Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 24/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. V., L.; G. V., L.; M. C., L.; P. M., L.; J. Z. L.; A. V.,

L.; P. V., L.; MUDr. I. D., L.; D. V., L.; V. V., L.; M. K., L.; J. K., L.; P. K., L.; P. K., L.; P.

K., L.; E. D., L.; Z. F., L.; J. F, L.; Š. K, L.; I. S., L.; S. P., L.; M. S., L.; E. L., L.; K. L., L.;

K. K., L.; H. P., L.; M. V., L.; D. Š., L.; J. Š., L.; R. B., L.; M. P., L.; M. P., L.; J. D., L.;

I. D., L.; M. D., L.; J. O., L.; M. O., L.; J. P., L.; J. P., L.; M. F., L.; J. F., L.; L. F., L.; J. F.,

L.; M. V. L.; B. V. L.; N. D., L.; N. D., L.; S. D., L.; F. D., L.; R. T., L.; A. T., L.; M. M.,

L.; M. R., L.; S. R., L.; A. K., L.; O. M., L.; M. G., L.; A. B., L.; A. S., L.; S. A., L.; S. S.,

L.; V. V., L.; K. V., L.; H. R., L.; J. R., L.; J. R., L.; L. R., L.; Z. V., L.; E. H., L.; K. H., L.;

S. H., L.; O. P., L.; R. P., L.; J. K., L.; Ž. D., L.; M. D., L.; M. S., L.; A. B., L.; M. D., L.;

J. F., L.; H. Š., L.; Z. Š., L.; M. Š., L.; A. F., L.; Mgr. K. F., L.; A. F., L.; J. D., L.; Ing. arch.

N. D., L.; Ľ. L., L.; P. L., L.; M. J., L.; M. O., L.; E. L., L.; Ľ. C., L.; A. Š., L.; M. Š., L.;

V. Č., L.; Ľ. Č., L.; D. Š., L.; J. G., L.; A. G., L.; J. G., L.; M. G., L.; M. G., L.; O. Č., L.;

Š. Š., L.; A. Ž., L.; A. G., L.; A. Č., L.; Bc. I. K., L.; Bc. K. K., L.; Bc. Ľ. K., L.; V. J., R. L.;

Z. K., L.; M. F., L.; J. Ď., L.; B. Ď., L.; E. D., L.; M. D., L.; PaedDr. J. F., L.; M. F., L.; L.

G., L.; Ing. J. C., L.; Ing. E. C., L.; M. K., L.; K. Š., L.; L. B., L.; J. A., L.; M. K., L.; R. N.,

L.; R. T., L.; V. G., L.; A. H., L.; M. S., L.; M. M., L.; B. Š., L.; M. B., L.; J. B. L.; B. B. L.;

T. B. L.; R. B., L.; R. S., L.; T. S., L.; J. L., L.; E. L., L.; R. D., L.; M. C., L.; J. C., L.; D. Z.,

L.; V. S., L.; A. Z., L.; M. D., L.; J. D., L.; J. D., L.; M. D., L.; M. T., L.; J. Š., L.; K. D., L.;

L. H., L.; M. H., L.; J. D., L.; V. D., L.; A. K., L.; A. S., L.; A. P., L.; F. P., L.; A. Š., L.; A.

N., L.; J. N., L.; E. Ž., L.; A. G., L.; P. K., L.; J. K., L.; A. B., L.; D. G., L.; V. P., L.; T. C.,

L.; S. Č., L.; Z. V., L.; P. K., L.; A. K., L.; J. H., L.; A. H., L.; Š. G., L.; S. A., L.; D. A., L.;

B. D., L.; J. U., L.; J. U., L.; I. B., L.; R. B., L.; V. D., L.; E. D., L.; E. M., L.; E. Z., L.; E.

Z., L.; R. R., L.; M. K., L.; J. K., L.; E. K., L.; I. F., L.; P. B., L.; O. V., L.; M. Č., L.; S. Č.,

L.; K. R., L.; O. R., L.; M. D., L.; M. D. L.; J. D., L.; F. J., L.; A. J., L.; J. D., L.; A. D., L.;

O. R., L.; Ž. R., L.; M. Š., L.; PhDr. Ľ. V., L.; L. B., L.; M. B., L.; E. P., L.; V. P., L.; A. S.,

L.; M. S., L.; H. P., L.; M. Š., L.; J. Š., L.; M. B., L.; I. B., L.; M. B., L.; F. B., L.; J. B., L.;

J. B., L.; L. B., L.; V. A., L., a J. P., L., všetkých zastúpených advokátom JUDr. Š. K., K.,

vo veci namietaného porušenia ich základného práva zúčastňovať sa na správe vecí

verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety

a Listiny základných práv a slobôd rozhodnutím

primátora mesta L. z 19. októbra 20ktorým poveril Ing. J. B., L., ako zástupcu primátora

mesta L. zastupovaním primátora mesta L. v plnom rozsahu práv a povinností s účinnosťou

od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o neplatnosti volieb

primátora mesta L. z 25. júna 2011 do zloženia sľubu novozvoleným primátorom mesta L.

a uznesením z 15. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v L. č. 15/B/35 z 27. októbra 2011 a

takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. P. V., G. V., M. C., P. M., J. Z., A. V., P. V., MUDr. I. D., D. V.,

V. V., M. K., J. K., P. K., P. K., P. K. , E. D., Z. F., J. F., Š. K., I. S., S. P., M. S., E. L.,

K. L., K. K., H. P., M. V.D. Š., J. Š., R. B., M. P., M. P., J. D., I. D., M. D., J. O., M. O.,

J. P., J. P., M. F., J. F., L. F., J. F., M. V.B. V.N. D., N. D., S. D., F. D., R. T., A. T., M. M.,

M. R., S. R., A. K., O. M., M. G., A. B., A. S., S. A., S. S., V. V., K. V., H. R., J. R., J. R.,

L. R., Z. V., E. H., K. H., S. H., O. P., R. P., J. K., Ž. D., M. D., M. S., A. B., M. D., J. F., H.

Š., Z. Š., M. Š., A. F., Mgr. K. F., A. F., J. D., Ing. arch. N. D., Ľ. L., P. L., M. J., M. O., E.

L., Ľ. C., A. Š., M. Š., V. Č., Ľ. Č., D. Š., J. G., A. G., J. G., M. G., M. G., O. Č., Š. Š.,

A. Ž., A. G., A. Č., Bc. I. K., Bc. K. K., Bc. Ľ. K., V. J., Z. K., M. F., J. Ď., B. Ď., E. D.,

M. D., PaedDr. J. F., M. F., L. G., Ing. J. C., Ing. E. C., M. K., K. Š., L. B., J. A., M. K.,

R. N., R. T., V. G., A. H., M. S., M. M., B. Š., M. B., J. B., B. B., T. B., R. B., R. S., T. S., J.

L., E. L., R. D., M. C., J. C., D. Z., V. S., A. Z., M. D., J. D., J. D., M. D., M. T., J. Š.,

K. D., L. H., M. H., J. D., V. D., A. K., A. S., A. P., F. P., A. Š., A. N., J. N., E. Ž., A. G.,

P. K., J. K., A. B., D. G., V. P., T. C., S. Č., Z. V., P. K., A. K., J. H., A. H., Š. G., S. A.,

D. A., B. D., J. U., J. U., I. B., R. B., V. D., E. D., E. M., E. Z., E. Z., R. R., M. K., J. K.,

E. K., I. F., P. B., O. V., M. Č., S. Č., K. R., O. R., M. D., M. D., J. D., F. J., A. J., J. D.,

A. D., O. R., Ž. R., M. Š., PhDr. Ľ. V., L. B., M. B., E. P., V. P., A. S., M. S., H. P., M. Š.,

J. Š., M. B., I. B., M. B., F. B., J. B., J. B., L.B., V. A. a J. P. o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra

2011 doručená sťažnosť Ing. P. V., G. V., M. C., P. M., J. Z., A. V., P. V., MUDr. I. D.,

D. V., V. V., M. K., J. K., P. K., P. K., P. K., E. D., Z. F., J. F., Š. K., I. S., S. P., M. S.,

E. L., K. L., K. K., H. P., M. V., D. Š., J. Š., R. B., M. P., M. P., J. D., I. D., M. D., J. O.,

M. O., J. P., J. P., M. F., J. F., L. F., J. F., M. V., B. V., N. D., N. D., S. D., F. D., R. T.,

A. T., M. M., M. R., S. R., A. K., O. M., M. G., A. B., A. S., S. A., S. S., V. V., K. V.,

H. R., J. R., J. R., L. R., Z. V., E. H., K. H., S. H., O. P., R. P., J. K., Ž. D., M. D., M. S.,

A. B., M. D., J. F., H. Š., Z. Š., M. Š., A. F., Mgr. K. F., A. F., J. D., Ing. arch. N. D., Ľ. L.,

P. L., M. J., M. O., E. L., Ľ. C., A. Š., M. Š., V. Č., Ľ. Č., D. Š., J. G., A. G., J. G., M. G.,

M. G., O. Č., Š. Š., A. Ž., A. G., A. Č., Bc. I. K. Bc. K. K., Bc. Ľ. K., V. J., Z. K., M. F.,

J. Ď., B. Ď., E. D., M. D., PaedDr. J. F., M. F., L. G., Ing. J. C., Ing. E. C., M. K., K. Š.,

L. B., J. A., M. K., R. N., R. T., V. G., A. H., M. S., M. M., B. Š., M. B., J. B., B. B.,

T. B., R. B., R. S., T. S., J. L., E. L., R. D., M. C., J. C., D. Z., V. S., A. Z., M. D., J. D.,

J. D., M. D., M. T., J. Š., K. D., L. H., M. H., J. D., V. D., A. K., A. S., A. P., F. P., A. Š.,

A. N., J. N., E. Ž., A. G., P. K., J. K., A. B., D. G., V. P., T. C., S. Č., Z. V., P. K., A. K.,

J. H., A. H., Š. G., S. A., D. A., B. D., J. U., J. U., I. B., R. B., V. D., E. D., E. M., E. Z.,

E. Z., R. R., M. K., J. K., E. K., I. F., P. B., O. V., M. Č., S. Č., K. R., O. R., M. D., M. D., J.

D., F. J., A. J., J. D., A. D., O. R., Ž. R., M. Š., PhDr. Ľ. V., L. B., M. B., E. P., V. P., A. S.,

M. S., H. P., M. Š., J. Š., M. B., I. B., M. B., F. B., J. B., J. B., L. B., V. A. a J. P. (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva zúčastňovať sa na

správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov podľa čl. 30 ods. 1

prvej vety (ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozhodnutím primátora mesta L. z 19. októbra

2011 (sťažovatelia používajú slovné spojenie „poverenie primátora“, pričom z hľadiska

obsahu ide nepochybne o rozhodnutie primátora mesta L., pozn.), ktorým poveril Ing. J. B.,

L., ako zástupcu primátora mesta L. zastupovaním primátora mesta L. v plnom rozsahu práv

a povinností s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu o neplatnosti

volieb primátora mesta L. z 25. júna 2011 do zloženia sľubu novozvoleným primátorom

mesta L. (ďalej aj „namietané poverenie“) a uznesením z 15. zasadnutia Mestského

zastupiteľstva v L. (ďalej len „mestské zastupiteľstvo“) č. 15/B/35 z 27. októbra 2011 (ďalej

aj „namietané uznesenie“) z dôvodov uvedených v sťažnosti.

Sťažovatelia poukazujú na to, že v deň rozhodnutia ústavného súdu o vyhlásení

neplatnosti volieb primátora mesta L. konaných 25. júna 2011 (nález č. k.

78 z 19. októbra 2011) „poveril PaedDr. M. M. Ing. J. B. funkciou zástupcu primátora

mesta L.“, a taktiež upriamujú pozornosť na namietané uznesenie, ktorým mestské

zastupiteľstvo schválilo predmetné poverenie pre zástupcu primátora.

K porušeniu v sťažnosti označeného základného práva sťažovateľov malo podľa nich

dôjsť preto, „lebo funkčné obdobie primátora Ing. M. V. nebolo ukončené, pretože platné

voľby, v ktorých mohol byť zvoleným PaedDr. M. M., ako novozvolený primátor, absentujú.

Z neplatných volieb nemohol vzísť platne zvolený primátor.“.

Odvolávajúc sa na to, že „Primátor mesta disponuje v rámci pôsobnosti a právomoci

aj oprávneniami vo vzťahu k mestskému zastupiteľstvu“ (má napr. sistačné právo voči jeho

uzneseniam), sťažovatelia argumentujú tým, že „Štatutár, ktorý svoju legitimitu odvodzuje

od mestského zastupiteľstva, marí ústavodarcom naprojektovanú konštrukciu vzťahov medzi

mestským, zastupiteľstvom a primátorom“. V nadväznosti na to sťažovatelia tvrdia, že je im

upierané ich „právo na primátora, ktorý titulom svojej priamo odvodenej legitimity

od voličov mesta L. disponuje možnosťou pôsobiť ako rovnocenný orgán“ vo vzťahu

k mestskému zastupiteľstvu, „a nie ako orgán s odvodenou suverenitou“.

K porušeniu základného práva sťažovateľov podľa a

listiny dochádza v okolnostiach danej veci podľa nich aj v dôsledku absencie legitimity

a porušenia ústavného princípu suverenity ľudu, princípu legitimity a princípu legality

a v neposlednom rade aj porušenia princípu právnej istoty a princípu legitímnych očakávaní.

Sťažovatelia zastávajú názor, že ochrany základného práva, k porušeniu ktorého

v danom prípade podľa nich dochádza, sa nemôžu dovolať na všeobecnom súde.

So zreteľom na princíp subsidiarity vyplývajúci z sťažovatelia tvrdia,

že „My ako obyvatelia základnej jednotky územnej samosprávy nemáme možnosť napadnúť

uznesenie mestského zastupiteľstva na všeobecnom súde.“.

Sťažovatelia okrem vyslovenia porušenia svojho v petite sťažnosti označeného

základného práva namietaným poverením a namietaným uznesením navrhli aj zrušenie

predmetného poverenia a uznesenia, ako aj priznanie úhrady trov konania pred ústavným

súdom.

Napokon sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) pozastavil výkon namietaného poverenia a namietaného

uznesenia, a zároveň aby uložil Ing. J. B., L., zdržať sa vykonávania oprávnenia priznaného

mu namietaným poverením v spojení s namietaným uznesením do rozhodnutia vo veci

samej.

Ústavný súd pred predbežným prerokovaním sťažnosti požiadal o vyjadrenie Mesto

L. a mestské zastupiteľstvo, ako sťažovateľmi označených porušovateľov ich základného

práva podľa a listiny. Vyjadrenie Mesta L. bolo ústavnému

súdu doručené 4. januára 2012 a predložilo v ňom argumentáciu, ktorou odôvodňovalo,

prečo z jeho pohľadu nemohlo dôjsť namietaným poverením ani namietaným uznesením

k porušeniu sťažovateľmi označeného základného práva. Prílohou predmetného vyjadrenia

bola fotokópia uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. -39

z 12. decembra 20ktorým v právnej veci navrhovateľa Ing. J. B., L., proti odporcovi Ing. M.

V., L., o neplatnosť právnych úkonov a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

rozhodol tak, že uložil odporcovi zdržať sa akýchkoľvek právnych úkonov, v ktorých by

vystupoval ako primátor mesta L., a podpisovania akýchkoľvek písomností Mesta L.

s dodatkom „primátor mesta L.“ uvedeným pri jeho mene do rozhodnutia vo veci samej.

V nadväznosti na to Mesto L. navrhlo, aby bol návrh na vydanie dočasného opatrenia

zamietnutý a sťažnosť sťažovateľov odmietnutá podľa

pre nevyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv

a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých sú sťažovatelia oprávnení, alternatívne, aby

bola sťažnosť odmietnutá ako „nedôvodná“.

V reakcii na vyjadrenie Mesta L. sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho

zástupcu v stanovisku z 9. januára 2012 poukázali predovšetkým na to, že «vo Vyjadrení je

pozmenený text § 13 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, z ktorého je časť vypustená, a tiež

aj to, že vo Vyjadrení sa priamo uvádza, že mestské zastupiteľstvo prijalo uznesenie

„nad rámce zákona“, čo je odôvodnené právnou istotou».

Sťažovatelia na podanej sťažnosti v celom rozsahu zotrvali.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenskej, republika ratifikovala a bola vyhlásená, spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každú sťažnosť predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú

primárne povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Z uvedeného dôvodu

je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, keď nie je daná právomoc

všeobecných súdov (napr. , ).

Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo

právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých

namieta, sa sťažovatelia môžu domôcť využitím im dostupných a aj účinných právnych

prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. ).

Podľa druhej vety súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí

orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov

verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa prvej vety (ďalej aj „OSP“)

v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci...

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a tiež orgánov

záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon

zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti

verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa prvej vety sa rozhodnutiami správnych orgánov rozumejú

rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,

menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb alebo

ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Zmyslom základného práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup

k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Ak fyzická osoba alebo

právnická osoba uplatní svoje právo v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami,

orgány súdnej moci majú povinnosť umožniť každému, aby sa uplatnením práva

zaručeného stal účastníkom súdneho konania ().

K tomu treba dodať, že z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy ( a ) vyplýva, že ústavný súd nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach, ktoré patria do právomoci

všeobecných súdov. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti musí zohľadňovať platnú

právnu úpravu v oblasti rozdelenia právomocí, a teda zohľadňovať aj založenie právomoci

všeobecných súdov ako správnych súdov vo veciach žalôb o preskúmavanie rozhodnutí

vydaných orgánmi verejnej moci.

Primátor mesta L., ako aj mestské zastupiteľstvo, ako orgány samosprávy mesta L.,

proti ktorým sťažnosť sťažovateľov smeruje, sú orgánmi mestskej samosprávy, t. j. orgánmi

verejnej správy. Namietané poverenie a namietané uznesenie sú nepochybne rozhodnutiami

orgánov územnej samosprávy, t. j. orgánov verejnej správy. Sťažovatelia sa svojou

sťažnosťou domáhajú poskytnutia ochrany ich základnému právu garantovanému čl. 30

ods. 1 , resp. listiny, teda podstatou konania o ich sťažnosti by malo byť

preskúmanie, či namietaným poverením alebo namietaným uznesením naozaj došlo

k zásahu do ich označeného základného práva.

Z citovaných právnych noriem, najmä z vyplýva, že vo veci

sťažovateľov je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať

o namietanom poverení, resp. namietanom uznesení, najmä so zreteľom na to, že podľa ich

tvrdení bolo nimi porušené ich v sťažnosti označené základné právo. Túto právomoc

správneho súdnictva nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom. Ústavný súd sa

preto nestotožňuje s názorom sťažovateľov, že sa nemôžu dovolať ochrany svojho

základného práva na všeobecnom súde.

Ak v okolnostiach danej veci sťažovatelia tvrdia, že postupom správneho orgánu

(primátora mesta a mestského zastupiteľstva) boli priamo dotknuté ich právom chránené

záujmy a porušené ich základné právo, tak podľa druhej vety sa mohli

a mali obrátiť so žalobou na správny súd. Touto možnosťou sťažovatelia stále disponujú,

pričom v rámci konania pred všeobecným súdom sa môžu domáhať aj vydania predbežného

opatrenia.

Ustanovenia alebo iných zákonov, ktoré vylučujú

niektoré rozhodnutia orgánov verejnej správy zo súdneho preskúmania, nemôžu vylúčiť

z preskúmania všeobecnými súdmi také rozhodnutia, ktoré sa týkajú základných práv

a slobôd. Vyplýva to z druhej vety .

Ústavný súd už napr. vo veci vedenej pod sp. zn. rozhodol, že „Otázku

právomoci všeobecného súdu z hľadiska upraveného práva na súdnu ochranu

( ) treba posudzovať v zmysle , podľa ktorého výklad

a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a iných všeobecne záväzných právnych

predpisov musí byť v súlade s “, pričom vo veci vedenej pod sp. zn.

tiež potvrdil, že v prípade, ak dôjde k výkladu právnych predpisov inak ako ústavne

konformným spôsobom, „môže to mať dopad na niektoré zo základných práv a slobôd“.

Takýto prístup ústavného súdu je potvrdený aj jeho ďalšou judikatúrou, napr. vo veci

vedenej pod sp. zn. uviedol, že v súlade s sú sudcovia

viazaní aj , ústavným zákonom a medzinárodnou zmluvou podľa ,

pričom vo svojom poslednej vete jednoznačne ustanovuje, že

„Z právomoci súdu... nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa

základných práv a slobôd“. Vo veci vedenej pod sp. zn. ústavný súd vyslovil,

že „Základnému právu v preto zodpovedá taký postup súdu, v rámci

ktorého hodnotí nielen formálne znaky rozhodnutia predloženého mu na súdne

preskúmanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom nedotýka niektorého

zo základných práv alebo slobôd účastníka konania“, v dôsledku čoho „odopretie súdnej

ochrany vo veciach prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je dovolené v prípade, že

tak ustanoví zákon. Tento postup však nie je namieste v prípade, ak ide o rozhodnutia, ktoré

sa týkajú základných práv a slobôd“ ( a m. m. a ,

).

Aj ústavný súd by v rámci konania o sťažnosti mohol posúdiť, či namietaným

poverením alebo namietaným uznesením mohlo byť zasiahnuté do označeného základného

práva sťažovateľov, avšak jeho právomoc nastupuje až v prípade, že by ich sťažnosť

smerovala už proti právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu v tejto veci, ktorým by

nebolo vyhovené ich návrhu. V takomto prípade by ústavný súd prípadne mohol

vyhodnotiť, či zásah rozhodnutím všeobecného súdu je ústavne udržateľný.

Keďže sťažovatelia tvrdia, že namietaným poverením a namietaným uznesením

došlo k porušeniu ich základného práva podľa a listiny,

a keďže rozhodnutia orgánov verejnej správy týkajúce sa základných práv a slobôd nesmú

byť vylúčené z právomoci všeobecných súdov, ústavný súd vychádzajúc z týchto právnych

záverov a svojej stabilizovanej judikatúry vo vzťahu k , ako

aj skutkového stavu opísaného sťažovateľmi uzavrel, že v ich veci nie je daná jeho

právomoc ( v spojení ), a preto

nemôže meritórne konať a rozhodovať o nimi uplatnených námietkach porušenia ich

označeného základného práva.

Vzhľadom na to sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol už po jej predbežnom

prerokovaní ( ).

Navyše, ústavný súd poukazuje aj na

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), podľa

ktorého prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy,

prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom

zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie

zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné

iné orgány.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet

do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).

Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu

v lehote ustanovenej v odseku 1 o spôsobe vybavenia podnetu. V rovnakej lehote

upovedomí podávateľa podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Vychádzajúc z uvedených ustanovení zákona o prokuratúre ústavný súd v súlade

so svojou ustálenou judikatúrou považuje podnet, ako aj opakovaný podnet (príp. ďalší

opakovaný podnet) podľa zákona o prokuratúre za právne prostriedky, ktoré zákon

sťažovateľom na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a to

aj vo vzťahu k tomu základnému právu, ktorého porušenie sťažovatelia namietajú touto

sťažnosťou (pozri napr. IV. ÚS , atď.).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Vzhľadom na to, že sťažovatelia právny prostriedok (podnet), ktorý im poskytuje

zákon o prokuratúre a na použitie ktorého boli oprávnení, nevyužili, prichádzalo do úvahy

odmietnutie ich sťažnosti v zmysle aj pre jej

neprípustnosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

aj ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľov uplatnenými v petite ich sťažnosti a taktiež už

neprichádzalo do úvahy zaoberať sa ich návrhom na vydanie dočasného opatrenia, ktorým

by ústavný súd odložil výkon namietaného poverenia a namietaného uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2012