Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 47/2012
PDF · 128.09 KB
No categories available
I. ÚS 47/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8 . februára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D., obaja bytom B., vo veci namietaného
porušenia ich základného práva podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky v konaní
vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 9 C 95/2007 a uznesením Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 15 Co 435/2010 z 24. mája 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára
2012 doručená sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D., obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), v
ktorej namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I (ďalej len
„okresný súd“) pod sp. zn. 9 C 95/2007 a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 15 Co 435/2010 z 24. mája 2011 (ďalej len „uznesenie krajského
súdu“ alebo „napadnuté uznesenie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia podali 5. júna 2007 okresnému
súdu žalobu proti odporcovi U., a. s., ktorou sa domáhali náhrady škody a zaplatenia
nemajetkovej ujmy.
Okresný súd uznesením sp. zn. 9 C 95/2007 z 3. septembra 2010 (ďalej len
„uznesenie z 3. septembra 2010“) podanie sťažovateľov odmietol v časti označenej v petite
v bode 3, 4 a 5, pretože napriek jeho výzve sťažovatelia svoj návrh na začatie konania
neopravili a nedoplnili, a pre uvedený nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať.
Na základe odvolania podaného sťažovateľmi krajský súd napadnutým uznesením
potvrdil uznesenie okresného súdu z 3. septembra 2010.
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že 13. januára 2012 im v kancelárii okresného súdu
odmietli vyznačiť právoplatnosť na uznesení okresného súdu z 3. septembra 2010
s odôvodnením, že „sa dátum právoplatnosti nenachádza v systéme“.
Podľa názoru sťažovateľov okresný súd vybavil ich návrh na začatie konania bez
dokazovania, a teda porušil ich základné právo podľa čl. 48 ústavy. V tejto súvislosti
sťažovatelia tiež poukázali na skutočnosť, že od podania návrhu na začatie konania nebol
vo veci nariadený ani prvý termín pojednávania, a teda postup okresného súdu sa vyznačuje
zbytočnými prieťahmi.
Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom
vysloví „Porušenie našich práv na súdnu a inú právnu ochranu. Pre porušenie tohto nášho
garantovaného práva v zmysle čl. 48 ústavy SR navrhujeme aby ÚS SR zrušil uznesenie
č. k.: 15Co/435/2010-21 zo dňa 24. 5. 2011 vydané KS BA v celom rozsahu a aby nariadil
vytýčenie prvého termínu pojednávania pred OS BA I.“.
V závere sťažnosti sťažovatelia urobili vyhlásenie o svojich nepriaznivých
majetkových pomeroch a tiež udelili plnú moc na zastupovanie v konaní pred ústavným
súdom právnemu zástupcovi, ktorý im bude ustanovený.
II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo
inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu
dozvedieť. Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť
(napr. IV. ÚS 14/03). Podanie sťažnosti po uplynutí uvedenej lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2
Ústavný súd už judikoval, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom
súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania
sťažnosti. (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že
sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny
prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02,
III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06).
Z obsahu sťažnosti sťažovateľov možno ustáliť, že namietajú porušenie základného
práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 95/2007, ako aj porušenie svojho bližšie
nešpecifikovaného základného práva podľa čl. 48 ústavy uznesením krajského súdu, pričom
na podporu svojich tvrdení o jeho porušení sťažovatelia v sťažnosti neuviedli žiadne
konkrétne argumenty.
Lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa § 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde by mala podľa názoru ústavného súdu vyjadrovať dobu, ktorá je
postačujúca na uplatnenie účinnej ústavnej ochrany sťažovateľom a zároveň rešpektuje aj
princíp právnej istoty (III. ÚS 186/02)
V čase, keď sa sťažovatelia domáhali ochrany svojich základných práv a slobôd na
ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy, už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania
pred ústavným súdom.
Predmetná sťažnosť z 13. januára 2012 bola ústavnému súdu doručená 16. januára
2012, teda v čase, keď vo veci už okresný súd ani krajský súd nekonali a nemohlo
dochádzať k namietanému porušovaniu práv sťažovateľov. Uznesenie krajského súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu z 3. septembra 2010, nadobudlo
právoplatnosť 6. júla 2011. Konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 9 C 95/2007 bolo
skončené uznesením o zastavení konania z 12. júla 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
21. októbra 2011 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Co 379/2011.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia podali sťažnosť ústavnému súdu 16. januára
2012, teda zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde, a tým je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu pre
oneskorenosť. V tejto súvislosti ústavný súd vyhodnotil argumentáciu sťažovateľov o ich
neznalosti dátumu právoplatnosti napadnutého uznesenia ako účelovú a právne irelevantnú,
keďže v čase, keď osobne žiadali o vyznačenie jeho právoplatnosti na okresnom súde, t. j.
13. januára 2012, bolo konanie v ich veci už právoplatne skončené uznesením o zastavení
konania a uvedená skutočnosť im musela byť známa.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť
sťažovateľov ako oneskorene podanú.
Nad rámec odôvodnenia ústavný súd uvádza, že v tomto prípade vychádzal z celého
obsahu sťažnosti a ustálil predmet konania tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia
s tým, že sťažovateľov nevyzýval na odstránenie nedostatkov ich neperfektného podania,
pretože vzhľadom na existenciu iného dôvodu odmietnutia ani doplnenie sťažnosti
v uvedenom smere by nemohlo privodiť sťažovateľom priaznivejšie rozhodnutie v danej
veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. februára 2012