Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 4/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti V., a. s., T., zastúpenej advokátkou

JUDr. F. B., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na rovnosť účastníkov

v konaní pred súdmi podľa , základného práva

vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti V., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. novembra 2011 doučená sťažnosť obchodnej spoločnosti V., a. s., T. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. F. B., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na rovnosť účastníkov v konaní pred súdmi podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vyjadriť sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu D., spol. s r. o. v likvidácii

vedenej pred Okresným súdom Košice I, č. k. doručil sťažovateľ ako

konkurzný veriteľ dňa 5. 8. 2011 na konajúci súd návrh na zrušenie uznesenia veriteľského

výboru z dôvodu rozporu so spoločným záujmom nezabezpečených veriteľov.

Návrh sťažovateľa na zrušenie uznesenia veriteľského výboru bol podaný v súlade

s o konkurze a reštrukturalizácií...

Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. -578 zo dňa 10. 8. 2011

bol návrh sťažovateľa na zrušenie uznesenia veriteľského výboru zamietnutý.

Okresný súd Košice I svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nevidí rozpor uznesenia

prijatého na zasadnutí veriteľského výboru so spoločnými záujmami nezabezpečených

veriteľov, pretože zasadnutie veriteľského výboru prebehlo v súlade so zákonom a námietka

navrhovateľa týkajúca sa predaja pohľadávky za 4 % jej hodnoty (hodnota pohľadávky

2 352 732,79 EUR) tiež nezakladá dôvod na zrušenie predmetného uznesenia najmä, ak

správca konajúcemu súdu preukázal znaleckým posudkom č. 62/2011, vypracovaný

znaleckou organizáciou G. spol. s r. o. všeobecnú hodnotu predmetnej súpisovej zložky

majetku v sume 117 637 EUR a ponuka úspešného záujemcu predstavovala 85 % hodnoty

pohľadávky stanovenej znaleckým posudkom...

Predmetný znalecký posudok predložil konkurzný správca súdu dňa 4. 8. 2011.

O predložení znaleckého posudku zo strany konkurzného správcu sa sťažovateľ

dozvedel až z vyššie citovaného rozhodnutia Okresného súdu Košice I.

Voči tomuto uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 10. 8. 2011 podal sťažovateľ

dňa 31. 8. 2011 odvolanie. V podanom odvolaní sťažovateľ okrem iného poukázal

na skutočnosť, že postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod

sp. zn. bola sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Porušenie práva

konať pred súdom spočívalo v tom, že sťažovateľovi nebolo umožnené v tomto konaní

vyjadriť sa k znaleckému posudku č. 62/2011, čím konajúci súd porušil právo sťažovateľa

zakotvené v v spojitosti s zákona o konkurze a reštrukturalizácii...

Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. -620 zo dňa 14. 9. 2011

rozhodol o podanom odvolaní sťažovateľa tak, že uznesenie Okresného súdu Košice I

č. -578 potvrdil. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. -620 zo dňa 14. 9. 2011 bolo doručené sťažovateľovi dňa

27. 9. 2011...

Sťažovateľ má za to, že postupom Krajského súdu v Košiciach vedenom pod

sp. zn. v spojitosti s konaním vedeným pred Okresným súdom Košice I

sp. zn. došlo k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu ochranu spočívajúcu

v rovnosti v konaní a v práve na vyjadrenie sa k vykonávaným dôkazom zaručených

SR v článkoch 47 odsek 3 a 48 odsek 2 a práva na spravodlivé konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Porušenie svojho práva na súdnu ochranu a spravodlivé konanie vidí sťažovateľ

v tom, že v uvedených konaniach vedených pred prvostupňovým a odvolacím súdom došlo

k porušeniu princípov kontradiktórnosti a rovností zbraní tým, že sťažovateľovi nebolo

umožnené vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom (znalecký posudok č. 62/2011) v dôsledku

čoho mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto

rozhodol:

„Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

právo spoločnosti V. a. s. na rovnosť v konaní, na vyjadrenie sa k vykonávaným dôkazom a

spravodlivé konanie zaručených a 48 ods. 2 SR a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -620 zo dňa

14. 9. 2011 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4 000 EUR a trovy

právneho zastúpenia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľky podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v postavení konkurzného veriteľa podala

Okresnému súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) návrh na zrušenie uznesenia

veriteľského výboru úpadcu D., spol. s r. o. v likvidácii (ďalej len „úpadca“) z 8. júla 2011,

ktorým bol schválený predaj pohľadávky úpadcu voči dlžníkovi K., a. s., jedinému

záujemcovi C. za sumu 100 000 €. Keďže ponúknutá suma predstavovala len 4 % hodnoty

tejto pohľadávky (pohľadávka mala podľa sťažovateľky pôvodne hodnotu 2 352 732,79 €),

uvedený postup bol podľa názoru sťažovateľky v rozpore so spoločným záujmom

nezabezpečených veriteľov. Okresný súd uznesením sp. zn. z 10. augusta

2011 návrh sťažovateľky zamietol, pričom vychádzal najmä zo znaleckého posudku

predloženého správcom konkurznej podstaty, z ktorého mal za preukázané, že všeobecná

hodnoty tejto pohľadávky bola 117 637 €, a teda suma ponúknutá záujemcom predstavuje

85 % takto určenej jej všeobecnej hodnoty. Na základe odvolania podaného sťažovateľkou

krajský súd uznesením sp. zn. zo 14. septembra 2011 (ďalej len

„uznesenie krajského súdu“) potvrdil uznesenie okresného súdu ako vecne správne.

Zásadnou a jedinou námietkou sťažovateľky, z ktorej podľa jej názoru vyplýva

porušenie jej základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa ,

základného práva môcť sa vyjadriť k vykonávaným dôkazom podľa

a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je skutočnosť, že v konaní

pred okresným súdom, ako aj krajským súdom jej nebolo v rozpore s § 123 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) umožnené vyjadriť sa k znaleckému posudku

predloženému správcom konkurznej podstaty, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota

pohľadávky úpadcu voči dlžníkovi – K., a. s.

Ústavný súd už uviedol, že „Predpokladom uplatnenia práva na spravodlivý proces,

ktoré sa zaručuje čl. 6 ods. 1 dohovoru, je nezávislosť a nestrannosť súdu. Formuláciou

uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej

republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom

súdnej ochrany podľa dohovoru“. (). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.

Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a inú právnu

ochranu zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie

v konaní pred ním (). Základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 sa možno domáhať v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími

zákonmi (napr. ). Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak

ustanoví zákon. zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z

ods. 1 neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym)

súdom a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo

v občianskoprávnom spore (, ).

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách (napr. , , ). Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je kvalifikovaná už

spomínaným princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch

rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že

účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou

úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve. V nadväznosti na to nie je

ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len

vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

).

Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia uznesenia uviedol: «Odvolací súd sa

v celom rozsahu stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, ako aj jeho

právnym záverom, ktorý bol riadne odôvodnený v zmysle .

Odvolací súd k odvolaniu navrhovateľa len uvádza, že z dokladov, ktoré sú pripojené

k spisovému materiálu: znalecký posudok č. 62/2011 Stanovenie všeobecnej hodnoty zložky

majetku - pohľadávok vo vlastníctve D. spol. s r.o. „v konkurze“ K. pre účely predaja v

konkurznom konaní, rovnako ako súd prvého stupňa ani odvolací súd nezistil rozpor

prijatého uznesenia so spoločnými záujmami nezabezpečených veriteľov.

Odvolací súd považuje však za potrebné uviesť, že priebeh konkurzného konania

upravuje zákon o konkurze a reštrukturalizácií v platnom znení a len podporne »

Z dôvodu, že krajský súd, ktorý rozhodoval o odvolaní proti uzneseniu okresného

súdu, postupoval pri odôvodnení svojho rozhodnutia v zmysle

a vo vzťahu k námietkam sťažovateľky len skonštatoval správnosť dôvodov uvedených

v odôvodnení prvostupňového uznesenia, ústavný súd považoval za potrebné poukázať

na relevantnú časť odôvodnenia uznesenia okresného súdu, v ktorom sa uvádza: «Súd

zo zápisnice zo Zasadnutia veriteľského výboru zo dňa 08. 07. 2011 uverenej v Obchodnom

vestníku č. 148B/2011 zistil, že došlo k zasadnutiu veriteľského výboru s miestom konania

v priestoroch spoločnosti S., k. s., K., s programom: 1) otvorenie, 2) vyhodnotenie

ponukového konania na predaj peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi K., a. s., IČO: ..., so

sídlom: B., 3) rôzne. Na zasadnutí veriteľského výboru sa zúčastnili nasledujúci veritelia: 1.

S., k. s., so sídlom: K. (ďalej aj ako len „Správca“), v mene ktorej koná JUDr. J. S. a JUDr.

M. D.– komplementári spoločnosti, 2. SR – Daňové riaditeľstvo SR B.– Daňový úrad K., K.,

3. S., pob. K., K., 4. V., a. s., T., IČO: ... Zasadnutie veriteľského výboru otvoril o 13:00

hod. JUDr. J. S.– komplementár Správcu a privítal prítomných členov veriteľského výboru.

Konštatoval, že sú prítomní 3 členovia veriteľského výboru, a teda veriteľský výbor je

uznášaniaschopný. K bodu č. 1: Otvorenie Na začiatku zasadnutia komplementár Správcu

uviedol, že zasadnutie veriteľského výboru zvolal za účelom vyhodnotenia ponukového

konania na predaj pohľadávky. Následne členov veriteľského výboru oboznámil

s jednotlivými ponukami. K bodu č. 2: Vyhodnotenie ponukového konania na predaj

peňažnej pohľadávky. Správcovi bola do uplynutia lehoty na podávanie ponúk doručená

jedna ponuka záujemcu C.., so sídlom ..., ..., L., G., IČO: ..., ponúknutá cena: 100.000,-

EUR. Komplementár Správcu veriteľský výbor informuje, že mu bola po uplynutí lehoty na

podávanie ponúk doručená jedna ponuka záujemcu L. B. V. bytom ..., A., H., za ponúknutú

cenu: 20.280,- EUR. Správca vyzval členov veriteľského výboru na hlasovanie ohľadom

ponuky záujemcu C..: Hlasovanie: SR − Daňové riaditeľstvo SR B.– Daňový úrad K.– ZA,

S., pob. K. - ZA, V., a. s. – PROTI. Veriteľský výbor schvaľuje predaj peňažnej pohľadávky

voči dlžníkovi K., a. s. V... právny dôvod vzniku: pohľadávka na výplatu poistného plnenia z

titulu Poistnej zmluvy č. ... zo dňa 31. 07. 2006 záujemcovi C.., so sídlom ..., L., G., IČO: ...

K bodu č. 3: Rôzne: V rámci tohto bodu programu Správca vyzval prítomných členov

veriteľského výboru na to, aby sa v prípade záujmu spýtali na otázky týkajúce sa

konkurzného konania. Následne Správca prítomným členom veriteľského výboru poďakoval

za prítomnosť a zasadnutie veriteľského výboru o 14:00 hod. ukončil. V K., dňa 08. 07.

2011. DR SR B.– Daňový úrad K., predseda veriteľského výboru.

Z konečného zoznamu s vyznačením popretých pohľadávok súd zistil, že navrhovateľ

je konkurzným veriteľom zistenej pohľadávky zapísanej do konečného zoznamu pohľadávok

vyhotoveného správcom.

Z písomného podania doručeného správcom súdu dňa 04. 08. 2011 súd zistil, že

správca z dôvodu právnej opatrnosti ako aj z dôvodu povinnosti správcu konať v súlade

s odbornou starostlivosťou a v zmysle účelu konkurzného konania ako aj pre samotné

zobjektívnenie hodnoty súpisovej zložky majetku úpadcu požiadal o vypracovanie

znaleckého posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty pohľadávky úpadcu vo či dlžníkovi

K. a. s. znaleckú organizáciu G. spol. s r. o. ev. č. ... objednávkou zo dňa 27. 06. 2011. Na

základe uvedeného bol správcovi doručený Znalecký posudok č. ..., ktorým bola stanovená

všeobecná hodnota uvedenej súpisovej zložky majetku na sumu 117.637,- €. Zároveň

správca oznámil súdu že uzatvorí s úspešným záujemcom ktorého ponuka predstavovala 85

% hodnoty pohľadávky stanovenej vyššie uvedeným znaleckým posudkom Zmluvu o

postúpení pohľadávky za odplatu vo výške 100.000,- €. Správca zároveň ako prílohu

predmetného podania pripojil aj samotný Znalecký posudok č. ... znaleckej organizácie G.

spol. s r. o. ev. č. 900134 z ktorého má súd za preukázané, že predmetným znaleckým

posudkom bola stanovená všeobecná hodnota uvedenej súpisovej zložky majetku na sumu

117.637,- €.

Súd pri svojich úvahách o rozpore prijatého uznesenia so spoločným záujmom

nezabezpečených veriteľov vychádzal tak zo zápisníc zo zasadnutia veriteľského výboru ako

aj vyjadrenia správcu a ním predloženého znaleckého posudku, pričom súd konštatuje, že

nevidí rozpor uznesenia prijatého na zasadnutí veriteľského výboru konanom dňa

08. 07. 2011 so spoločnými záujmami nezabezpečených veriteľov. Priebeh zasadnutia

veriteľského výboru bol v súlade so zákonom, veriteľský výbor bol uznášaniaschopný a za

prijatie jeho uznesení hlasovala potrebná väčšina jeho prítomných členov. Dôvod vedúci

navrhovateľa k záveru, že vyššie uvádzané uznesenie veriteľského výboru je v rozpore

so spoločným záujmom nezabezpečených veriteľov a to konkrétne predaj pohľadávky za 4

% jej hodnoty súd nepovažuje za dostatočný a to vzhľadom na skutočnosť, že správca súdu

preukázal skutočnosť, že znaleckým posudkom bola stanovená všeobecná hodnota uvedenej

súpisovej zložky majetku na sumu 117.637,- € a ponuka úspešného záujemcu predstavovala

85 % hodnoty pohľadávky stanovenej vyššie uvedeným znaleckým posudkom...

Súd taktiež považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na krátkosť zákonnej lehoty,

ktorá predstavuje iba 7 kalendárnych dní, z ktorých vždy iba 5 dní pripadá na dni pracovné,

nemal možnosť vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov konania a rozhodoval

na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania. Súd vzhľadom na všetky

vyššie uvádzané skutočnosti konštatuje, že je práve na navrhovateľovi aby v návrhu uviedol

a preukázal rozpor uznesenia veriteľského výboru so spoločnými záujmami

nezabezpečených veriteľov. Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno a súdu

nepreukázal skutočnosť, že pohľadávka bola v riadne uskutočnenom ponukovom konaní

speňažená za tak nízku hodnotu aby táto skutočnosť spôsobila rozpor uznesenia

veriteľského výboru so spoločným záujmom nezabezpečených veriteľov.»

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) prvé

zasadnutie veriteľského výboru zvoláva správca tak, aby sa konalo do 15 dní od jeho

zvolenia. Ďalšie zasadnutie veriteľského výboru zvoláva podľa potreby člen veriteľského

výboru alebo správca. Činnosť veriteľského výboru riadi predseda, ktorého spomedzi seba

volia členovia veriteľského výboru. Člen veriteľského výboru si môže písomným

plnomocenstvom zvoliť zástupcu; pravosť podpisu člena veriteľského výboru musí byť

na plnomocenstve úradne osvedčená.

Podľa veriteľský výbor je uznášaniaschopný za prítomnosti väčšiny

jeho členov. Každý člen veriteľského výboru má jeden hlas. Na prijatie uznesenia

veriteľského výboru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných členov

veriteľského výboru. V prípade rovnosti hlasov sa hlasy členov veriteľského výboru

prepočítajú podľa ich hlasovacích práv, ktoré sa počítajú na schôdzi veriteľov pri voľbe

a odvolávaní členov veriteľského výboru.

Podľa o priebehu zasadnutia veriteľského výboru sa spíše zápisnica.

Zápisnica obsahuje zoznam prítomných členov veriteľského výboru, opis priebehu

zasadnutia veriteľského výboru a znenia uznesení prijatých veriteľským výborom spolu

s výsledkami hlasovania. Zápisnicu vyhotovuje a podpisuje predseda veriteľského výboru.

Odpis zápisnice predseda veriteľského výboru najneskôr do piatich dní od skončenia

zasadnutia veriteľského výboru doručí súdu a správcovi. Ak si veriteľský výbor

zo závažných dôvodov vyhradil zasadnutie bez prítomnosti správcu, odpis zápisnice

sa správcovi doručuje až v prípade oboznámenia správcu s predmetom rokovania

veriteľského výboru. Správca najneskôr nasledujúci pracovný deň po doručení zápisnice

zabezpečí jej zverejnenie v Obchodnom vestníku. Zápisnica tvorí súčasť správcovského

spisu.

Podľa každý veriteľ zistenej nezabezpečenej pohľadávky sa môže

do troch dní od zverejnenia uznesenia veriteľského výboru v Obchodnom vestníku

domáhať, aby súd zrušil uznesenie veriteľského výboru z dôvodu jeho rozporu

so spoločným záujmom nezabezpečených veriteľov. Ak je napadnuté uznesenie

veriteľského výboru v rozpore so spoločným záujmom nezabezpečených veriteľov, súd

napadnuté uznesenie veriteľského výboru do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak

návrh v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky

uznesenia veriteľského výboru pozastaviť.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného

konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na

reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa

primerane použijú ustanovenia .

Ústavný súd po oboznámení sa s uznesením krajského súdu (v spojení s uznesením

okresného súdu) uvádza, že podľa jeho názoru sa krajský súd vysporiadal s okolnosťami,

ktoré majú pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ jeho rozhodnutia. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu je zrejmé, čo bolo

dôvodom, pre ktorý považoval uznesenie okresného súdu za vecne správne, najmä pokiaľ

okresný súd poukazujúc na príslušné ustanovenia zrozumiteľne a jasne odôvodnil,

z akých skutkových zistení pri svojich úvahách vychádzal, argumentujúc najmä zákonným

priebehom zasadnutia veriteľského výboru úpadcu konaného 8. júla 2011, ako aj správcom

konkurznej podstaty predloženým znaleckým posudkom preukazujúcim všeobecnú hodnotu

postupovanej pohľadávky, a k akým právnym záverom vyplývajúcim z týchto zistení

dospel. Nezistil pritom žiadnu skutočnosť naznačujúcu svojvoľný postup okresného súdu,

ktorý by nemal oporu v zohľadňujúc krátkosť lehoty (7 kalendárnych dní), v rámci

ktorej bol okresný súd v súlade s povinný o návrhu sťažovateľky

rozhodnúť, a stotožňujúc sa s jeho konštatovaním, že sťažovateľka v konaní neuniesla

dôkazné bremeno.

Na základe uvedeného ústavný súd v danej veci dospel k záveru, že napadnutý

postup a uznesenie krajského súdu nie sú svojvoľné. Podľa názoru ústavného súdu základné

právo na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôže byť porušené iba

tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami

účastníka konania. Navyše treba uviesť, že z pohľadu ústavného súdu nemožno skutkové

a právne závery krajského súdu, ako aj okresného súdu považovať za arbitrárne, zjavne

neopodstatnené alebo vydané v rozpore s platnou právnou úpravou.

Ústavný súd tiež konštatuje, že všeobecné súdy konali v medziach svojej právomoci,

keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali, a ich

úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne

akceptovateľné. Ústavný súd považuje postup krajského súdu pri preskúmavaní rozhodnutia

okresného súdu za legitímny s ústavne korešpondujúcou mierou interpretácie na vec

použitých zákonných ustanovení a vylučujúci porušenie práva sťažovateľky podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka sa v sťažnosti dožadovala aj vyslovenia porušenia svojho základného

práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručeného

z dôvodu, že jej nebolo umožnené vyjadriť sa k znaleckému posudku predloženému

správcom konkurznej podstaty. K tejto námietke sťažovateľky ústavný súd uvádza, že

sťažovateľka namieta postup krajského súdu v konkurznom konaní. Konanie všeobecného

súdu v konkurznom konaní je špecifickým konaním, v ktorom platia špeciálne pravidlá

konania ustanovené a podporne aj ustanovenia

(vychádzajúc z ). Použitie týchto pravidiel však nie je bezvýhradné

a mechanické, ale primerané, pričom primeranosť ich použitia je potrebné hodnotiť vždy

s ohľadom na skutočnosť, či ešte zodpovedajú podstate, účelu a cieľu konkurzného konania.

Konkurzné konanie totiž nemožno označiť ani za sporové, ale ani za výlučne nesporové

konanie. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že postup krajského súdu (v spojení

s postupom okresného súdu) nevykazuje niektoré znaky signalizujúce možné sťažovateľkou

namietané porušenie označeného základného práva podľa .

Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva sťažovateľky na rovnosť

účastníkov v konaní podľa postupom krajského súdu, ústavný súd

v súvislosti s tým tiež uvádza, že z uznesenia okresného súdu, ako aj z uznesenia krajského

súdu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že všeobecné súdy pre

účastníkov predmetného konania vytvorili nerovnaké procesné podmienky. Vychádzajúc

z tejto interpretácie a po posúdení okolností odvolacieho

i prvostupňového konania ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi postupom

krajského súdu a namietaným porušením označeného základného práva. Sťažovateľka

nepreukázala také pochybenie odvolacieho súdu, na základe ktorého by sa v dôsledku

protiprávneho postupu tohto súdu ocitla v nerovnom postavení v napadnutom konaní. Preto

sťažovateľkina námietka porušenia rovnosti strán v konaní pred súdom je tiež zjavne

neopodstatnená.

Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým postupom krajského súdu

a sťažovateľkou namietaným porušením označených práv a vzhľadom na uvedené bolo

potrebné jej sťažnosť odmietnuť podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2012