Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 445/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. februára 2012

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť S. H., T., zastúpeného advokátkou Mgr. M. V.,

B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Listiny

základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo S. H. podľa a

Listiny základných práv a slobôd a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. S. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré

j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

3. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť S. H. trovy právneho zastúpenia v

sume 383,14 € (slovom tristoosemdesiattri eur a štrnásť centov) na účet jeho právnej

zástupkyne Mgr. M. V., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 9. novembra 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť S. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že „Dňa 25. 02.2000 podala prokurátorka

Krajskej prokuratúry v P. obžalobu na obvinených M. G... P. G... K. G... a na S. H... pre

trestný čin vydierania v spolupáchateľstve...“. Predmetné súdne konanie sa vedie pod sp.

zn. , od podania obžaloby sa vystriedali viacerí pojednávajúci sudcovia a boli

nariadené hlavné pojednávania – „10. 07. 2000 sa konalo hlavné pojednávanie, ktoré bolo

odročené... 18. 07. 2000 bolo pojednávanie odročené... 05. 09. 2000 bolo hlavné

pojednávanie odročené... 10. 10. 2000 bolo hlavné pojednávanie odročené... 14. 11. 2000

bolo opätovne hlavné pojednávanie odročené... 19. 12. 2000 Na hlavnom pojednávaní súd

rozhodol rozsudkom... 31. 8. 2001 bolo súdu doručené odvolanie aj s jeho odôvodnením

podané okresným prokurátorom... 06. 02. 2003 súd predložil Krajskému súdu v Prešove

odvolanie okresného prokurátora... 21. 08. 2003 Krajský súd v Prešove rozhodol o odvolaní

prokurátora tak, že zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec okresnému súdu, aby ju opätovne

prejednal a rozhodol... 09. 11. 2004 Hlavné pojednávanie bolo odročené... 20. 01. 2005

bolo hlavné pojednávanie odročené... 30. 05. 2006 Súd vydal príkaz na zatknutie

obvineného G... 26. 07. 2006. Na základe oznámenia OR PZ, ÚJKP PZ Z. o tom, že obv. G.

bol zadržaný a zatknutý v B.. 18. 08. 2006 doručené oznámenie od OR PZ ÚJKP PZ Z., že

dňa 26. 05. 2006 im Národná ústredňa INTERPOL B. oznámila, že dňa 30. 05. 2006 bol

obvinený odovzdaný orgánom slovenskej polície... a následne odvezený do výkonu trestu

v B. B., odkiaľ bol dňa 01. 06. 2006 prepustený na slobodu... 18. 01. 2010 Hlavné

pojednávanie bolo odročené... 26. 05. 2010 Hlavné pojednávanie bolo odročené... 23. 06.

2010 Hlavné pojednávanie bolo odročené... 31. 08. 2010 Hlavné pojednávanie bolo dňa

odročené... 06. 09. 2010 hlavné pojednávanie bolo odročené na neurčito... 16. 03. 2011

hlavné pojednávanie bolo odročené... 05. 05. 2011 hlavné pojednávanie bolo odročené...

31. 08. 2011 hlavné pojednávanie bolo odročené... 22. 09. 2011 hlavné pojednávanie bolo

odročené...“. Sťažovateľ zastáva právny názor, že postupom okresného súdu boli porušené

jeho základné práva, pretože „neprimerane predlžoval trvanie tohto trestného konania a to

úplnou nečinnosťou a vykonávaním neefektívnych úkonov“.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby vo veci vydal

tento nález:

„Základné právo S. H. podľa a

Listiny základných práv a slobôd a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Prešov prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

S. H. priznáva primerané zadosťučinenie v sume 33 194 EUR, ktoré je Okresný súd

Prešov povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd Prešov je povinný uhradiť S. H. trovy právneho zastúpenia v sume

255,28 EUR na účet jeho právneho zástupcu Mgr. M. V., advokátky... do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil

takto: „V priamej súvislosti s odopieraním poskytnutia spravodlivosti sťažovateľovi vzniká

tiež nemajetková ujma spočívajúca v najmä v pocitoch neistoty a bezmocnosti... trestné

konanie trvá takmer 11 rokov, pričom počas tohto obdobia súd aj v rozmedzí piatich rokov

nevykonal žiadny procesný úkon vo veci, ako aj s prihliadnutím na to, že obvinený svojím

správaním nedal príčinu k prieťahom konania a v neposlednom rade na samotný význam

trestného konania, ktoré môže mať dopad na jedno z najzákladnejších práv každého občana

tohto štátu - osobnú slobodu, považujem sumu 33 194 EUR za primeranú.

V roku 1999, keď bolo obvinenému vznesené obvinenie, bol obvinený ženatý a mal

svoju rodinu. Po podaní obžaloby v roku 2000 mu hrozil výkon trestu, pričom súd mohol

ukladať za trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005

trest odňatia slobody na dva až osem rokov. V prípade jeho výkonu by obvinený nebol

schopný starať sa o rodinu a túto vyživovať. Okrem toho dávam ústavnému súdu do

pozornosti, že obvinený bol v plnom rozsahu v roku 2000 spod obžaloby oslobodený. Tým,

že tento rozsudok bol krajským súdom v auguste 2003 zrušený sa len prehlbovala neistota,

v ktorej obvinený žije už viac než 11 rokov...“

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka

okresného súdu listom z 5. decembra 2011, v ktorom uviedla: „Z pohľadu ostatných

trestných vecí prejednávaných na tunajšom súde, ako okresnom súde v sídle krajského súdu,

ide o skutkovo i právne priemerne náročný prípad. Od nápadu veci dňa 25. 02. 2000 bolo

vo veci konané plynulo, pričom nemožno prehliadnuť, že vo veci koná v poradí už štvrtá

sudkyňa. Táto skutočnosť, teda opakované prerozdeľovanie veci, bola spôsobená odchodom

zákonných sudcov na súd vyššieho stupňa, resp. na iný súd a do dôchodku. Na tieto

skutočnosti súd nemá vplyv a prípadné prieťahy, ktoré tým vznikli, sú preto objektívneho

charakteru. Vo vzťahu k dĺžke konania vo veci nie je možné prehliadnuť, že na

spoluobžalovaného M.G. bol dňa 30. 05. 2006 príkaz na zatknutie, ktorý bol zrušený až 12.

11. 2009, po ktorú dobu nebolo možné vo veci konať.“

Právna zástupkyňa sťažovateľa na toto vyjadrenie predsedníčky okresného súdu

reagovala takto: „Dôvody nečinnosti Okresného súdu... uvedené vo Vyjadrení

predsedníčky... nemožno považovať za dôvody ospravedlňujúce nečinnosť... Okresný súd...

nedôsledným postupom pri vedení namietaného trestného konania, neprimerane predlžoval

trvanie tohto trestného konania a to úplnou nečinnosťou a vykonávaním neefektívnych

úkonov.“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Zo sťažnosti, z príloh, vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu, ako aj z nálezu sp. zn. ústavný súd zistil tento

priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. :

- 25. februára 2000 bola okresnému súdu doručená z Krajskej prokuratúry v P. (ďalej

len „krajská prokuratúra“) obžaloba – okrem iných aj – proti sťažovateľovi,

- 10. júla 2000 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené na 18. júl

2000 na účely opätovného predvolania neprítomných obžalovaných, ako aj viacerých

svedkov, ktorí sa nedostavili (doručenie predvolania u týchto osôb nebolo vykázané),

- 18. júla 2000 bolo hlavné pojednávanie odročené na 5. september 2000 s tým, že

budú predvolaní navrhnutí svedkovia,

- 5. septembra 2000 bolo hlavné pojednávanie odročené na 10. október 2000 s tým,

že budú predvolaní svedkovia (dvaja obžalovaní požiadali o vykonanie ďalšieho

dokazovania bez ich prítomnosti),

- 10. októbra 2000 bolo hlavné pojednávanie odročené na 14. november 2000

z dôvodu neprítomnosti niektorých obžalovaných (podaním z 10. októbra 2000 označeným

ako „čestné prehlásenie“ doručeným okresnému súdu o 9.29 hod. obžalovaný v I. rade

požiadal, aby sa hlavné pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti z dôvodu jeho

práceneschopnosti),

- 14. novembra 2000 bolo hlavné pojednávanie odročené na 19. december 2000

z dôvodu neprítomnosti obžalovaných (obžalovaný v II. rade sa ospravedlnil telefonicky

a následne aj písomne s tým, že je práceneschopný a prosí o určenie nového termínu

pojednávania),

- 19. decembra 2000 okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -411

a obžalovaných spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodil,

- 23. augusta 2001 bolo okresnému súdu doručené odvolanie Okresnej prokuratúry P.

(ďalej len „okresná prokuratúra“) proti rozsudku z 19. decembra 2000, ktoré bolo doplnené

podaním doručeným okresnému súdu 31. augusta 2001,

- 6. februára 2003 okresný súd predložil spis v uvedenej veci na rozhodnutie

o podanom odvolaní Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“),

- 17. marca 2003 bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) doručený návrh predsedu senátu krajského súdu na jeho vylúčenie podľa § 31 ods. 2

,

- 2. apríla 2003 najvyšší súd na neverejnom zasadnutí rozhodol uznesením sp. zn.

Ndt 27/03 o vylúčení predsedu senátu krajského súdu, pričom predmetné rozhodnutie bolo

doručené krajskému súdu 10. apríla 2003,

- 21. augusta 2003 krajský súd uznesením zrušil rozsudok okresného súdu

z 19. decembra 2000 v celom rozsahu z dôvodov podľa § 258 ods. 1 písm. b) a c) Trestného

poriadku (rozhodnutie krajského súdu č. k. -462 bolo okresnému súdu doručené

10. októbra 2003),

- 5. novembra 2004 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorý sa

ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní pre pracovnú zaneprázdnenosť, s vyslovením

súhlasu s konaním pojednávania v jeho neprítomnosti,

- 9. novembra 2004 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené na

20. január 2005 z dôvodu neprítomnosti obžalovaných,

- 20. januára 2005 bolo hlavné pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu

zisťovania pobytu jedného z obžalovaných,

- 4. apríla 2006 a 6. marca 2006 požiadala krajská prokuratúra okresný súd

o nariadenie hlavného pojednávania, resp. o oznámenie, čo bráni tomuto postupu,

- 30. mája 2006 okresný súd okrem iného vydal príkaz na zatknutie obžalovaného

v I. rade,

- 13. júna 2006 policajný orgán oznámil okresnému súdu, že jeho príkaz na zatknutie

odstúpil miestne príslušnému policajnému orgánu,

- 24. júla 2006 policajný orgán oznámil okresnému súdu, že obžalovaný v I. rade bol

zatknutý v B. na základe príkazu na zatknutie Mestského súdu v B.,

- 6. marca 2008 bolo okresnému súdu doručené oznámenie z 3. marca 2008,

z ktorého vyplýva, že obžalovaný v I. rade sa toho času zdržiava a riadne preberá poštu na

adrese O.; okresný súd bol upozornený, že menovaného možno predviesť len na základe

európskeho zatýkacieho rozkazu (toto upozornenie sa následne viackrát zopakovalo, pozn.),

a zároveň bola okresnému súdu spolu s oznámením predložená zápisnica o výsluchu

obžalovaného v I. rade z 27. februára 2008, podľa ktorej zákonný sudca mal od neho všetky

kontaktné údaje vrátane telefónneho čísla,

- 7. októbra 2009 bol vydaný dodatok k opatreniu predsedu okresného súdu

o pridelení trestnej veci sp. zn. na ďalšie konanie sudkyni JUDr. M. H. z dôvodu

vzdania sa funkcie sudcu JUDr. S. T.,

- 12. novembra 2009 okresný súd vydal príkaz na zrušenie príkazu na zatknutie

obžalovaného v I. rade,

- 18. januára 2010 sa sťažovateľ prostredníctvom svojej advokátky JUDr. G. R.

ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a požiadal okresný súd o zmenu termínu hlavného

pojednávania z dôvodu nedostatku času advokátky na prípravu obhajoby od jej prevzatia,

- 18. januára 2010 bolo okresným súdom hlavné pojednávanie odročené na 22. marec

2010 z dôvodu neprítomnosti svedkov, obžalovaných, ich zástupcov aj jedného člena

senátu,

- 3. marca 2010 bol opatrením okresného súdu obžalovanému v II. rade ustanovený

obhajca,

- 9. marca 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť advokáta obžalovaného

v III. rade o odročenie nariadeného hlavného pojednávania na iný termín z dôvodu kolízie

pojednávaní s inou trestnou vecou na Okresnom súde Žiar nad Hronom,

- 9. apríla 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť advokátky sťažovateľa

JUDr. G. R. o zrušenie nariadeného hlavného pojednávania z dôvodu naplánovanej

dovolenky v uvedenom čase,

- 16. apríla 2010 bol daný pokyn súdnej kancelárii zrušiť nariadené hlavné

pojednávanie a nariadiť nové na 26. máj 2010, zaslať výzvu advokátke sťažovateľa na

predloženie dokladu o dovolenke mimo územia Slovenskej republiky a zároveň ustanoviť

sťažovateľovi i obžalovaným v II. rade a III. rade náhradných obhajcov,

- 25. mája 2010 bol okresným súdom spísaný úradný záznam, z obsahu ktorého

vyplýva, že obžalovaný v II. rade ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom hlavnom

pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti,

- 26. mája 2010 bolo okresným súdom hlavné pojednávanie odročené na 23. jún 2010

z dôvodu neprítomnosti obžalovaných (okrem sťažovateľa), obhajcov, ako aj náhradného

obhajcu,

- 7. júna 2010 JUDr. G. R., právna zástupkyňa sťažovateľa, požiadala o zmenu

nariadeného termínu hlavného pojednávania z dôvodu pobytu sťažovateľa na naplánovanej

dovolenke,

- 10. júna 2010 bol daný pokyn súdnej kancelárii oznámiť advokátke JUDr. G. R., že

hlavné pojednávanie nie je možné odročiť, obžalovaným boli ustanovení náhradní

obhajcovia, a teda sú splnené podmienky na vykonanie hlavného pojednávania,

- 21. júna 2010 obžalovaný v I. rade požiadal o vykonanie hlavného pojednávania

nariadeného na 23. jún 2010 aj v jeho neprítomnosti (predložený na pojednávaní),

- 23. júna 2010 bolo okresným súdom hlavné pojednávanie odročené na 2. august

2010,

- 30. júla 2010 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie sťažovateľa z neúčasti

na hlavnom pojednávaní nariadenom na 2. august 2010 z dôvodu práceneschopnosti, ktoré

predložila jeho advokátka JUDr. G. R.,

- 2. augusta 2010 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené na

31. august 2010 (obhajca obžalovaného v I. rade na ňom predložil ospravedlnenie svojej

neúčasti a súhlas s vykonaním hlavného pojednávania aj v jeho neprítomnosti) s tým, že

budú predvolaní neprítomní obžalovaní, svedkovia, poškodení a bude ustanovený znalec,

- 31. augusta 2010 sa na okresnom súde uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom

boli vypočutí obžalovaní a poškodení, ktoré následne okresný súd odročil na 6. september

2010 a 20. september 2010 s tým, že budú predvolaní svedkovia,

- 6. septembra 2010 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že budú predvolaní svedkovia a znalec, ktorí sa na pojednávanie nedostavili,

- 20. septembra 2010 okresný súd uskutočnil hlavné pojednávanie, na ktoré sa

nedostavili svedkovia (predvolanie na pojednávanie u dvoch svedkov nebolo vykázané),

pojednávanie bolo následne bez prerokovania veci odročené na neurčito,

- 12. októbra 2010 došlo k zmene zákonného sudcu; spis bol pridelený na

prerokovanie a rozhodnutie novej zákonnej sudkyni JUDr. B. K.,

- 14. marca 2011 sťažovateľ a následne aj jeho právna zástupkyňa oznámili

okresnému súdu svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti

sťažovateľa a požiadali okresný súd o zmenu termínu hlavného pojednávania,

- 16. marca 2011 sa na okresnom súde uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo

bez prerokovania veci odročené na 5. máj 2011,

- 13. apríla 2011 prijal ústavný súd nález sp. zn. , ktorý nadobudol

právoplatnosť 16. mája 2011,

- 5. mája 2011 sa na okresnom súde uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo bez

prerokovania veci odročené na 8. jún 2011,

- 8. júna 2011 sa na okresnom súde uskutočnilo hlavné pojednávanie, boli vypočutí

obžalovaní a pojednávanie bolo odročené na 21. júl 2011 na vykonanie ďalšieho

dokazovania výsluchom svedkov,

- 27. júna 2011 okresný súd zrušil termín hlavného pojednávania z dôvodu

ospravedlnenia sa neúčasti prísediaceho, nový termín hlavného pojednávania bol stanovený

na 31. august 2011,

- 31. augusta 2011 sa na okresnom súde uskutočnilo hlavné pojednávanie, následne

bez prerokovania veci bolo odročené na 22. september 2011,

- 22. septembra 2011 sa na okresnom súde uskutočnilo hlavné pojednávanie,

následne bolo bez prerokovania veci odročené na 2. november 2011 z dôvodu, že

sťažovateľ a obžalovaný v 1. rade nedoručili okresnému súdu súhlas so zmenou v zložení

senátu,

- 2. novembra 2011 sa na okresnom súde uskutočnilo hlavné pojednávanie, následne

bolo bez prerokovania veci odročené na 8. december 2011 z dôvodu, že obžalovaný

v 1. rade nepredložil okresnému súdu súhlas so zmenou v zložení senátu (výzvu okresného

súdu neprevzal, zásielku pošta vrátila),

- 6. decembra 2011 bolo okresnému súdu doručené oznámenie od sťažovateľa, že

súhlasí, aby sa hlavné pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti, ale len za prítomnosti

jeho právnej zástupkyne,

- 7. decembra 2011 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie právnej

zástupkyne sťažovateľa z neúčasti na hlavnom pojednávaní a jej súhlas, aby hlavné

pojednávanie bolo uskutočnené v jej neprítomnosti, keďže s tým súhlasí aj sťažovateľ,

- 7. decembra 2011 bol okresnému súdu doručený súhlas ďalších obžalovaných, aby

hlavné pojednávanie bolo uskutočnené aj v ich neprítomnosti, len za prítomnosti ich

právneho zástupcu,

- 8. decembra 2011 sa na okresnom súde uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo

bez prerokovania veci odročené na 16. január 2012 na vykonanie ďalšieho dokazovania;

okresný súd vydal uznesenie, ktorým udelil poriadkovú pokutu právnemu zástupcovi

obžalovaného K. G. vo výške 500 € a právnej zástupkyni sťažovateľa vo výške 500 €,

- 8. decembra 2011 okresný súd vyzval všetkých obžalovaných, aby v lehote 3 dní od

doručenia výzvy oznámili, či súhlasia s vykonaním dokazovania čítaním znaleckého

posudku súdneho znalca.

III.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa zaručeného v (obdobne podľa listiny), podľa

ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov,

resp. práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná pred súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

10. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v (podobne v listiny) osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“ ) v súvislosti s čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť práva (napr. ).

11. Podľa v znení neskorších

predpisov účinného do 31. decembra 2005 a obdobne podľa

Z. z. v znení neskorších predpisov účinného od 1. januára 2006 (ďalej len

„“) orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený

skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou

starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré

svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy nečakajúc na návrh strán.

12. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť

veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. ). V súlade

s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

13. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa

oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota

na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných

práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie

().

14. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom sp. zn. je

trestnoprávne konanie o obžalobe proti (aj) sťažovateľovi. Posudzované konanie sa začalo

na okresnom súde 25. februára 2000, teda pred dvanástimi rokmi. Ústavný súd zistil, že

celková dĺžka predmetného konania pred okresným súdom bola čiastočne spôsobená

skutkovo-procesnými okolnosťami (existencia viacerých obžalovaných, problém s pobytom

jedného z obžalovaných, resp. svedkov). Celková dĺžka tohto konania však bola podľa

názoru ústavného súdu poznačená predovšetkým postupom okresného súdu v tejto veci.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že sťažovateľ sa opakovane ospravedlnil z neúčasti na

nariadených hlavných pojednávaniach (9. novembra 2004, 18. januára 2010, 3. mája 2010,

23. júna 2010, 2. augusta 2010, 16. marca 2011, 8. decembra 2011 napr. z dôvodu čerpania

dovolenky, práceneschopnosti, zaneprázdnenosti), avšak pred okresným súdom vyhlásil, že

súhlasí s uskutočnením hlavného pojednávania a ďalšieho dokazovania v predmetnom

konaní aj v jeho neprítomnosti (za prítomnosti jeho právnej zástupkyne). Právna zástupkyňa

sťažovateľa sťažovala postup okresného súdu tým, že sa opakovane ospravedlňovala

z neúčasti na hlavných pojednávaniach a za neúčasť na hlavnom pojednávaní 8. decembra

2011 jej okresný súd uložil poriadkovú pokutu. V správaní sťažovateľa preto ústavný súd

nezistil také nedostatky, ktoré by mohli výraznou mierou ovplyvniť celkovú dĺžku

uvedeného konania.

16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu. Sťažovateľ

v sťažnosti konkretizoval obdobia (od 30. mája 2006 do 18. januára 2010), počas ktorých

malo dôjsť k zbytočným prieťahom/nečinnosti v napadnutom konaní, a poukázal na celkovú

dĺžku konania v trvaní viac ako 11 rokov. Konanie na okresnom súde je poznačené ako

celok formálnosťou, neefektívnosťou a nesústredenosťou, aj keď okresný súd nariaďoval

hlavné pojednávania, zabezpečoval účasť na hlavných pojednávaniach, ale vec meritórne

neposudzoval, a to najmä v období od 10. októbra 2003 (vrátený spis z krajského súdu) až

do času doručenia sťažnosti ústavnému súdu (21. októbra 2011), resp. do času rozhodovania

ústavným súdom. Neefektívnosť konania okresného súdu možno vidieť aj v jeho

rozhodovacej činnosti; i keď vo veci tento meritórne rozhodol 19. decembra 2000, toto

rozhodnutie pre pochybenie, ktorého sa dopustil okresný súd, bolo krajským súdom zrušené

z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, pretože okresný súd „nesprávne resp. nedostatočne

vyhodnotil dôkazy spôsobom uvedeným v “. Napríklad možno v tejto

súvislosti poukázať na nečinnosť okresného súdu v čase od 18. augusta 2006 do 15. októbra

2009 v trvaní takmer 38 mesiacov.

17. Ústavný súd vychádza aj zo skutkových zistení ( )

urobených v predchádzajúcom konaní pred ústavným súdom (vo veci sp. zn.

), v rámci ktorého boli ústavným súdom zistené prieťahy v danej veci,

okresnému súdu bolo prikázané konať vo veci bez zbytočných prieťahov

a spoluobžalovaným sťažovateľa bolo priznané finančné zadosťučinenie a náhrada trov

konania. „Podľa zistenia ústavného súdu bolo konanie v predmetnej veci poznačené

viacerými obdobiami nečinnosti okresného súdu. V tejto súvislosti možno poukázať na

skutočnosť, že rozsudok okresného súdu z 19. decembra 2000 bol stranám v konaní

doručovaný až v auguste 2001, t. j. po viac ako šiestich mesiacoch od jeho vydania.

Procesné úkony, ktorých účelom bolo doručiť rozsudok okresného súdu z 19. decembra

2000..., začal okresný súd vykonávať až 31. októbra 2001, t. j. po viac ako 10 mesiacoch od

jeho vydania. Nečinnosťou okresného súdu bolo poznačené aj obdobie trvajúce viac ako

13 mesiacov od 3. februára 2005, keď okresný súd zistil, že sa... (pozn. obžalovaný M. G.)

nenachádzal v P. v K., až do 31. marca 2006, keď okresný súd pristúpil k vydaniu pokynu

na zistenie aktuálneho pobytu...“ Nečinnosť okresného súdu v už označených obdobiach bez

toho, aby jeho postupu bránila zákonná prekážka, je potrebné rovnako považovať za

zbytočný prieťah v konaní v zmysle .

18. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už

opakovane vyslovil, že k zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže dôjsť nielen

nekonaním príslušného súdu, ale aj nesprávnou (neefektívnou) činnosťou súdu, ktorá

nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania vo veci, s ktorou sa na

súd obrátil ().

19. Ústavný súd bez akýchkoľvek pochybností dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. už len z dôvodu

celkového trvania tohto konania 12 rokov došlo u sťažovateľa k porušeniu jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ods.

2 listiny, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Uvedenú dĺžku konania nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými

okolnosťami tohto prípadu.

20. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia v bode 1.

21. Ústavný súd napriek zisteniu, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (podobne

ods. 1 listiny) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. konal bez

zbytočných prieťahov vzhľadom, na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom č. k.

-60 z 13. apríla 2011. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

22. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia ak sa

sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

23. Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 33 194 €

z dôvodov uvedených v bode 4 tohto odôvodnenia, z ktorých musel ústavný súd pri svojom

rozhodovaní vychádzať. Vzhľadom na to, že sťažovateľ (ktorý je kvalifikovane zastúpený

advokátkou) odôvodňoval priznanie finančného zadosťučinenia aj svojou majetkovou

ujmou, ak by mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody „... V prípade jeho

výkonu by obvinený nebol schopný starať sa o rodinu a túto vyživovať“, ústavný súd mu

v tejto časti dôvodov nemohol priznať ústavnú relevanciu, pretože pri posudzovaní

dôvodnosti a výšky finančného zadosťučinenia sa prípadná majetková ujma sťažovateľa

nezohľadňuje. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že jeho fakultatívna právomoc priznať

primerané finančné zadosťučinenie podľa v žiadnom rozsahu

a nijakým spôsobom nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd

poskytuje v konaní o namietanom porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. V súvislosti s uvedeným považuje ústavný súd za dôležité zdôrazniť aj to, že

jeho právomoc priznať primerané finančné zadosťučinenie podľa

sťažovateľovi, ak sťažnosti vyhovie v merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa

na akési odškodnenie za prípadné prieťahy v konaní príslušného štátneho orgánu, ale má len

akcesorickú povahu. Satisfakčný potenciál rozhodnutia ústavného súdu teda nie je

autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsi paralelným dôvodom na

domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto dôvodom je len a výlučne potreba chrániť konkrétne

základné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty

(). Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

24. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia vzhľadom na stav neistoty „odopieraním

poskytnutia spravodlivosti“, na ktorý sťažovateľ v sťažnosti taktiež poukazoval. Pri určení

výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti

danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným

zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj

finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré

podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv

sťažovateľa (pozri body 13 až 19) považuje za primerané v sume 3 000 €. Ústavný súd

nemohol v tejto súvislosti prehliadnuť ani svoje rozhodnutie (nález) č. k. -60

z 13. apríla 2011.

25. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2. Ústavný súd v zostávajúcej časti uplatneného nároku

sťažovateľa na priznanie primeraného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 4.

26. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania trovy. Úspešnému sťažovateľovi

vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala tri

úkony právnej pomoci, a to prevzatie veci a príprava zastupovania, písomné spracovanie

a podanie sťažnosti ústavnému súdu z 19. októbra 2011 a stanovisko k vyjadreniu

okresného súdu z 3. januára 2012. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11

ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Advokátka vykonala v roku

2011 dva úkony právnej pomoci a jeden úkon právnej pomoci v roku 2012. Za jeden právny

úkon vykonaný v roku 2011 prináleží odmena z výpočtového základu, ktorý je 741 €, t. j.

123,50 €, a režijný paušál 7,41 € , teda spolu 130,91 € x 2 = 261,82 €. Za jeden právny úkon

vykonaný v roku 2012 prináleží odmena z výpočtového základu, ktorý je 763 €, t. j.

127,16 € a režijný paušál 7,63 €, teda spolu 134,79 €. Advokátka vyčíslila trovy konania

pred ústavným súdom celkom vo výške 383,14 €, preto ústavný súd ich v tejto sume aj

priznal a zaviazal okresný súd povinnosťou zaplatiť ich na účet právnej zástupkyni

sťažovateľa.

27. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia v bode 3.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. februára 2012