Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 47/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8 . februára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D., obaja bytom B., vo veci namietaného

porušenia ich základného práva podľa v konaní

vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. a uznesením Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. z 24. mája 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára

2012 doručená sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D., obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), v

ktorej namietali porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 24. mája 2011 (ďalej len „uznesenie krajského

súdu“ alebo „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia podali 5. júna 2007 okresnému

súdu žalobu proti odporcovi U., a. s., ktorou sa domáhali náhrady škody a zaplatenia

nemajetkovej ujmy.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 3. septembra 2010 (ďalej len

„uznesenie z 3. septembra 2010“) podanie sťažovateľov odmietol v časti označenej v petite

v bode 3, 4 a 5, pretože napriek jeho výzve sťažovatelia svoj návrh na začatie konania

neopravili a nedoplnili, a pre uvedený nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať.

Na základe odvolania podaného sťažovateľmi krajský súd napadnutým uznesením

potvrdil uznesenie okresného súdu z 3. septembra 2010.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že 13. januára 2012 im v kancelárii okresného súdu

odmietli vyznačiť právoplatnosť na uznesení okresného súdu z 3. septembra 2010

s odôvodnením, že „sa dátum právoplatnosti nenachádza v systéme“.

Podľa názoru sťažovateľov okresný súd vybavil ich návrh na začatie konania bez

dokazovania, a teda porušil ich základné právo podľa . V tejto súvislosti

sťažovatelia tiež poukázali na skutočnosť, že od podania návrhu na začatie konania nebol

vo veci nariadený ani prvý termín pojednávania, a teda postup okresného súdu sa vyznačuje

zbytočnými prieťahmi.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví „Porušenie našich práv na súdnu a inú právnu ochranu. Pre porušenie tohto nášho

garantovaného práva v zmysle SR navrhujeme aby ÚS SR zrušil uznesenie

č. k.: -21 zo dňa 24. 5. 2011 vydané KS BA v celom rozsahu a aby nariadil

vytýčenie prvého termínu pojednávania pred OS BA I.“.

V závere sťažnosti sťažovatelia urobili vyhlásenie o svojich nepriaznivých

majetkových pomeroch a tiež udelili plnú moc na zastupovanie v konaní pred ústavným

súdom právnemu zástupcovi, ktorý im bude ustanovený.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa možno sťažnosť podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo

inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť. neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť

(napr. ). Podanie sťažnosti po uplynutí uvedenej lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2

).

Ústavný súd už judikoval, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania

sťažnosti. (, ).

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, , ,

, , ).

Z obsahu sťažnosti sťažovateľov možno ustáliť, že namietajú porušenie základného

práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj porušenie svojho bližšie

nešpecifikovaného základného práva podľa uznesením krajského súdu, pričom

na podporu svojich tvrdení o jeho porušení sťažovatelia v sťažnosti neuviedli žiadne

konkrétne argumenty.

Lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa § 53 ods. 3

by mala podľa názoru ústavného súdu vyjadrovať dobu, ktorá je

postačujúca na uplatnenie účinnej ústavnej ochrany sťažovateľom a zároveň rešpektuje aj

princíp právnej istoty ()

V čase, keď sa sťažovatelia domáhali ochrany svojich základných práv a slobôd na

ústavnom súde podľa , už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania

pred ústavným súdom.

Predmetná sťažnosť z 13. januára 2012 bola ústavnému súdu doručená 16. januára

2012, teda v čase, keď vo veci už okresný súd ani krajský súd nekonali a nemohlo

dochádzať k namietanému porušovaniu práv sťažovateľov. Uznesenie krajského súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu z 3. septembra 2010, nadobudlo

právoplatnosť 6. júla 2011. Konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. bolo

skončené uznesením o zastavení konania z 12. júla 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť

21. októbra 2011 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. .

Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia podali sťažnosť ústavnému súdu 16. januára

2012, teda zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, a tým je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu pre

oneskorenosť. V tejto súvislosti ústavný súd vyhodnotil argumentáciu sťažovateľov o ich

neznalosti dátumu právoplatnosti napadnutého uznesenia ako účelovú a právne irelevantnú,

keďže v čase, keď osobne žiadali o vyznačenie jeho právoplatnosti na okresnom súde, t. j.

13. januára 2012, bolo konanie v ich veci už právoplatne skončené uznesením o zastavení

konania a uvedená skutočnosť im musela byť známa.

Ústavný súd preto podľa odmietol sťažnosť

sťažovateľov ako oneskorene podanú.

Nad rámec odôvodnenia ústavný súd uvádza, že v tomto prípade vychádzal z celého

obsahu sťažnosti a ustálil predmet konania tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia

s tým, že sťažovateľov nevyzýval na odstránenie nedostatkov ich neperfektného podania,

pretože vzhľadom na existenciu iného dôvodu odmietnutia ani doplnenie sťažnosti

v uvedenom smere by nemohlo privodiť sťažovateľom priaznivejšie rozhodnutie v danej

veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. februára 2012