohlo byť sťažnosti vyhovené.“
Podnetom na preskúmanie zákonnosti postupu prokurátora z 19. októbra 2010 sa
sťažovateľ domáhal preskúmania postupu a rozhodnutia okresnej prokuratúry a postupu
vyšetrovateľa okresného riaditeľstva Policajného zboru. Jeho podnet bol prípisom Krajskej
prokuratúry v T. (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. 1 KPt 1332/10-10 z 20. decembra
2010 ako nedôvodný odložený.
Z označeného prípisu krajskej prokuratúry vyplýva, že prokurátorka krajskej
prokuratúry sa stotožnila s odôvodnením uvedeným v uznesení okresnej prokuratúry
a na toto v podrobnostiach odkazuje, pričom sa podrobne vysporiadala s námietkami
sťažovateľa. V prípise sa okrem iného uvádza: ,,... Podanie JUDr. J. L., právneho zástupcu
poškodeného M. D., zo dňa 19. 10. 2010 som posúdila ako podnet v zmysle zákona č.
153/2001 Z. z. o prokuratúre. Z tohto dôvodu som preskúmala na vec sa vzťahujúce spisy,
pričom som zistila, že tento podnet nie je dôvodný.
Trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto
iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal,
opomenul alebo trpel.
Objektom tohto trestného činu je slobodné rozhodovanie človeka, pričom objektívna
stránka spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby niečo konal, opomenul
alebo trpel, a to násilím alebo hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy, kedy čin je dokonaný
uvedeným násilným konaním, resp. uvedenou hrozbou.
Na naplnenie tejto skutkovej podstaty sa vyžaduje z hľadiska zavinenia úmysel
páchateľa spočívajúci v násilí, hrozbe násilia alebo hrozbe inej ťažkej ujmy, smerujúcej
k núteniu, aby poškodený niečo konal, opomenul alebo trpel.
V danom prípade však absentuje tak objektívna, ako aj subjektívna zložka predmetnej
skutkovej podstaty, a to práve samotné úmyselné konanie páchateľa, nakoľko počas
vyšetrovania a vykonaného dokazovania v prípravnom konaní sa zistilo, že skutok, pre ktorý
sa predmetné trestné stíhanie vedie, sa nestal, a rovnako ako aj skutočnosť, že v danej veci
neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu vydierania podľa § 189
ods. 1 Trestného zákona.
Z vykonaného dokazovania a predloženého spisového materiálu vyplýva, že
predmetom podaného trestného oznámenia mala byť aj skutočnosť, že neznámy páchateľ,
podľa vyjadrenia oznamovateľa M. D. ním mal byť L. T., prostredníctvom inej osoby žiadal
o vyplatenie sumy 400.000,-Sk od oznamovateľa M. D. s následným nátlakom na
oznamovateľa, že ak peniaze nebudú zaplatené, bude zatknutý a bude voči nemu začaté
trestné stíhanie.
Počas prípravného konania boli k predmetnej veci vypočutí viacerí svedkovia
a zadovážené písomné materiály a doklady, z ktorých okrem iného vyplynulo, že
na predmetných 400.000,- Sk bola uzatvorená dňa 25. 10. 2004 zmluva o pôžičke medzi
spoločnosťami R. a. s., zastúpená predsedom predstavenstva M. D. a L. T. - L., zastúpená L.
T. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj príjmový pokladničný doklad č. 24HP120 a
výdavkový pokladničný doklad zo dňa 25. 10. 2004, ako doklady o odovzdaní a prevzatí
vyššie uvedenej sumy v deň podpisu predmetnej zmluvy, a tiež výdavkový pokladničný
doklad č. 25HV072 a príjmový pokladničný doklad zo dňa 23. 02. 2005, kedy došlo k
vráteniu uvedenej sumy od L. T. spoločnosti oznamovateľa v zmysle podpísanej zmluvy o
pôžičke. Uvedenú skutočnosť vo svojej výpovedi zo dňa 19. 08. 2010 potvrdila aj svedkyňa
E. F., ktorá vrátenie uvedenej sumy od L. T. účtovala. Táto potvrdila, že podpis na
príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 23. 02. 2005 je jej, nakoľko v tom čase ich
spoločnosť Ú., s. r. o., D. viedla účtovníctvo pre spoločnosť R. a. s.
Vzhľadom na všetko vyššie uvedené mám za to, že skutok, pre ktorý sa predmetné
trestné stíhanie vedie, sa nestal. Zároveň vykonaním dokazovaním nebol preukázaný úmysel
páchateľa iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútiť, aby niečo
konal, opomenul alebo trpel. ...
K jednotlivým bodom podnetu JUDr. J. L. uvádzam nasledovné:
1/ Predmetná trestná vec bola v zmysle uznesenia riaditeľa Úradu justičnej
a kriminálnej polície OR PZ T. zo dňa 20. 12. 2006 odňatá príslušnému vyšetrovateľovi a
vec bola prikázaná na vyšetrovanie Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ P. Po
vydaní predmetného uznesenia v danej veci postupoval a vyšetrovanie viedol osobne
príslušný vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ P., ktorý v zmysle
ustanovení Trestného poriadku postupoval tak, aby čo najrýchlejšie zadovážil podklady, v
danom prípade zabezpečil vykonanie výsluchu svedkov, na objasnenie skutku v rozsahu
potrebnom na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa trestného činu. V zmysle ustanovenia
§ 56 Trestného poriadku je policajt oprávnený vykonať jednotlivé úkony trestného konania
mimo svojho obvodu dožiadaním iného policajta, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný.
Napriek skutočnosti, že predmetné výsluchy vykonal vyšetrovateľ OR PZ v T., o konečnom
postupe a vyhodnotení týchto dôkazov, v priamej súvislosti aj s ostatnými zadováženými
dôkazmi a materiálmi, rozhodoval príslušný vyšetrovateľ OR PZ v P.
2/ Rozhodnutie o zastavení trestného stíhania je determinované hodnotením
zadovážených dôkazov, pri ktorom sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov podľa
§ 2 ods. 12 Trestného poriadku. Skutkový stav bol spoľahlivo preukázaný ostatnými
dôkaznými prostriedkami, ktoré vyšetrovateľ do vyšetrovacieho spisu zabezpečil a vykonal,
preto aj výsluch osoby Ing. M. K. sa javí pre komplexné posúdenie veci ako nadbytočný.
Vyšetrovateľ do vyšetrovacieho spisu zabezpečil relevantné listinné materiály týkajúce sa
osoby Ing. M. K., a to uznesenie o prerušení trestného stíhania zo dňa 27. 02. 2006 a
zápisnicu o výsluchu svedka-poškodeného Ing. M. K. zo dňa 08. 08. 2005 a plnomocenstvo
od M. D.
Oznamovateľom navrhovaný výsluch Ing. M. K. by podľa názoru tunajšej
prokuratúry neviedol k zisteniu nových relevantných skutočností dôležitých pre toto trestné
konanie, pričom na správne a objektívne rozhodnutie bolo zabezpečených dostatok iných
dôkazných materiálov tak, ako je uvedené aj vyššie.
3/ Vykonanie predmetných konfrontácií sa opäť v kontexte s ostatnými dôkazmi javí
ako nadbytočné a neúčelné, pričom treba poukázať na skutočnosť, že na správne
a objektívne rozhodnutie bolo zabezpečených dostatok iných dôkazných materiálov, ktoré
v potrebnom rozsahu preukázali skutočnosť odôvodňujúcu postup vyšetrovateľa spočívajúci
v zastavení predmetného trestného stíhania, a to v súvislosti s už spomenutou zásadou
voľného hodnotenia dôkazov.
4/ Odopretie poškodenému nazrieť do vyšetrovacieho spisu bolo vyšetrovateľom
odôvodnené v správe Okresnej prokuratúry T. zo dňa 10. 09. 2008, ktorá rozhodovala o
žiadosti poškodeného M. D., podanej prostredníctvom vtedajšieho právneho zástupcu
JUDr. D. A., o preskúmanie dôvodov odmietnutia práva nahliadnuť do vyšetrovacieho
spisu. V danom prípade vyšetrovateľ postupoval v súlade s ustanovením § 69 ods. 2
Trestného poriadku, ktorého postup bol zo strany Okresnej prokuratúry T. aj následne
preskúmaný a akceptovaný. Zo strany poškodeného alebo jeho právneho zástupcu nebola
podaná ďalšia žiadosť na preskúmanie dôvodnosti postupu prokurátora Okresnej
prokuratúry T. v zmysle § 69 ods. 2 Trestného poriadku.
Na základe uvedeného považujem rozhodnutie vyšetrovateľa o zastavení trestného
stíhania ako aj uznesenie prokurátora o zamietnutí sťažnosti za správne a zákonné, bez
zistení akýchkoľvek nedostatkov. Preto Váš podnet zo dňa 19. 10. 2010 ako nedôvodný
odkladám, bez prijatia prokurátorských opatrení a týmto ho považujem zo strany Krajskej
prokuratúry T. za vybavený.“
Opakovaným podnetom na preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu
z 24. februára 2011 sa sťažovateľ domáhal preskúmania postupu a rozhodnutia krajskej
prokuratúry. Jeho opakovaný podnet bol prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky (ďalej len ,,generálna prokuratúra“) č. k. IV/4 Gpt 19/11-7 z 19. apríla 2011 ako
nedôvodný odložený.
Z označeného prípisu generálnej prokuratúry vyplýva, že prokurátor generálnej
prokuratúry sa stotožnil s odôvodnením uvedeným v prípise krajskej prokuratúry, na ktoré
v podrobnostiach odkazuje. V prípise sa okrem iného uvádza: ,,...Vaše námietky, uvedené
v opakovanom podnete nie sú nové. Uvádzali ste ich v priebehu vyšetrovania i v pôvodnom
podnete. Krajská prokuratúra sa nimi podrobne zaoberala, vo svojom vybavení na ne veľmi
podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom reagovala a v konečnom dôsledku sa s nimi
bezozbytku vyrovnala. Ak napriek tomu uvedené námietky opakujete a nad ich rámec
neuvádzate žiadne nové skutočnosti, potom treba Vaše námietky označiť za subjektívnu
polemiku so závermi prokuratúry, a ako také ich označiť za nespôsobilé revidovať citované
vybavenie.
Nad rámec dôvodov, uvádzaných v citovanom vybavení považujeme za potrebné ešte
uviesť:
Pokiaľ sa domáhate v opakovanom podnete opakovaného preskúmania skutočnosti,
že hoci vec bola pridelená vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva policajného zboru v P. a
napriek tomu časť úkonov vykonal vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva policajného zboru
v T., ktorému bola pre možnú zaujatosť odňatá, treba poukázať na skutočnosť, že Vaše
metódy zastupovania poškodeného boli obdobné. Napriek závažnosti skutku, pre ktorý bolo
trestné stíhanie začaté ste sa prakticky nezúčastnili žiadneho vyšetrovacieho úkonu, ale na
tieto ste posielali svojho advokátskeho koncipienta, ktorý sa taktiež žiadneho úkonu
nezúčastnil, poznatky o priebehu konania Vám odovzdával len sprostredkovane. V priebehu
vyšetrovania ste ani Vy, ani Váš predchodca JUDr. A. nenamietal ani raz, že úkony
vykonáva dožiadaný vyšetrovateľ, že vypočutý svedok M. K. nie je ten svedok, výsluchu
ktorého sa dožadujete. Pokiaľ teda namietate podľa Vás hrubé porušenie zákona zo strany
vyšetrovateľa, treba pripomenúť, že ani Vaše počínanie v procesnom postavení zástupcu
poškodeného nie je celkom v súlade so zákonom a záujmami klienta.
K meritu veci treba ešte pripomenúť ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. podľa ktorého
orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutočný stav veci a to,
v rozsahu nevyhnutnom pre ich rozhodnutie. Podriadené prokuratúry správne zhodnotili, že
zadovážené dôkazy na takéto rozhodnutie postačujú, pričom vykonanie iných dôkazov
nemôže dokumentáciu skutkového stavu zásadne zmeniť. S týmto záverom sa bezvýhradne
stotožňujeme, a v súlade s nimi existujúca dôkazná situácia v objektívnej rovine neumožňuje
dospieť k záveru o vyvodení trestnej zodpovednosti voči konkrétnej osobe.
Aj vo zvyšnom obsahu považujeme písomné vybavenie krajskej prokuratúry za vecne
i obsahovo správne, a pretože neuvádzate žiadne iné, nové argumenty, než tie, ktoré boli
predmetom toho vybavenia odkazujeme na ich správne skutkové a právne závery.
S poukazom na uvedené dôvody Váš opakovaný podnet zo dňa 24. februára 2010 ako
nedôvodný odkladáme.“
Sťažovateľ sa podaním zo 4. mája 2011 označeným ako ,,Žiadosť o preskúmanie
postupu prokurátora pri vybavení jeho opakovaného podnetu“ domáhal preskúmania
postupu prokurátora generálnej prokuratúry. Jeho podnet bol prípisom generálnej
prokuratúry č. k. IV/4 Gpt 19/11-4 z 10. mája 2011 ,,bez prijatia ďalších opatrení“
odložený.
Sťažovateľ tvrdí, že ,,... ako poškodený v trestnom konaní uvedenom v bode I. tejto
sťažnosti, ktoré bolo na základe rozhodnutia o odňatí a prikázaní veci od začiatku vedené
na Okresnom riaditeľstve PZ v P., Úrad justičnej a kriminálnej polície, sa v súlade
s ustanovením § 53 ods. 1 Tr. por. dal na základe plnomocenstva zo dňa 7. 6. 2010
udeleného advokátovi JUDr. J. L., T., zastupovať v tomto trestnom konaní
splnomocnencom. Túto skutočnosť splnomocnenec sťažovateľa oznámil príslušnému
vyšetrovateľovi PZ, ktorý vec realizoval, listom zo dňa 23. 6. 2010, ktorým zároveň požiadal
o informáciu o stave trestného konania a tiež v zmysle § 54 ods. 1 Tr. por. oznámil, že sa
chce zúčastniť na všetkých úkonoch, na ktorých sa môže zúčastniť poškodený a požiadal o
oznámenie času a miesta vykonania takýchto úkonov, pričom v prílohe tohto listu bolo
vyšetrovateľovi PZ predložené plnomocenstvo na zastupovanie poškodeného. Následne
splnomocnenec poškodeného prostredníctvom advokátskeho koncipienta požiadal
vyšetrovateľa PZ o možnosť vyhotovenia fotokópií z listín obsiahnutých vo vyšetrovacom
spise za účelom ich preštudovania a podania dôkazných návrhov v súlade s jeho
oprávnením ako splnomocnenca poškodeného podľa § 54 ods. 1 Tr. por. Vyhotovenie
fotokópií z listín obsiahnutých vo vyšetrovacom spise nebolo splnomocnencovi poškodeného
umožnené a bolo mu umožnené len preštudovanie vyšetrovacieho spisu s možnosťou
robenia poznámok z jeho obsahu, čo aj splnomocnenec poškodeného realizoval
prostredníctvom advokátskeho koncipienta. Toto bolo umožnené splnomocnencovi
poškodeného až dňa 26. 8. 2010, pričom však už dňa 19. 8. 2010 vyšetrovateľ PZ vydal
uznesenie, ktorým podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. por. trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., zastavil z dôvodu, že je nepochybné, že sa
nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a takéto uznesenie aj doručil advokátskemu
koncipientovi splnomocnenca poškodeného pri realizácii nahliadnutia do vyšetrovacieho
spisu na Okresnom riaditeľstve PZ v P., Úrad justičnej a kriminálnej polície dňa 26. 8.
2010. Splnomocnenec poškodeného proti tomuto uzneseniu vyšetrovateľa PZ podal sťažnosť
zo dňa 30. 8. 2010, pričom pri jej vyhotovení mohol vychádzať len zo skutočností, ktoré
preštudovaním vyšetrovacieho spisu a urobením poznámok z jeho obsahu zabezpečeným
prostredníctvom advokátskeho koncipienta zistil. Až následne na základe opakovaných
telefonických žiadostí a aj za súčinnosti prokurátora Okresnej prokuratúry T. bolo zo strany
vyšetrovateľa PZ umožnené splnomocnencovi poškodeného dňa 12. 10. 2010 vyhotoviť
fotokópie z obsahu vyšetrovacieho spisu v danej veci, čo splnomocnenec poškodeného
zabezpečil prostredníctvom advokátskeho koncipienta. Až z obsahu takto získaných listín z
vyšetrovacieho spisu splnomocnenec poškodeného zistil, že zo strany vyšetrovateľa PZ,
ktorý na Okresnom riaditeľstve PZ v P., Úrad justičnej a kriminálnej polície túto trestnú vec
realizoval, došlo k viacerým hrubým pochybeniam pri vedení vyšetrovania v tejto veci, ktoré
mali za následok nesprávne a prinajmenej predčasné rozhodnutie o zastavení trestného
stíhania. Najzávažnejšie z týchto pochybení spočívalo v tom, že hoci zo skutočností
uvedených v bode I. tejto sťažnosti vyplýva, že trestné konanie bolo od začiatku vedené na
Okresnom riaditeľstve PZ v P., Úrad justičnej a kriminálnej polície práve preto, že
vyšetrovanie tejto veci bolo v záujme dosiahnutia nezávislosti a nestrannosti vedenia
vyšetrovania odňaté Okresnému riaditeľstvu PZ v T., Úrad justičnej a kriminálnej polície z
dôvodov uvedených v rozhodnutí o odňatí a prikázaní veci, tak napriek tomu výsluchy
podstatnej časti svedkov boli vykonané prostredníctvom dožiadaného vyšetrovateľa PZ na
Okresnom riaditeľstve PZ v T., Úrad justičnej a kriminálnej polície. Tým bol podľa
sťažovateľa celkom zmarený účel rozhodnutia o odňatí a prikázaní veci, ktoré smerovalo k
zabezpečeniu vykonania trestného konania nezávislým a nestranným orgánom činným v
trestnom konaní. Zároveň došlo vo vyšetrovaní tejto trestnej veci aj k ďalším hrubým
pochybeniam, ktoré však pre posúdenie dôvodnosti tejto sťažnosti nie sú právne významné.“
Sťažovateľ taktiež namieta, že ,,napriek hrubým pochybeniam vo vyšetrovaní danej
trestnej veci vrátane realizácie viacerých vyšetrovacích úkonov prostredníctvom orgánu,
ktorému bola vec v záujme zabezpečenia jej nezávislého a nestranného vyšetrovania
odňatá, bola sťažnosť poškodeného proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ o zastavení trestného
stíhania zamietnutá podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. uznesením Okresnej prokuratúry T.
č. 1 Pv 81/2007-51 zo dňa 22. 9. 2010, z odôvodnenia ktorého nie je vôbec zrejmé, ako sa
prokurátor vyporiadal so skutočnosťou, že podstatná časť vyšetrovacích úkonov bola
vykonaná orgánom činným v trestnom konaní, ktorému bolo vyšetrovanie veci odňaté.“.
Podľa sťažovateľa ,,postupom popísaným v bode II. tejto sťažnosti došlo pri
vyšetrovaní trestnej veci, ktorá bola vedená na Okresnom riaditeľstve PZ v P., Úrad
justičnej a kriminálnej polície pod ČVS: ORP-60/OVK-PD-2007, k porušeniu základného
práva sťažovateľa na prejednanie veci na nezávislom a nestrannom orgáne Slovenskej
republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj podľa článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.
Sťažovateľ tvrdí ,,že jeho základné právo na prejednanie veci na nezávislom
a nestrannom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd bolo porušené tým, že vo vyšetrovaní v trestnej veci vedenej na Okresnom
riaditeľstve PZ v P., Úrad justičnej a kriminálnej polície pod ČVS: ORP-60/OVK-PD-2007,
v ktorom bol sťažovateľ procesnou stranou ako poškodený, bola vykonaná podstatná časť
vyšetrovacích úkonov prostredníctvom policajného orgánu, ktorému bolo vyšetrovanie veci
odňaté a že nápravu tohto protiprávneho stavu je možné dosiahnuť len zrušením
právoplatného uznesenia o zastavení trestného stíhania a následným riadnym vykonaním
vyšetrovania tým policajným orgánom, ktorému bola vec prikázaná na vyšetrovanie. Preto
sa sťažovateľ domáha touto sťažnosťou jednak vyslovenia porušenia jeho základného práva
týmto spôsobom a jednak zrušenia tohto rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie
tomu policajnému orgánu, ktorý mal vyšetrovanie v danej trestnej veci podľa rozhodnutia o
odňatí a prikázaní veci vykonať.“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„1) Základné právo M. D. na prejednanie veci na nezávislom a nestrannom orgáne
Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom pri
vyšetrovaní trestnej veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ v P., Úrad justičnej a
kriminálnej polície pod ČVS: ORP-60/OVK-PD-2007 vykonaním úkonov vyšetrovania
vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ v T., Úradu justičnej a kriminálnej polície,
ktorému bola vec odňatá, porušené bolo.
2) Uznesenie vyšetrovateľa PZ, Okresného riaditeľstva PZ v P., Úrad justičnej a
kriminálnej polície pod ČVS: ORP-60/OVK-PD-2007 zo dňa 19. 8. 2010, ktorým bolo
podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. por. zastavené trestné stíhanie začaté za zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému riaditeľstvu PZ v P.,
Odbor kriminálnej polície na ďalšie konanie.
3) Okresné riaditeľstvo PZ v P. je povinné nahradiť M. D. trovy konania vo výške
314,18 EUR, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. L., advokáta v T., vedený vo V. a. s.
pobočka T., č. ú..., VS: 3810 do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo
sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť
ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti
petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127
ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha
(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred
ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom
na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv
(napr. m. m. I. ÚS 178/09, IV. ÚS 428/09, IV. ÚS 126/2011), o to viac, že je v konaní
zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity
svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy,
podľa ktorého ústavný súd nie je oprávnený prijať na ďalšie konanie sťažnosť fyzickej
osoby alebo právnickej osoby vo veci porušenia jej základných práv alebo slobôd, ak
o ochrane týchto práv a slobôd rozhoduje iný súd, ktorý v súlade so všeobecnou
právomocou podľa čl. 142 ods. 1 ústavy má aj zákonom vymedzenú právomoc konať
o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody (II. ÚS 54/02).
Ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou
ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených
kompetencií. Ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý
nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa
na ochrane ústavnosti podieľajú (III. ÚS 149/04).
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ, zastúpený v tomto prípade kvalifikovaným
právnym zástupcom, namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1
postupom okresného riaditeľstva Policajného zboru ako orgánu činného v prípravnom
konaní (konkrétne vyšetrovateľa), teda vo fáze trestného stíhania do podania obžaloby
a jeho uznesením sp. zn. ČVS: ORP-60/OVK-PD-2007 z 19. augusta 2010.
Podľa § 230 ods. 1 Trestného poriadku dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred
začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor, ktorý má vo svojej
dispozícii právne prostriedky, ktorých uplatnenie mohol sťažovateľ uplatňovať.
Právnym prostriedkom, ktorým sa sťažovateľ môže v rámci prípravného konania
domáhať preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí vyšetrovateľa a prokurátora, je aj
podnet podľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“). Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre môže
podávateľ podnetu žiadať o preskúmanie zákonnosti jeho vybavenia opakovaným
podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený
vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.
Podľa názoru ústavného súdu je podnet podľa § 31 zákona o prokuratúre
a opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre účinný prostriedok, ktorým
sťažovateľ mohol žiadať (a aj žiadal) o preskúmanie postupu dozorujúceho prokurátora
a domáhať sa ochrany svojho základného práva nebyť stíhaný inak, ako z dôvodov
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (m. m. IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05).
Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal v trestnom konaní (konkrétne
v konaní predchádzajúcemu podaniu obžaloby) k dispozícii právne prostriedky, ktorými
mohol (a ktoré aj využil) v rámci uplatnenia svojho práva na obhajobu účinne namietať
porušenie svojich základných práv nezákonným postupom vyšetrovateľa, ktoré neboli
odstránené v priebehu prípravného konania.
Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je
založená na princípe subsidiarity. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je
ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto
ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý
pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04,
Aplikujúc princíp subidiarity na vec sťažovateľa ústavný súd konštatoval, že
v danom prípade nemá právomoc preskúmavať namietaný postup a namietané uznesenie
okresného riaditeľstva Policajného zboru o zastavení trestného stíhania, keďže toto
podliehalo prieskumnej právomoci okresnej prokuratúry, ktorá ho aj na základe sťažnosti
sťažovateľa preskúmala. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľa ako celku bolo už bez právneho dôvodu
zaoberať sa jeho ďalšími návrhmi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. decembra 2011