Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 476/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. februára 2012

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť K. V., K., zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. P., Advokátska kancelária,

K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo K. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. K. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť K. V. trovy konania

v sume 261,42 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a štyridsaťdva centov) na účet jej

právneho zástupcu advokáta JUDr. Ľ. P., Advokátska kancelária, K., do dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 z 18. októbra 2011 prijal sťažnosť K. V. (ďalej len „sťažovateľka“)

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie pre namietané

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu Košice-

okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla: „som spolu s mojou sestrou a bratom

účastníkom súdneho konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a určenie, že vec

patrí do dedičstva, vedeného na Okresnom súde Košice-okolie, pod sp. zn. ,

ktoré bolo začaté na základe žaloby zo dňa 30.07.2003.

Vzhľadom na evidentné prieťahy v konaní, keď žaloba bola podaná ešte v roku 2003

som podala sťažnosť predsedovi Okresného súdu Košice-okolie dňa 23.03.2011.

V odpovedi na sťažnosť zo dňa 18.04.2011 mi predseda súdu oznámil, že spisový

materiál sa nachádza u súdneho znalca a k sťažnosti sa vyjadrí po vrátení spisu. Odvtedy

uplynulo päť mesiacov a k sťažnosti sa predseda súdu dodnes nevyjadril.

Žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podala na Okresnom súde

Košice-okolie naša nebohá matka ešte v roku 2003. Prvé pojednávanie vo veci sa

uskutočnilo až po piatich rokoch od podania návrhu a to 21.05.2008, a bolo odročené

za účelom uzavretia dohody.

V roku 2008 sa uskutočnilo ešte jedno pojednávanie, na ktorom bolo nariadené

znalecké dokazovanie.

Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo až v roku 2009 a bol na ňom vyhlásený rozsudok.

Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý

odvolaním a následne bol uznesením Krajského súdu Košice zo dňa 27.10.2009 zrušený

a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že súd nedodržal

zákonom stanovené poradie spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Pojednávania, ktoré sa uskutočnili po vrátení veci Krajským súdom v rokoch 2010

a 2011 boli úplne zbytočné, nemohli priniesť žiaden pokrok vo veci, pretože súd si

nezabezpečil podklady potrebné pre rozhodnutie.“

Sťažovateľka je presvedčená o tom, že dochádza k porušovaniu jej základného práva

na prerokovanie veci v súlade s , a preto žiada, aby ústavný súd vyhovel

jej sťažnosti. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia voči okresnému súdu

vo výške 6 000 € odôvodnila tým, že vec nie je dosiaľ právoplatne skončená, čo u nej

vyvoláva stav právnej neistoty.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd,

zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. 1 Spr. V 585/2011 z 18. januára 2012,

v ktorom sa uvádza:

„Vo veci bol dňa 9.11.2011 vyhlásený rozsudok. Vzhľadom na uvedené

využívame právo nevyjadriť sa k veci.“

Podľa zistenia ústavného súdu proti rozsudku okresného súdu z 9. novembra 2011

nebolo podané odvolanie a tento nadobudol právoplatnosť 7. decembra 2011.

Predsedníčka okresného súdu v podaní z 18. januára 2012 uviedla, že netrvá

na ústnom pojednávaní vo veci.

Právny zástupca sťažovateľky v podaní z 31. januára 2012 uviedol, že súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania v tejto veci, zároveň v podaní aj vyčíslil trovy

právneho zastúpenia.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ ()

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (, , ), pričom „tento

účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa ,

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej na okresnom súde pod

sp. zn. podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel

k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. je

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré tvorí bežnú súčasť

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a vec z právneho a skutkového hľadiska

nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho

priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov na záver konštatuje, že nezistil také okolnosti,

ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil

takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu.

Sťažovateľka bola v konaní aktívna a súčinnostná. Pri hodnotení správania sťažovateľky

ako účastníčky súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľka neprispela

k predĺženiu doterajšej doby konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd pravidelne zisťuje, či

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , je postup okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd v tomto prípade vychádzal predovšetkým z poznatkov zistených

zo svojej inej rozhodovacej činnosti, keďže v konaní vedenom pod sp. zn.

sa zaoberal postupom okresného súdu v tom istom konaní na základe sťažnosti iného

účastníka konania a k uvedenému konaniu vedenému pred ústavným súdom bol pripojený aj

príslušný súdny spis okresného súdu.

Posudzujúc námietky sťažovateľky a priebeh napadnutého konania pred okresným

súdom dospel ústavný súd k totožným záverom ako v uvedenom súvisiacom konaní sp. zn.

, čo sa týka zistených období nečinnosti okresného súdu (od 9. marca 2004

do 9. februára 2005 a od 8. novembra 2007 do 21. mája 2008), s tým, že za neodôvodnený

prieťah považuje aj časť obdobia od 11. mája 2007 (keď navrhovateľka v 2. rade doručila

okresnému súdu podpísanú zmenu návrhu na začatie konania) do 8. novembra 2007, keď

okresný súd uznesením pripustil zámenu účastníkov a zmenu návrhu na začatie konania.

Rovnaký názor zaujal ústavný súd aj pri hodnotení časti činnosti okresného súdu ako

neefektívnej a nesústredenej, ktorá mala za následok zrušenie jeho rozsudku č. k.

-185 z 3. apríla 2009 krajským súdom (uznesením krajského súdu č. k.

-220 z 27. októbra 2009) z dôvodov nesprávnej aplikácie zákonných noriem

upravujúcich poradie spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Ústavný súd zhodne so svojím predchádzajúcim rozhodnutím konštatuje, že aj

napriek objektívne akceptovateľnému čiastočnému predĺženiu súdneho konania v dôsledku

úmrtia pôvodnej navrhovateľky (okresný súd túto procesnú prekážku vyriešil asi za 11

mesiacov) nemôže byť doterajšia dĺžka konania na okresnom súde (takmer 8 rokov)

považovaná za zodpovedajúcu požiadavke konania bez zbytočných prieťahov

a v primeranej lehote, ako to vyžaduje , čo oprávňuje ústavný súd

vysloviť záver, že právna vec sťažovateľky nebola prerokovaná bez zbytočných prieťahov.

Na základe toho ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (bod 1 výroku

nálezu).

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ]. Vzhľadom na to, že príkaz

konať bez prieťahov vo veci sp. zn. ústavný súd už v náleze sp. zn.

zo 17. januára 2012 okresnému súdu vydal, nebolo už potrebné sa touto

otázkou v tomto rozhodnutí zaoberať.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, priznané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 6 000 € od okresného súdu, poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania

pred okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala

na výsledok konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré nie je právoplatne

skončené ani po 8 rokoch. U sťažovateľky oprávnene takýto postup okresného súdu

vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľky,

princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľky, ako aj

z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné

zadosťučinenie v sume 2 500 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom

tohto nálezu sťažovateľke, je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením

označených práv sťažovateľky.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Ľ. P.,

Advokátska kancelária, K. Právny zástupca sťažovateľky si v podaní z 31. januára 2012

uplatnil trovy konania v sume 261,42 € za dva úkony právnej služby (prevzatie právneho

zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd − sťažnosť). Základom

pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2010 v sume 741 €. Ústavný súd

priznal sťažovateľke ( ) náhradu trov konania v sume

uplatnenej jej právnym zástupcom 261,42 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, keďže

uplatnená suma nepresahovala sumu vypočítanú ústavným súdom, a to za dva úkony

právnej služby v hodnote po 123,50 € (príprava a prevzatie veci vrátane prvej porady s

klientom a písomné vyhotovenie sťažnosti). Ďalej právnemu zástupcovi sťažovateľky patrí

dvakrát náhrada režijného paušálu po 7,41 € podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ústavný súd vyslovil povinnosť okresného

súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľky.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2012